Byť pestún, alebo mať ďalšie svoje?

@mata2 viem, nepletiem si to. Ani cakanie na pestunstvo nie je take ruzove, co viem a hlavne, ako spravne pises, to dieta nie je pravne volne, takze mozno nikdy nebude mozne adoptovat ho.

@17alexis ale autorka chce pestunstvo, nie adopciu.
Mam 4 deti v pestu,tak mam trochu predstavu,koľko sa čaká na romske dieťa.

@mata2 aj my sme chceli romske (myslim teraz adopciu), uradnicka mi povedala, ze tam je rozdiel v cakani minimalny. Vraj aj na pestunstvo sa podla nej dlho caka, ale nakolko toto nebolo pre nas zaujimave, tak som sa nepytala, co znamena "dlho".

@kvetinka75 to je taka kravina ze az.. Parky su plne fetakov a ver, ze 99 percent znichmabiologickych rodicov.. Ano genetika je genetika ale zase zatracovatniekoho, za to zeje z domova... Je blbost..
Mam kamosku ktora bola vpestunskej aj so sestrou. Ona je normalna vydata, ma super muza robotu, deti... Jej sestra je bezdomovkyna a fetacka... Z rovnakeho cesta dve uplne ine osoby... Takze asi tak.

Ja som tiež totálny laik, takže tu je môj laický pohľad na vec. Určite by som chcela druhé dieťa - svoje vlastné. Okrem iného aj kvôli tomu aby moje prvorodené dieťa malo súrodenca, keď tu už my, rodičia, nebudeme. Ja sama som jedináčik a introvert, mala som len mamu a už ako také väčšie dieťa som mala myšlienky, že čo keď zostanem na svete úplne sama? 🙂 Podľa mňa súrodenci "sú najviac" čo v živote môže byť 🙂 Na Tvojom mieste by som chcela vlastné dieťa. A potom, ak to bude možné (zdravotne, finančne, emocionálne, psychicky) by som bola niekomu pestúnkou alebo profesionálnym rodičom. Radšej využi svoj reprodukčný vek na svoje dieťa. Lebo keby si svoje reprodukčné obdobie venovala pestúnskemu dieťaťu a "po funuse" si zistila, že ti ušiel vlak a vlastné už nemôžeš mať z rôznych dôvodov, tak to by bolo blbé 😉
Ale inak.... Je krááásne, že vôbec rozmýšľaš o tom, že by si chcela byť pestúnkou

Podla mna mas svoje trochu idealisticke predstavy o naplneni vzajomnych potrieb a v realite je to ovela narocnejsie a stym pristupom alebo nastavenim mysle co mas teraz .. by to bolo pre teba sklamanim. Takze urcite Skus mat to druhe dieta svoje bio. A potom ked budu tvoje tuzby naplnene.. a nebudes si robit iluzie ze chces len take a take dieta ale budes schopna prijat a zvladnut hocijak narocne dieta bezpodmienecne.., tak potom to mozes skusit.

Dieta z Ded je mimoriadne silne poznacene, kazde jedno..ja ti radim naopak vlastne..ja som si tym presla..muz robi v Ded cely zivot, bola som 2 roky aj profi mama..mali sme 2 a chcela som este..zvazovala som ako ty..opustene..nakoniec som pred 40 porodila moju druhu dceru..uz pojde do skoly..mam z nej neskutocnu radost, starsie su uz dospele..teraz sa citim kompletne. Dieta z ded nie je hracka, co spravis ak sa skonci pestunska, budes ho cely zivot podporovat? To si musis ujasnit, plus v pestunskej maju prava kontaktu aj jeho rodicia..si na to pripravena? Nase dieta, ktore sme mali v profi rodine, zobrali po roku u nas do pestunskej, pestuni ju potom po rokoch zrusili, deti vratili a dievca skoncilo v psychiatr.ustave..nechceli sme ju dat, ale ded rozhodol..toto je velmi tazka sfera, kde bojujes estw aj so systemom, nielen s problemami, ktore ma to dieta..maloktore manzelstvo toto ustoji..inak pomaham,kde sa da, som altruista..🙂

Ked mas vlastne deti tak vies co vychovavas.To je zlate pravidlo. Ked mas z DD tak nevies ake geny si beries domov. Jednoducho nahradni rodicia maju rozne skusenosti, jedny su pozitivne, no su aj negativne, ked si zobrali male dietatko z DD a ked to vyrastlo, tak to bolo stale len vo vazeni za nasilne trestne ciny. Trpeli tym nahradni dobrosrdecni rodicia aj cela ich rodina, ktora tomuto uz dospelemu by zniesla aj modre z neba. No jeho dakujem za to, ze ste mi otvorili naruc aj dvere bola ina, aku mali predstavu nahradni rodicia. Jednoducho genetika niekedy nepusti nech robis co robis a nikto nevidi do detailov co si berie domov, co zamlcia a co je pravda. Je to slachetne zobrat z DD dieta, ale ked mas stastnu rodinu, tak si ju rozsiruj cez vlastne geny. Je dost manzelov, ktori nemozu mat deti, a teda nechaj im sancu byt rodicmi.

Ja by som mala bud len svoje alebo len adoptovane, aby nemali pocit, ze su medzi nimi rozdiely. V mojom pripade som ani nerozmyslala o adoptovanych v pripade moznosti mat vlastne (co sa nam teda vdaka Bohu podarilo). Ale ak to niekto tak chce, ja to obdivujem, je to o to slachetnejsie, ked vlastne mat moze a predsa si adoptuje. Moja teta s ujom nemohli mat svoje, tak si adoptovali. Teraz uz maju dievcata 16 a 24, obe si adoptovali ked mali jedna 12 mesiacov, ta bola v DD od 8 mesiacov, druhu si vzali, ked mala 15 mesiacov. Nemali s nimi nejake problemy, co sa chovania tyka, akurat trocha v skole boli slabsie. Mladsia mala aj odklad, do 1.rocnika sla ako 7,5rocna, teraz ide na SŠ. Starsia ma svoje 5 mesacne babo a hoci bolo planovane, nejako nemam pocit, ze by sa u nej vyvinul nejaky materinsky cit, odklada ju velmi casto aj na cely den ku babkam uz od novorodeniatka, nevie sa jej tak nezne prihovorit ani velmi pomojkat. Mozno to plynie z toho, ze ani ona nieco take nezazila a chcena asi nebola. Ale inak su dievcata zlate, mile, slusne vychovane, mame ich velmi radi