Pozor na chat Facebooku, hooodně rychle se přes něj šíří nová havěť!

22.07.2011

Sítí Facebook se šíří možná nejpropracovanější havěť v jeho historii! Aktuální je to i u nás, neboť i na diskuzním fóru VIRY.CZ se aktuálně neřeší téměr nic jiného!

Pokud vám nějaký přítel na Facebooku napíše přes chat a využívá přitom obratů jako:

hi. how are you
Wanna laugh?
It is you on the video ? want to see?
I'll be out for an hour, will be back soon

pak nemusíte ve skutečnosti chatovat s živým člověkem na druhém konci, nýbrž s tzv. botem. Bot je v tomto případě označení pro program, který se snaží automaticky odpovídat na vaše zprávy a snaží se navodit dojem, že si píšete se skutečným člověkem. Ve skutečnosti si píšete s robotem. Bohužel já osobně jsem na tento útok ještě nenarazil, nicméně z ohlasů na internetu plyne, že bot opravdu čeká, až na chat zareagujete a další dotazy a fráze použije až s mírným časovým odstupem. Snaží se vás tak ještě více přesvědčit, že si píšete se skutečným kamarádem, jenž vše "datluje" na klávesnici. Bot vás v průběhu komunikace dovede až k odkazu na údajné video, na kterém se má nacházet přímo vaše maličkost - obvykle po frázích "It is you on the video ? want to see?". Odkaz je zvláštní tím, že obsahuje přímo cílovou IP adresu (našel jsem například http://213.231.18.122/1659663918). Pokud na takový "ošklivý" odkaz kliknete, dostanete se na imitaci YouTube stránky, kde se v názvu videa nachází vaše jméno a všude okolo vidíte příspěvky dalších vašich kamarádů, kteří se k němu, nebo k vám vyjadřují! Kdo by odolal spustit takové video? Jedinou překážkou je konstatování "You need to upgrade your Adobe Flash Player", tedy že pro spuštění videa je nutné zaktualizovat program pro jeho přehrání. O kousek níže uvedený odkaz pro stažení přehrávače je právě kamenem úrazu a dovršením dokonalosti tohoto sociálního inženýrství! Místo přehrávače totiž stažený soubor obsahuje havěť, která po spuštění napáchá v počítači pěkný bordel!

 Acylpyrín

• Proti  lupinám -  2 acylpyríny rozdrviť,  pridať k šampónu na vlasy a pôsobiť 2 min.;
• Plavé  vlasy  -  6 acylpyrínov  rozpustiť v pohári vody a votrieť do vlasov na 10  min.;
• Na zmäknutie tvrdej kože na pätách - 5 acylpyrínov  a pol lyžičky citrónovej šťavy a pol lyžičky vody – pastu natrieť na päty,  zabaliť do teplého uteráka a dať do PVC vrecka aspoň  na  10  min.;
• Zálievka z acylpyrínov  likviduje plesne v pôde.

 Alobal

• Ak chýba drôtenka, môže sa hrniec vydrhnúť aj pokrčeným alobalom;
• Strihaním alobalu sa nabrúsia nožnice.
• Do misky dáme alobal, l lyžicu  pracieho prášku  a  do toho vložíme šperky na l min., opláchneme vodou  budú čisté.
•  Do misky dáme alobal,  balíček prášku do pečiva, teplú vodu  a vložíme predmety z bronzu, medi, striebra, necháme pôsobiť 2 – 5 min., opláchneme vodou a do sucha poutierame;
• Pod posúvaný nábytok dať alobal matnou stranou dolu  - ľahšie ho premiestnime
• Pod látku na žehliacej doske dať alobal – vyžehlí sa rýchlejšie.
• Keď žehličkou prejdeme po alobale, žehlička sa  vyčistí;
• Prúžky alobalu v zemi odplašia hmyz a slimáky.
• Zápalky pri stanovaní nenavlhnú keď ich zabalíme do alobalu.
• Štetec nezaschne keď ho zabalíme do alobalu., alebo dáme do plechovky s vodou trochu aviváže.

 Aviváž

• Natrieť ňou obrazovku, nebude sadať prach.
•  Natrieť starú tapetu -  ľahšie sa odstránia
• Do pripálených hrncov dať trochu vody a aviváže a l hod. odmočiť.
• Dá sa použiť aj ako kondicionér na vlasy, rozmiešaný s vodou.

