Prečo sa rozhodnúť pre adopciu dieťaťa?
Ahojte, zaujímalo by ma, čo bol váš dôvod ísť do adopcie.
Mám za sebou 2 cykly umelého oplodnenia, všetky vklady skončili potratmi v rannom štádiu a jeden zamlknutym tehotenstvom. Už asi nemám silu a hlavne ani peniaze skúšať ďalšie kolo ivf, prípadne s darovaní vajíčkami.
Mimochodom mám 28 rokov a neplodnosť riešim už 5ty rok.
Už dlhšie uvažujem nad adopciou, partner nieje moc nadšený touto myšlienkou. Vaši muži boli s týmto rozhodnutím v pohode? Alebo tiež váhali?
@domii43 ja co poznam, tak to bolo obojstranne rozhodnutie tych parov, napr jeden par chcel mat to dieta rovnako svoje z oboch stran ( nechceli darcovske spermie), dalsi par nechcel do IVF, lebo im to prislo ako fyzicke trapenie. Tiez zvazit, ked sa nedohodnete, ci vobec zostat spolu. Ja som mala podobny problem, len in odmieta list do umeleho a vysetreni, rozisli sme sa po 7 rokoch, v 30 som stretla mojho muza a mame prirodzene dieta a dalsie na ceste. Nikto nevie preco to s ex neslo. Este pred nim som bola raz tehu a nikdy nepresla 12tt, s mojim muzom na prvu supu donosene dieta. Nechapeme ani my, ani lekari v podstate. Ono adopcia je trvaly krok, mas tam pripravu a musis ujasnit kriteria. Poznam aj par, co mal total kriteria maju 50 a dieta nedostali
@domii43 preco nie je nadseny? Je to iba "partner" ci sa chcete aj brat? S nim to uz "riesis" 5 rokov? To je uz dost casu,
@domii43 preco nie je nadseny? Je to iba "partner" ci sa chcete aj brat? S nim to uz "riesis" 5 rokov? To je uz dost casu,
@klotildabazarik sme manželia. On stále tvrdí že sa nám podarí prirodzene. Ale prežívať ďalšie potraty... ďalšie straty
A ako mám vedieť či budem aj ja vedieť vychovavať cudzie dieťa?
To je taká ťažká otázka na ktorú podľa mna neviem človek odpovedať pokiaľ už nevychovava ciudzie dieťa. Alebo sa mýlim?
Ja si bez detí neviem predstaviť fungujucu rodinu, vždycky som chcela veľa detí ale to som netušila že budem mať takýto problém s otehotnením.
@klotildabazarik sme manželia. On stále tvrdí že sa nám podarí prirodzene. Ale prežívať ďalšie potraty... ďalšie straty
@domii43 prirodzene to zjavne nejde, isla by som do adopcie na "vasom" mieste, "problem"mas iba ty ci aj manzel?
@domii43 prirodzene to zjavne nejde, isla by som do adopcie na "vasom" mieste, "problem"mas iba ty ci aj manzel?
@klotildabazarik vždycky je problém v oboch. To nejde takto škatulkovať
A ako mám vedieť či budem aj ja vedieť vychovavať cudzie dieťa?
To je taká ťažká otázka na ktorú podľa mna neviem človek odpovedať pokiaľ už nevychovava ciudzie dieťa. Alebo sa mýlim?
Ja si bez detí neviem predstaviť fungujucu rodinu, vždycky som chcela veľa detí ale to som netušila že budem mať takýto problém s otehotnením.
