Adopcia rómskeho dieťatka a rodina
Ahojte,
nezakladam temu, aby som dostala radu, skor hladam pochopenie a mozno aj cloviecika v podobnej situacii.
s manzelom si chceme druhe dieta adoptovat, aj ked by sme mohli mat vlastne. v podmienkach nemame specifikovany povod, cize viac-menej ocakavam, ze nase druhe dietatko bude romske. moji rodicia toto rozhodnutie este celkom nepredychali a bojim sa, ze ani nepredychaju. nic pred nimi netajim. sice mi tvrdia, ze ho budu mat radi a neodsunu ho na vedlajsiu kolaj, no uz teraz mi neustale tlacia do hlavy pribehy o tom, ako ich znameho znamy si adoptoval romske dieta a to zdrhlo do osady. az sa cudujem, kolko ludi v ich okoli si zrazu adoptovalo deti. dost tazko sa mi s tymito myslienkami funguje (viem, ze im nemozem prikazat nadsenie pre to, z coho som nadsena ja) a musim priznat, ze mi aj nasadili chrobaka do hlavy.
viem o mnohych romskych detoch, ktore zdrhli do osady, ale viem aj o takych, ktore vystudovali vs a su velmi uspesni. rada by som sa porozpraval/popisala s clovekom, kto ma doma romske dietatko a nejake skusenosti. najde sa niekto?
@bbbarunka Ahoj. My máme dve osvojené detičky a obidve sú rómskeho pôvodu, asi ( v rodnom liste ani jedno z nich nemalo uvedeneho otca, takze preto len asi ). Su to deti velmi živé a neposedné, temperamentné, ale milujeme ich také aké sú. Tak ako tu ktosi spomenul aj u nás sa vykryštalizoval okruh priateľov. Keď som odchádzala na materskú, tak ma poniektorí moji "úžasní" kolegovia varovali, že to, že si berieme rómske detičky, raz oľutujeme a že nám môžu kedykoľvek zdrhnúť na osadu a podobné bláboly. A ja som sa ich len opýtala: "A vlastné mi nemôže zdrhnúť?" Stať sa môže čokoľvek. Deti sú ešte maličké, majú 3 a 2 roky a s manželom sa ich snažíme vychovávať tak, aby v budúcnosti nemali potrebu na tú osadu zdrhnúť. Vela ludi nám vraví, že sme na nich prísni, ale ja si myslím, že rodič má dieťa vychovávať, rodič je rodič a nie kamarát, a nie že si dieťa vychová rodiča podľa seba. Dennodenne vidím rodičov, ktorí síce majú "svoje" (biologické) deti a absolútne ich výchovu nezvládajú a tie decká si ich parádne vychovali, ale to je už o inom. V prvom rade je dôležité, aby ste to dieťatko prijali bez výhrad. U nás to bola láska na prvý pohľad u obidvoch. A zase, povedzme si narovinu, ktorá matka (nie rómskeho pôvodu) dá svoje dieťa do domova? Ani dieťatko z hniezda zachrany nie je tutovka, že bude absolútne zdravé, že bude v pohode, že nebude deprivované a pod. Veď na každom dieťati, ktoré bolo osvojené sa prejavujú príznaky deprivácie, všetko závisí od doby, kedy bolo dieťatko osvojené, čím menšie, tým sú príznaky miernejšie. Syna sme si priniesli keď mal 10 mesiacov a dcéru, keď mala 5 mesiacov. Príznaky deprivácie sú prítomné, objavujú sa aj nejaké tie zdravotné ťažkosti, ale s tým sme viac-menej počítali, pretože obidve deti sú z nesledovaných gravidít, takže záležitosti okolo prenátalneho vývinu nepoznáme. Okrem toho všetkého sa stretávame aj s veľkou neúprimnosťou ľudí okolo nás. Všetci nám vraveli, že akí sme úžasní, že sme si zobrali dve detičky z domova a 99% z nich, ktorí nemajú ani páru o týchto záležitostiach, si myslia, že to robíme pre peniaze. Otázky vždy nasledujú v tomto poradí: 1. Sú to biologickí súrodenci? odpoveď: nie, 2. Koľko ste dostali, keď ste si ich vzali? resp. Koľko na nich mesačne dostávate? Odpoveď: nič, resp. po materskej len rodičák a rodinné prídavky a bonus k prídavku na dieťa, toť vše. Aj u nás sa rodina tvári, že to "predýchali", no nikdy to celkom tak nebude, ale to je ich problém.Snažia sa. Každý nech si najprv pozametá pred vlastným prahom a potom nech vynáša súdy. Radšej sa budem snažiť poriadne vychovať dve rómske detičky, ako byť bez detí úplne alebo mať z decka nevychovaného spratka. Dieťa predsa za svoj pôvod nemôže, na svet sa nepýta. A ešte okrem toho sa už začíname stretávať s reakciami rómov, ako aj minule sa mi stalo: Bola som so synom vonku a okolo išli dve rómky. Jedna sa ma opýtala: Pani, to váš chlapec? odpovedám jej, že áno. A ona mi vraví: Isto je váš? Bo vyzerá jak náš (teda, že vyzerá ako róm). A ja jej vravím: Pani vyzerá jak váš, ale je môj 🙂 . Tak sa nehnevajte, pani, len nech bude zdravý, nech sa mu darí (to nám zaželala, keď odchádzala). 🙂Samozrejme, že som sa ani neurazil ani nenahnevala. S týmto sa ako adoptívni rodičia rómskych detí budeme/budete stretávať častejšie, hlavne keď budú rásť, fyziognómia bohužiaľ nepustí. Neviem, či som Vás svojím príspevkom posmelila, alebo odradila, ale napísala som Vám to tak, ako to zažívame a prežívame my. Nikdy sme s manželom tento krok neoľutovali a verím, že ani neoľutujeme. Snažíme sa naše deti vychovávať ako najlepšie vieme. Vychovávame ich s tým, že ľudí si treba vážiť bez ohľadu na to, akého sú pôvodu či vierovyzvania. Držím Vám palce, aby Vám to vyšlo 🙂 Bez detí je život prázdny.