Moj pribeh zacal v januari 1990 ked som spoznala vtedy este mojho priatela teraz uz manzela mala som vtedy krasnych 16 a on 22 zalubili sme sa na prvy pohlad byvali sme blizko seba a tak sme boli spolu skoro kazdy den. Az prisiel nas vytuzeny 7.november 1992 a my sme sa stali manzelmi zacali nase spolocne dni lasky a o tri mesiace sme sa tesili este viac prvy tehotensky test a 2 ciarky tesili sme sa velmi a ked nam povedali ze to bude nas Jurko po tatovi boli sme uplne bez seba . Prisiel 9.november 1993 rok a dva dni po svadbe a o 19 55 uzrel svetlo nas syncek Jurko. Tu sa zacina nase prve trapenie pri porode nastalo krvacanie do mozgu a tak nam robili vsetky mozne vysetrenia diagnoza DMO . Prejavilo sa mu to v 2 mesiacoch zacala sa intenzivna rehabilitacia , pokrok v 6 mesiacoch prve otocenie sa na brusko potom dlho nic ked sme mali rok zaciname sa plazit cez jednu ruku druha je slaba tecu mi slzy od radosti, v 13 mesiacoch sa dostaneme na 4 , v 15 prvy pohyb po kolienkach, v 17 mesiacoch zazrak chodime.  Rehabilitacia zabera zazraky sa deju v 6 rokoch operacia achilovky na pravej nohe problem s chodzou zvladli sme to v 7 rokoch nastupujeme do normalnej skoly medzi zdrave deti prijmu nas bez problemov, v 9 rokoch dalsi zazrak naucili sme sa bicyklovat to sme ani nedufali , tuzba bola velka naucil sa sam s kamaratmi v 16 rokoch operacia pravej ruky dovtedy strach operovat odvtedy je ruka na tom lepsie vzdy bola a bude len pomocna nic v nej neudrzime teraz sme skoncili 2 rocnik na strednej skole . Medzi tym prisiel 20.september 1996 a k nam prisla Dianka . Nepriberala ako mala boli sme na vysetreniach v nemocnici vtedy mala 4 mesiaciky vahu 4920 gramov pri porode 3200  vysledky neboli dobre ale to som sa dozvedela az neskor pustili nas domov a stalo sa to co sme netusili tyzden po prepusteni z nemocnice my zomrela v naruci. Zachranka prisla po 5 urgenciach po 25 minutach zavreli sa do izby a potom ju vzali bez nas do nemocnice ani nepovedali kam. My sme vyrazili do detskej nemocnice na kramaroch v bratislave bola prijata na aro ked sme tam prisli tak nam povedali tu najhorsiu vetu v mojom zivote Snazili sme sa ale uz jej nebolo pomoci . Zrutil sa nam cely svet ako zit dalej bez nasej Dianky. Museli sme sa rychlo spamatat doma mame nasho trojrocneho Jurka. Pred nim plakat sme nemohli a on sa stale pytal kedy sa Dianka vrati domov . Psychyka pracovala tazko az po 6 tyzdnoch sme boli schopny mu povedat Dianka odisla do nebicka uz nepride. Dianka odisla 25.1.1997 ked mala 4 mesiaciky a 5 dni. Zivot isiel dalej a manzel stal statocne pri mne on povedal skusme mat opat dalsie babatko . Ja som najprv nechcela ale potom som ustupila a o mesiac som uvidela 2 ciarky radost bola opatrna ale troska bola. Zmenila som hned porodnika a hlavne nemocnicu kramare nikdy viac . 21. NOVEMBRA 1997 sa nam narodil nas vytuzeny syn Simon bolo to 10 mesiacov po odchode nasej Dianky . Nastal usmev na perach Jurko mal braceka a my opat radost v srdiecku . Simonko je nase slniecko od narodenia sice zive striebro ale on tusil ze je z lasky a tak je velky dobrak kazdemu rad pomoze podeli sa .Uz sme boli opat stastny ale tuzba po dievcatku bola stale. 24.MAREC 2000 na svet prichadza nie dcerka ale syn Matusko .Hned po porode na 3 den nastava problem s dychanim prevoz na patologickych novorodencov kde zostava este 3 tyzdne konecne ideme domov , v 6 mesiacoch pipa monitor dychu strach pipanie sa opakuje utekame do nemocnice zistia reflux z coho ma apnoicke pauzy ostava tam 3 tyzdne ideme domov z liekmi a mliekom umelym nutrilon ar a polohovanim po jedle aspon sa naucime sediet v autosedacke , v 15 mesiacoch opat strach zacinaju sa nam objavovat cervene flaky po tvari utekame do nemocnice diagnoza vaskulitida praskanie ciev lekari vravia to sme tu este nemali dovod pneumokok este sa vtedy neockovalo stravime v nemocnici opat 3 tyzdne domov ideme s liekmi ktore uzivame este 2 mesiace odvtedy sme zdravi teraz mame 11 rokov. Tuzba po dcerke stale rastie kazdi vravi vsak ste uz\ mali dost trapenia ale my chceme dcerku. februar 2006 opat dve ciarky tesime sa ale nie dlho maj 2006 a ja prvykrat zacinam spinit do vecera potratim sklamanie velke stalo sa. O rok februar 2007 opat dve ciarky strach tu je a opat maj 2007 a opat potrat nepredstavitelna bolest . Nadej umiera posledna januar 2008 do tretice to uz vijst musi opat dve ciarky radsej sa netesime ale vyslo to 24.9.2008 sa nam narodila dcerka Sinduska a btu je opat trapenie najprv nepriberame po prvom mesiaci umele mliecko v 2 mesiacoch pobyt v nemocnici 2 tyzdne vysetrenia na vsetko mozne zistia nam dierku v srdiecku , stridor volny hltan zdvojena oblicka tu ma po mne ja ju mam tiez . Vsetko postupne zvladame plno lekarov nas sleduje imunita koli stridoru slaba do roka kazde 3 mesiace antibiotika, rehabilitacia koli pomalemu pohybu od 1 mesiaca pricina sa zisti az pri problema so slznym kanalikom ked nam odmeraju ocka a zistia vidime maximalne do metra od 1 roka 10 mesiacov nosime okuliare dioptrie mame prave ocko -8 lave -6 s ockami nema nik v rodine problem , 1.marca 2011 operacia srdiecka katetrizaciou zvladli sme to na jednicku stridor sa upravil v roku sme teraz sice mensi ale ciperny vsetko sme dobehli aj ked sme zacali chodit az v 21 mesiacoch tyzden po dani okuliarov teraz mame 2 roky 10 mesiacov a tesime sa z toho ze vsetko zle je uz za nami tak toto je moj pribeh som stastna ako som to spolu s mojou velkou rodinou zvladla vdaka manzelovi detom a nezabudam aj na mojich 3 anjelikov Dianku a 2 malickych Aa cas leti a ja opat cakam babatko v aprili k nam pribudne dalsi uzlicek stastia. Tak prisiel ten krasny den a nam sa 9.4.2012 narodila Rianka ktora je uplne zdrava len chybicku malicku mame mame viacej prstikov narodila sa s hmotnostou 2890 gramov a 49 cm teraz ma krasnych tri a pol mesiacika .Tak aktuality su take Rianka ma onedlho 11 mesiacikov, v novembri nam odstranili prstiky co sme mali navyse a zvladli sme to paradne bez bolesti a teraz sa tesi zo vsetkeho okolo seba , Simonko mi bude robit o tyzden monitor a Jurko bude maturovat . Cas rychlo bezi . Cas bezi a neda sa zastavit, neviem preco ale osud sa so mnou naozaj velmi zahrava, obcas mam pocit, ze je toho uz na mna vela., ale k veci dni mi bezali, nejako krasne, bolo horuce leto pisal sa 10. august 2013 a my sme sa tesili na uzasnu dovolenku v chorvatsku, ale osud nam ju nedovolil, preco , pretoze sa na zakazanom mieste hral moj syn Simon  s kamaratmi a aj s bratom Matusom a stala sa osudova chyba. Simon mi padol do vytahovej sachty v rozostavanej nemocnici na razsochoch z 15 metrov , volali nam policajti , ze mate dolamaneho syna vo vaznom az kritickom stave v nemocnici. Vtom momente sa mi zrutil svet, preco sa so mnou osud tak hra, co som mu spravila. V tom momente by sa ma asi nikto nedorezal, dosli sme na miesto aj s muzom , tam nam policajti dali druheho syna do ruk, odniesli sme ho domov k rodicom, nesmel byt sam, bol v totalnom soku a my sme utekali na kramare, tam nam povrdali, je to vazne robia mu vysetrenia, nevieme co ma vsetko zlomene, ale zije ., dojdite za 3 hodiny , tie tri hodiny boli strasne, naozaj strasne, plakali sme vsetci , naozaj vsetci muz, ja , deti, rodicia. Po 3 hodinach nam povedali, je zlomena chrbtica, obe nohy, miecha porusena nie je .Konecne troska usmevu, ale cakali ho 2 narocne operacie, dlhy pobyt v nemocnici, velke bolesti, ale zazrak sa stal prvy raz prisiel domov presne mesiac po nestasti 10.9.2013 po 9 dnoch nastali opat vrelke bolesti opat 10 dni v nemocnici domov opat prisiel 25.9. a mohol uz sediet a byt na voziku po mesiaci 27.10. vyberaju zeleza z noh a my sme sa 4.11. postavili prvykrat na barle, my budeme chodit hura , hura , hura. Cakame na liecenie, den mame plny, ucime sa do skoly, mali sme byt prvaci na obchodnej akademii, este sme skolu nevideli, ale snad sa tam raz dostaneme . Verim, ze raz budeme chodit sami Ten moj zivot , je uz na roman. Verim , ze sa uz nic strasne nestane , ale stalo sa asi som fakt dufala, ze vsetko uz bude ok . Vjuni sme boli v nemocnici s najmensou dcerkou na neurologii, nezdalo sa nam, ze nekomunikuje hoci ma uz 2 roky a 4 mesiace, zistili nam vodu v uskach, v zivote sme zapal usi nemali , a tu nastal kolobeh vysetreni, dvakrat audiometria, uzivame lieky na vstrebanie vody, ta sa po case vstrebala, vysledky zle, este cakame na specialne vysetrenie 9.9. kde sa asi s najvacsou pravdepodobnostou potvrdi porucha sluchu , takze co sa z jednej veci dostaneme je tu dalsia ina horsia zla, nikdy tomu asi koniec nebude  a stale je to zle a co uz asi horsie byt nemoze, vysledky sluchu mame v poriadku, ale co je horsie mame detsky autizmus, toto bola rana pod pas, tazka rana s touto som neratala ani v tom najhorsom sne, ale uz musim . Tomu to sa povie zivot, ked sa dari tak sa dari, ale ja sa nevzdam nikdy. Verim, ze raz uz bude ok, neviem kedy, ale snad raz bude.

Moje krásne pokračovanie príbehu.Dnes je 31.1.2022.V našom živote je už veľa zmien. Najstarší syn Jurko minulý rok ukončil vysokú školu,Šimonko už pracuje ,Matúško ten tento rok maturuje, Sinduska zvláda úžasné šiestu triedu a naša Rianka tá síce žije vo svojom svete,ale je to najšťastnejšie dievčatko. A čomu sa teším najviac,že synovia už sami zvládajú svoje životy,bývajú sami v podnajmoch,som na nich hrda.

Voľné pokračovanie dnes je 8.8.2023 ja mám už krásnych 49 manžel 55 sme ťa najšialenejšia spokojná rodinka.Doma sme už len štyria ja manžel a naše dve dievky.Sindy má už o chvíľku 15 rokov už o chvíľku pôjde do ôsmej triedy je v puberte takže občas je to ťažké ale dávame to ,naša Rianka má už 11 rokov,chodí do DSS Rosa ,kde sa jej venujú počas dňa poobede mávame vždy krásne prechádzky je šťastná spokojná ,síce žije vo svojom svete ale je to jej krásny bezstarostný svet,ktorému sa my všetci prispôsobujeme .Jurko bude mať už skoro 30 rokov,žije s priateľkou Nikolkou deti nemajú pracuje pre reklamačné oddelenie ,žijú si šťastný spokojný život,Simonko pracuje v pantarej v kaviarni ,túži po práci v zahraničí možno o rok tam pôjde má skoro 26 rokov žije sám , Matúško pracuje ako kuriér býva sám je spokojný má 23 rokov .Ani jeden sa ešte netúži zenit ani mať rodinu,takže vnúčatá ešte neprišli,však možno raz prídu .

Snáď ma moje drahé kolegyne látkarky neukameňujú a toto krátke zamyslenie splní svoj účel - tj. ukázať, že látkovanie naozaj je ekologickejšie, zdravšie a LACNEJŠIE než obalovať zadočky našich drobcov do bieleného papieru s gélovým vnútrom.

Doma sa mi tmolia dvaja - donedávna obaja oplienkovaní - drobci vo veku do 2.5 roka. Staršieho látkujem od jeho troch mesiacov, fešanda si musela počkať na látku kým ju pustili z pôrodnice. Skúsenosť s prebalovaním, praním a sušením látkových plienok mám teda dostatočne bohatú na to, aby som mohla s kľudným svedomím skonštatovať, že látkovanie nie je nijaká veda. K tomuto poznaniu som sa však musela prebojovať a veru boli to krušné chvíle. No ale pekne po poriadku.

Každá ašpirujúca látkarka začína podobne - s rastúcim bruškom a odhodlaním urobiť to najlepšie pre svoje dieťa sa prihlási na nejakú tú maminkovskú stránku a začne študovať. Po prvom týždni je jej nadšenie pochované pod záplavou informácii o tisíckach druhov plienok, ktoré prichádzajú pre jej poklad do úvahy a zmätok narastá. Každá maminka v látkujúcej téme má svoj vlastný zoznam tých najlepších a neprekonateľne najfamóznejších plienok. Štvorcové, viacvrstvové, rovné, tvarované, jednoveľkostné, viacveľkostné, AIO, SIO, pop-in, PULky, vlniačiky, flisiaky... no zbohom! Ak sa nešťastná tehuľka v rámci už bežiacej materskej predsalen prepracuje touto kopou nových poznatkov (či už sama alebo z pomoci nejakej tej názornej ukážky) a odhodlá sa na nákup, stojí pred ďalšou dilemou - ako tie stovky eur, ktoré práve chystá investovať do výbavičky prvého potomka, vysvetlí svojmu zákonitému? Ekologický argument je síce zaujímavý, ale žeby sa preň oplatilo obetoval financie a vlastné pohodlie? Drahý ušetríme! Manžel neveriacky krúti halvou, vyťahuje kalkulačku, letáky z okolitých obchodných domov s akciovými ponukami, do výpočtov pridáva položku vody, elektriny, prášku na pranie a položku čas... a ani argument, že to je investícia aj pre ďalšie spoločné ratolesti nema veľmi šancu oproti predstave ako sa z každej prechádzky vracia s páchnucim balíčkom použitých plienok. Nakoniec však kapituluje, veď čo by neurobil pre zdravie svojho dieťaťa a kľud v domácnosti.