@domii43 Tak musíš proste túžiť po tom a ísť do toho aj napriek rizikám. Lebo po prvé, ak dieťa malé ide na adopciu, asi nebude jeho matka s IQ 140 s vysokou školou čo nefajčí, pije dvakrát ročne pohár vína, je vyrovnaná osoba a otec dieťaťa detto. Je tam často že matka nedodrží čo by sa malo počas tehotenstva a teda napríklad pije, je v zlom psychickom stave, rovnako to že sa nevie o dieťa postarať a dá k adopcii je často kvôli rôznym psychiatrickým diagnozam a tam celkom genetika nie je zanedbateľná, teda človek si môže zobrať akože zdravé dieťa, ale časom vplyvom genetiky, obdobia tehotenstva nastanú u neho úzkosti, depresie a podobne. Druhá vec je že nik nemáme len dobré vlastnosti, ale tie naše zlé vlastnosti nejako tolerujeme a to dieťa pokrvné aj ked je povahovo po nás aj v tom zlom, toleruje sa to ľahšie ako dieťa s nejakou povahou čo nám blízka nie je. A tretie je vysporiadanie dieťaťa sa s tým, že je adoptované, ak človek nechce aby to dieťa zistilo samé, treba mu dávkovať pravdu začať už v predškolskom veku a tam je tiež potom riziko ako to príjme a či sa s tým stotožní. Samozrejme, všetko sa dá zvládnuť, ale ľahké to nie je a tu aj ty by si teda mala vedieť či zvládneš vychovať cudzie dieťa, lebo to nie je nejaká turistika na kopec, že ak nezvládneš vrchol vrátiš sa, ale je to závažné životné rozhodnutie aj pre vás aj pre to dieťa.
A ako mám vedieť či budem aj ja vedieť vychovavať cudzie dieťa?
To je taká ťažká otázka na ktorú podľa mna neviem človek odpovedať pokiaľ už nevychovava ciudzie dieťa. Alebo sa mýlim?
Ja si bez detí neviem predstaviť fungujucu rodinu, vždycky som chcela veľa detí ale to som netušila že budem mať takýto problém s otehotnením.
@domii43 Chod na mesiac robit do jasli, budes v tom mat uplne jasno. Za mna najlepsie ako zistit, ci vies mat tada cudzie dieta. Tam sa mi potvrdilo to, ze by som nemala problem
https://www.modrykonik.sk/group/8771/ skus sa spytat aj v tejto skupine...
ist do adopcie nie je to tom rozmyslani ci zvladnes vychovavat cudzie dieta ale rozhodnutie sa pomoct dietatu vyrastat v plnohodnotnej rodine. takze ak chces dieta len preto ze sa ti nepodarilo otehotniet, prepac nie je to dobry dovod na adopciu. deti z adopcie maju kooopu problemov od psychickych, emocionalnych az po fyzicke zvlastnes to? ak nie si rozhodnuta ist aj do tohto rizika ani neuvazuj
Pokial partner nesuhlasi s adopciou, tak ti ostava to jedine akceptovat. Je mi luto, co prezivas a chapem, ze tuzba po dietati je silna, ale nie kazdy sa citi na to, aby vychovaval cudzie dieta. Toto nie je psik z utulku, ale clovek, osobnost. To dieta nemusi byt bezproblemove, vela takych deti pochadza z nie dobreho prostredia a nie kazdy toto dokaze ustat. Pokial sa na to partner neciti, je to jeho pravo a nutit ho do toho nemozes. Ak by sa ti ho aj podarilo spracovat, existuje moznost, ze ti pri pripadnych problemoch s dietatom (a tie pridu skor, ci neskor. Pridu pri kazdom dietati, aj pri vlastnom by prisli.), bude neustale pripominat, ze je to tvoja chyba, ze ste do toho sli, ze ty si to chcela, nie on.
No urcite je ta otazka u Vas aktualna - uz len kvoli tomu, ze (asi vies) ze na deti s urcitymi preferenciami a od babatka sa caka roky... Cize nebude to hned.
Partner mozno potrebuje viac casu. Tazko povedat, ja som vedela ze ak by sme nemohli mat vlastne deti, isla by som aj do adopcie - co moj muz "zatrhol" lebo povedal uprimne ze nevie, ci by tak dokazal "prijat" "cudzie" dieta za svoje. A to navyse povedal ako clovek, ktoreho vychovaval nevlastny otec - a dobry, doteraz maju lepsie vztahy ako s vlastnym (ktory nejavil zaujem). Respektujem, hoci som sa toho bala, ze eventualne naozaj ostaneme bez deti.
Drzim palce akokolvek sa rozhodnes. Ani proces adopcie nie je najjednoduchsi. Mozno aspon keby si manzela spracovala ist nezavazne na niektore stretnutia/pohovor, mozno by to doma otvorilo aktivnejsie tuto otazku.
