Ak sa občas cítite pod tlakom, v strese alebo iba len nemáte svoj deň, kniha Ako ihneď zmeniť náladu od Olivie Remes môže byť presne to, čo potrebujete. Táto kniha je skutočným návodom na to, ako prevziať kontrolu nad svojimi emóciami v každodennom živote.   

Hlavné myšlienky, ktoré sa oplatí si zapamätať:

Dýchajte vedome. Dýchanie je základným nástrojom na zníženie stresu. Aj pár hlbokých nádychov dokáže zmeniť vašu náladu a priniesť okamžitý pokoj.

Zmeňte perspektívu. Zaujmite nový pohľad na situáciu. Mnohým negatívnym myšlienkam sa dá predísť jednoducho tým, že ich nebudeme prežívať, ale pozrieme sa na ne z iného uhla. 

Zamerajte sa na pozitívne okamihy. Keď sa cítite skleslí, spomeňte si na niečo, čo vás teší. Aj jednoduché momenty radosti môžu zmeniť celkový pohľad na deň.

Pohyb a radosť. Či už ide o prechádzku alebo cvičenie, fyzická aktivita vám pomôže zlepšiť náladu a uvoľniť napätie. 

Predstavte si, že držíte v rukách malý sprievodca ľudskou mysľou. Nie je preplnený odbornými termínmi, ale plný jednoduchých a praktických myšlienok, ktoré vám začnú zapadať do reálneho života ako puzzle. Presne taká je kniha „Psychológia: 50 myšlienok, ktoré by ste mali poznať“ od Adriana Furnhama.

Táto kniha vás nezahltí – naopak, zvedavo vás vtiahne. Každá kapitola je ako malá ochutnávka, ktorá vám ukáže: 

prečo robíme rozhodnutia tak, ako ich robíme; 

prečo nás emócie niekedy úplne ovládnu; 

prečo máme tendenciu veriť veciam, ktoré nemusia byť pravda. 

Zaujímavosti, ktoré si môžete odniesť do každodenného života: 

🧩 Predstavte si, že sa rozprávate s kolegom, kamarátkou alebo partnerom. Navonok sa bavíte o tom, čo bude na obed alebo aký bol víkend... ale v skutočnosti prebieha oveľa hlbšia "hra". A práve o tom je fascinujúca kniha od Erica Berneho. 

Berne, zakladateľ transakčnej analýzy, vám poodhalí zákulisie medziľudskej komunikácie. Podľa neho si všetci v sebe nosíme tri vnútorné postavy – rodiča, dospelého a dieťa – a prepíname medzi nimi častejšie, než si uvedomujeme.

Napríklad: Keď niekoho karháte – konáte ako rodič. Keď zvažujete fakty a rozhodujete sa logicky – ste dospelý. A keď trucujete alebo sa tešíte ako malé dieťa – hádate správne, práve sa ozvalo vaše vnútorné dieťa. 

Čo si z toho môžete odniesť do bežného života?

Naučíte sa lepšie rozpoznať, z ktorej časti osobnosti komunikujete – a ako na to reagujú iní. 

Získate nový pohľad na to, prečo niektoré vzťahy nefungujú, aj keď robíte všetko "správne". 

Láska by mala prinášať radosť, však? No, čo ak vzťah viac vyčerpáva, než napĺňa? Heinz-Peter Röhr vo svojej knihe „Závislé vztahy“ vysvetľuje, prečo sa niektorí ľudia ocitnú v toxických, jednostranných alebo emocionálne vyčerpávajúcich vzťahoch – a hlavne, ako sa z nich dostať von. 

Ako spoznáte závislý vzťah? 

Máte pocit, že bez toho druhého nie ste nič? 

Robíte všetko pre partnera, ale späť dostávate len minimum? 

Stále sa snažíte „napraviť“ vzťah, no namiesto vďaky cítite sklamanie? 

Čo si z knihy odnesiete do bežného života?