Drobec sa narodí, maminka ho s pýchou balí do najkrajšej plienočky a robí pri tom osvetu prizerajúcej sa rodine. No po prvom týždni nadšenie upadá. Práčka je plná pokakaných plienok, rodičia nevyspatí, plienok málo... Ak nová látkarka v túto chvíľu nekapituje a nepridá sa do druhého tábora, vrhne sa s odhodlaním do internetových diskusii a začne hladať tú správnu plienku, ktorá by udržala novorodenecké kakanice, rýchlo schla, ktorú by krpec nevyrástol o dva týždne a ktorá by nezruinovala rodinný rozpočet. A to ešte netuší čo ju čaká - každá nová (už určite posledná) várka plienok je po čase neaktuálna - krpec rastie, tučnie, viac ciká, menej kaká, štvornožkuje, rozopína si plienky a mamička stále nachádza riešenie na všetky tieto problémy v podobe nových zaručene najlepších plienok. A kedže správna plienka stojí minimálne 10 Euro, tie najdokonalejšie držiaky podobne a o všetko-v-jednom plenuchách ani nehovoriac, po roku látkovania už len máloktorá verí, že látkuje kvôli financiám. Ešteže je tu stále to ekologické a zdravotné hladisko... a koniec koncov, prečo by som mala šetriť na vlastnom dieťati a nedopriať mu to najlepšie, navyše, keď ma to tak baví?

Možno som naozaj príliš racionálna. Ale takto to vidím ja.

1. Chcem svojmu dieťaťu dopriať to najlepšie a som pre to ochotná obetovať svoje pohodlie a svoj čas. Porovnám nezávislé štúdie a vyjadrenia lekárov a uzatváram, že látkovky sú tou lepšou, zdravšou variantou plienkovania. Mám práčku, žehličku, dve zdravé ruky a presvedčenie, že výchova detí neznamená sedieť s ním na koberci celý deň, ale ukázať im aj, o čom je život, že mama pracuje, varí, perie, žehlí, no vždy tu je pre ne, keď to potrebujú.

Na modrom koníkovi sa mi podarilo vyhrat fotaparát Samsung. Tato vyhra velmi potešila, nakolko sme zvažovali kupu noveho fotoaparátu, pretože starý nejako doslúžil a ani moj ani mužov mobil nerobí kvalitné fotky. Začalo sa to tak, že sme sa vybrali do obchodu urobit fotečku. Dlho som rozmýšlala či ano či nie. Myslela som, že nebude šanca.. A nakoniec sme aj tak išli do mesta na nákup, tak reku skočím aj do Planeo Elektro. Urobili sme fotečku, dokončili nákupy a išli sme domov. Hodili fotku na koníka a netrpezlivo sme sledovali pribúdanie hlasov. Sútaž nemala konca – kraja.. A nakoniec sa nám podarilo vyhrat.

Potom sme už len netrpezlivo čakali na kuriera. Samozrejme, prišiel ked sme neboli doma ☹. Tak že čo teraz. Že dajte nejakú susedu. Tak som dala. Ta mi volala, či to naozaj može prebrat, či to nie je nejaký podfuk. Tak som povedala že nech preberie, že už dlho na fotáčik čakáme. Večer som rýchlo zbehla susede pre fotáčik. Už cestou domov som ho vybrala z krabičky, vložila baterku a vyskúšala. Super. Potešilo aj pribalené pero a šnúrka na klúče. Doma som dala nabit baterku a medzitým študovala manuál. A už veselo fotíme.

Fotáčik je praktický, je velmi lahký a velkost je super. Obsluha je jednoduchá. Páči sa mi, že zoom priblíži objekt uplne perfektne. Taktiež čo je výhodou a na predošlom fotáku sme nemali je retušovanie tváre. Vzhladom k tomu, že máme doma malé dieta, uvítali sme na fotáku predný displej a využívame aj zvukové efekty. Skákajúci klaun je u nás jednička. Pomaly objavujeme čo fotáčik dokáže. Sme milo prekvapení. Blížia sa moje meniny, a muž slúbil, že dostanem na fotáčik nové puzdro. Super. Touto cestou dakujem MK a Samsungu za možnost zapojit sa do hry, všetkým čo nam dali hlas dakujem, že nam pomohli k výhre.

13.10.2009 Autor: Mia zdroj: http://najmama.aktuality.sk/clanok/223677/ked-nas-zastihne-smrt-blizkeho/ 

Strata blízkeho človeka je traumatizujúcim zážitkom. Každý koho sa smrť blízkeho dotkne je postavený pred neľahkú úlohu, nájsť novú silu a chuť žiť. Niekomu to trvá kratšie, niekomu dlhšie. Je dôležité si uvedomiť, že život bez milovanej osoby už nikdy nebude taký, ako pred tým. Preto je dôležité, nájsť nový spôsob, ako sa naučiť s myšlienkou straty blízkej osoby žiť, a nájsť mu vo svojom živote „nové miesto“.

Keď zomrie súrodenec

Či už ide o náhle alebo očakávané úmrtie, strata zasiahne všetkých členov rodiny, vrátane detí. Niektorí rodičia si myslia, že ak dieťa budú izolovať a ochraňovať pred faktom, že mu umiera, resp. umrel súrodenec, tak svojho potomka ochránia. Opak je však pravdou. Potvrdzujú to aj slová klinickej psychologičky a psychoterapeutky Márii Andrášiovej: „Zo skúseností viem, že niektoré deti boli v takýchto chvíľach mimo domova, rodičia pred nimi o tejto téme nehovorili vôbec alebo iba povrchne. Boli sme šokovaní, keď dieťa bolo niekoľko dní pred smrťou a jeho súrodenec nevedel čo sa deje“. Deti sú podľa jej slov veľmi citlivé a istým spôsobom niečo vycítia aj vtedy, ak im nič nepoviete. Nepoznajú však realitu a tak si vytvárajú vlastné predstavy, čo sa deje, kde je príčina. Môžu mať pocity viny, aj kvôli situáciám ako sú súrodenecké šarvátky. „Zomiera preto, lebo som mu raz povedal, nech sa mu niečo stane a podobne.“

Ako sa vyhnúť výčitkám?

Rodičia by mali podľa psychologičky urobiť dieťa súčasťou toho, čo sa v rodine deje, aj keď ide o nepríjemné situácie. „Samozrejme primerane veku sa s ním o tom porozprávať, vysvetliť mu čo súrodencovi je, čo všetko sa môže stať. Pýtať sa ho, ako on celú situáciu vníma, prežíva,“ radí Andrášiová. Pokiaľ dieťa chce, tak je dobré ak je v kontakte s umierajúcim súrodencom čo najdlhšie. Je to veľmi dôležité nielen pre dieťa, ktoré umiera, ale aj pre dieťa, ktoré je pri tom.

Láska na prvý pohľad... Poznáte to? Jedni vravia, že neexistvuje... druhí ju stretávajú niekoľkokrát denne...

Šiel po chodbe, idol z mojich dievčenských snov... vedela som, že tu ostanem, aj keby ma nechceli... Bola to výzva, mala som sladkých 18 a odišla som do "veľkého sveta"... nehovorím, že by som nemala nejaké vzťahy, ale z môjho pohľadu - nič uspokojujúce... pri mojich 1,80m a 80kg sa mi v našom malom mestečku chlapci vyhýbali... a tí, ktorí boli vyšší, kukali po 1,80m ale do 60kg... skúsilo to aj pár menších odo mňa (takí divní típkovia), no akože uznajte, ja mamu nikomu robiť nebudem... chcela som niekoho, kto sa mi vkrádal do snov... múdry, zrelý a pohľadný muž...

Šiel po chodbe a bol to on... láska na prvý pohľad a chvenie motýľov v žalúdku... ostala som, ktovie prečo?...predniesol fakty (pre mňa ani nie veľmi zaujímavé), súhlasila som... hlavne mu byť na blízku, hlavne ho spoznať... boli to nové pocity veľkého sveta, láska taká čistá, že ani nežiadala opätovanie... možno sa teraz smejete, ja to tiež dnes nechápem... celý vesmír sa spojil a mala som pocit, že to tak má byť, že tam proste patrím...

A láska bola opätovaná, no inak... adoptovali sme si jeden druhého... on sa stal pre mňa otcom, ktorého som ako dieťa nepoznala a presne takéhoto som si vysnívala... ja som sa preňho stala dcérou, ktorá odišla s jeho prvou manželkou a síce udržiavali vzťah, no ani jeden z nich nebol s tým vzťahom spokojný... ja 18, on 40, ja slobodná, on druhýkrát ženatý... dnes už viem, že určite vedel, že ho ľúbim... bol to zrelý muž a ja som to asi nevedela zakryť... a ja viem, že ma mal rád... inak ako ostatných kolegov, bolo to niečo medzi nami, o čom sa šepkalo...

