Byť pestún, alebo mať ďalšie svoje?
Ja viem že to nik nemôže rozhodnúť za mňa. Ale neviem sa z toho sama vymotať. Je to pre mňa veľké rozhodnutie. Máme svoje dieťa, chceli by sme pomôcť dieťatku z DD a stať sa pestúnmi. Je tu však dilema, či dať domov dieťatku z DD, alebo mať dalsie svoje. Vždy som túžila byť pestúnom, starostlivosť o vlastné dieťa ma napĺňa. Máme len jedno svoje zatiaľ. Zvažujeme prípravu na pestúnstvo. Mám len obavy že čo ak sa vo mne hormóny budú byť a pestúnske dieťa neuspokojí tie moje materinské hormóny, ktoré sa už opäť ozývajú. Ak má niekto vlastnú skúsenosť, rada si to prečítam
Stručné zhrnutie
- Pestúnska starostlivosť je dočasná forma starostlivosti, pri ktorej je cieľom buď návrat dieťaťa do biologickej rodiny, alebo adopcia, ak je dieťa právne voľné; pre mnohé deti z detských domovov je pestúnstvo jediná možnosť zaradiť ich do rodiny.
- Deti z detských domovov často potrebujú výrazne viac trpezlivosti a odborných zásahov, pretože diskusia spomína časté poruchy správania, zaostávanie v socializácii a následky zanedbania v ranom veku.
- Rozhodnutie medzi mať ďalšie vlastné dieťa a stať sa pestúnom zahŕňa právne, emočné a časové riziká; diskusia odporúča najprv zvážiť vlastné reprodukčné plány a pripraviť sa na možné rozlúčenie s pestúnskym dieťaťom.
Najčastejšie otázky
Q: Aký je rozdiel medzi pestúnstvom a adopciou?
A: Pestúnska starostlivosť je dočasná forma umiestnenia s cieľom návratu dieťaťa do biologickej rodiny alebo adopcie, zatiaľ čo adopcia je trvalé právne osvojenie; v diskusii sa uvádza, že mnohé deti z DD nie sú právne voľné na adopciu.
Q: Ako dlho sa čaká na adopciu alebo pestúnstvo?
A: Jeden príspevok v diskusii uviedol, že na adopciu sa môže čakať až 10 rokov; iný príspevok tvrdí, že ak sú žiadatelia ochotní prijať rómske dieťa, môže byť umiestnenie do domácnosti otázkou "pár týždňov" (nárokované v diskusii).
Q: Aké psychické následky môže mať zanedbanie v ranom veku?
A: V diskusii sa citujú psychologické knihy s tvrdením, že zanedbanie vzťahu matka–dieťa do 6 mesiacov môže spôsobiť ťažké alebo "nenapraviteľné" škody, zatiaľ čo zanedbanie do 3 mesiacov môže byť podľa týchto zdrojov prežité bez ujmy; ide o informáciu uvedenú účastníkom diskusie.
Q: Čo znamená "profesionálne rodičovstvo" (profi rodič)?
A: V diskusii je "profesionálne rodičovstvo" popisované ako forma práce, kde profesionálna rodina alebo "profi mama" poskytuje starostlivosť o deti z inštitúcií, pričom deti sa po určitom čase môžu ďalej presúvať; jeden príspevok upozornil, že deti v tejto starostlivosti sa často vracajú ďalej.
Q: Ako sa rozhodnúť medzi mať vlastné dieťa a stať sa pestúnom?
A: Viaceré príspevky odporúčajú najskôr splniť vlastnú túžbu mať deti v rámci reprodukčného veku (napr. mať ďalšie vlastné dieťa), a až potom zvážiť pestúnstvo alebo profesionálne rodičovstvo, ak sú emocionálne, finančné a zdravotné podmienky splnené.
Q: Sú deti z detských domov geneticky predurčené k problémom?
A: V diskusii sú protichodné názory: jedna strana tvrdí, že genetika silno ovplyvňuje budúce správanie, druhá strana uvádza príklady ľudí z domova, ktorí žijú normálny život a odborné problémy nemali.
Závery z diskusie
Zhoda
- Pestúnska starostlivosť prináša výrazné emocionálne aj praktické nároky a nie je vhodná pre každého.
- Deti z detských domovov často vyžadujú viac trpezlivosti a odborných zásahov než deti vychovávané v biologických rodinách.
Sporné názory
- Niektorí účastníci tvrdia, že genetika rozhoduje o osude dieťaťa z DD, zatiaľ čo iní uvádzajú konkrétne príklady dospelých z DD, ktorí sú úspešní a stabilní.
Otvorené otázky
- Ako dlho konkrétne trvá čakanie na pestúnsku starostlivosť alebo adopciu v rôznych regiónoch Slovenska?
