Letné prázdniny to už majú zrátané a pre deti aj ich rodičov začína kolotoč škôlkarských i školáckych radostí aj povinností. Návrat do kolektívov však okrem stretnutí s kamarátmi prináša aj nárast chorobnosti u detí a preplnené čakárne v pediatrických ambulanciách. Ako toto obdobie zvládnuť čo najlepšie a ako si vieme pomôcť aj sami?

Pomerne často sa stáva, že v snahe vyhnúť sa dlhšej absencii v škôlke či škole sa rodičia vyberú so svojou ratolesťou k pediatrovi hneď pri prvých náznakoch ochorenia. Uvažovanie v duchu – „čím skôr nasadí lekár liečbu, tým skôr bude dieťa zdravé a tým menej bude chýbať“ – však nie úplne funguje. „Na vyšetrenie treba prísť aspoň po dvoch až troch dňoch teplôt, výrazného zahlienenia, kašľa, keď sú príznaky ochorenia rozvinuté a je možné podľa nich rozhodnúť o správnej liečbe. Aj často používaný test CRP, na základe ktorého vieme odlíšiť vírusovú infekciu od bakteriálnej a tým aj určiť potrebu antibiotickej liečby, je ideálne urobiť až po 24 hodinách od  rozvinutia choroby,“ vysvetľuje detský lekár Martin Matejka. Samozrejme, existujú výnimky, kedy netreba čakať s návštevou lekára a to napríklad ak ide o novorodencov či kojencov s vysokými teplotami, ktoré trpia hnačkami alebo vracajú a nemajú dostatočný prísun tekutín. 

Žiadna panika

Aspoň hodina denne na čerstvom vzduchu, vyvážená strava bohatá na vitamíny, dostatok odpočinku a spánku a zároveň dostatok pohybu  - to sú základné pravidlá na posilňovanie imunity, ktoré pozná snáď každý rodič. Napriek ich príkladnému dodržiavaniu príde väčšina detí počas jesenných mesiacov skôr či neskôr  domov s príznakmi prechladnutia, bolesťou v hrdle, kašľom či zvýšenými teplotami. To však nie je dôvod na paniku. „Väčšinu detských chorôb spôsobujú vírusy a sú dobre zvládnuteľné aj doma voľnopredajnými liekmi. Obrovské množstvo informácií je dostupných aj na stránkach ambulancií a veľmi dobre vedia poradiť aj farmaceuti v lekárňach,“ objasňuje pediater Matejka. Základom je odpočinok v domácom prostredí a dostatok tekutín. Na bolesti ako aj na zníženie horúčky pri chrípke či nachladnutí môžeme nasadiť aj voľno predajné lieky, najmä v prípadoch, ak telesná teplota presiahne 38,5 stupňov alebo ak horúčka pretrváva dlhšie a vidíme, že dieťatko ju zle znáša a spôsobuje mu výrazný diskomfort. Ak horúčka po podaní lieku klesne, neznamená to hneď, že „už sme za vodou“ a s podávaním lieku môžeme prestať. „Vo väčšine prípadov jednorazové podanie antipyretík nemusí postačovať. Vhodné je zvoliť si režim podávania tak, aby sme udržali teplotu pod 38,5 stupňa,“ hovorí pediater. 

PARALEN®  ponúka riešenie

Vhodný liek zvoľte podľa veku a kilogramov vašej ratolesti. PARALEN® 125 sú tablety určené pre deti od troch rokov a deviatich kilogramov, PARALEN® 100 sú čapíky vhodné pre deti od siedmich kilogramov a PARALEN® SUS je sirup pre deti od troch mesiacov a s minimálnou telesnou hmotnosťou päť kilogramov. Ak si na základe veku a kilogramov vášho dieťatka môžete vybrať z viacerých možností, rozhodnite sa podľa jeho zdravotného stavu – napríklad ak má hnačku, nie je vhodné podávať čapíky. Naopak, ak dieťa vracia, môžete siahnuť práve po nich.

Neverila som, že 60 km od Komárna, za Dunajom na maďarskej strane, môže byť tiesňava. V dedinke Csesznek sa nachádza zrúcanina hradu, ku ktorej sa po asfaltovej ceste dostanete za pár minút. Nachádza sa tu aj ferrata, ale to nebolo nič pre nás. Naším cieľom bola práve táto „jama“. Na konci obce, na opačnom ako je hrad, sa nachádza štrkové parkovisko, kde môžete auto odparkovať. Vedľa parkoviska od cesty je drevený smerovník. Je to vlastne 12,5 km dlhý okruh, začnete aj skončíte na parkovisku. Najskôr sa vyberiete poľnou cestou ponad parkovisko po červenej, ktorá sa po dlhom čase odpojí a idete po zelenej (dá sa ísť aj opačne - po zelenej, a potom po červenej) a čoskoro vojdete do lesa. Trasa je vhodná aj počas horúčav, lebo 80% cesty vedie lesom a tiesňavou. Zvyšok idete poľnou cestou a na konci túry kúsok po asfaltke. Nám trvala túra 5 hodín s prestávkami na fotenie a jedenie. Určite využijete aj turistické palice, pomôžu pri prudkom výstupe a zostupe. Na cestu si zoberte dostatok vody a jedla, lebo žiadny bufet vás tam nečaká. Určite sa nedajte zlákať inými značkami, lebo si cestu predĺžite. Sú tam rôzne krížiky, štvorčeky... treba ísť po klasickej značke, ako ju poznáme zo Slovenska. Trasa je podľa mňa dobre značená, len sa treba poriadne pozerať. Miestami by sa mohlo zdať, že cesta končí, ale to je omyl! Na jednom mieste treba dokonca preliezať skaly, a tak pokračovať ďalej. Chodník je vyšliapaný, ale na ňom sú popadané stromy, ktoré musíte preliezať, podliezať, obchádzať. Niekedy neviete, čo je lepšie. Môžete sa stretnúť s pŕhľavou a ostrými černicami. Mnohé miesta boli rozryté diviakmi, ale nevideli sme žiadneho.  Cesta vedie aj kamenným korytom potoka, v ktorom voda síce nie je, ale ak sa tam vyberiete pár dní po daždi, určite tam bude plno blata. Pripravte sa, že určite čistí z túry neprídete. Ak ste hubári, tak nájdete niekoľko druhov húb. Určite to neodporúčam malým deťom, aj keď je veľká časť cesty pohodová, miestami to je nebezpečné, nie nadarmo sa to volá diablova jama. Miestami sme sa kochali krásou s naširoko otvorenými očami a miestami so zaťatými zubami čakali, kedy cesta skončí. Ak to mám zhrnúť, tak túto túru určite odporúčam! Vyvetráte si hlavu nasajete energiu dávnej rieky, ktorá tadiaľ tiekla a prídete domov plní zážitkov a deti budú na seba hrdé, že to zvládli.