Adopcia - aká bola vaša cesta k dieťatku?
dievcata viem ze je tu k tejto teme co to popisane len ked listujem diskusiamu sklzne to do inych foriem starania sa o deti. Velmi zvazujeme s manzelikom adopcoiu. Rada by som adopciu co najmesieho babatke. Chcela by som od vas ziskat info ako to bezi realne, viem o fomralnom postupe z webu ale o pocitoch tetach a ujoch zo socialky a o tom ako to vlastne skutocne vyzera ked si ide po babo neviem nic. Podeli sa niektora z vas so svojim pribehom.
Vopred dakujem adminovi ze tuto temu nezamkne
@mata71 presne. deti nám “povedia” toho veľa, hoc ešte ani nerozprávajú.. V každom prípade ja som veľký zástanca toho, aby maminka s dieťatkom trávila veľa času osamote, lebo iba vtedy ho dokáže vnímať a počúvať hoc ešte nerozpráva a tým mu dokáže porozumieť a vyhovovať jeho potrebám. Akonáhle do toho vstupuje ďalšia osoba, všetko padá. Aspoň ja mám takú skúsenosť. Čiže návštevy v pokojnom kruhu určite áno, ale nechať si dostatok času osamote, iba tak potom vieme vidieť na dieťatku, kde je jeho hranica a tú hranicu potom rešpektovať.
@berginkan nemyslím, že lipnú.. oni dávajú odporúčania, ktorým veria. A ono to zrejme veru aj nemusí byť zlé ostať s dieťatkom toľko osamote. Skôr je otázne, či má človek tú možnosť. U nás to realita neumožnila nech by sme sa všemožne snažili. Za mňa však vždy platí, že všetko s mierou a byť s dieťatkom čo najviac sama, nech sa spoznáte koľko zo ide ❤️
@nikadomi
@berginkan dievčata jeden postreh ako profirodiča s dietatkom mama nezostala na materskej ani otec doma pani bola 1 mesiac doma a vratila sa do prace a dietatko čo si zobrali na osvojenie dali opatrovatelke skoro na cely deň.. a to podotýkam bola 3 mesačne dietatko,,, ako može to male naviazat sa na kontaktnu osobu,, rodiča,, ? no tažko skorej na pestunku čo ho ma 10h denne... nuž tak smutné..velmi
U nás to bolo také rýchle. Už počas interakcii malú videli svokrovci. Keď sme prišli domov tak prišli zase, plus moja mama, brat s rodinou, sestra s rodinou. Mne to vôbec nevadilo malej tiež nie. Priputanie prišlo veľmi rýchlo. Ja si neviem predstaviť 2 alebo 4 mesiace byť sama. To nieje môj spôsob. To nerátam každý deň prechádzky, nosenie syna do školy a jasné že všetci chceli malú vidieť. Jasné že som čítala knihy a tak, už to nerobím. Riadim sa svojim srdcom a to stačí.
@berginkan My sme si priniesli malého domov v piatok, bol nesvoj v novom prostredí. Takmer ročne bábo, ktoré veľmi vníma. V sobotu sa dovalila sestra s rodinou, hneď sa k nám do izby nasačkoval jej 5 ročný syn (môj obľúbený synovček) a nechcel odísť, lebo on chcel robiť malému opatrovateľku. Musela som mu dať ho kŕmiť, prebaľovať pomáhal...
Malý ako vymenený, neplakal vôbec, tešil sa veľmi. Doteraz sú najväčší kamoši, hoci sestra nechodia príliš často, lebo bývajú ďaleko, aj tak má náš malý najradšej tohoto môjho synovca.
Sestra a švagor sa vtedy na prvej návšteve moc k nemu nepribližovali, mala som ho na rukach ja alebo tento synovec. Ale prihovárali sa mu a malý bol v úplnej pohode. Skôr by som povedala, že jemu tá návšteva pomohla, bol spokojnejší, ako keď sme s ním boli prvý deň sami bez návštevy. Ale myslím, že jemu moc pomohla prítomnosť tohto 5 ročného chlapčeka, lebo v profi rodine bol naučený na veľa ľudí a boli tam aj školopovinne deti.
@berginkan my ked sme priniesli malu domov z porodnice mala 12 dni .Doma ma uz cakala sestra s muzom,mama a otec ,krstny,sestranica .A malinka to zvladla a dokonca mi prespala prvu noc az do 6 rana😁 ma strasne rada spolocnost aj teraz.Podla mna to zavisi od rodicov ako to chcu ,aku maju oni predstavu s poznavanim dietatka a rodiny.Je to individualne .Nasa rodina sa nevedela dockat uzlika naseho.
My sme take submisivne typy. A jasom navyse postihnuta pracou
@bosorkabb Riadim sa svojim srdcom a to stačí. Krásne a výstižné.
Nijako nechcem znevažovať prípravu, ale keď sa ohliadnem, bolo to úplne iné. A to sme mali staršie detičky, kde by sa kvalitná psychologická rada hodila. Teraz ideme robiť aktualizáciu, vzhľadom na to, že by sme chceli ešte jedno dieťatko. Ešte sme ani nezačali a už prišlo ku konfliktu záujmov. Do procesu prípravy majú byť zapojené deti, čo my v tejto chvíli odmietame. Radi by sme ich na to pripravili my a hlavne keď to bude aktuálne. Nám sa zdá zbytočné momentálne rozprávať o tom, čo bude možno aktuálne o 2 roky.