- Ako zvládnuť emocionálne pripojenie, ak sa pestúnske dieťa vráti biologickej rodine alebo je presunuté inam?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
pestúnska starostlivosť, pestúnstvo, adopcia, profesionálne rodičovstvo, IVF, poruchy správania, ZŤP, zanedbanie vzťahu v prvých 3–6 mesiacoch
Miesta a osoby
Nemecko
Ak ste obaja rozhodnuti, ze obetujete dalsie vlastne dieta a doprajete stastie druhemu, tak chodte na tu pripravu. Potom uvidite, ci ste na to ozaj vhodni alebo nie. Nie je to rozhodne pre kazdeho
moja kamoška má 3 vlastné a k tomu stále nejaké dieťa v pestúnskej starostlivosti, dá sa to aj skĺbiť
skus skupinku adopcia, proces a cakanie, alebo forum: aka bola vasa cesta k dietatku?
@cairka no práve, že by som chcela uspokojiť svoju potrebu byť opäť matkou - ale nie vlastného dieťaťa, ale dieťaťa ktoré to potrebuje. Takže keby to šlo ruka v ruke, bolo by to super
no ak si chces "upokojit hormony" tak to nerob pestun musi byt vyrovnany clovek nakolko dieta z dd ma dost problemov ktore ako rodina budete musiet riesit. nie je to len uzlicek radosti.
To máš ťažko a každý to má nastavené inak. Mne to problém nerobilo, tebe môže. Ako píše @kacena4 , je to veľké rozhodnutie a prináša veľa radosti, ale aj bolesti a smútku, občas beznádeje. Tie deti sú zranené a keď sa cítia doma fajn, tak to znamená, že všetky zranenia ventilujú doma....
@kacena4 ani nie upokojiť, ako uspokojiť. To znamená, že do toho chcem ísť naplno. Aby v tom bolo spokojne ako to dieťa, tak aj ja.
@cairka chápem, chceli by sme ale dieťa do 1 roka, nevadí nám rómske. Myslíš, že aj u takýchto maličkých detí tam môže byť také silné to poznačenie?
Som iba úplný laik. Z môjho pohladu: Pestunska starostlivosť je dočasná, snažia sa tie deti čím skôr dostať do biologickej rodiny, ak sa dá, alebo aby niekto to dieťa adoptoval. To znamená, že citovo sa naviazes na dieťa, a potom sa s ním musíš rozlúčiť. Ani nevieš, či bude mať lepšiu starostlivosť, ako u teba malo. Ak to dokážeš psychicky zvládnuť a ešte aj dieťa k tomu viesť, aby to rozlucenie psychicky zvládlo, tak ok, podla mňa je to veľká záťaž.
Druhá vec je, že deti z DD sú bohužial problémové. Veľmi často majú poruchy správania, zaostávajú v socializácii. Boli veľakrát fyzicky alebo psychicky týrané, zanedbané. Co som čítala psychologické knižky, tak pokiaľ dieťa do 6 mesiacoch bolo zanedbané co sa týka vztahu s matkou, už to narobí nenapravitelne škody, čím dlhšie to obdobie trvá, tým viac. Keď sa to deje iba do 3 mesiacov, ešte dokážu to prežiť bez ujmy na psychickom zdraví. Takže deti z DD vyžadujú omnoho väčšiu empatiu, viac trpezlivosti. Mnohí rodičia majú aj svoje vlastné dieťa náročné a nezvládajú to ideálne. Treba premyslieť tieto aspekty.
Keď túžiš byt matkou a zároveň pomôcť dieťatku, skôr by som sa priklanala k adopcii, než k pestúnskej starostlivosti.
Nemyslím....viem. Starší mal 8 mesiacov a riešime stále niečo. Je dieťa s vysokým IQ, ale EQ ostalo zakrpatené a je to veľmi časté u deti z domovov.
Menšia mala 9 mesiacov, je to iné, je to dieťa ZŤP , paradoxne napriek diagnózam je ona to dieťa, ktoré dokáže vycítiť, ak sa necítim OK a zareagovať na to, hoci inak, ako by sme chceli 😀 . Je to zlaté dieťa, ale neviem, či niekedy bude schopná žiť samostatný život, takže aj takúto alternatívu treba zvážiť. Obe deti prišli ako zdravé 😀
Tak asi toľko z praxe.
gény nezaprieš. Mám kamarátku, ktorá má dcéru od pol roka. Od malička rozprávala, že ona bude mať veľa detí, keď jej vysvetľovala že si treba najskôr vzdelanie zadovážiť tak nie. Už na základnej sa prejavili typické črty - nezáujem o školu, krúžky, len poflakovanie sa, alkohol, cigarety, chalani. Má s ňou veľké problémy. A pritom vyrastala v rodine, ktorá žila úplne inač. Kolegyňa má zase chlapca ale tiež ho to ťahá k tým svojim. Že on má pocit, že nepatrí do usporiadanej rodiny, že by mal žiť ináč. Tak si vyhľadal súrodencov a žije s nimi niekde - kde, netuší ani ona. Ale určite majú ľudia aj lepšie skúsensoti. Ale ja by som určite uprednostnila vlastné dieťa. Už len z toho dôvodu, že ja viem, že by som k nemu necítili úplne to, čo k vlastným deťom a určite by cítilo ten rozdiel.
