Ako ovplyvňuje život v profi rodine vzťahy?

Ono sa to bralo asi trochu inak… Jeden môj bývalý strávil prvých 6 rokov u babky na dedine. Rodičia sa rozišli, mama si založila novú rodinu a prvého syna šupla k babke. K sebe ho zobrala až keď musel do školy, s druhým mužom mala aj druhé dieťa. On skôr strašne potreboval niekam patriť.
A malej púšťam starý večerníček a tam dievčatko tiež žije s babkou na dedine a mama, otec a bábätko v meste 🤷‍♀️.
A k tomu mužovi…ak vie príčinu, je to super. Nech si nájde psychológa, spracuje to a neobhajuje tým svoje neúspešné vzťahu (prelietavosť?) do konca života…

@veklipo och, to je tak smutne, dojemne, no krasne zaroven 💔 muz ma velke stastie ze ta ma

Bola taká doba, ľudia zabúdajú, že ženy museli ísť do roboty skoro - veď existovali týždenné jasle, kam dali deti a prišli po ne v piatok, moja svokra tiež odložila polročného k cudzej pani, aby neprišla o vedúcu funkciu. V rodine sme mali dve tety, ktoré aby stíhali makať na družstve, tak malé deti dali do kojeneckého. Vzali si ich väčších, keď už s nimi nebolo toľko práce. Bol veľký tlak na to, aby žena pracovala.
Je to presne tá generácia citovo nestabilných a trochu smutných ľudí. Moj muž máva tiež problém s citmi, dosť veľa energie ma stálo ho pochop.

Poznam pripad, ked manzelsky par, lekar a ucitelka mali 2 deti s rozdielom 2 rokov. Zena vyhlasila, ze ona staroatlivost o dve deti s tak malym rozdielom nezvlada a mladsieho syna dala na vychovu svojej mame, na Kysuce. Starsi ostal a rodicmi v BA. Babka ho vychovavala do 6 rokov, s rodicmi a bratom zacal zit, ked nastupil do skoly.
Dnes je to uz pan v dochodkovom veku, stal sa z neho uspesny lekar, ma vlastnu rodinu, ale vztahy s rodicmi boli navzdy poznamenane.

Poznam z okolia pripady, ked mladi dali dieta starym rodicom na isty cas. Jednu starsiu pani som stretavala pri kocikovani syna, ona kocikovala vnucku, bola uz na dochodku, dcera studovala. Toto este ako tak viem pochopit, ale dat cudzim ludom, to uz nie, vzdy su ine moznosti. Moj byvaly sef so zenou mali tiez pocas vysokej dieta a zvladli to, mali k tomu podmienky na intraku, vravel, ze vedeli dokonca usetrit, pomahali aj spoluziaci. Bolo to pred cca 45 rokmi.

pracovala som ako profirodic. ja sa pozeram na to z pohladu matky takto: je to zena, ktora naj napriek tomu ze otehotnela donosila svoje dieta (je kopu zien ktore sa rozhodnu ist na potrat aby si ulahcili svoju zivotnu situaciu) tak mam pred nou respekt a vzdy som mala, dala dietatu zivot a za to jej dieta musi byt vzdacne. no nevieme z akych pomerov pochadza/la cim si v danej chvili prechadzala, len tak sa neda odovzdat dieta do decaku takze za tym nieco muselobyt (ak sa jedna o starsie dieta, nie novorodenec z porodnice) mozno zla ekonomicka situacia, mozho ziadna podpora z rodiny... a tak sa "vzdala" dietata, davam to do uvodzoviek nakolko ak by sa ho vzdala tak ho da na adopciu, ale nedala a neskor si ho vzala spat ked sa jej vyriesila kriza v zivote.

Nepoznám takýto prípad. Mňa len v tejto súvislosti napadla myšlienka, že ako sa teraz začalo vyťahovať, že načo má byť matka s dieťaťom doma 3 roky. Že to nie je potrebné, a že v iných krajinách je materská pár týždňov a "dobre je"... No a tu sa jasne ukazuje aké to má na tie deti vplyv do budúcnosti...

Je rozdiel dat dieta do jasliciek kvoli praci, ako to robili nase matky bezne (som 50tnicka) a dat dieta niekam uplne mimo, kde nebude tusit, kto je jeho rodic a kde ma domov. Tu jednoznacne nevznikne citove puto.

@janettdamian Toto by som ale vobec neporovnavala...je rozdiel dat dieta do jasli, ci skolky na par hodin, ako nebyt sucastou zivota svojho dietata roky a dieta vychovava babka, ci dokonca cudzi clovek.

To nebolo len v minulom režime. Takáto "tradícia" bola asi častá naprieč Európou dlhé storočia. Dávať dieťa dojke na vidiek, minimálne do roka, ale i na dlhšie. Michelangelov otec sa sťažoval, že syn mu získal vzťah k sochárstvu kvôli tomu, že žil v rodine kamenára. Pani Bovary dala takisto dcérku dojke na vidiek. Na rok. Vzala si ju späť, až keď bola relatívne sebestačná. Chodila, šatôčky, mašličky...