"Si hlúpa naivka," počula som odvšadiaľ "kde máš napísané, že keď sa s tebou ožení, nerozvedie sa aj tretí raz..." Usmievala som sa, podľa niektorých možno priblblo, ale len my dvaja sme vedeli, že o manželstvo nám nejde...

Bolo veľa pokusov, ako nás "rozoštvať"... neúspešne, veď vlastne nebolo čo rozoštvávať... 

V súťaži na tejto super stránke so Samsungom sa nám podarilo vyhrať foťáčik PL120. Nadšeniu a radosti nebolo konca kraja a tak sme netrpezlivo čakali na telefonát od kuriéra aby sme ho mohli hneď vyskúšať. V deň nášho odchodu na prvú spoločnú dovolenku s našim drobčekom ráno zvonil telefonát a pohodový ujo z kuriérskej spoločnosti nám oznámil že za pár minút bude pri našom paneláku. Bolo to supersky načasované takže už bolo treba len kúpiť pamäťovú kartu a foťáčik mohol byť počas dovolenky zabehnutý 😉

Už len šup šup otvoriť krabičku, nabiť baterku a jupíííí pustiť sa do fotografovania 😉  Ešte v priehebu týždňa pred jeho dodaním sme si stiahli podrobný manuál a tak teoreticky bola jeho obsluha naštudovaná 😉 

Fotoaparátik je veľkosťou veľmi praktický, ľahký a spratný. Optický zoom dokáže parádne priblížiť požadovaný objekt. Jeho super možnosťami je retuš tváre, redukcia červených očí či rozpoznanie tváre alebo úsmevu, vyváženie bielej farby atď. Pomaličky sme skúšali čo všetko fotoaparátik dokáže a výsledkom sú niektoré nádherné fotografie. Za tých pár dní sme určite ešte neprišli na všetky možnosti, ktoré ponúka no máme ešte celé leto na to aby sme sa s ním dokonale zoznámili.

Možnosť animovanej aplikácie na prednom displeji ako aj zvukových efektov bola pre nášho drobčeka úplne novou skúsenosťou. Na skákajúceho klauna pozeral so zatajeným dychom 😀 neskôr sa na ňom rehotal na plné ústa 😉 Je to jedinečná pomôcka ako vykúzliť úsmev pokiaľ vidí že na neho niekto pozerá cez fotoaparát. Predtým keď som ho fotila mobilom totiž väčšinou zvážnel a pozoroval čo to na neho kuká.

Najbližšie plánujeme preskúmať funkciu Smart Auto, pri ktorej je možnosť nastavenia rôznych scenérií ako napríklad krajina v noci, portrét v noci, západ slnka, jasná obloha, aktívne objekty, atď. Neskôr na nás čaká možnosť "kúzelného rámu"  😉 čo určite ocenia hlavne milovníci graficky upravených fotografií. 

Podľa môjho názoru je fotoaparátik veľmi vydarený vo všetkých ohľadoch, je celkom jednoduchý na obsluhu čo vyhovuje aj laickým používateľom a zároveň poskytuje tak široké spektrum možností a nastavení že určite si ho obľúbia aj náročnejší fotografi 😉  Sme vďační Modrému koníkovi a Samsungu že práve my sme sa mohli tiež pridať do rodiny Samsung-áčov 😉 Zo srdiečka ďakujeme za možnosť zabojovať o túto cennú výhru a veríme, že sa nám ním podarí zachytiť čo najviac jedinečných a neopakovateľných chvíľ a náš synček Patrik bude mať nádherné spomienky na svoje detstvo. Teraž už ostáva zaobstarať si puzdierko aby sa nám foťáčik nepoškodil a hurááá do ďalšieho fotenia.

Boli sme na výlete v Prahe aj s našim 2,5 ročným synom a babkou. Keďže sme predtým už v Prahe boli a všetky dôležité pamiatky poznali, rozhodli sme sa program plne prispôsobiť nášmu synovi. Na internete sme si vyhľadali miesta, kam sa v Prahe chodí s deťmi (vrátane reštaurácií s detským menu), zbalili sme veci (vrátane jednorázoviek Alán, nakoľko sušiť látkovky v dvojizbáku bez bálkona by bolo o hubu) a vyrazili.

NEDEĽA

Poobede vyrážame klimatizovaným autom so zásobou vody, jedla a dvoma plyšákmi. Prvú cikpauzu máme za Brnom na parkovisku s MacDonaldom. Syn by sa rád pohral, ale divná šmykľavka s nepriehľadným vchodom je určená až od 3 rokov a syn našťastie ani nedočiahne, aby vyliezol na prvý schodok. S revom odchádzame k autu, ale mliečko ho ukľudní. Ideme ďalej, snáď si pospí. Po 4,5 hodine cestovania a 300 km sme v cieli, syn ani oko nezažmúril, zato posledných 50 km len mlieko pýtal (vodu nechce). Schody na 4. poschodie ho na chvíľu zamestnajú. Unavení z cesty si dáme krátky výlet na blízku Bielu horu (rozsiahly park), nech sa krpec poriadne prebehne pred spaním. Chyba veliká sa stala, manduca ostala hore a syn sa po 200 m pýta nosiť. Brácho si ho posadí na koníka a vláči ho tak celý večer.

PONDELOK

Dnes má byť chladnejšie a sem-tam pršať, vybavení svetríkmi vyrážame o 10.30 do mesta. Syn kvíli, že ho bolí nožička, takže do manduce ide hneď pred vchodom do baraku. Dúfam, že sa nebude chcieť nosiť celý pobyt. Bude. 😀

Trojdňové lístky na tejto ani najbližších zastávkach nie sú k zohnaniu, vystačíme si aj s jednodňovými. V električke putujú svetre do batohu a ostanú tam celý deň. Cestujeme smer Výstaviště, kde máme v pláne navštíviť Podmorské múzeum (najväčšie akvárium v ČR). Budú tam žraloky, korytnačky, ... Po prvých akváriách syn stráca záujem o rybičky a radšej sa venuje nejakej 5 ročnej slečne s trblietavými teniskami.

 Ivana

Anjelik Max

Vytrhli mi srdce z hrude, pošliapali po ňom a povedali, že musím žiť ….takto by som asi jednou vetou opísala svoj osud.

Začalo sa to všetko pred ôsmimi rokmi, keď sme sa s manželom rozhodli, že chceme byť šťastní, ale v trojici. Prvý rok bol veľmi ťažký, lebo každý sa vypytoval, kedy už bude bábätko a či ešte stale nič... No a stále nebolo nič, nedarilo sa, a tak som začala chodiť po základných vyšetreniach, nasledovala laparoskopia s výsledkom - jeden vajíčkovod priechodný, druhý priechodný pod tlakom.

Asi pol roka po laparoskopii a za pomoci hormonálnych liekov sa nám podarilo otehotnieť, naša radosť bola neskutočná a ani vo sne by nám nenapadlo, že by sa niečo mohlo stať…no stalo sa, skončila som v nemocnici s podozrením na mimomaternicové tehotenstvo. Nasledovala ďalšia laparoskopia, no našťastie mimomaternicové to nebolo, a tak mi zostali oba vajcovody.

Cca ďalší polrok prešiel a zase sa nám za pomoci liekov podarilo znovu otehotnieť, taká som bola šťastná, verila som, že tentokrát to už musí výjsť, že sa nemôže nič stať, veď všetko je v poriadku a ja nemôžem predsa dvakrát o svoje dieťatko prísť. No bohužiaľ som začala zase špiniť a keď som prišla na pohotovosť, tak mi povedali, že tam už nič nie je.

kdo to je internetový troll? 
Internetový troll je jedinec, který se svými komentáři či příspěvky na internetu snaží „naprudit“ co nejvíce lidí. Obvykle si přitom vybírá témata s politiky, náboženství či jiné oblasti, která je pokud možno co nejkontroverznější. Někdy jeho příspěvky záměrně obsahují nějakou faktickou chybu či demagogii jindy jsou zase poťouchlé a rozverné... Někteří trollové se snaží psát vyložené nesmysly. Takové trolly není těžké identifikovat a nejlepší řešení je na jejich komentáře vůbec nereagovat. Existují však i mírnější či různě kombinované formy trollů, které je už těžší rozpoznat.. 
Troll se mnohdy se „svými“ názory ani neidentifikuje. Jejich účelem je hlavně vyvolat bouřlivou diskusi. 

Proč to trollové dělají? 
No popravdě těžko říct, dle mého názoru možná z nudy. Pravděpodobně je strašně baví, jak se někteří lidé dokáží nad jejich příspěvky a komentáři rozčilovat. Je to pro ně forma zábavy. 

Jak poznáte trolla? 
Trolly můžete poznat podle mnoha identifikačních znaků. Vyjmenuji alespoň nějaké: 

Výběr kontroverzních témat 
Uvádí zkreslené a zavádějící informace v příspěvcích 
Zasílají off-topic příspěvky ( mimo témy ) 
Často užívají falešnou identitu 
Na otázku odpovídají další otázkou 
Snaží se nějakým způsobem rozvrátit diskusi v určité online komunitě 
Stále dokola opakují své stanovisko, aby ho dostatečně zdůraznili 
Většinou postrádají fantazii a někdy se uchylují k vulgaritám 

zdroj: http://www.inflow.cz/troll-internetovy 

Milé mamičky a oteckovia, milí "študenti", veľmi nás teší koľkí z vás sa podujali vyskúšať si fotografovanie podľa našich zadaní - domácich úloh.