@vinuslava ahoj, aj my sa s manzelom chystame adoptovat. Chcela by som sa opytat, ake znaky deprivacie mali vase deticky, najma to, ktore ste si adoptovali ako 5mesacne.
@rutyy Žiaľ prečo je to tak alebo nie je a kto za to moze je az na druhom mieste. Ked mas poruchu správania u dietata je to utrpenie s vlastným dieťaťom. Takze treba zvažovať aj tu negatívnu a dost možnú stránku ze to nebude len krásna prechádzka s potmavsim okanikom. Ja by som mozno prirovnala silnejšie formy ADHD k ľahšej forme autizmu. Hyperaktivita sa časom kontroluje a zlepšuje. porucha pozornosti nikdy... Je to porucha mozgu.
Viem ze by bolo ideálne keby sa adoptovali všetky rómske deti.. Ale ľudia maju byt pripravený.. stale lepsie ako keby mali dieta po pár mesiacoch vrátiť pretoze nezvládajú Podobne problémy boli aj s ruskými deťmi tam bol faktor alkohol Tým nechcem odraďovať chcem upozorňovať. Ak ma zaujemkyna slabšie zdravie môžete to byt veľká záťaž.
samozrejme, že sa môže u adoptovaného dieťaťa vyskytnúť aj nejaká porucha (ADHD,...), ale ja stále hovorím, že to by mohlo byť aj u môjho biologického dieťaťa a tiež by som to ako matka musela prijať a bojovať s tým....
my máme doma ročného adoptovaného Rómskho chlapčeka a tešíme sa z neho 🙂 , no tiež rátame s problémami, ktoré môžu prísť (nezatvárame pre nimi oči)....no dôležité je mať vo svojom okolí ľudí, ktorí žijú to isté, čo my (teda majú doma osvojené rómske dieťa) aj pre deti je to veľmi prínosné, že vidia, že nie sú jedení v danej situácií a že niečo podobné prežíva aj niekto iný...našťastie my takých ľudí máme a tiež vo viacerých väčších mestách existujú kluby 🙂
@cairka @vinuslava @yukki @matax @suezana @mana85 @maznacik007 mame doma babo🙂))))) teda, na prvej navsteve u nas bol pred troma tyzdnami, ale teraz uz vieme, ze biologicka matka sa definitivne vzala rodicovskych prav. tak uz len netrpezlivo cakam na nastup na matersku. a ano, je to rom, ako sme predpokladali. a hlavne je strasne krasny a uplne zdravy🙂
@bbbarunka Ahoj,
my máme v pestúnstve rómske dievčatko (a s chorým srdiečkom). Má 4 roky a je u nás 2 roky.
Skúsenosti iných sú dobré aj zlé. Je jasné, že hlavne v čase dospievania tu určité riziko je, to je aj pri vlastných, pri deťoch (nielen rómskych) z DD môže byť to riziko ešte vyššie.
Viem, že hodnotenie pri našej malej je predčasné, ale aj tak si neodpustím poznámku, že ani trochu neľutujem, je to náš miláčik, je nádherná (nielen fyzicky, ale celkovo ako človek). Uvedomujem si zároveň realitu, ako píšem vyššie, že ešte to môže byť ťažké, ale na druhej strane - a to je veľmi dôležité - verím, že z nej bude (už vlastne je) hodnotný človek a že to celé má a bude mať zmysel a stojí to za to.