Moj dedo bol tiez darovany svojej tete- lebo nemohla mat deti a jeho mama ich mala 6 hladnych krkov. Dedo to tajil az na smrtelnej posteli to odhalil ze sa ho rodicia zriekli( ked prisla vzdialena rodina spolu s detektivom hladat deti po adoptivnej matke, vsetci tvrdili ze nemala ziadne deti no ten pan tvrdil ze ma listiny ze moj dedo je jej adoptivny syn). Vzdy ked mal vypite tak to rodicom vycital " vsetkym" jedny ze ho predali a druhym ze ho kupili ako prasiveho psa. Myslim, ze aj to bol dovod preco sa casto upijal v alkohole.

Moju znamu vychovala babka s dedom, jej matka odišla, keď mala rok. Potom si ju zobrala naspäť, keď mala asi 12 rokov, nového muža a s ním ďalšie dieťa. Dosť ju to poznačilo.

Az posledne desatrocia sa viac hovori a skuma citova vazba u deti a nasledky, ked dieta nema primarnu osobu pri sebe od narodenia. Este za socializmu bola praveze preferovana ustavna starostlivost, bralo sa to ako super vyhoda _ o dieta postarane profesionalne, matka sa moze vzdelat, pracovat. Aj u nas v rodine bolo dietatko kvoli studiu rodicov u starej mamy. Myslim, ze to ma dosledky, ale nikto o tom nehovori, trpela aj mama, aj dieta, ale "taka bola doba". Nebola moznost externeho studia, prerusenia studia alebo inych vymozenosti.

Toto je inak veľmi zaujímavá téma, dievčatá. Moja babka po pôrode môjho ocka dostala silnú popôrodnú depresiu (60. roky). Vraj ocko bol prvé tri roky viacmenej u tety a strýka na dedine. Veľmi ich ľúbil a s láskou na nich vždy spomína. Ale aj s babkou mal pekný vzťah čo si pamätám.

@blaazi to mas pravdu, kedysi bolo vela veci inak. Moja mama uz nezije, bola by 70tnicka a bola vystudovana detska sestra. Ucili ich v skole, ze kojenie je prezitok, umela vyziva je lepsia pre dieta, v porodnici deti nemali cely cas pri sebe a kupat sa ucili s babikou a ine zaujimavosti. Muzova teta stara pani po 90tke vravela, ze cely pobyt v porodnici v 60tych rokoch nevidela svoje dieta rozbalend a nahe, povedali jej, ze je to dievca a bol to pritom chlapec... muz ho uz nahlasil na matrike a muselo sa to riesit az v Prahe. Keby som nepocula toto z jej ust, tak neuverim.

@zuzinka888 Podobný prípad bola aj moja svokra. Mala 2 roky, kedy si ju vzala sesternica jej mamy (tam bolo 7 - 8 detí a bola na nej sama). Tá ju dostala z rachitídy a žili spolu až do smrti adoptívnej mamy (adopt. otec umrel, keď mala asi 4). Svokra sa vydávala mladá, mama jej vlastne viedla domácnosť. Bola pre ňu najdôležitejším človekom na svete, roky po jej smrti ju vždy najneskôr v tretej vete spomenula. S pôvodnou rodinou udržiavala kontakt. Ale vždy zdôrazňovala, že potom chceli, aby sa vrátila a ona odmietla. Celoživotne fungovala týmto spôsobom. Navodila situáciu, aby jej niekto niečo ponúkol (napr. pomoc, pozvanie...) a ona mohla odmietnuť. Asi tým získala pocit, že je to ona, kto o jej živote rozhoduje. Pritom nebola vedome zlá (skôr ako rozmaznané dieťa). Len to s ňou nebolo jednoduché.

Kazda druha generacia zila v uplne inych historickych socialnych standartoch. Dieta odlozit do tyzdnovych jasli, alebo odpratat na 3 roky k babke , tete ci do ustavu bol vtedy standart. Uznajme vyssie spomenute, ze tieto matky nesli na potrat, vyriesili stres z kojenca ci straty prace, ci nahodny sex takto.. To ze su tieto deti, dnes dospeli a dochodci traumatizovani odlucenim vieme az dnes. Vtedy sa to bagatelizovalo v style vychovy, nech len reve , sak si zvykne ... Nebude s nami tento novorodenec, cvicit .... Zda sa nam to krute ? Co potom generacia spat , ked sa posielali dnesne siedmacky ako sluzky ob okres do sluzby , lebo ich nevedeli doma uzivit .. Alebo chlapci do sluzby a prisli raz rocne pozriet matku. Popripade este starsia generacia, kde sa deti aj predavali .... Deti v minulosti boli nechcenym vysledkom sexu , tehotenstvo bolo casto sklamanim, ze prislo skoro.... Dnes sa doba preklapa, tehotenstvo bude dalsiu generaciu uz vzacnostou ... A porodeny novorodenec sa nebude nazyvat DECKOM ako v minulosti , ale VONAVYM UZLICKOM. Az dnes sa dba doslednejsie o emocionalny vyvin dietata.