Počas jedného týždňa sme Vám postupne zadávali domáce úlohy, kde ste mali odfotografovať svoju rodinku, miláčikov  a to "správne" a "nesprávne", podľa zadania na konkrétnu úlohu a deň. Boli sme veľmi milo prekvapení, koľko zadaní ste nám zasielali.  

Dostali sme od Vás 51 fotoalbumov s perfektnými fotečkami. 

Danítko mala čo robiť, aby mohla skontrolovať domáce úlohy 🙂 a rozdávať pochvali, rady a 1*.

Absolútnou víťazkou sa stáva @mimi333 a jej album http://www.modrykonik.sk/fotoblog/mimi333/album/samsung-sutaz-fotoskola/ a získava fotoaparát Samsung EC-PL120.

"Zbor pedagógov" z Modrého  koníka sa rozhodol oceniť aj ďaľšie naše "študentky", za tvorivý prínos.

V neskorších štádiach demencie je aj pri veľkej snahe už nemožné zvládnuť každodennú starostlivosť o takto postihnutého člena rodiny. Mimoriadne fyzicky a duševne náročná starostlivosť má okrem celkového vyčerpania rodiny aj nepriaznivé ekonomické a sociálne následky. Opatrovateľ je po čase izolovaný v dôsledku zanechania svojho zamestnania a záujmov. Členovia rodiny sa môžu obrátiť na niektorú z inštitúcii  poskytujúcich sociálne a zdravotnícke služby, vo veci peňažných príspevkov, zdravotnej a sociálnej pomoci:

Opatrovateľská služba

-         pomoc s osobnou hygienou, donáška stravy a kŕmenie klienta, pomoc pri domácich prácach a bežných úkonoch akými sú nákupy, sprevádzanie, podávanie liekov

-         službu platí žiadateľ služby, je poskytovaná obcou alebo mestskou časťou

Zariadenie opatrovateľskej služby (ZOS)

-         celodenná nepretržitá starostlivosť (24/7), dĺžka pobytu klienta jeden až tri mesiace, poskytuje sa opatrovateľská a ošetrovateľská starostlivosť

 Rozvoj ťažkej demencie prináša pre jeho rodinu problémy, ktoré je nutné riešiť. V tomto štádiu rodiny často potrebujú pomoc zdravotníkov, sociálnych inštitúcii a  sociálnych pracovníkov. Nakoľko sa potreby a nároky chorých často líšia, nie je možné ich jednoznačne definovať. Ochorenie sa postupne vyvíja, preto sú v každom štádiu sú sociálne a ekonomické dôsledky iné. Určite tou najťažšou záťažou pre rodiny s dementným členom je nutnosť celodennej, 24 hodinovej a nepretržitej starostlivosti o neho. V konečnom štádiu ochorenia je potrebné zabezpečenie bezpečnosti postihnutého človeka, jeho stravovanie a hygiena. Častým problémom sú poruchy správania, nespavosť a blúdenie. Starostlivosť zo strany rodiny je mimoriadne náročná. Úlohou sociálneho pracovníka je poučenie rodiny o zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a zákone č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré sú určené na pomoc takýmto klientom. Všetky demencie, no najmä Alzheimerova choroba, sa často nazývajú aj „chorobou príbuzných“, pretože tí v podstate trpia viac než samotný klient, ktorý si už v pokročilom štádiu ochorenia svoj stav neuvedomuje. Rodinní príslušníci a všetci opatrovatelia si musia v tejto zložitej situácii zachovať svoju výkonnosť, vitalitu a duševné zdravie (Dóci, 2007)

Demencia je syndróm, pri ktorom je porucha intelektových schopností taká závažná, že je pre pacienta nemožné pokračovať v profesionálnej a sociálnej oblasti. Pacienti s pokročilým štádiom ochorenia vyžadujú 24-hodinovú starostlivosť rodinných príslušníkov alebo iných opatrovateľov. Celkové trvanie ochorenia až po smrť predstavuje obyčajne 9 až 10 rokov. Alzheimerova choroba je tretím najnákladnejším ochorením spoločnosti po kardiovaskulárnych a onkologických ochoreniach. Osobitný problém predstavuje fyzická, psychická a ekonomická záťaž opatrovateľov týchto pacientov, ktorými sú obyčajne rodinní príslušníci. Nutnosť celodennej starostlivosti o chorého vedie často k nevyhnutnosti zmeny alebo až zanechania zamestnania, s následným výrazným zhoršením ekonomickej situácie rodiny. 24-hodinová starostlivosť o pacienta, ktorý v pokročilých štádiach nepozná svojho opatrovateľa, vedie k značnému zhoršeniu kvality života opatrovateľa, vedie k značnému zhoršeniu kvality opatrovateľa, s častým výskytom depresií (až u 20% vzniká depresia indikovaná na liečbu antidepresívami). Alzheimerova choroba predstavuje komplexný problém. Jej progresívny vzostup je dôvodom zvýšeného záujmu samotných pacientov, ich príbuzných, lekárskych a vedeckých spoločností, poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti a vládnych organizácii. Aj fyziologické starnutie môže predstavovať v niektorých prípadoch rad špecifických proiblémov. Navýše starnúci človek postihnutý Alzheimerovou chorobou je významne ochudobnený o radosti všedného života, o radosť z detí a vnúčat, z bilancie celoživotnej práce a úspechov, z koníčkov. Dokonca v pokročilých štádiach svojich najbližších ani nepozná a môže sa stať aj pre milujúceho príbuzného, ktorý je v konečnom dôsledku psychicky i fyzicky úplne vyčerpaný, značnou záťažou (Szabó, 2001)

Ak sa objaví u člena rodiny demencia ako prejav Alzheimerovej choroby, alebo iného ochorenia, čaká rodinu jedna z najnáročnejších úloh – dlhodobá, niekoľko rokov trvajúca opatera a starostlivosť. Ponuka možností a sociálnych služieb je dnes lepšia ako v minulosti, i keď nie celkom uspokojujúca (Matoušek, 2005). Existujú najmä poradenské centrá a denné stacionáre pre osoby v skorších štádiach demencie. Možnosť zaistiť dôstojnú inštitúcializovanú starostlivosť o človeka v pokročilom štádiu demencie je však doposiaľ stále nedostučujúca. Poskytujú ju najmä gerontopsychiatrické oddelenia psychiatrických liečební, špecializované domovy sociálnych služieb a za vysoké poplatky aj niektoré súkromné zariadenia. Starostlivosť o človeka s Alzheimerovou chorobou je však natoľko náročná, vyžadujúca špeciálnu kvalifikáciu a chránené, optimálne architektonicky upravené prostredie, že sa najlepšie osvedčuje opatera v špecializovaných zariadeniach, alebo aspoň na samostatných oddeleniach domovov dôchodcov. Pri zvažovaní, či separovať, alebo integrovať človeka s demenciou, je potreba mať na pamäti záujem klienta – čo podporuje jeho dôstojnosť, spokojnosť, pocit zvládania a úspechov v každodennom živote, kde má možnosť využiť zachované schopnosti, kde nájde individuálnu starostlivosť a personál, ktorý s ním dokáže komunikovať a rozumie jeho problematickému správaniu, kde je prostredie, ktoré v ňom nevyvoláva agresivitu a iné nepriaznivé reakcie. Takéto chránené a podporné prostredie je možné vytvoriť v špecializovanom domove dôchodcov alebo v dennom stacionári. Denný stacionár poskytuje „úľavu“ pri opatere klienta rodinám, ktoré tak majú možnosť si oddýchnuť a načerpať silu, prípadne pokračovať ďalej v svojom bežnom pracovnom procese. Rodina opatruje klienta večer, v noci a počas víkendov. Denný program zaisťujú terapeuti, špeciálne školené opatrovateľky a sociálni pracovníci. Človek žije vo svojom domácom prostredí a počas dňa prebýva v stacionári (centre sociálnych služieb) kam ho odvezie buď jeho rodina, alebo je doprava klientov súčasťou ponuky služieb. Návštevy denného centra môžu evokovať cestu do práce alebo medzi ľudí, do spoločnosti, kde je človeku z demenciou príjemne. Zariadenie, v ktorom žijú alebo sa pohybujú klienti s Alzheimerovou chorobou, by malo byť zabezpečené proti možnému odchodu klienta, malo by vytvárať pocit domova, s dostupnou toaletou a bezpečným nábytkom, miesto umožňujúce odpočinok aj celú radu aktivít. K tým najvhodnejším aktivitám patria činnostiam, ktoré predtým klienti vykonávali celý život a sú zafixované v ich dlhodobej pamäti – spev, varenie, upratovanie, práce v záhrade, spoločné stolovanie, prezeranie fotografií – všetko, čo podporuje kognitívne funkcie a telesnú zdatnosť (Zgola In: Maotušek, 2005). Aj človek v neskorom štádiu ochorenia je schopný vnímať ľudský hlas, rôzne príjemné či nepríjemné podnety, do istej miery aj vyjadriť svoje priania a spolupracovať s opatrovateľmi. (Matoušek, 2005)

Demenciu a Alzheimerovu chorobu je potrebné pochopiť ako syndróm zahrňujúci psychické a psychiatrické ťažkosti, ale zároveň aj ťažkosti pri vykonávaní bežných denných aktivít (Zárit et. al, 2001)

Alzheimerova choroba je vekovo závislé neurologické ochorenie, ktoré devastuje pacienta, jeho rodinu i priateľov (Roland, 2001)

Poruchy kognitívnych aj nekognitívnych funkcií vedú k úbytku, až úplnej strate sebestačnosti, k neschopnosti vykonávať bežnú dennú rutinu. Kvôli týmto významným obmedzeniam v bežných aktivitách dochádza k inštitucionalizácii klienta – k jeho umiestneniu v nemocnici, špecializovanom domove dôchodcov i na gerontopsychiatrii (Hoschl et. al, 2002).

