Po pár pokusoch o testovanie výrobkov sa aj mne podarilo sa zúčastniť sa a to s výrobkami kr2 od Henkel. Táto správa ma zastihla v detskej nemocnici tak som sa tomu potešila veď odtiaľ ponesieme kopec vecí na pranie.  Balíček prišiel  akurát ked sme sa vrátili domov tak sme išli s dcérkou rozbaľovať . Zásielka obsahovala  5 vecí  na testovanie : obrúsky Intensive White , vrecko Intensive White+Stain remover ,obrúsky Colour Catcher ,vrecko Colour Catcher+Stain remover a čistič práčky Washing machine Cleaner 3in1.

1. Ako prvé sme testovali  vrecko s práškom na farebne Colour Catcher+ stain remover.

 Pripravila som si kôš z rôznych farieb oblečenia. Moja asistentka mi pomohla naložiť práčku a vložila obrúsok  zapli sme práčku a nechali prať.

Výsledok bol dobrý oblečenie zostalo tak ako pred vypraním (samozrejme s rozdielom, že bolo čisté a voňavé ale farba zostala 🙂 ) Zafarbený bol akurát obrúsok. Pridala som tam extra špinavé  tepláky chcela vyskúšať či vyperie škvrny od malty, ale

tie tam aj ostali ☹ asi na to treba ešte viac zbraní.

2. Ako druhé som testovala biele vrecko s práškom (teda vrecko bolo modré)

Pred pár dňami mi zavolala kamarátka, ktorá momentálne žije v Mníchove. S trasúcim hlasom mi oznámila, že je na Slovensku, lebo bola za babkou v nemocnici,  ktorá je na tom už veľmi zle. Babka jej bola ako mama, pretože kým jej mama študovala medicínu, ona ju vychovávala najmä prvé roky jej života. A teraz bolo pre ňu ťažké vidieť ju trpiacu na nemocničnom lôžku.

Tiež je lekárka a hovorila, že z medicínskeho hľadiska nechápe, ako babka ešte môže žiť v takom ťažkom zdravotnom stave a nevie, čo ju tu ešte drží pri živote. Spýtala som sa, či má „vysporiadané“  všetky vzťahy. Vraj bola za ňou v nemocnici aj osoba, s ktorou to bolo naštrbené.  „To je dobre, že tam bola tá osoba. A teraz si ju aj ty bola pozrieť,“ povzbudila som ju. Iste si spomenula na všetky tie roky, ktoré jej babka venovala, ako sa o ňu starala, čo pre ňu spravila. Každý deň spievala babke pri lôžku piesne, hladkala ju a miestami ju babka aj vnímala. Po štyroch dňoch intenzívnych návštev v nemocnici musela cestovať späť za svojou prácou a rodinou. O dva dni prišla správa, že babka zomrela.  

Odišla zrejme zmierená so svetom a spokojná, že videla svoju milovanú vnučku.
Hoci na našich zosnulých myslíme často, raz v roku – na Dušičky si ich pripomíname omnoho intenzívnejšie. Možno sa zamýšľame pritom aj nad našou vlastnou existenciou. Aký má význam, že som tu? Aká je moja úloha, moje poslanie?

Pápež  František na Svetových dňoch mládeže v Krakove burcoval najmä mladých, aby zanechali stopu. „ Drahí mladí, neprišli sme na svet, aby sme „žili v stave vegetovania“, aby nám to tu ušlo čo najpohodlnejšie, aby sme zo života urobili diván, ktorý nás uspí; naopak, prišli sme pre niečo iné, aby sme zanechali istú stopu.“
Akú stopu tu chceš zanechať ty?

Text: Andrea Ággová
Foto: pixabay.com

Máme za sebou prvú testovačku. Zapojila som sa prvýkrát, keďže to na koníku na mňa vyskočilo, povedala som si, že vyskúšam a podarilo sa 🙂 dm drogériu navštevujem minimálne raz za týždeň a som jej "verná" už niekoľko rokov. Odkedy sa nám narodila dcéra, rozšíril sa sortiment, ktorý ma zaujíma 🙂

Z výrobkov, ktoré sme mali možnosť otestovať, som nepoznala žiadny, preto som bola zvedavá, ktoré z nich obstoja najlepšie a budeme ich aj v budúcnosti kupovať. Hneď po rozbalení balíka prišlo na rad prerozdelenie balíka. Moja mama si "ukoristila" koncentrát na pleť a vôňu do auta, muž dostal vodu po holení, dcéra knižku do vody a zvyšok balíka ostal pre mňa 🙂

V úvode prinášam fotku výrobkov, ktoré mali v našej domácnosti najväčší úspech a ktoré rozhodne odporúčame 🙂

Balea vitálna kúpeľ pre nohy - pre mňa asi najlepší produkt z testovačky. Keďže mám zdravotné problémy, ktoré sa prejavujú bolesťami chodidiel a odkedy sa narodila dcérka, denne s ňou nachodím kilometre, dostávajú poriadne zabrať. Vďaka tomuto produktu som dopriala nohám relax, aký by potrebovali častejšie. Čiastočky produktu sa vo vode uvoľňujú postupne, na nohách som cítila ako sa stávajú stále vláčnejšie. Ako vidieť aj na fotkách, produkt sa uvoľňoval a pôsobil celých 20 minút. Nohy ostali jemné, vláčne a príjemne voňavé, v kúpeľni bolo po použití dlho cítiť vôňu čistoty.