Predstavte si, že ste pri mori. Sledujete, ako vlny prichádzajú a odchádzajú – niektoré sú pokojné, iné divoké, ale ani jedna netrvá večne. Rovnaké je to s emóciami. Mnohí ľudia sa ich boja, lebo si myslia, že ich pohltia. Ale čo ak je kľúčom práve ich prijatie? Keď si ich dovolia naplno prežiť, pochopia, že nie sú hrozbou. Sú len posolstvom. 

Emócie trvajú v priemere len 90 sekúnd. Každá emócia, ak ju neudržiavate myšlienkami, sa prirodzene rozpustí už za minútu a pol. Nie emócie samotné, ale náš odpor voči nim spôsobuje utrpenie. 

Potláčanie emócií zvyšuje stres. Ľudia, ktorí ignorujú alebo potláčajú svoje emócie, majú vyššiu hladinu kortizolu (stresového hormónu) a sú náchylnejší na úzkosť. 

Sebauvedomenie znižuje ich intenzitu. Už len pomenovanie emócie („cítim strach“) aktivuje v mozgu racionálne centrá a pomáha ju zvládnuť. 

OTÁZKY PRE VÁS: 

Ktorú emóciu si najčastejšie nedovoľujete prežívať? 

Predstavte si, že vo vašom okolí je niekto, kto vám vždy vie podraziť nohy. Keď sa mu niečo nepáči, otočí situáciu proti vám. Dokáže pôsobiť milo a charizmaticky, no v skutočnosti mu ide len o vlastný prospech. Poznáte niekoho takého?

Kniha „Vzpoura deprivantů“ od Františka Koukolíka odhaľuje, kto sú deprivanti – ľudia bez empatie, ktorí využívajú druhých na dosiahnutie svojich cieľov. Môžu byť šéfmi, politikmi, ale aj členmi rodiny či priateľmi. 

Čo sa z tejto knihy naučíte?

️ Ako rozpoznať manipulátorov a toxických ľudí v živote.

️ Ako sa nenechať vtiahnuť do ich hier.

️ Ako si nastaviť pevné hranice a chrániť sa pred ich vplyvom. 

🤯 Prídete domov po náročnom dni. Partner vám len letmo odpovie a tvári sa akosi odmerane. Cítite tlak na hrudi, myseľ vám zaplavia myšlienky: „Urobila som niečo zlé? Prečo je taký chladný?“ Tieto emócie nie sú „pravda“, ale len interpretácia vášho mozgu. Mozog sa snaží pochopiť, čo sa deje okolo vás – ale nie vždy trafí do čierneho. Emócie nie sú realita, sú len odhadom. 

🧠 Mozog predpovedá emócie skôr, ako si ich uvedomíte. Mozog nečaká na realitu – on ju vytvára na základe minulých skúseností. Preto často reagujete skôr na svoje očakávania než na skutočnosť. 

‍♂️ Fyzický stav ovplyvňuje psychiku viac, než si myslíte. Keď sa ľudia cítia unavení alebo hladní, ich mozog interpretuje bežné situácie ako ohrozenie. To znamená, že obyčajná poznámka od šéfa vám môže znieť ako kritika, hoci ju tak vôbec nemyslel. 

️ Názvy emócií menia ich intenzitu. Keď presne pomenujete, čo cítite („Cítim frustráciu, lebo mám očakávania“ namiesto „Som nahnevaný“), váš mozog zníži stresovú reakciu. 

Otázky, ktoré si môžete položiť: 

Ako často beriete emócie ako „pravdu“, namiesto toho, aby ste ich overili? 

Predstavte si, že stojíte pred problémom, ktorý vás paralyzuje. Možno ste sa raz ocitli v práci pod extrémnym tlakom, báli ste sa urobiť chybu, alebo ste mali pocit, že na danú úlohu jednoducho nemáte. Spomeniete si na takú situáciu? A teraz si položte otázku: Ako ste ju nakoniec zvládli? 

Ľudia, ktorí si vedome pripomínajú, ako už v minulosti zvládli ťažké situácie, majú vyššiu odolnosť voči stresu. 

Neuroveda dokazuje, že keď prekonáme výzvy, náš mozog vytvára nové neurónové spojenia, vďaka ktorým zvládneme podobné situácie v budúcnosti s menším stresom. 