Aj keď v dnešnej dobe presne nepoznáme, čo spôsobuje Alzheimerovu chorobu, niektoré faktory sa u ľudí s týmto ochorením objavujú spoločne. Odborníci sa preto zhodujú, že istá kombinácia nasledujúcich faktorov môže vytvárať predpoklady pre vznik tohto ochrorenia:

• Pokročilý vek
• Niekedy dokázaná dedičnosť, ale prevažujú prípady sporadického výskytu, teda bez dokázanej genetickej dispozície
• Výskyt rizikových faktorov, ktoré podmieňujú aj vznik srdcovo-cievnych ochorení – vysoký krvný tlak, fajčenie, obezita, cukrovka, vysoký cholesterol
• Predchádzajúce úrazy hlavy
• Stres
• Vysoká miera úzkosti a pesimizmu
• Škodlivé pôsobiace  vplyvy prostredia (Švarcová, 2009)

Pravá a presná príčina tohto ochorenia nie je známa, no môže sa týkať každého z nás. Je známe, že v niektorých rodinách sa Alzheimeova choroba vyskytuje častejšie, no i v rodinách, kde sa doposiaľ nevyskytovala, môže niekto ochorieť. Hovorí sa že tí, ktorí sú duševne aktívni sú menej náchylní k tomuto ochoreniu. Stále sa vedú diskusie o vplyve fajčenia, užívania alkoholu ďalších faktorov životného prostredia. Aj tu sú však poznatky a znalosti rozporuplné. Uvažovalo sa aj o vplyve hliníku v tele – opäť sú však znalosti rozpačité (Holmerová, 2002)

 ŠTÁDIA ALZHEIMEROVEJ CHOROBY

 Poznanie štádia demencie je dôležité v sociálnej práci z dôvodu odporučenia sociálnej pomoci. Poznáme tieto štádia:

Prvé štádium

  Test, vďaka ktorému by bolo možné  diagnostikovanie  Alzheimerovej choroby ešte počas života, neexistuje. Stopercentná  diagnóza je možná iba po smrti. Odhalenie charakteristických plak a neurónových buniek je možná iba po smrti. Kým je človek nažive, je možné túto  diagnózu stanoviť s 90% presnosťou pomocou systémového  použitia  batérie testov, ktorými daným postupom, jednu po druhej, vylúčime ostatné možné príčiny progresívneho a náhleho úpadku poznávacích funkcií. Pri podozrení na toto ochorenie je potrebné navštíviť lekára – neurológa,  ktorý je odborníkom  v neurodiagnostike. Pri prvej návšteve niektorí lekári radšej hovoria s jeho blízkymi, ktorí ho dlhšiu dobu sledovali. Priatelia a členovia rodiny si budú výpadky  pamäte a známky zmätenosti uvedomovať viac, než človek u ktorého už prebieha  demencia. Ďalší krok, ktorý lekár či iný profesionálny špecialista  vykoná, je vyšetrenie duševného stavu pacienta, aby tak získal objektívne potvrdenie problémov s poznávacími funkciami. Štandardné vyšetrenie duševného stavu hodnotí krátkodobú pamäť, pozornosť, schopnosť plniť jednouché obrázky a podobné úlohy. Úlohy v takýchto testoch sú tak jednoduché, že problémy so zodpovedaním čo iba malého percenta otázok svedčí o výskyte problémov s poznávacími funkciami. Prvotné  príznaky Alzheimerovej choroby ostávajú často nepovšimnuté, pretože pripomínajú bežné známky starnutia (Bragdon – Gamon, 2009)

Toto ochorenie spôsobuje progresívne odumieranie nervových buniek v mozgovej hemisfére. Vývoj ochorenia môže trvať 8 až 20 rokov, v závislosti na podmienkach a zdravotnom stave jedinca. Aj keď existujú podobné prejavy tejto Alzheimerovej choroby, každý postihnutý jedinec ich pociťuje individuálne. Ochorenie postupuje svojim vlastným tempom a zhoršenie u sa u jednotlivcov neobjavuje v jednotnej forme a nemá rovnaké príznaky (Callone et. Al. 2008)

V súčasnosti sa odhaduje počet postihnutých týmto ochorením  na Slovensku na 50000 ľudí. Starnutím populácie sa ich počet bude postupne z roka na rok neúmerne zvyšovať. Okrem toho toto ochorenie zasahuje do života ďalších 100 000 ľudí, ktorí sa starajú o týchto postihnutých, často  24 hodín denne. Pre spomalenie celkového priebehu ochorenia je vhodná kombinácia farmakologickej liečby a špecifických terapeutických postupov, ktoré zahŕňajú nácvik sebaobslužných činností a denných aktivít, stimuláciu vnímania, myslenia, komunikácie a kladú dôraz na dôstojnosť postihnutého. (Maier, 2004). Alzheimerova choroba sa zaraďeuje  do skupiny neurodegeneratívnych procesov. S vekom sa prirodzene znižuje hmotnosť a veľkosť mozgu. Pokles hmotnosti mozgu zostáva významným činiteľom  aj po korelácii antropologických zmien populácie, ku ktorým dochádza v priebehu storočí.. Pri Alzheimerovej chorobe prebiehajú podobné zmeny ako pri starnutí. Klesá hmotnosť a objem mozgu, znižuje sa šírka mozgovej kôry, rozširujú sa mozgové komory. Zmeny na mozgu sú podstatne nápadnejšie u predsenilných ochorení, u ktorých môže pokles hmotnosti mozgu dosiahnuť 200 až 300g. (Koukolík - Jirák,1998).

Charakteristické pre normálny proces starnutia je, že obecná inteligencia (to, čo lekári nazývajú psychomotorické či kognitívne funkcie) ostáva nezmenené a logické myslenie sa nezhoršuje. Symptómy Alzheimerovej choroby sú mnohom problematickejšie, než iba jednotuché vypadávanie pamäti. Hlbšie príznaky začínajú ohrozovať schopnosť vykonávať bežné činnosti. Tieto zmeny nie sú náhle, ale behom dlhšej doby sa postupne stávajú zreteľnejšie. Ani jeden z prejavov uvedeného chovania nemôže byť použitý pre diagnózu Alzhaimerovej choroby. Pokiaľ sa však u človeka prejavuje viac týchto príznakov zmien chovania, je pravdepodobné, že sa už nejedná o prirodzené starnutie mozgu, ale niečo závažnejšie. Môže ísť o demenciu, čo je odborný termín, označujúci progresívnu stratu intelektuálnych schopností. Alzhaimerova choroba je však iba jednou z mnohých typov zmien v mozgu, ktoré môžu spôsobiť demenciu. Je potrebné podrobné lekárske a neurologické vyšetrenie, aby bolo možné stanoviť, či ide skutočne o nevyliečiteľnú chorobu. Až keď vylúčime všetky možné liečiteľné dôvody, potom začíname uvažovať, že dôvodom postupnej demencie je dysfunkcia mozgu, známa u Alzhaimerovej choroby, ktorá nezvrátne likviduje nervové bunky. Ľudia majú často neúplné znalosti o vlastnom fungovaní  a preto môžu výpadky pamäti spôsobovať obavy a úzkosť (Callone et. al., 2008)

Chorí spočiatku zabúdajú na mená, dôležité termíny, spoločenské a politické zmeny no často sa zachováva pamäť v oblastiach, ktoré chorého zaujímajú ako aj veci, ktoré sa udiali už dávno. Avšak strata časovej a priestorovej orientácie, ťažkosti s rečou a neschopnosť fungovať v bežnom dennom režime už sú príznakmi niečoho závažnejšieho, ako je bežné starnutie. Počiatok ochorenia môže mať podobné príznaky ako depriesia, čiže strata záujmov, aktivít, výkonnosti, bolesti hlavy a smútok bez zjavného dôvodu. Často je toto obdobie okolím považované za akúsi „dočasnú krízu“ pochopiteľnú v staršom veku. Keďže chorí si tieto príznaky často ani neuvedomujú, aj okolie pokladá ich zmeny v správaní za normálne. Niektorí jedinci si však zmeny svojho správania uvedomujú a svoje deficity ukrývajú pod určitou „maskou“ neprimeranej, hranej  veselosti a vystupovaním svojich charakteristických čŕt v neprimeranej miere. Citové reakcie sa tiež spočiatku nezdajú byť poškodené. Poruchy pamäti sú vyvíjané  pomaly, s nevysvetliteľným začiatkom a pokračujú ďalej. Postupom času sa čoraz viac a nápadne  zhoršuje výkonnosť postihnutého. Tieto osoby majú strach že sa stanú príťažou pre svoje okolie a trpia bludnými predstavami a panickým strachom z budúcnosti (Maier, 2004).