Balea hydratačný koncentrát s extraktom z rias a olivovým olejom - na testovacom balení 7 ampuliek nebol napísaný vek, pre ktorý je produkt určený. Testovala ho moja 50+ ročná mama. Prvý dojem bolo jej veľké nadšenie, pleť po ňom ostala krásne jemná a hladká. Následne mi však oznámila, že sa produkt nevpíja do pokožky, ostáva len na povrchu. Celková spokojnosť asi na 50%, sklamanie zo slabého vsiaknutia do pokožky.

Fascíno jemné pančuchové nohavice, veľkosť S/M - tento produkt som otestovala najmenej. Pančuchové nohavice využívam len na výnimočné príležitosti, tak 3x ročne a veľmi ich neobľubujem. Keďže som vysoká, testovacie pančušky mi boli len tak tak, takže som ich fakt len obliekla, aby som odskúšala, aké sú. Pocitovo boli veľmi príjemné a prekvapilo ma, ako sa farba prispôsobila farbe pokožky. Keď sa budem chystať na nejakú spoločenskú udalosť, určite si ich kúpim, len vo väčšom čísle 🙂

V pondelok nám operovali synčeka. Má iba rôčik, je ešte taký maličký, bezbranný a nevinný. Keby to bolo v mojich silách, ľahla by som si na ten operačný stôl radšej ja namiesto neho. Žiaľ, nešlo to a ja som sa mohla len bezmocne prizerať, ako mi ho berú z náručia na operačnú sálu a zatvárajú predo mnou dvere. Do poslednej chvíle sme však s manželom boli s ním, pestovali ho, bozkávali, objímali. Aby vedel, že sme tam s ním, že ho nekonečne milujeme a vždy budeme. Ale o inom som chcela.  

Na oddelení som spoznala malú Laurinku - dievčatko so stómiou. Mohlo mať tak zo 5 rokov, ale pohľad taký smutný, akoby odrážal storočné zlé skúsenosti. Hrdinsky si so sebou nosila svoj sáčok napojený na umelý vývod a všetkých pacientov zásobovala plastovou zeleninou, ktorú sama "uvarila". Stretli sme sa na chodbe, pri dverách do synčekovej izby. Nesmelo stála na prahu a váhala, či vojsť alebo radšej nie. A potom ma chytila za ruku a opýtala sa, či môže ísť dovnútra so mnou. Lebo sa bojí uja. Vnútri bol iba môj manžel, tak som ju uistila, že jeho sa nemusí báť. Namietla: "Ujovia bijú deti!" Opäť som ju uistila, že tento ujo detičky nebije, on ich ľúbi a opatrne som sa opýtala, či ju jej ocko bije. Ešte viac zosmutnela a len smutne prikývla. Až neskôr som sa dozvedela, že Laurinku doma čaká ďalších 7 súrodencov, preto ju mama nesprevádzala pri hospitalizácii. Na druhý deň ju mali operovať. My sme už doma z nemocnice, no toto dievčatko mi neschádza z mysle. Mám ju pred očami, ako smutne blúdi nemocničnými chodbami na odrážadle a každému kladie zvedavé otázky typu "prečo?" "Teta, a ty sa prečo nevoláš Ružena?" V deň operácie pri nej nikto nestál, nedržal ju za drobnú rúčku, nehladkal po vláskoch. Ten smutný pohľad budem mať ešte dlho pred očami. Tváričku, ktorá nepozná úsmev. Drobné telíčko stratené vo vzorovanom pyžamku. A cítim strašný smútok na duši. Deti by nemali trpieť, prvé roky ich života by mali byť naplnené šťastím a smiechom. A každý deň by mali cítiť, že sú chcené a milované. Oni sa na tento svet nepýtali, to my - rodičia im dávame život. Z rozmanitých dôvodov. Ale ak už sú raz tu, majú dostať všetku lásku, ktorej sme schopní. Ich očká majú žiariť šťastím a detskou bezstarostnosťou a domov má byť ich bezpečným prístavom. Kiežby už žiadne nemuselo trpieť...