Novorodenec na adopciu

Zeny, ked ho nechce, tak ho nechce. Laska sa vynutit neda. Vynosila ho a da ho na adopciu. Keby pred tym pisala, ze chce na potrat, tak by ste ju tu lyncovali, ze nech ho vynosi a da na adopciu.... nech robi, ako chce. Dieta ma sancu na milujucu rodinu. Aspon mu nevezme zivot.

Takže autorka mam pre teba možnosti, začni to riešiť s psychológom alebo psychiatrom, ktoreho fakt potrebuješ (a nie je to hanba), dieta daj na adopciu, ale v rodina ta opustí to ti garantujem a posledná možnosť je, odid ty, chod niekde inde do zahraničia a zrovnaj si mysienky alebo si založ nový život. Ono keď sa už raz stane matkou musíš počítať s možnosťou ze dieta bude aj postihnuté, môže sa narodiť zdravé ale ochorie lebo spadne a bude postihnuté na cely život.

Téma je isto vymyslená....

určite oslov poradňu Alexis, tam ta nikto neodsúdi ani neodpíše, keď sa všetko bude naozaj javiť tak, že stále budeš to dieťatko chieť dať preč pomôžu ti aj poriešiť adopciu.

A otec dieťaťa ? On aky má názor na to?

A ako mozes vediet ze bude postihnute to co pises u novorodenca nie je realne, aby si uz teraz vedela ze bude autista a autisticke deti su sice narocne, ale su to najuzasnejsie deti ake poznam ziju sice ako keby v inom svete ale vedia ti ukazat tu krasnu lasku usmev vedia sa naucit objat ta mam doma Rianku a vermi je to to najkrajsie dievcatko netob to budes lutovat ze si sa babatka vzdala

Prosim porozpravaj sa s psychologom/psychiatrom, ine sa teraz neda. Vacsinou sa zastavuje laktacia, nastavia lieky, pravidelne sedenia a terapia, obcas hospitalizacia, podla toho, ako zle si na tom. Prosim nepozeraj na autizmus ako na nejaku katastrofu, syn bol po porode priduseny, ma kopu autistickych crt, hypermobilitu, poruchu kratkodobej pamate (to bude mat dozivotne), dlho bol hluchy.. urcite bude normalny clen spolocnosti, trosku pojaseny, zabudlivy, na druhej strane je strasne empaticky, vnimavy, ako osetrovatel/veterinar alebo zachranar bude presne v svojom obore, kde vyuzije tieto talenty, co ho zaujima ma hlbkove vedomosti, ze by si usta otvarala... hlavne u 4 tyzdnoveho babatka nikto nevie ani fn, ake bude...vsetko su to len a len prognozy. Neurologicka asi nevie, ako taketo "mozno" s tebou zamava.

Teraz si predstavte, že sa vám stane úraz a strčia vás na vozíku do ústavu, lebo ste zrazu príťaž, alebo, že máte päť rokov zdravé dieťa a po úraze ostane v bdelej kóme, tiež ho odkopnete???? Odporúčam sterilizáciu a návštevu psychológa . dieťa je dar a má vás niečomu naučiť, no evidentne vnímate len seba a sebaľútosť je veľmi deštrukčná...

@livka283 poporodna psychoza/depresia su vazne diagnozy a s tym, aky clovek je/nie je to ma pramalo spolocne. A je to liecitelne a docasne.

Aha... Takže ak tomu správne rozumiem, dieťatko nie je postihnuté, len mu to hrozí... 🤔🙄 A to ti akože povedala neurologička, hej? 🤦‍♀️ Prosím ťa - nabudúce skôr, než začneš písať nejakú rozprávku, zisti si aspoň základné info o príčinách vzniku takýchto porúch a vynechaj pasáž o neurologičke - dehonestuješ tým lekárov, ktorí si zaslúžia úctu a obdiv.

Takze aj manzel by suhlasil s adopciou?

Ak to dieta odlozis, tak sa najskor asi rozvedies a rodina ti to asi neodpusti. Je mozne, ze ostanes taky vyvrhel rodiny.
Si aj na toto pripravena?

(Plus im odlozenim dietata do babyboxu vazne stazis cestu, ako sa k nemu dostat, keby ho oni teda chceli miesto teba vychovavat).

Druha vec - co takto nechat dieta manzelovi, zbalit sa a zdrhnut? Zohnat si prenajom. Len ty.
Mozno ti to da cas vydychnut, prehodnotit, porozmyslat a este sa rozhodnut inak.
(Aj ked navrat moze byt trpky, lebo opat budu vsetci na teba najskor nahnevani).

Rozhodne by si mala kontaktovat psychologicku alebo psychiatricku pomoc. Na zaciatok.
Nez sa este akokolvek rozhodnes.

