V posledných rokoch sa micelárna voda stala neodmysliteľnou súčasťou kozmetickej rutiny mnohých žien a mužov. Tento na prvý pohľad jednoduchý produkt skrýva fascinujúcu vedu a priniesol revolúciu do spôsobu, akým čistíme našu pleť. Poďme spoločne odhaliť tajomstvo micelárnej vody, jej históriu, princíp fungovania a správny spôsob použitia.

Čo je to vlastne micelárna voda?

Micelárna voda je na pohľad obyčajná číra tekutina, ktorá sa však od bežnej vody výrazne líši. Jej základ tvorí purifikovaná voda obohatená o micely – mikroskopické olejové častice, ktoré sú vytvorené z povrchovo aktívnych látok nazývaných surfaktanty. Tieto micely majú unikátnu štruktúru: hydrofilnú (vodu priťahujúcu) vonkajšiu časť a lipofilnú (tuk priťahujúcu) vnútornú časť.

Táto dvojaká povaha miciel je kľúčom k efektivite micelárnej vody. Keď nanesiete micelárnu vodu na pleť, lipofilné jadro miciel priťahuje nečistoty, prebytočný kožný maz a zvyšky make-upu, zatiaľ čo hydrofilná vonkajšia časť zabezpečuje, že všetky tieto nečistoty zostanú zachytené a následne odstránené z pokožky.

História micelárnej vody: od parížskych laboratórií do kúpeľní celého sveta

Micelárna voda má svoje korene vo Francúzsku, konkrétne v Paríži 90. rokov 20. storočia. Pôvodne bola vyvinutá ako reakcia na problém tvrdej parížskej vody, ktorá bola známa tým, že vysušovala a dráždila pokožku. Francúzski farmaceuti vytvorili alternatívu, ktorá by umožnila Parížanom vyhnúť sa používaniu kohútikovej vody pri čistení pleti.

💡 Je večer. Po dlhom dni sa snažíte uspať svoje dieťa. Ale namiesto pokojného uspávania sa situácia mení na boj. Vaše dieťa odmieta ísť spať, trucuje a vy už cítite, ako vo vás rastie napätie. Nakoniec zvýšite hlas alebo použijete „posledné varovanie“. Dieťa si líha, ale v očiach má slzy. Cítite výčitky a premýšľate: Robím to správne? 

🔹 Deti, ktorým rodičia častejšie vyjadrujú pochopenie, majú v dospelosti lepšie zvládanie stresu a silnejšie vzťahy.

🔹 Za každý kritický pokyn by dieťa malo dostať aspoň päť pozitívnych interakcií, aby sa necítilo odmietnuté. 

🔹 Emočná dostupnosť rodiča pomáha predchádzať problémovému správaniu v tínedžerskom veku. 

🧐 Čo pomáha: 

✔️ Regulovať vlastné emócie, aby ste ich neprenášali na dieťa

Milé ženy,

ako môžeme každý deň zažívať o niečo lepší deň?

Možno vám to bude znieť šialene: venujte si každý deň aspoň 15 minút len pre seba. 

Čooo? Popri deťoch, domácnosti, práci? 🧐
Ale verte, práve preto to potrebujeme.

✅ Prečo?
Lebo ak sa denne postaráme o seba - svoje telo, myseľ a dušu, budujeme svoje sebavedomie, vnútornú silu a psychickú pohodu. A keď príde ťažký deň (a že ich je dosť), budeme pripravené a odolnejšie.

Ja tomu hovorím protokol – zoznam činností, ktoré ma držia nad vodou a cez ktoré si budujem pevnejšie základy pre zvládanie tých náročnejších chvíľ. 

Ahojte známi aj neznámi.

Po dlhej dobe prišla dlha chvíľa a ja mám čas Vám opäť niečo napísať. Možno niekoho povzbudit, že to nemusí byt tak zlé ako to vyzerá v dvoch rokoch. 

Vtedy som prežívala jasnú temnotu🫣 To nebola MD, to nebolo náročné obdobie s dvomi malými deťmi, to bola proste moja mala raketa… Svojská a už vtedy iná.  A prečo to viem až teraz? Lebo kde sa vzalo, tu sa vzalo, mám už tretie dieťa (to je na iný príbeh😬 hlavne nechodievajte opité a poddajné domov)🤌.  A keďže mám toto tretie dieťa, viem presne, čo bolo iné pri tom druhom.

Nie, nie je to inou povaha… Je to pohľadmi, reakciami, chovanim, takým iným a zároveň takým typickým pre deti, že ja každý deň s otvorenou pusou pozerám na toto dieťa číslo tri🫣 Z mojej rakety doslova šľahali plamene diagnóz od jej 0 mesiacov, jasne výkričníky od 18 m. Ako viete skončili sme “len” s ADHD a NKS, a aj keď si poviete, “uff vyhli sme sa autizmu”, iba sa Vám zmenila nálepka. Chovanie a charakter sa iným pomenovaním nezmenil.

Rakete už ťahá na 8 rokov, sme v prvej triede v normálnej základnej škole. Bol jej pridelený asistent. Myslela som naivne, že ešte schovame diagnózy, ale našťastie za mna a bezomna rozhodla špeciálna pedagogička, ktorá o neho požiadala, keď nám písala správy pre školu. Asi to klasické slovenské ego mi to nechcelo nejak v hlave dovoliť, ale teraz s rukou na srdce, ďakujem za ňu. Teraz ju síce viac nemá ako ma, ale v prvých týždňoch jej veľmi pomohli s adaptáciou.

Jej diagnózy jej výrazne zasahujú do chovania a vystupovania. Už som musela čeliť xy situáciám s pedagógmi, učiteľmi, detmi, že tomu budem musieť venovať zvlášt článok😁 Vždy idem taká napálená na ňu, poviem si, tak teraz jej tak vynadám, čo tam zas stvarala, ale ona ma ako vždy prekvapí a zase ma čosi naučí z jej pohľadu…