Ľudia, ktorí si uvedomia ponaučenie zo svojich výziev, cítia šťastnejší a sebavedomejší. 

Otázky pre vás: 

Akú pracovnú výzvu ste už zvládli a čo vás naučila? 

Predstavte si, že idete po ulici a stretnete známeho. Usmejete sa, pozdravíte ho, no on sa len zamračí a odíde. Čo vám prebehne hlavou? „Asi som niečo urobil zle... Možno ma nemá rád… Určite sa na mňa hnevá.“ 

A čo ak len nemal okuliare a nevidel vás? Alebo práve rieši nejaký problém? Naša myseľ miluje domýšľanie a často nás klame. Presne o tom hovorí kniha „Rozum: Návod na použitie“ od Vladimíra Čavojovej. 

Ako si sami podkopávame nohy? 

Podliehame skresleniam. Veríme, že všetko, čo si myslíme, je pravda. Ale čo ak len vidíme svet cez „filtre“ vlastných skúseností?️ 

Hľadáme potvrdenie. Keď sa rozhodneme, že niečo je pravda, všímame si len veci, ktoré to potvrdzujú – a ignorujeme ostatné fakty. 

Nadhodnocujeme svoju logiku. Myslíme si, že sa rozhodujeme racionálne, ale v skutočnosti nás často ovplyvňujú emócie a intuícia. 

️ Predstavte si, že sedíte v tmavej miestnosti a niečo sa tam hýbe. Cítite úzkosť, možno strach. No keď zasvietite svetlo, zistíte, že to bola len vetvička hrajúca sa s vetrom.

Presne tak fungujú aj naše problémy. Kým si ich neosvetlíme, zdajú sa obrovské a desivé. No keď si ich rozoberieme do detailov, zrazu zistíme, že sa s nimi dá pracovať. 

Keď si problém zapíšete, aktivujete analytickú časť mozgu. Pomenovanie emócií znižuje stres o 40 %. 

Rozkladanie problému na menšie časti zvyšuje pravdepodobnosť riešenia až o 80 %. 

️ Vnútorný dialóg má veľký efekt. Rozhovor so sebou v tretej osobe silný nástroj na sebauvedomenie. 

Otázky, ktoré si môžete položiť: 

Stojíte pred dôležitým rozhodnutím. Napríklad či prijať novú pracovnú ponuku, začať podnikať, alebo ukončiť vzťah, ktorý vás dlhodobo nenapĺňa. Ak nemáte jasnú predstavu o tom, kým chcete byť, rozhodovanie je náročné. Ale ak viete, aký život chcete žiť, rozhodnutia prichádzajú prirodzenejšie. 

Ľudia, ktorí majú jasnú predstavu o svojej budúcej identite, sú rozhodnejší, sebavedomejší a zažívajú menej úzkosti pri rozhodovaní. 

Sebareflexia a vedomé rozhodovanie znižujú stres a zvyšujú životnú spokojnosť. 

Keď konáme v súlade s tým, kým chceme byť, sme šťastnejší. Podľa pozitívnej psychológie sa naša spokojnosť zvyšuje, keď sú naše činy zosúladené s našimi hodnotami. 

Otázky pre vás: 

Aký človek chcete byť o 5 rokov? 

‍ Prídete domov po dlhom dni v práci. Chcete byť milí na partnera, venovať sa deťom, ale namiesto toho len zízate do telefónu alebo reagujete podráždene. Kričíte na deti za maličkosti, v práci robíte zbytočné chyby, s partnerom sa hádate kvôli hlúpostiam. Nie ste sami. A nie ste ani „slabosi“. Len vám chýba energia. 

Nedostatok energie znižuje našu schopnosť robiť správne rozhodnutia. Únava oslabuje prefrontálny kortex, ktorý riadi sebaovládanie. 

Ak máme nízku hladinu glukózy v mozgu, horšie sa ovládame, impulzívnejšie reagujeme a robíme zlé rozhodnutia.  