@domii43 ahoj. Ja mám 3 svoje bio jedno adoptované od 9 mesiaca a jedno v pestúnskej. Poviem to takto je to to isté ľúbiš ich. Rovnako aj oni teba naštvú ťa rovnako. A slamu ťa tiež rovnako. Tu je otázka či dieťaťa chcete či nie. Ak áno podaj žiadosť čím skôr lebo na malé bábätká sa čaká veľmi dlho sú to roky
@domii43 zdravím vás. U nás to bolo dlhšie rozhodovanie, na začiatku sme zásadne boli proti adopcii obaja,"veď prečo práve nám sa nepodarí počať,jasné že sa podarí" tak sme si to vraveli šesť rokov. Potom prišiel manžel s myšlienkou ísť do toho,veď za to nič nedáme, nakoniec sme zvážili pre a proti. A povedala som si,že ideme do toho. Podali sme si žiadosť o Náhradnú rodinnú starostlivosť a momentálne sme v príprave už piaty mesiac. Ja som normálne nadšená so stretnutí so psychologičkou počas prípravy a normálne by som navrhla ľuďom, ktorí o adopcii len uvažujú,že by v budúcnosti nemali problém prijať dieťatko takým spôsobom,tak robiť si prípravu hneď. Nakoľko sa na novorodenca čaká dosť dlho a v zozname môžte byť zaradení. Prajem vám,aby ste našli správne rozhodnutie,aby ste to hlavne prijali obaja. Môžte počas prípravy zistiť,že to fakt pre vás nie je a nepôjdete do toho. V našom prípade sme naladení na rovnakej vlnovej dĺžke a veľmi sa teším výsledku 😊
@domii43 ahoj, ja mam uz 43 rokov, o dietatko sme sa snazili 9 rokov , podstúpili sme 3 iui,3 ivf, bol z toho jeden abort, viac nič nevyšlo. Po tych 9 rokoch sa nam podarilo prirodzenou cestou, druhe k nam prišlo ani nevieme ako, cize mame doma uz dvoch synov, starsi coskoro oslávi 7 rokov,mladsi ma 4 r. Chcela som aj adopciu,muz nie. Prečo on nie? Jeho slova boli,nedokazal by prijať za svoje dieťa,ktoré nesplodil....s adopciou musia byť vnutorne stotozn.obaja,inak to nepôjde...
Mám kamošky,čo majú adoptované deti a mám aj také,čo jednoznačne odmietli adopciu. Dôvody -jedny nemohli dlho mať deti, nijaká liečba ani postupy nepomohli,sli do adopcie,rok na to sa im úplne prirodzene podarilo otehotnieť a už majú okrem adoptobaneho dieťatka aj jedno biologicky vlastne.
Iný pár taktiež,po dvoch potratoch a ďalších neúspešných pokusoch o tehotenstvo sa rozhodli pre osvojenie bábätka,majú momentálne už dve adoptované detičky.
No a potom opačne, jednej kamošky muž aj chcem adopciu,ona to kategoricky odmietla,práve z dôvodu obavy,že "cudzie"dieťa nikdy nebude brať ako vlastné.
Chápem aj tieto dôvody, adopcia je vážny krok a musia s ním súhlasiť obaja partneri
@domii43 ahoj. Ja mám 3 svoje bio jedno adoptované od 9 mesiaca a jedno v pestúnskej. Poviem to takto je to to isté ľúbiš ich. Rovnako aj oni teba naštvú ťa rovnako. A slamu ťa tiež rovnako. Tu je otázka či dieťaťa chcete či nie. Ak áno podaj žiadosť čím skôr lebo na malé bábätká sa čaká veľmi dlho sú to roky
@majka2 ďakujem za pekný príspevok
@domii43 ahoj, ja mam uz 43 rokov, o dietatko sme sa snazili 9 rokov , podstúpili sme 3 iui,3 ivf, bol z toho jeden abort, viac nič nevyšlo. Po tych 9 rokoch sa nam podarilo prirodzenou cestou, druhe k nam prišlo ani nevieme ako, cize mame doma uz dvoch synov, starsi coskoro oslávi 7 rokov,mladsi ma 4 r. Chcela som aj adopciu,muz nie. Prečo on nie? Jeho slova boli,nedokazal by prijať za svoje dieťa,ktoré nesplodil....s adopciou musia byť vnutorne stotozn.obaja,inak to nepôjde...
@tatinka chápem, určite do adopcie nebudem partnera tlačiť. Ale na novorodenca sa čaká aj 5-6 rokov, preto si myslím že začať s pripravou a byť na zozname čakateľov nieje až taký zlý nápad. A medzičasom sa nám môže doma podariť otehotnieť.