@kikuska_wedge tu súhlasím. Všetkého veľa škodí. Ja som ich odstrihla v záujme zachovania môjho duševného zdravia. A mam pokoj.
@berginkan áno som papula, ja si nenechám kecať do vecí do ktorých nechcem. A nemám rada teóriu lebo sa mi potvrdilo že prax je o niečom inom. Je to moja povahova črta. Možno to je dôvod prečo sa nevzdávam. Akceptujem iný názor ale požadujem aby bol vypočutí aj môj. Ak raz z niečím nesúhlasím tak očakávam že druhá strana to bude akceptovať. A tu nastala situácia a nie jedna kde môj názor akceptovaní nebol. Tak som to prerušila a ukončila. Moja rodina je tá ktorá bude určovať akou cestou pôjde, nik iný na to právo nemá. Nemám rada ak má do niečoho tlačia a poviem to jasne a očakávam že druhá strana to akceptuje.
@berginkan rozdiel je v tom, že pri druhom máme tú skúsenosť a tak vieme zhodnotiť realitu. Čo sa týka tej papulnatosti, tak sa to materstvom zhoršuje 😈 Pri prvej príprave sme sa na vonok báli s niečim nesúhlasiť, aby sme nedostali zlé hodnotenie. Teraz je to tak, že chránime už svoje deti. Takže si musíme dovoliť nesúhlasiť. Čo je proti môjmu presvedčeniu poviem nahlas a nenechám sa tlačiť do ničoho. Som mama a ja viem, čo je pre našu rodinu správne.
@kikuska_wedge normálne sa to podoba na nás. Len na konci prípravy som sa miestami neovládla ale pravdu máš v tom že čím viac detí tým som viac papulnata ale bez toho by to nešlo 😂
@berginkan garantujem ti, ze 2 mesiace by si ani nevydrzala 🙂 a 4 uz vobec nie. Inak toto pocujem prvy x ze taketo niekto odporuca, urcite to mysleli dobre, ale pride mi to prehnane. Kazdopadne by to mozno platilo v tazsich pripadoch, kde si dieta preslo tazsou traumou, to by som aj chapala...... Ale kazde dieta je ine to uvidis, ze ak bude placlive a vystresovane, sama zhodnotis ze navstevy niesu dobry napad, ale ak to bude pohodak ako ten nas, tak stari rodicia a najblizsia rodina pride uz za par dni. Mna sa ani nepytali kedy mozu prist, len mi to oznamili, ved tiez to nevedeli vydrzat 🙂
@kikuska_wedge
@bosorkabb my sme neboli tlaceni ani nic nebolo negativne. Praveze skor som mala pocit ze mizeme fakt hocico povedat. Takze asi preto tak dam na ich odporucania
@berginkan v návrate odporúčajú všeličo. Je úplne na tebe, či sa budeš držať ich odporúčaní alebo nie. Sama rýchlo zistíš, čo vám vyhovuje a čo nie.
@bosorkabb aha jasne 😉 samozrejme ze to respektujem
@kikuska_wedge ok. Je to prilis nove aby som si verila takze mam obavy.
@joannita aj u nás sa niektorí veľmi tešia na drobca a neviem si predstaviť 2 mesiace "nikoho nepustit" 😂😂😂😂😂😂
@zuzlicek44 no za cenu toho ze sa naviaze iba na nas tak ano. Nepotrebujem aby malo chaoz a ako som vyssie spomenula ked to podcenime uz bude neskoro. Ten adaptacny proces proste existuje. A tym ze my mame v poziadavkach aj 2r dieta, ktore uz rozumie, komunikuje atd to moze byt narocnejsie ako pri babatku
Baby stretli ste sa s tym ze aj napriek tomu ze vam bolo dieta uz zverene do predosv. Star. , a matka bola samozrejme pozbavena prav, ze v zdravotnej poistovni dietata je bio stale vedena ako zakonny zastupca? 😳 Dnes som to nahodou zistila ked som tam volala. Nasledne som volala kuratorke a ta povedala ze ved za par mesiacov (po poslednom sude) sa mu aj tak zmeni rodne cislo, meno a vsetko a potom sa zmeni aj zakonny zastupca - na nas (zakonny zastupca je teraz upsvar samozrejme) Neni to divne?
A ešte odo mňa poznatok.. bábo Ti toho veľa naznačí. To budeš cítiť, kde je jeho hranica tolerantnosti. Som si spomenula, že ja akonáhle som šla s kýmkoľvek kočíkovať (susedy, kamošky, mama) mne malý v kočíku nezaspal. Len plakal a plakal. Akonáhle sme ostali sami, v momente zaspinkal. Čiže všetky moje plány ako budem kočíkovať s kamoškami sa mi rýchlo rozplynuli a kočíkovala som sama celé hodiny. Doteraz tomu nerozumiem a zároveň mi to príde zázračné, ako to vedel ozaj pár dní/týždňov po tom, čo sme ho dostali, kto tlačí kočík. Ja som ani telefonovať pri kočíkovaní nemohla, hneď sa strhol. Aj muž sa s kočíkom vždy vrátil, že nezaspal. Vzala som ho ja a spal už vo výťahu.. to len taký postreh k tým kamoškám/návštevám, že možno to dieťatko bude zvládať/možno nie. Náš sa napríklad doteraz na akýchkoľvek návštevách necíti komfortne, vydrží max hodinu a pol a už sa pýta domov. Tak to rešpektujeme. Niekedy sa stane, že ešte len niekam prídeme a už mieri k dverám a domov, domov..