(Fotky si môžeš pozrieť v albume)
@andy04 Silnejšia forma ADHD sa dá prirovnať k ľahším formám autizmu? Nemiešajme hrušky s jablkami. Autizmus spadá podľa MKCh do kategórie F 80 (konkrétnejšie F 84 atď) sú označované ako prenikavé poruchy, pretože "prenikajú" celou osobnosťou človeka, nezriedka sú tieto poruchy spojené aj s mentálnym postihnutím, to však dokáže odhaliť dobrý diagnostik za použitia špeciálnych diagnostických metód, pretože sa často stáva, že sa autizmus u dieťaťa "utopí" v bahne mentálneho postihnutia. Deti s ADHD resp. s ADD sú častokrát nadpriemerne inteligentné a majú mnoho iných silných stránok, z ktorých sa dá ťažiť. Dobrý diagnostik vie rozlíšiť, či sa jedná o autizmus alebo ADHD/ADD . ADHD/ADD sa dá diagnostikovať medzi 3. až 6. rokom života dieťaťa a pri využití správnych postupov a foriem práce sa to dá ukočírovať. Takže asi by som ADHD neprirovnávala k autizmu.
A po ďalšie si myslím, že nie je ideálne, aby boli všetky rómske deti adoptované. Ideálne by bolo, keby sme mládež (a nielen tú rómsku) vychovávali k zodpovednosti za svoje konanie, aby to boli generácie, pre ktoré bude samozrejmé, že si uvedomia, že majú nielen práva, ale aj povinnosti, ktoré si zodpovedne plnia, a teda ak má niekto dieťa, tak nech sa oňho postará a nie ho zavesí na krk štátu.
Poznám viacej rómskych rodín, ktoré sa o svoje deti príkladne starajú, vodia ich do školy, spolupracujú so školou, deti chodia do školy čisté, upravené. A poznám aj rodiny nie rómske, ktoré na svoje decká kašlú, nestarajú sa o ne, nespolupracujú so školou, decká chodia ako vagabundi, hladné atd.
Nie je potrebné špekulovať, je potrebné sa riadiť zdravým sedliackym rozumom.
@vinuslava aj ja som to kdesi už predtým čítala, bola to nejaká vedecká štúdia vychádzajúca z iných štúdií, čo píše @andy04 a....stotožňujem sa s tým. Aj mne dieťa v prvých rokoch odhadovali na autizmus (isteže, u nás bolo mnoho vplyvov, ktoré sa miešali a výsledný efekt bolo mnoho príznakov kadečoho), dnes má len nálepku ADHD ale spĺňa ešte vždy aj mnoho znakov autizmu (triáda) - čokoľvek je v pozadí. Intelektovo nadpriemer nie je. Ani priemer.
@bbbarunka gratulujem!
Môj spolužiak zo základky bol adoptovany róm a mal veľké nadanie na hudbu ale iné deti sa mu vysmievali pretože bol róm ale nevedel rómsky ani slovo. Takže mal kamarátov ale len normálne deti ktoré nepozelaly na rozdiely ale na to aký človek je. V dnešnej dobe je to asi iné. Rasizmus v školách je oveľa horší ale držím palce . Každé dieťa potrebuje dostať šancu. Je veľa rómskych detí ktoré sú odložené a nemajú nikoho. Je to ich Druhá šanca . Ostatné by som riešila až keby to prišlo.
Ja som romka a ked čitam vaše príspevky tak mam z vas radost. Je to od vas velmi pekne že chcete dat romskemu dietatku novy život, Pan Boh vas za to odmeni. A čo sa tyka spravania? Myslim si že romske alebo biele atd. Vsetky deti su rovnake v spravani, taka je doba tažka.
@bbbarunka , nuž, podľa situácie. Mali sme šťastie, že dlho sa nestretla vôbec , maximálne nejaká poznámka a to sme si vysvetlili. Teraz už je väčšia, od septembra ( 2 trieda ZŠ) má dosť nepríjemné skúsenosti za sebou a už sme to riešili aj dosť zo široka, vrátane nacistov a 2 sv. vojny, vie o koncentrákoch, prečo útočili na židov, vie že tam zahynulo okrem židov aj státisice Rómov a to všetko len kvôli rasizmu...vie aj , že časť Rómovb žije v osadách a kradnú a že niektorí ľudia sú hlúpi a hneď si myslia, keď vidia Cigána, že určite kradne...a tak.no, podľa toho, čo jej vykrikovali, podľa toho sme riešili... Ono občas to asi mňa zasiahne viac ako ju, mám pocit 😅 , možno aj práve preto, že sa neviem vžiť do jej pocitov, tak si myslím, že jej to muselo ublížiť ... A väčšinou viac šaškuje kvôli veci, ktorá mne, až taká "veľká" nepríde...