Čítala som knihu, ktorej dej sa odohraval na slovenskej dedine koncom 1.sv.vojny (Vdovske domy). Deti boli nič. Museli byť ticho, niekde schované, aby ich ani vidno nebolo a dobré boli na zmlatenie, ak bol dospelý nahnevaný.

Moju kolegynu davali do jasli ako 3 mes dieta, to bolo za komunizmu mozne, boli aj tyzdenne jasle. Ma problem so vztahmi, strach z opustenia. Zjavne sa jej nieco stalo psychicky

@kiki68 Je to asi velmi individualne, svokra davala svoje 6 mesacne deti rovnako do jasli lebo musela pracovat a teda ma vynikajuci vztah s oboma detmi. Moja mama bola s nami doma cely zivot a nas vztah nikdy nebude taky skvely, ako ma moj muz so svojou mamou 🤷.

@oceanahory tam bude viac veci, ale citovo chladny rodic je velky maler v kombi s tymto.

@oceanahory rozdiel bude asi v tom, že si ich brala každý večer. Denne a týždenné jasle musia byt veľký rozdiel

@kiki68 To urcite ano, musi to mat vplyv na psychiku cloveka.

Kedysi bola vysoka umrtnost deti, tak rodili co najviac a ten vztah bol asi povrchnejsi, vela veci neriesili ako my dnes.

To si veru neviem predstaviť odložiť bábo a vziať si ho, keď bude väčšie. Chúďatko dieťa, veď to je obrovská trauma. Keď vidím, ako sú na mňa deti naviazané, neviem, ako by trpeli, keby museli ísť inam odo mňa, ako osoby, na ktorú boli zvyknutí. Pre to dieťa je to strašné a je smutné, že sa to tak robilo. Ja by som nedokázala takto odstaviť dieťatko kvôli kariére alebo zachovaniu pracovného miesta.

Wow..toľko prípadov. Neviem si ti ani len predstaviť odložiť dieťa. Škoda že keď sa všade píše ako to kedysi zvládali matky s deťmi a teraz to nezvladajú ,že nikdy nikto nenapísal takúto skúsenosť .

@dagas tým sa nechcú chváliť. Veď predsa všetko dokonale zvládali. Iba že by nie…

Ono to je vysoko individuálne. Moji rodicia, 70+, nikdy neboli odložení. Práve naopak. Až do osamostatnenia žili doma. Otec sa osamostatnil až po vojne a štúdiách. Obaja mali vzdelaných rodičov. Všetci moji stari rodičia pracovali až do dôchodku. Ja som tiež dieťa bývalého režimu a ja som dokonca ani v jasliach nebola. Ono záleží aj na tom, ako skoro ľudia mali deti. Moji rodičia ma nemali v 18tske ako to bolo vtedy bežne. Najskôr dostudovali a až potom sa brali. Moja mama bola so mnou doma dokonca na neplatenej dovolenke do 4 rokov, v 6. Mesiacoch ma nechcela odložiť do jasiel, ako to bolo vtedy bežne. Kariéra jej vôbec neušla. Môj brat, o dosť mladší, už išiel do jasiel ako vyše dvojročný. Vtedy akurát zaviedli materskú do 2 rokov. Ešte stále minulý režim ale už sa zavádzali novoty. Ono to bolo aj vtedy, presne ako dnes, ako si kto zariadil a aké mal možnosti. My sme nikdy neboli odložení. Dokonca aj prázdniny u starkých a vtedy ešte pionierske tábory boli na dobrovoľnej báze. Vždy sa nás rodičia pýtali, či chcemě. Môj muž, rovnaký režim ale iná krajina, nebol síce odložení , ale viac menej sa o neho a jeho dvoch starších súrodencov starala babka. Tá našťastie bývala s nimi v dome. Ale rodičov poriadne nevidel. A to neboli nejaké extra vysoké kapacity (učiteľka na SŠ a svokor celý život pracoval v BOSCH). Rodičov si váži ale nejaký extra vzťah s nimi nemá. Ja zase by som mojich nedala za nič. Dúfam, že ešte dlho budú medzi nami. A Že sa SK spamätá, nech môžu dožiť vo vlastnej krajine. Inak ich beriem k sebe.

@elizabeta56 oni ich “odstránili “ ešte pred tým, ako si dieťa malo čas zvyknúť na vlastných rodičov. Bábätko nerozlišuje rodič- rodič. Pre neho je je dôležitá tá jedna osoba a je mu jedno kto to je. Horšie je to až keď sa musia vrátiť ako “dorastene” deti. Keď už dieťa rozmýšľa a ma viac-menej vlastný názor a pocity.