Verím,že tento skvelý chalanisko si už nikdy nebude musieť za prenajom ľadu platiť sám,že naši politici a kompetentní ľudia sa oň patrične postarajú a nielen si s ním budú ruky podávať a fotky robiť.
"Doplnenie pre vytvorenie názoru o tom čo dosiahol:
Jeho slová krátko po jazde: „Na Slovensku to niekedy môže byť náročné – veľa trénovať a zároveň získať peniaze na prenájom ľadu, pretože musím trénovať na dvoch rôznych zimných štadiónoch (v Ružinove a Trnave) a tiež chodím do školy v inom meste. Doprava a zabezpečenie ľadu bývajú zložité, niekedy musím platiť za ľad sám, pretože zvyčajne trénujem s mnohými deťmi a niekedy to jednoducho nie je možné. Musím si teda prenajať vlastný ľad, čo môže byť v mojej krajine dosť drahé. Takže to (štipendium olympijskej solidarity) mi s tým naozaj pomáha, ale samozrejme, najviac vďačím svojim rodičom, ktorí ma podporovali počas celej mojej cesty.“"
Viete odporučiť zábranu na manželskú posteľ,aby z nej nespadlo malé dieťa?
Najlepšie osobná skúsenosť.
Ďakujem.
Kapybara je azda jediným obyvateľom živočíšnej ríše, ktorý dokázal zložiť skúšku z „diplomacie“ s najvyšším možným hodnotením. Internet ich už dávno pokrstil na „živé pohovky“ a „majstrov zenu“ – a nejde len o úsmevné memy.
Priateľskosť kapybár je fenoménom, ktorý udivuje dokonca aj biológov.
Prečo sú kapybary považované za najpriateľskejšie tvory na planéte
Ak natrafíte na fotografiu, na ktorej niekomu sedí na chrbte vták, opica alebo si tam dokonca oddychuje krokodíl, s deväťdesiatdeväťpercentnou pravdepodobnosťou tým „niekým“ bude kapybara. Nevykazujú totiž prirodzenú agresiu voči iným druhom.
Prečo je to tak?
Kapybary sú dostatočne veľké na to, aby si na ne netrúfli drobní predátori, no zároveň sú samy bylinožravcami.
Okrem toho fungujú ako dokonalé „živé termofory“. Iné zvieratá na ne často vyliezajú, aby sa zohriali alebo aby ich využili ako vyvýšený pozorovací bod. Vtáky na kapibarách s obľubou posedávajú a vyzobávajú z ich srsti hmyz. Čistota výmenou za bezplatný obed – ideálna dohoda.
Spoločenský život kapybár
Kapybary sú mimoriadne spoločenské, stádové zvieratá. Samota im spôsobuje silný stres, a preto je ich existencia založená na neustálom kontakte s vlastným druhom.
Disponujú celým repertoárom zvukov: dokážu
— pískať,
— štekať,
— priasť,
— klikať,
a tak si medzi sebou odovzdávajú rozličné emócie.
Tento zvyk „byť v spoločnosti“ sa prenáša aj na ľudí a domáce zvieratá. Kapybara sa pokojne spriatelí s domácim psom či mačkou – jednoducho preto, že „vo dvojici je veselšie“.
Hlavné tajomstvo ich šarmu
Podstatou ich čara je pokojná vyrovnanosť. Kapybara pôsobí, akoby už pochopila všetky tajomstvá vesmíru a nikam sa jej viac netreba ponáhľať.
Keď sa nachádza vo vode alebo keď ju niekto hladká, jej pulz sa spomaľuje. Do konfliktov sa takmer nikdy nepúšťa – ak sa situácia vyostrí, radšej sa ticho vzdiali.
Prečo by sme sa od nich mali učiť
Vo svete, ktorý sa ženie šialeným tempom, nám kapibara pripomína hodnotu jednoduchých vecí: dopriať si včas kúpeľ, zohriať sa na slnku a byť láskavý k tým, ktorí sú nablízku – aj keď sa na nás vôbec nepodobajú.
Ona — Bobbi Gibbová.
Žena, ktorá vybehla v čase, keď jej tvrdili, že na to nemá právo.
V roku 1966 si Bobbi podala prihlášku na Bostonský maratón.
Odpoveď bola chladná a ponižujúca:
„Ženy fyziologicky nie sú schopné bežať maratón. Nemôžeme na seba prevziať takú zodpovednosť.“
Pre niekoho by to bol koniec.
Pre Bobbi to bol len začiatok.
Trénovala potajomky.
Vytrvalo.
Neoblomne.
A v deň maratónu sa ukryla v kríkoch pri štarte. Počkala, kým sa časť bežcov rozbehne — a potom sa jednoducho… zaradila do davu.
Mala na sebe bratove šortky, pánske tenisky, plavky a široký sveter.
Nie pre štýl — pre bezpečnosť.
Bála sa, že ju stiahnu z trate.
Alebo dokonca zatknú.
„Vedela som, že sa ma pokúsia zastaviť,“ spomínala neskôr. „Preto som si sveter nezložila, hoci som sa v horúčave sotva nadýchla.“
No pravda si vždy nájde cestu na povrch.