Ja ti rozumiem, mala som len "miernu" poporodnu depku, tazky porod, tazke zapaly prsnika, daleko od rodiny, muz cele dni v praci, proste cele sa to zosypalo, mechanicky som sa o malu starala, city neboli. Mne sa podarilo s toho vyhrabat tym, ze prisla sestra, rozhybala ma, ked mala malicka 3-4 mesiace sa to zacalo obracat, ako zacala robit pokroky, usmievat sa, lepsie spat... bolo to lepsie podstatne, dnes je to skoro 15 rocne dievca a mame uzasny vztah... dalsie porody a cas po nich boli uz uplne ine...takze ani opakovat sa to nemusi. Psychika je strasna vec, tazko sa s tym bojuje a nemala by si s tym bojovat sama. Lekar ti pomoze, nie je to hanba, ale krok vpred, potrebny. Ked sa ustalia vsetky tie hormony, verim, ze budes zasa v poriadku. A babo chore byt absolutne nemusi, stale si to opakuj.

@anjelicek26 áno ale tu je to skôr kalkulácia, nechcenie možno chorého jedinca, aj muž má popôrodnú depresiu??? Robím s postihnutými deťmi viem o čom točím,viem akoby im prospelo rodinné prostredie a nie náhradné rodiny alebo detský domov, autorka nehľadá pomoc ku komu ísť na konzultácie (psychiater), ale radikálne riešenie.mam v okolí x mamičiek s deťmi ktoré majú x diagnóz a zváldaju to a nemenili by tie deti za nič

Tiez mi pri odchode z porodnice jedna mila dr povedala ze mam ratat s tym ze nebude uplne v "poriadku" - ze ADHD a podobne. Ano je to autista, ano je to s nim narocne ale zaroven nikto mi nedal tolko lasky co on. Ak si myslis ze mu budel epsie v inej rodine, daj ho na adopciu, ale moze sa stat ze ani jedna z diagnoz nebude potvrdena a vyrastie z neho sikovny jedinec..

Pisem ti to uplne vazne - neviem ti napisat sukromnu spravu, lebo si anonym. Al chces ozvi sa, mas vazny psychicky problem, ked sa vyliecis, budes ten krok lutovat. Kludne si pre dieta pridem cez cele Slovensko, postaram sa on a ked sa das dokopy a zistis, ze dietatu nic nie je, vratim ti ho, aby si ho mohla lubit. Kludne ti aj uvarim a ulozim ta do postele po navsteve psychiatra. Ak by dietatko bolo postihnute neskor (to teraz nemozes ani predpovedat), tak sa on postaram. Po smrti tety sme v rodine vychovali 3 deti a zvladli to, dat lasku malemu nevinemu stvoreniu zvladneme. Myslim ti vazne - ked sa vyliecis z depresie, budes skvelou mamou, len potrebujes akutnu pomoc!

prestante ju sudit, nmadavat, nemate na to pravo. aj mne vyhrkli slzy ked som si predstavila to bezbranne dieta na ktore matka pozera s "opvrhnutim" ...ale...kolke rodiny cakaju tuzobne na adopciu...dieta bude mat milujucu rodinu a tu bio matka sa vytresta sama...ked ju to bude hryzt cely zivot

Ak je tato tema pravdiva, prosim nendavajte. Citite sa lepsie, ked niekoho pomenujete odpadom? Predstavte si, ze na druhom konci je niekto zufaly... citite sa, ze mate moralne navrch? Rodina casto bagatelizuje pocity, naozaj autorka verim tomu, ze keby zistila, ze dieta k niekomu bezpecne odlozis (napriklad aj ku mne, kamaratke, tete z tretieho kolena...), ze sa potom zaktivizuju a pomozu ti. Teraz je naozaj prvy krok navsteva psychiatra, bez toho sa nepohnes.

v prvom rade by som na tvojom mieste hladala co najrychlejsie odbornu pomoc - psychologa a mozno aj psychiatra - pomoze ti tie hrozostrasne myslienky z hlavy vyhnat...potom bude vsetko fajn, uvidis...

Ale Ty o Tom predsa nemôžeš rozhodovať sama..lebo ty chceš. Máš manžela čo on na to? Bábo ste plánovali takže ste ho chceli ...a aj najbližšia rodina vie že máš dieťa za ste sa snažili ho mať.Teraz akože ho vezmeš a dáš preč lebo sa bojíš ..čo ak bude choré? Veď ono už má rodinu...babky,dedka,tety... ktorý Ti isto nepovedali zbav sa ho ak chceš. Chceš mu urobiť to, že ho oberieš a celú rodinu ktorá ho má rada. Ak ho obaja a manželom tak veľmi nechcete tak sa najprv opýtaj najbližších či ho nechcú. Krv nieje voda...ja tomu jednoducho nerozumiem ...takto sa vzdať niekoho po kom som túžila.Kopec žien preleži celé tehotenstvo, majú rôzne diagnózi, cukrovku, vysoký tlak ..je im na úmretie. Iné opustí muž, neplánovane otehotneli, rodina ich odkopla ale dieťatka sa nevzdali.Ty nemôžeš vedieť či bude alebo nebude v budúcnosti mať tie diagnózi. Koľko žien bolo vystrašenych predpovedmi lekárov a nič z toho sa nestalo.

@pink_lady aké si mala problémy, keď tebe vravela o týchto diagnózach?