OSN už v roku 1982 prišla s varovaním, že svetu hrozia štyri globálne nebezpečenstva – vojny, hlad, rýchle vyčerpávanie energetických rezerv a rýchly rast a starnutie populácie. Na začiatku 19. Storočia žilo na zemi 978 miliónov, na začiatku 20 storočia už 1,65 miliardy a na začiatku 21. Storočia 6,1 miliárd ľudí. Pretože stredná dĺžka života obyvateľstva, najmä ekonomicky vyspelých krajinách, sa neustále predlžuje, najrýchlejšie rastúcim segmentom populácie sú osoby vo vyššom veku (Horejší, 1999). Jedným z následkov starnutia populácie je aj častejší výskyt Alzheimerovej choroby.    Čím je človek  starší, tým viac je citlivý na stresové pod­mienky a viac  náchylný ochorieť na rôzne choroby a postupne sa  do určitej mie­ry narušuje celá  vnútorná rovnováha organizmu. Prognózy nasved­čujú, že ak v Spojených štátoch dnes žije 1,5 milióna ľudí, ktorí sú starší než 90 rokov, do roku 2050 ich bude 10 miliónov. Veľ­mi podobné štatistiky sú v Európskej únii a podobne to platí aj pre rozvíjajúce sa krajiny v Ázii. Čiže, počet ľudí, ktorí prekro­čia mýtický vek 80 rokov, sa bude prudko zvyšovať a teda, sú­časne sa budú zvyšovať aj počty ľudí, ktorí trpia ochore­niami, ktoré sú priamo viazané na vysoký vek  (Žilka, 2009)          

Starnutie je proces individuálny s komplexným dosahom na organizmus. Charakterizuje ho znížená schopnosť odolávať stresu, homeostatická nerovnováha a zvýšená ná­chylnosť ku chorobám. Starnutie je proces istý a neodvratný. Starnutie s demenciou je do určitej mie­ry pravdepodobné (Žilka, 2009)

Demencia je organicky podmienený, trvale nezvratný pokles rôznych zložiek intelektu, ktorý významne limituje kognitívne, funkčné a behaviorálne schopnosti, z týchto dôvodov aj každodenné sociálne a ekonomické aktivity postihnutého. Odtiaľto pochádza názov demencia, ktorý vznikol spojením slov de (bez) a mens (myseľ, vedomie, rozum) (Horejší, 1999)

Alzheimerova choroba je jednou z najrozšírenejších foriem demencií. V priemyselne vyspelých krajinách je Alzheimerova choroba najčastejším typom demencie a s predlžujúcim sa vekom a rastúcim podielom starších osôb sa jej počet v populácii trvalo zvyšuje (Doležal, 1998)

Starnutie populácie ako celosvetový trend pri súčasnom poklese populácie mobilizuje všetky odvetvia spoločenského života, ako aj mnohých vedeckých odborov pripraviť sa na narastajúce problémy starších ľudí. Všetky formy demencie, no najmä Alzheimerova choroba predstavuje mimoriadnu záťaž pre starostlivosť o dementných starých, či už pôjde o rodinu, príbuzných, alebo zdravotnícke a sociálne zariadenia. Nielen zdravotnícka a ošetrovateľská starostlivosť, ale celá sociálna sféra musí s nárastom starých ľudí počítať a pripraviť sa na to (Šoltés In: Roland, 2001)

Neustály pokrok v rôznych odvetviach medicíny prispieva na jednej strane k významnému predĺženiu priemerného ľudského života, na druhej strane však predstavuje riziko zvýšenia výskytu ochorení vyššieho veku. Syndróm demencie je najčastejším z nich. V rámci demencií sa najpočetnejšou skupinou ukazuje Alzheimerova choroba (Roland, 2001)

Ľudský organizmus je od momentu počatia konfrontovaný s mnohými faktormi vonkajšieho a vnútorného prostredia, ktorým musí čeliť, aby nedošlo k porušeniu integrity organizmu, ktorá sa prejaví porušením zdravotného stavu.[1]

Sociálna podstata človeka sa zvýrazňuje predovšetkým spôsobom jeho života, profesionálnou činnosťou, prácou a preto treba, aby lekári hlbšie zhodnocovali význam sociálnych faktorov na vytváranie zdravotného stavu obyvateľstva. V sociálnom prostredí pôsobí veľa faktorov, ktoré priaznivo pôsobia na rozvoj organizmu, a to smerom k vývoju pozitívneho zdravia. Dôležitú úlohu pri vytváraní sociálneho prostredia majú subjektívne činitele a z nich najmä zdravotné uvedomenie človeka. Zdravie a choroba sú základné kategórie sociálneho lekárstva. Pri definícii vychádzame z toho, že zdravie a choroba predstavujú dynamický proces, ktorý prebieha v integrálnom systéme – človek a prostredie. Zdravie sa musí chrániť starostlivosťou o zdravé životné podmienky, zdravé podmienky vývoja detí a mládeže, zdravú výživu obyvateľstva, zdravé pracovné podmienky.[2]

ZDRAVIE – je výrazom rovnováhy medzi organizmom a prostredím. Zdravie ako životný proces sa stále mení v závislosti od zmeny oboch prvkov systému: organizmus – prostredie. Výkyvy v nárokoch vonkajšieho prostredia a meniaci sa stupeň odolnosti organizmu majú za následok variabilnú odpoveď: zachovanie zdravia alebo vznik choroby. Zdravie je taký stav regulačných mechanizmov, ktoré zabezpečujú ľudskému organizmu optimálnu telesnú, duševnú aj duchovnú a sociálnu pohodu, komfort.[3]

Svetová zdravotnícka organizácia /WHO/ definuje zdravie ako stav optimálneho telesného, duševného a sociálneho uspokojenia a nielen neprítomnosť choroby alebo chyby. Zdravotný stav človeka – jedinca je významným determinantom postavenia človeka v rodine, v práci i v ďalších oblastiach spoločenského života. Zdravie spoločnosti je kritériom posudzovania jej existencie, rozvoja i reprodukcie.[4]

Ľudský život a zdravie prestavujú v určitom zmysle absolútne a nemerateľné hodnoty. Každý človek je vo svojej osobitosti nenahraditeľný. Ľudské zdravie a život predstavujú nielen pre jednotlivca a rodinu, ale aj pre celú spoločnosť aj ekonomické hodnoty. Na jednej strane môže zdravie pozitívne alebo negatívne ovplyvňovať spoločnosť a jej vývoj, na druhej strane spoločnosť môže pozitívne alebo negatívne ovplyvňovať vývoj zdravia.[5]

Choroba je objektívne zistiteľná porucha zdravia a môže existovať i vtedy, keď človek nepociťuje žiadne príznaky.

K napísaniu tohto článočku ma popravde vyprovokoval ani nie tak prvotný nepríjemný  zážitok, ale ľadová sprcha, ktorá po pár dňoch nasledovala... Takže začnem ľadovou sprchou, aby bolo všetko uvedené na pravú mieru...

Po niekoľkých mesiacoch sme sa dohodli s kamoškou, že dáme v meste sľúbenú kávu... Šla som aj s malým a celkom fajn sme posedeli a pokecali. Vlastne skoro celkom fajn... Celé to narušila kamoška, keď obdivovala malého šikovnosť a akosi mi začala rozprávať:

"Je to strašná nespravodlivosť. Ty si taká starostlivá mama a nemôžete mať vlastné detičky. A kadejaké socky rodia a chľastajú súčasne a to tie úrady nevidia? Kde v pekle je tá sociálka vtedy? Vás preverujú ako násilníkov a zlodejov a čo ja viem akých a také kdejaké socky chodia s deckami ožraté ako dogy a nič... je to nespravodlivé." uzavrela to.

Tak jej vravím : "Vieš, ono to nie je také jednoznačné, niektorí ľudia nemôžu za to, že patria k sociálne slabým a aj tí majú predsa právo mať deti...pokiaľ je to dieťa nakŕmené a čisté, čo na tom, že je z chudobnej rodiny." argumentovala som, my tiež nepatríme k smotánke. Nato sa kamoška rozohnila a spustila:

" Hej, ty sa ich stále zastávaš, ty si taký dobrák, ale minulý týždeň mi kolegyňa rozprávala, ako sa na zastávke strepala ožratá ženská s kočiarom z mestskej...no vravím ti, ožratá bola, špinavé rifle, tričko za europäťdesiat od číňana, cigán v kočiari... akože kamoška hovorila, že zrejme aj v buse pýtala prachy, lebo chodila hore-dolu, potom sa schytila a trésk na betón aj s kočiarom...ten sa prevrátil, ale čo tam po nejakom cigánskom zasranovi...no ale chápeš to? A musela to byť nejaká fakt socka, lebo že ani šofér nič neurobil, zavrel dvere a odišiel... Že až potom jej pomohla nejaká baba, asi z nejakého súcitu, keď k nej nikto nešiel...veď kto by aj, ešte ti vynadá... a že keď ich sledovala, že fakt socka, čosi tej babe vykladala a ani zuby nemala! Akože fakt des..." Nemala som chuť to ďalej počúvať, tak som ju prerušila: "Kedy to bolo?"

"Nó, vravela to tento týždeň v pondelok, že v piatok, keď šla z práce..." Svitlo mi...tak vravím:

V rámci súťaže  "Vyhraj fotoaparát Samsung v Planeo Elektro", ktorá prebiehala do 27.6.2011 sa stávaju výhercami fotoaparátu Samsung EC-PL120 tieto výherkyne v jednotlivých mestách. 