Bežci okolo rýchlo pochopili, že vedľa nich beží žena.
Bobbi sa pripravovala na najhoršie.
Stalo sa však niečo neuveriteľné.
Muži ju nezastavili. Povedali jej:
„Ak sa ti niekto pokúsi ublížiť — ochránime ťa.“
Keď pocítila bezpečie, sveter si zložila.
A pozdĺž trate prepukol potlesk.
Muži tlieskali.
Ženy plakali.
Pri Wellesley College ju čakali stovky študentiek, ktoré skandovali jej meno.
Nespoznali v nej len ženu,
ale priekopníčku.
V cieli Bobbi privítal samotný guvernér štátu Massachusetts.
Podal jej ruku.
Bez medaily.
Bez štartového čísla.
No s niečím, čo je cennejšie než akákoľvek trofej —
s úctou, obdivom a miestom v dejinách.
Bobbi Gibbová sa stala prvou ženou, ktorá prebehla Bostonský maratón.
A dobehla do cieľa.
Dnes je legendou.
Nielen športu.
Ale aj slobody.
⚠️ Príbeh je spracovaný v umelecko-publicistickej forme. Udalosti vychádzajú zo skutočných svedectiev a spomienok účastníkov, so zohľadnením historického kontextu 60. rokov 20. storočia.
Prečo dnes nejde sľub?
Ako odnaucit dieťa od dudla sakra?? ☹ ona robí jak zmyslov zbavená a mam pocit že ho viac a viac má...v noci by som to pochopila neak sa ukludnuje natom ale cez den keby to nenosí skoro non stop...ona ho skova len pred babou😑😑😑😑😑😬 odíde hned ho nasadi
Ako sa povie ked človeku lieky zaberajú tak týždeň a potom zrazu nie ono to ma nejaký výraz neviem dojst nato slovo
Ahojte
Prosim Vas vedeli by ste mi poradiť ohľadom zastavenia výživného zo strany otca? Muž platí výživné na syna ktorý ma už 20rokov... žije s matkou v Dánsku kde dostudoval a už sa aj zamestnal. Chceli by sme dat na súd ukončenie... alebo stačí ústna dohoda s matkou?
Ďakujem za každú radu
Kde sa dá tá Adamova jazda pozrieť? Za socíku to išlo na stv2 bez problemov a tetaz aby clovek preklikaval od šavla do pavla.
Dik.
Svojej pleti som začala postupne rozumieť až po tridsiatke. Piplem si ju, dbám na každý krok, hýčkam ju, no a potom prídu tie dni, ktoré mi ukážu, že nič nemám vo svojich rukách 😅 No a na staré kolená som prišla na čaro náplastí na akné. Okrem toho, že vyrážku liečia a ošetrujú, zabraňujú mi v tom, aby som si do nej rýpala 🙏 Tieto z #dm sú veľa muziky za málo peňazí 🙂
Dobrý deň. Chcem sa spýtať. Bývame v Bratislave v prenájme. A máme trojročného syna. A máme problém pre ňho zohnať štátnu materskú škôlku, pretože ževraj musí mať trvalý pobyt. Máte s tým niekto skúsennosti? Alebo máte dáke rady?
13-ročný chlapec „superhrdinským výkonom“ zachránil matku i dvoch súrodencov. „Sľúbil som Bohu, že ak prežijem, dám sa pokrstiť!“
Austin Appelbee je 13-ročný austrálsky chlapec, sa stal svetoznámym hrdinom vďaka svojej neuveriteľnej vytrvalosti a odvahe pri záchrane vlastnej rodiny začiatkom februára.
Preplával 4 kilometre v rozbúrenom oceáne: Keď silný vietor a prúdy odviali jeho, jeho matku a dvoch mladších súrodencov na paddleboardoch a kajaku ďaleko od pobrežia pri meste Quindalup v Západnej Austrálii, Austin sa na pokyn matky rozhodol plávať po pomoc.
Plával 4 hodiny – opustil zaplavený kajak a neskôr si sňal aj záchrannú vestu, aby plával rýchlejšie.
Austin sa počas plávanie celý čas modlil a v duchu si spieval kresťanské piesne. Bohu sľúbil, že ak prežije, dá sa pokrstiť.
Potom, čo sa dostal na pobrežie, utekal ešte 2 hodiny po pomoc, ktorú skutočne našiel.
Vďaka jeho presným informáciám dokázali záchranári lokalizovať jeho rodinu, ktorú medzičasom odplavilo až 14 kilometrov od pobrežia, a všetkých bezpečne zachrániť.
Záchranári jeho výkon označili za „superľudský“, keďže prekonal hranice toho, čo sa považuje za fyzicky možné pre dieťa v jeho veku.
Svoj výkon nepovažuje za vlastný úspech, ale vyhlásil: „Nemyslím si, že som to odplával ja... celú dobu to bol Boh“.
Návšteva kostola: Hneď prvú nedeľu po záchrane navštívil bohoslužby, aby poďakoval za prežitie.
Buďte otvorení a vnímaví k informáciám.