Spánok a kvalitná výživa sú priamo spojené s našou emocionálnou stabilitou. Nedostatok spánku môže zvýšiť impulzivitu až o 45 %! Neustále napätie znižuje produkciu dopamínu – hormónu motivácie, takže strácame chuť robiť čokoľvek. 

Skúste si odpovedať: 

Čo vám najviac odčerpáva energiu každý deň? 

Dlhý deň, ste unavení, stresovaní a v chladničke na vás žmurká čokoládová torta. Alebo si sľúbite, že nebudete večer skrolovať sociálne siete, a zrazu je polnoc a vy stále „len na chvíľu“ pozeráte videá. Prečo je tak ťažké odolať pokušeniam? A ako sa naučiť ovládať svoje impulzy? 

1️⃣ Stres znižuje sebadisciplínu. Keď sme v strese, máme väčšiu tendenciu podľahnúť impulzívnym rozhodnutiam. Kortizol oslabuje prefrontálny kortex, oblasť mozgu zodpovednú za rozhodovanie. 

2️⃣ Len 6 sekúnd dokáže zmeniť reakciu. Emócii trvá len pár sekúnd, kým vyvrcholí. Ak sa v tom momente zastavíte a vedome dýchate, môžete zabrániť impulzívnej reakcii. 

3️⃣ Sebakontrola sa unavuje. Čím viac počas dňa odolávame pokušeniam, tým slabšia je naša vôľa večer. Preto je dôležité regenerovať myseľ aj telo. 

Zamyslite sa nad týmito otázkami: 

Kedy najčastejšie podliehate pokušeniam? 

Viete, čo odlišuje úspešných ľudí od tých, ktorí sa neustále potkýnajú o rovnaké prekážky? Nie je to šťastie. Nie sú to ani lepšie podmienky. Je to schopnosť poučiť sa z chýb a využiť aj prehry vo svoj prospech. Predstavte si, že dostanete spätnú väzbu v práci – kritiku, ktorá vás zasiahne. Prvá reakcia? Možno frustrácia alebo hnev. Ale čo ak by ste to vzali inak? Čo ak by ste v tom videli príležitosť na rast? 

Podľa psychologických štúdií náš mozog spracúva chyby lepšie, keď ich vedome analyzujeme, než keď sa im vyhýbame. 

Ľudia, ktorí sa učia zo svojich neúspechov, majú vyššiu emocionálnu odolnosť a lepšie sa adaptujú na nové výzvy. Mozog si lepšie pamätá prehry ako výhry. Ak sa vedome sústredíme na to, čo sme sa naučili, podvedome sa budeme v budúcnosti vyhýbať rovnakým chybám. 

Reflexia neúspechu zvyšuje pravdepodobnosť budúceho úspechu o 23 % – len tým, že si uvedomíme, čo nefungovalo. 

Ako sa z neúspechu poučiť? 

Aký neúspech ma v poslednom čase najviac ovplyvnil? 

Koľkokrát ste čakali na tú „správnu“ chvíľu? Na motiváciu, ktorá vás nakopne? Funguje to ale presne NAOPAK. 

Ľudia sa cítia motivovanejší po tom, ako začnú konať. Keď začnete konať, mozog si začne budovať návyk a chuť pokračovať. 

Čím viac sa človek ponorí do činnosti, tým viac ho začne baviť. Len 5 minút aktivity môže prelomiť prokrastináciu. Podľa štúdií stačí malý krok, aby sa aktivoval dopamín – hormón motivácie. 

Činy formujú našu identitu a posilňujú motiváciu pokračovať. Sebadôvera rastie so skúsenosťou, nie s čakaním. Keď konáte, učíte sa, získavate spätnú väzbu a začínate veriť, že „to dáte.“ 

Otázky pre vás: 

Ktorá malá akcia by vás dnes mohla posunúť vpred? 

Sedíte na gauči a večer čo večer si hovoríte, že by ste mali začať cvičiť a schudnúť, možno by ste mali zmeniť prácu kvôli nepriíjemným situáciám a aj tú rodinu akosi zanedbávate. A potom? NIČ. Týždne bežia. Mesiace utekajú. A vy sa cítite... otupene. Nie ste ani šťastní, ani nešťastní. Len tak prežívate. A čím viac to trvá, tým menej máte chuť niečo zmeniť. 