Gratuľujeme 😀

Bratislava Rača - http://www.planeoelektro.sk/planeo-elektro-bratislava-raca
Súťaž prebieha tu: http://www.modrykonik.sk/forum/tema/vyhraj-v-predajni-planeo-bratislava-raca-2/

magimary            s počtom hlasov 259

Bratislava Lamač - http://www.planeoelektro.sk/planeo-elektro-bratislava-lamac
Súťaž prebieha tu: http://www.modrykonik.sk/forum/tema/vyhraj-v-predajni-planeo-bratislava-lamac/

katulienka        s počtom hlasov    137

Trnava - http://www.planeoelektro.sk/planeo-elektro-trnava
Súťaž prebieha tu: http://www.modrykonik.sk/forum/tema/vyhraj-v-predajni-planeo-trnava/

upomienka         s počtom hlasov 123

Nitra - http://www.planeoelektro.sk/planeo-elektro-nitra
Súťaž prebieha tu: http://www.modrykonik.sk/forum/tema/vyhraj-v-predajni-planeo-nitra/

Minule som niekde čítala pár riadkov čiernej kroniky o tom, ako chovateľka psa vyhodila šteniatka niekam pod plot, lebo jej čistokrvnú fenku „zbuchol“ dajaký pouličný miešanec... Nakoľko by si urobila veľmi zlé meno darovaním nečistokrvných šmudlov, rozhodla sa takto... Pustili sa do nej všetci od polície, cez rôzne spolky na ochranu zvierat i obyčajní ľudia... Vypisovali sa listy o zastavenie chovu, o neprofesionalite a bola z toho celkom slušná kuca-paca. Aj psík má právo na život... aj keď sa narodil ako nedôstojný potomok dôstojnej psej dámy... Záver? Havkáči putovali pod plot, lebo ešte nikto nevymyslel a nenamontoval k veterinárnym ambulanciám „šteňabox“... Obyčajné malé šteňa zburcuje stovky ľudí...

A teraz z iného súdka... dvíha ma zo stoličky, „zrušme babyboxy“ ozýva sa z OSN... vedia, o čom hovoria??? Áno, chápem argument, že každé dieťa má právo na identitu. Je pravda, že pokiaľ sa matka neprihlási, identita je nemožná... ale... nemalo by sa trošku prihladnuť aj na nejaké poradie dôležitosti?

 Za úvahu stojí :   Zo života chlapčeka

18.7.2009    Tak už som tu, ale kde je mama? Nechala ma v pôrodnici a odišla... Ostalo mi po nej len PRIEZVISKO, ani neviem, či mi meno dala  ona alebo personál...                  

krátko nato   Tak už som v detskom domove...dali ma jednej tete domov...dobre sa o mňa stará, ale všetci hovoria, že je to len prestupná stanica...čo je to prestupná stanica???...

28.1.2010   Boli tu nejakí ľudia, vraj by ma chceli a mal by som mamku a ocka...ale ja som iba plakal...bojím sa, lebo mama pre mňa nie je zrovna synonymom dobra a pohody.

V rámci súťaže Vyhraj foťák Samsung EC-PL120 v Planeo Elektro, rozdáme 11 mobilol Samsung 1018i, tym recenziam, ktorá sa nám najviac budú páčiť.

Viac o mobile sa dozviete tu: http://www.modrykonik.sk/fotoblog/samsung_tomas/album/mobilny-telefon-samsung-e1080/

A tú su vyhercovia:

1. výherkyňa je mamička @sizinka a tu je jej víťazná recenzia:

Ahojte My sme dnes zavítali do Planeo Lamač, Emily sa tam veľmi páčilo a ako vidíte skoro nikdy sa nepozerá do objektívu keď ju fotím, to je proste naša zásada a mňa ide s toho poraziť tak by sa nám určite tento fotoaparát zišiel kedže má 2 displeje a môžem ním aj Emily trošku zaujať a konečne by sme mali normálne fotečky )) 

Samsung je ľahučky a zmestí sa aj do Emilynej kabelky ))) 
Ďakujemeeeeeeeeeeeee xxx 

Psychiatria je medicicínskym odborom, ktorý v sebe spojuje dva vedné okruhy, resp. dva smery ľudského poznania: vedy prírodnej a vedy humanitnej. [1]

Psychiatria je základná lekárska disciplína, ktorá sa zaoberá diagnostikou, liečbou, prevenciou a výskumom ľudí s duševnými poruchami.[2] Je to odbor veľmi náročný, lebo sa zaoberá tým, čo je pre človeka najtypickejšie, jeho psychickým životom a poruchami tohto života. V súčasnosti vychádza najčastejšie z koncepcie, že ľudské bytie je podmienené biopsychosociálnymi faktormi a má individuálny charakter. Psychiatria je samostatný špecializačný odbor, ktorý sa zaoberá prevenciou, diagnostikou, liečbou a doliečovaním duševných porúch a porúch správania u osôb vo všetkých vekových kategoriích. Odbor psychiatria kladie dôraz nielen na biologické, ale aj na psychoterapeutické a socioterapeutické metódy v prístupe k chorým.[3]

 Ústavná starostlivosť zahŕňa prijatie a pobyt pacienta na lôžkovom oddelení nemocnice alebo iného zdravotníckeho zariadenia. Na Slovensku sa môže poskytovať v rámci psychiatrických oddelení nemocníc, samostatných psychiatrických nemocníc či kliník, psychiatrických liečební, protialkoholických liečební, psychiatrických oddelení pre ochrannú liečbu, zariadení sociálnych služieb so zvýšenou psychiatrickou starostlivosťou. Psychiatrické oddelenia v nemocničných zariadeniach sa v základnom ponímaní delia na oddelenia pre dospelých, oddelenia pre deti a dorast, oddelenia gerontopsychiatrické, doliečovacie, rehabilitačné a oddelenia pre liečbu drogových závislostí. Psychiatrické liečebne slúžia predovšetkým dlhodobo chronickým pacientom a poskytujú dlhodobú hospitalizáciu, v nevyhnutnom prípade aj dlhodobú detenciu.[4] Do ústavnej starostlivosti môžu byť osoby prijaté, so súhlasom a bez súhlasu pacienta v závislosti na okolnostiach. Oddelenia ústavných zariadení môžu byť uzavreté alebo otvorené, mužské, ženské, alebo zmiešané. Pacienti v ústavnej starostlivosti sú posudzovaní ohľadom spôsobilosti a stupňa rizika, sú pod neustálym dohľadom, a dohliada na nich interdisciplinárny tím pracovníkov. Ambulantná starostlivosť zahŕňa pravidelné krátkodobé návštevy klinického odborníka v rámci jeho ordinácie. Medzi zvláštne zariadenia špecializovanej ambulantnej starostlivosti patria aj zariadenia komunitnej starostlivosti, ktoré sú na Slovensku reprezentované predovšetkým psychiatrickými stacionármi.

 [1] Porov. RABOCH, J. – ZVOLSKÝ, P.: Psychiatrie. Praha : Galén 2001, s. 563

[2] Porov. KAFKA, J. a kol.: Mentálne zdravie, psychiatria a ošetrovateľstvo. Košice : Mercury -  Smékal 2004, s. 8

[3] Porov. Ministersvo zdravotníctva SR.: Koncepcia zdravotnej starostlivosti v odbore psychiatria. In: http://www.psychiatry.sk/?psychiatricka_spolocnost_sls=koncepcia_psychiatrie&slovak_psychiatric_association=9 (20. 01. 2010).

 Štátna politika zdravia v SR bola prijatá vládou SR v novembri 2000 so zámerom napomôcť v mobilizovaní spoločnosti pri podpore a ochrane zdravia, snaží sa pri tejto aktivite získať aj občanov. Zlepšenie duševného zdravia je jednou z jej základných priorít. V rámci tejto priority sa kladie dôraz na:

• vytváranie podmienok psychosociálnej pohody,
• zlepšenie schopnosti ľudí vyrovnať sa so stresujúcimi udalosťami,
• iniciovanie medzirezortných projektov duševného zdravia
• odstránenie všetkých foriem diskriminácie duševne chorých a hendikepovaných.

Svetová zdravotnícka organizácia odporučila krajinám vytvorenie vlastných programov duševného zdravia. V r. 2002 vláda SR uložila ministerstvám zdravotníctva, školstva, práce , sociálnych vecí a rodiny vypracovať Národný program duševného zdravia. Pri vypracovávaní Národného programu duševného zdravia podstatnú úlohu splnil aj vstup SR do EÚ v r. 2004, čím sa zvýšil tlak na reformy v oblasti zdravotníctva. Stal sa významným strategicko – koncepčným materiálom. Jeho cieľom sa stala predovšetkým destigmatizácia osôb s duševnou poruchou, vytvorenie služieb krízovej intervencie a rozvoj programov v záujme ochrany duševného zdravia. Konkrétne zámery NPDZ sa týkajú troch hlavných okruhov:

• prevencia
• účasti ľudí s duševnou poruchou a ich príbuzných na plánovaní, realizácii a hodnotení procesu starostlivosti o duševné zdravie
• právomoci kompetentných s cieľom decentralizácie a riadenia služieb podľa dopytu

V rámci plnenia úloh NPDZ sa okrem iného dôraz kladie na vypracovanie metodického pokynu pre premiestnenie ľudí s duševným ochorením z ústavnej starostlivosti do komunitnej starostlivosti.