@bolarazjedna , ten začiatok sa takisto týka profi-starostlivosti, nie pestúnstva. Druhú časť príspevku ale podčiarkujem , je to presne tak.
@cairkajedna známa takto dcéru ,,vrátila,,. Vyskytli sa u nej vážne zdravotné problémy, ktoré už nezvládala. Ale to boli také problémy, že aj keby jej vlastné dieťa také malo, musela by to nejako riešiť, lebo to bolo ozaj náročné na psychiku.
@kvetinka75 , verím, chápem. Ja som deti prijala za vlastné zo všetkým, čo k nim patrí, ale sú okamžiky, kedy teda mám nie že všetkého dosť, ale po krk. Dakedy mám pocit, že by sme si mali zarezervovať rodinnú izbu na psychiatrii 😝
Ako veľké máš svoje dieťa?
Mám jedno dieťa už teenegerka ja som jeden čas tiež nad tým uvažovala, ale viem, že ja by som sa na dieťa emočne upla a ťažko by som zvládla, keby sa mala dieťa doma rok a potom by išlo do rodiny aj, keď viem, že to je cieľom procesu.
Nech sú tvoje pohnútky akokoľvek pekne a ľudské mala by som svoje dieťa.
@kvetinka75 Toto je rozne, poznam hned dve zeny uz dospele a ani jedna z nich nie je tahana k tym svojim. Mama jednej bola studentka a druhej zase narkomanka. Nechala dieta v Nemecku v byte nevedno kolko samo. Objavila ich socialka s policiou, ked sa matka raz nevratila. Obidve maju normalny job, skoly, vlastne deti. Jednej uz zomrela adoptivna mama a velmi ju to ranilo. Toto je naozaj rozne a kazdy clovek dopadne inak.
No ja mam 3 deti. Som otvoreba dalsim ale tiez by som sla do niecoho takeho... len manzel nie je na rovnakej vlne. :D Zatial!
Veľmi zvláštna otázka od človeka, ktorý zvažuje starať sa o cudzie dieťa. Nevieš, čím si muselo prejsť už pred narodením, či matka nepila, nefetovala. To, že bolo nechcené má tiež výrazný vplyv na to, aké hormóny na neho pôsobili. Nenadarmo sa psychológovia pýtajú, keď riešiš s dieťaťom nejaký problém, či bolo chcené. Nehovoriac o tom, že po narodení sa mu dostalo toľko starostlivosti, koľko "ústavy" dovolia a to sa musí niekde odraziť. A gény, to je ďalšia podstatná kapitola. Nie je to proste nepopísaný list papiera.
Odporúčam mať vlastných toľko po koľkých túžiš, až potom zvažovať ku nim pestúnske. Pestúnske deti si nesú svoje vážne zranenia, mnohé sú veľmi problémové v puberte aj v dospelosti, aby si potom neľutovala, že si sa zriekla vlastných. Vlastná skúsenosť, mali sme doma 3.
A co profesionalne rodicovstvo ? Ako forma prace, aj naplnenia tvojej potreby pomoct dietatku .
Ďakujem všetkým za názory, pomohli ste mi pri rozhodovaní. Uvedomila som si, že naozaj nemôžem chcieť aby mi pestúnske dieťa nahradilo vlastné. Že do toho musím ísť nezištne. Najskôr si teda uspokojím túžbu pri vlastných deťoch, a neskôr ak budem mať stále chuť a silu, budem zvažovať pestúnstvo. Ďakujem všetkým za slušnú a rešpektujúcu debatu 🙏
Dieta v DD nie je nechcene zvieratko, ktore potrebuje, aby si ho niekto vzal do pestunstva ci adoptoval. Ked sa nam nedarilo otehotniet, bola som sa pytat na adopciu v nasom kraji. Caka sa 10 rokov! Napokon nam vyslo IVF, keby nie, tak inu alternativu by sme nezvazovali kvoli cakacke. Na dieta caka velmi vela zaujemcov a tuzba dat dietatu domov nestaci lebo tu tuzbu maju vsetci, ktori tie roky cakaju. Ak mozes mat vlastne, chod do vlastneho a dieta z DD nechaj tym, ktori nemaju take stastie ako ty s muzom.
Tak chceš pomôcť dieťaťu v Ded, alebo uspokojiť svoje materinské hormóny? 😉 Veď ak zvažujete prípravu, tak na ňu choďte a uvidíte, ako sa to počas prípravy vyvŕbi. Nikde nie je napísané, že po skončení prípravy musíš byť pestúnom, ak sa ti to v hlave uleží tak, že to nie je cesta pre teba.