Pasivita stáva zvykom – čím dlhšie nekonáme, tým ťažšie je sa rozhýbať. Aktívni ľudia (v práci, vo vzťahoch, v sebarozvoji) majú vyššiu hladinu dopamínu – hormónu radosti. Tí pasívni častejšie upadajú do frustrácie a depresie. 

🧠 Čím menej robíme, tým menej dopamínu mozog produkuje, čo vedie k strate motivácie a pocitu „mŕtveho bodu“. Nlhodobá pasivita oslabuje prepojenia v mozgu, ktoré súvisia s motiváciou a rozhodovaním. 

Kto neriskuje, o všetko prichádza. Ľudia, ktorí sa vyhýbajú novým výzvam, nielenže stagnujú, ale často prichádzajú o príležitosti, ktoré by im mohli zmeniť život. 

️ Otázky na zamyslenie: 

Čo odkladáte už príliš dlho? 

Stalo sa vám niekedy, že vás niečo tak veľmi trápilo, že ste sa stiahli do úzadia? Možno problém v práci, vo vzťahu alebo len ťažké obdobie. A tak ste prestali odpovedať na správy, rušili ste stretnutia a radšej zostali sami. 

Samota v ťažkých chvíľach môže prehlbovať stres a úzkosť. Sociálna izolácia aktivuje v mozgu rovnaké centrá bolesti ako fyzické zranenie. 

Čakanie na „lepší pocit“ je pasca. Keď sa vyhýbame interakciám, náš mozog si posilňuje vzorec izolácie, čo môže viesť k dlhodobému zhoršeniu nálady. 

Aj drobné kontakty pomáhajú. Už len krátky rozhovor s blízkym alebo úsmev od cudzieho človeka môžu znížiť hladinu kortizolu (stresového hormónu). Čím viac sociálnej opory máme, tým lepšie vieme zvládnuť stres. 

Položte si tieto otázky: 

Čo by som poradil/a kamarátovi v rovnakej situácii? 

Spomínate si na okamih z detstva, ktorý vás ovplyvnil viac, než ste si doteraz uvedomovali? Niektoré momenty vyvolajú smiech, iné dojatie… A potom sú tu tie, ktoré formovali, kým ste dnes. Ktoré to boli u vás? 

Mozog si pamätá emočne silné momenty oveľa intenzívnejšie – najmä tie do 7. roku života. Kľúčové spomienky z detstva určujú 70 % našich rozhodnutí v dospelosti. Často podvedome opakujeme vzorce správania, ktoré sme zažili doma. 

Štýl, akým s nami rodičia komunikovali, ovplyvňuje náš vnútorný dialóg – kritický rodič = kritický vnútorný hlas. Deti si pamätajú viac emocionálny význam udalostí ako ich detaily. To znamená, že pocit odmietnutia, úspechu či podpory pretrváva dlhšie ako konkrétny moment. 

Nespracované zážitky z detstva môžu spôsobovať sebabotáž – napr. odkladanie rozhodnutí alebo strach zo zlyhania. Ale ak si spomínate na chvíľu, keď ste prekonali strach alebo dosiahli niečo veľké, posilňuje to vašu sebadôveru dodnes. 

Otázky pre vás: 

Ktorá spomienka z detstva vás dodnes ovplyvňuje? 

Každý deň pijete kávu z toho istého hrnčeka. Roky ho beriete do ruky bez premýšľania. Až jedného dňa spadne na zem… a je po ňom. Vtedy si uvedomíte, že práve tento hrnček mal pre vás skutočnú hodnotu. Bol súčasťou vašich rán, spomienok, rituálov. Možno ste si neuvedomili, ako veľmi pre vás bolo dôležité ranné objatie od partnera, pokiaľ sa nevytratilo. Možno ste zanedbali svoje zdravie, až kým telo nezačalo kričať. Možno ste stratili sen, pretože ste ho stále odkladali na „raz“. 