Zhromažďujte fakty, aby ste mohli urobiť rozhodnutie, ktoré je v súlade s vaším vnútorným nastavením.
Dívajte sa a naslúchajte dôležitým rozhovorom, znameniam a posolstvám, ktoré vás navedú správnym smerom. Ste vedení k tomu, aby ste počkali na ďalšie informácie skôr, než urobíte akékoľvek unáhlené kroky, pretože v tejto chvíli môžete dovoliť, aby to, čo chcete, prekážalo tomu, čo skutočne potrebujete.
Ponúka sa vám príležitosť vidieť všetko jasne, no budete toho schopní iba vtedy, ak budete ochotní skutočne otvoriť oči.
Čakajte na dôležitú informáciu o tom, ako sa máte rozhodnúť alebo čo máte urobiť. Neberte veci do vlastných rúk – nechajte vyjsť na povrch to, čo sa má zjaviť.
Potom spoznáte, čo máte robiť.
Anjeli vás podporujú. Dôverujte im.
Ahojte, nebol niekto z vas na mandlonovych slavnostiach v Hustopecich. Ja som o tom videla reportaz, velmi sa mi to pacilo a chcem tam ist pozriet. Len ci niekto nevie ako to tam presne prebieha, a nejake info k tomu. Dakujem
Anthony Hopkins stretol svoju lásku v šesťdesiatich štyroch rokoch – a dokázal, že šťastie nemá vek.
Keď mal Anthony Hopkins 64 rokov, mal za sebou už veľkolepú kariéru, dve manželstvá a zložitú osobnú cestu.
Otvorene priznával, že nevie ľahko vychádzať s ľuďmi a dlhé roky neveril v trvalé vzťahy.
Po rozvode v roku 2000 prežíval obdobie vnútornej prázdnoty a od života už neočakával nové dary.
Práve vtedy do jeho osudu vstúpila – potichu a takmer náhodou – láska.
V roku 2001 vošiel Hopkins do starožitníctva v Los Angeles. Tam sa zoznámil so Stellou Arroyave – herečkou pochádzajúcou z kolumbijského mesta Popayán, ktorá sa presťahovala do USA, kráčala za svojím snom a neskôr si otvorila starožitnícky obchod a umeleckú galériu v Malibu.
Vekový rozdiel osemnásť rokov nebol prekážkou ani dôvodom na pochybnosti.
Hopkins neskôr priznal, že keď k nemu Stella pristúpila, nekráčala – akoby sa vznášala v tanci. Bola to láska na prvý pohľad.
Dovtedy, ako sám hovoril, neveril nikomu – obzvlášť ženám.
V roku 2003 sa pár zosobášil na skromnom obrade v hercovom sídle. Zúčastnilo sa ho len približne dvadsaťpäť hostí – medzi nimi Steven Spielberg, Nicole Kidman, Winona Ryder, Catherine Zeta-Jones či Mickey Rooney.
Keďže Anthony Hopkins získal v roku 1993 titul sir, Stella sa stala lady Hopkinsovou.
Toto manželstvo pre neho nebolo len neskorou láskou, ale skutočnou záchranou.
Hopkins otvorene hovoril, že práve Stella mu pomohla dostať sa z depresívneho stavu, znovu objaviť radosť zo života a neodísť z hereckej profesie.
„Nabíja ma svojím optimizmom. Pripomína mi, aké dôležité je prestať sa trápiť a začať žiť prítomným okamihom,“ povedal.
Stella zmenila aj jeho každodenný život. Priviedla ho ku kolumbijskej kultúre, hudbe a kuchyni.
Hopkins si zamiloval arepy – tradičné kukuričné placky – a s humorom tvrdil, že ich jedáva takmer každé ráno.
Na sociálnych sieťach opakovane zverejňoval videá, na ktorých tancuje v pestrofarebnom oblečení na kolumbijské rytmy a so smiechom vykrikuje: „Som Kolumbijčan!“
Ich vzťah však nestojí na okázalých gestách, ale na rovnováhe. Stella je spontánna, no zároveň zodpovedná.
Vie ho včas zastaviť, keď zabúda na svoj vek a správa sa, akoby mu bolo stále štyridsaťpäť.
A Hopkins si na nej najviac cení práve túto starostlivosť, životnú iskru a schopnosť tešiť sa zo života.
Dnes má Anthony Hopkins 87 rokov. Je najstarším držiteľom Oscara za hlavnú rolu v dejinách tejto filmovej ceny – ocenenie získal za film Otec vo veku 83 rokov.
A po jeho boku stojí žena, s ktorou kráča životom už viac než dve desaťročia.
Príbeh Anthonyho a Stelly nie je rozprávkou ani náhodou.
Je dôkazom, že láska môže prísť vtedy, keď ju už nečakáš.
A že skutočné šťastie sa nemeria vekom – ale tým, ako žiješ každý deň po boku niekoho, kto ťa robí živým.























































































