„Až keď ma manžel opustil, uvedomila som si, ako veľa pre mňa znamenal." 

„Ja som sa vždy snažil v rámci svojich možností, ona všetko skritizovala a opravila podľa seba, nedala mi už šancu nijak pomôcť a ja som sa cítil ako malé dieťa." 

Láska neodchádza náhle, ale stratíme ju, keď ju prestaneme vidieť. 

Ľudský mozog má sklon prehliadať to, čo považuje za samozrejmé. Vďaka hedonickej adaptácii postupne prestáva vnímať pozitívne aspekty nášho života. Predvídame svoje pocity z budúcnosti nepresne – podceňujeme, ako veľmi nám bude niečo chýbať. Na dobré veci si tak zvykneme, že si ich prestaneme vážiť. 

Negatívne emócie oslabujú schopnosť robiť múdre rozhodnutia. Stres a smútok vedú k impulzívnym rozhodnutiam, ktoré neskôr ľutujeme. 

Predstavte si, že váš najlepší priateľ, partner či dieťa vám povie: „Nie som dosť dobrý.“ alebo „Nikdy nič nedokážem.“ Čo by ste mu odpovedali? Asi by ste ho hneď utešili, však? Prečo ste k sebe takí prísni, keď k ostatným viete byť láskaví? 

Ľudia, ktorí sa rozprávajú sami so sebou láskavo, sú odolnejší voči stresu a dosahujú lepšie výsledky. 

Negatívne sebahodnotenie aktivuje tie isté oblasti mozgu ako fyzická bolesť.  

Pozitívny vnútorný dialóg dokáže zlepšiť vzťahy, kariéru aj zdravie, motiváciu, sebavedomie a schopnosť zvládať výzvy. 

Otázky pre vás: 

Čo by sa zmenilo vo vašom živote, keby ste sa k sebe správali láskavejšie? 

Predstavte si, že máte za sebou ťažký deň. V práci ste dostali nepríjemný e-mail, v obchode vám niekto vyfúkol posledný kus vášho obľúbeného pečiva a doma na vás čaká len kopa nevypratého prádla. V tejto nálade sa rozhodujete, či večer pôjdete cvičiť alebo si pustíte seriál s balíčkom čipsov. Čo vyhráva? 

Ak ste zvolili seriál a čipsy, vedzte, že za vás možno rozhodla nie vaša skutočná voľba, ale momentálna nálada. Totiž negatívne emócie zužujú naše vnímanie a tlačia nás do rozhodnutí, ktoré len prehlbujú náš zlý stav. 

Negatívne emócie ovplyvňujú našu schopnosť vidieť nové možnosti. Keď sme v strese, mozog sa sústredí iba na známe riešenia – aj keď sú nesprávne. Situácie hodnotíme pesimistickejšie a vyberáme si menej výhodné riešenia. 

Pod vplyvom negatívnych emócií máme tendenciu preceňovať riziká a vyhýbať sa zmenám. Keď sme v strese alebo smútku, naša vôľa je vyčerpaná, a preto siahneme po prvom riešení, ktoré nevyžaduje veľa úsilia – často však nesprávnom. 

Zlou náladou oslabujeme prefrontálny kortex – časť mozgu zodpovednú za logické myslenie. To znamená, že naše rozhodnutia sú viac impulzívne a menej premyslené. Negatívne emócie znižujú schopnosť vidieť nové možnosti, a teda nás nútia krútiť sa v kruhu rovnakých rozhodnutí.  

🧐 OTÁZKY NA ZAMYSLENIE: 

Poznáte ten hlas v hlave, ktorý vám hovorí: „Na to nemáš.“ alebo „Určite sa strápniš.“? Dokáže nás paralyzovať, spochybniť a doslova nám podkopávať nohy. Predstavte si, že sedíte v aute, ale nie ste za volantom. Kto šoféruje? Vaše negatívne myšlienky. 

„Nie som dosť dobrý.“ „Určite to pokazím.“ „Čo si o mne pomyslia?“

Každý deň nám hlavou prejde 60 000 – 80 000 myšlienok. Až 80 % z nich je negatívnych! (National Science Foundation, 2005) Nie je divu, že sa cítime úzkostne, vyčerpaní a uväznení vo vlastnej hlave. 

1️⃣ Mozog nepozná rozdiel medzi skutočnosťou a predstavou. Keď si neustále hovoríte negatívne veci, aktivujú sa rovnaké mozgové centrá, ako keby sa to naozaj dialo. 

2️⃣ Myšlienky nie sú fakty! 85 % obáv, ktoré si ľudia predstavujú, sa NIKDY nestane. 

3️⃣ Ovládanie myšlienok znižuje stres až o 47 %. Až 80 % myšlienok je negatívnych. 

Niekedy je toho skrátka priveľa. Povinnosti, tlak, očakávania… A zrazu máte pocit, akoby vám realita bola o číslo menšia. Stiesnená, dusivá. Hľadáte, kam uniknúť, ale všetky cesty vedú len k ďalšiemu stresu. Poznáte to? 

Mozog potrebuje „mikro-úniky“ – krátke momenty, ktoré mu umožnia vypnúť a regenerovať sa. 

Kvalitný oddych zvyšuje produktivitu – pravidelné prestávky môžu zvýšiť sústredenie a kreativitu až o 40 %. 

Jasné hranice = menej stresu – ľudia, ktorí si vedome chránia osobný čas, zažívajú nižšiu mieru vyhorenia o 33 %. 

️ Zadefinujte si, ako sa chce cítiť. ️ Zistite, čo vás v skutočnosti vyčerpáva. ️ Nájdite nové možnosti, ktoré vám dodajú energiu. 

Otázky na zamyslenie:

Predstavte si, že máte v hlave rádio. Hrá 24/7, ale vy si môžete vybrať, ktorú stanicu budete počúvať. Či si pustíte „Som dosť dobrý/á“, alebo „Nikdy sa mi to nepodarí“. Práve toto rádio rozhoduje o tom, ako žijete svoj život. 

️ Ak vám prehráva pieseň: „Nie som dosť dobrý, nikdy sa mi to nepodarí.“, tak každý deň týmto myšlienkam budete veriť viac a viac, až si ich podvedome potvrdíte v realite. Nedostane sa vám povýšenie, lebo sa neozvete. Vaše vzťahy a práca budú stagnovať stagnovať, lebo sa budete báť nových výziev. 

Ak veríte, že neuspejete, podvedome robíte rozhodnutia, ktoré to potvrdia. Tento jav sa nazýva sebanaplňujúce sa proroctvo. Mozog nevie rozlíšiť realitu od predstavy. Vizualizácia úspechu aktivuje v mozgu tie isté centrá ako reálny úspech. 

🧪 Placebo efekt platí nielen pri liekoch, ale aj v živote. Ak človek verí, že mu niečo pomôže, telo aj myseľ sa prispôsobia tejto viere. 

Negatívne myšlienky znižujú výkon. Ľudia, ktorí si pred testom neverili, dosahovali horšie výsledky ako tí, ktorí sa povzbudzovali. 

otázky, ktoré vás posunú vpred:

Predstavte si, že stojíte pred veľkými dverami. Viete, že za nimi je riešenie vašich problémov – sebadôvera, lepšie vzťahy, spokojnosť v práci… Ale kľúč? Ten neviete nájsť. Možno ste ho celý čas držali v rukách, len ste si to nevšimli. 

Naše mozgy sú prirodzene nastavené na hľadanie riešení. Keď si položíme správne otázky, mozog automaticky začne hľadať odpovede. 

Písanie myšlienok na papier zvyšuje šancu na riešenie o 42 %. Keď si svoje ciele a riešenia napíšeme, náš mozog ich vníma ako reálnejšie a motivuje nás konať. 

Až 80 % ľudí, ktorí si stanovujú jasné ciele, ich dosiahne rýchlejšie než tí, ktorí sa spoliehajú len na „pocit, že by mali niečo zmeniť“. 

otázky pre Vás:

Ak by ste vedeli, že riešenie existuje, aké by mohlo byť?