Celý tento ivf proces je tak psychicky náročný, ja už sa ani neviem tešiť zo života čo ma to tak vyciciava.
@tatinka chápem, určite do adopcie nebudem partnera tlačiť. Ale na novorodenca sa čaká aj 5-6 rokov, preto si myslím že začať s pripravou a byť na zozname čakateľov nieje až taký zlý nápad. A medzičasom sa nám môže doma podariť otehotnieť.
Celý tento ivf proces je tak psychicky náročný, ja už sa ani neviem tešiť zo života čo ma to tak vyciciava.
@domii43 No možno je chyba to že tlačíš na pílu a proste ak si na pokraji psychických síl pri každom IVF nemôžeš čakať že sa plod uchytí. Ja chápem že ľahko sa radí, ťažšie žije s tým, ale možno by pomohlo zmieriť sa s tým a hľadať naplnenie inde, napríklad začať s deťmi pracovať alebo nájsť naplnenie v chove zvierat a podobne, mať nejaké sny, plány čo sa netýkajú vlastných detí. Poznám pár čo bol spolu od 20tky a absolvoval nespočetné množstvo umelých oplodnení lebo peniaze tam nechýbali nikdy a žena to bola ochotná postúpiť a aj tak to nevyšlo. A po 40tke ked sa už s tým zmierili že asi nebude dieťa, mali už iné plány ako postaviť si nový dom a tak, tak skúsili to ešte poslednýkrát a majú 5 ročné zdravé dievčatá dvojičky. Podľa mňa ich majú hlavne kvôli tej psychike, že už to brali tak, že asi to nevyjde už, možno aj obavy že či by dieťa v tomto veku zvládli a to že mali už plány bez detí ako budú žiť. Proste necítili taký psychický tlak už a vyšlo to.
@tatinka chápem, určite do adopcie nebudem partnera tlačiť. Ale na novorodenca sa čaká aj 5-6 rokov, preto si myslím že začať s pripravou a byť na zozname čakateľov nieje až taký zlý nápad. A medzičasom sa nám môže doma podariť otehotnieť.
Celý tento ivf proces je tak psychicky náročný, ja už sa ani neviem tešiť zo života čo ma to tak vyciciava.
@domii43 presne tak podať žiadosť a skúšať ďalej a určite sa aj ukludnis a nebudeš tak na to tlačiť a myslieť na to proste sa uvoľnis
@domii43 skúšali ste NaPro technológiu? Je to liečba neplodnosti, nie obchádzanie príčiny cez umelé oplodnenie. Úspešnosť porovnateľná s umelým oplodnením, ale neporovnateľne menej invazívna a náročná pre telo ženy (práve naopak, telu ženy prospieva, lebo rieši príčiny) a neporovnateľne lacnejšia. Pozri nejaké zahraničné štúdie. Na Slovensku ju rieši len pár lekárov (nájdeš na plodar.sk), lebo je nákladná pre doktora (drahé zahraničné školenia), náročnejšia na čas pre doktora (musí skutočne riešiť pacientku) a tiež vyžaduje od ženy podrobne poznať, skúmať svoj cyklus (lebo mnohé veci sa ukážu práve cez tabuľku pozorovaní, a tiež sú potrebné odbery v presne dni cyklu - napríklad 3. deň po ovulácií a podobne - čo je ale tiež prínos pre ženu - poznať svoje telo).
Aký je váš zdravotný problém s partnerom?
A teda ad adopcia - my máme syna v pestúnskej starostlivosti (mali sme to otvorene v žiadosti, že adopcia alebo pestúnska - ale viac sa nám páči pestúnska, napríklad nám vyhovuje, že sa nepredpisuje rodný list, história dieťaťa, ale že tam jeho biologickí rodičia zostávajú). Prijali sme ho po 4 rokoch manželstva, z toho 2 sme sa snažili o dieťa (prvé 2roky sme to nechávali otvorené). A bolo to o tom, že nás to láka bez ohľadu na to, ci budeme mať bio dieťa - ak Boh dá, že bude aj to - super.
Počas súdu som už bola v 5. mesiaci, pýtali sa, či to nechceme zrušiť - jasné že nie, Tomi bol v tom čase u nás už 9 mesiacov.
@tatinka chápem, určite do adopcie nebudem partnera tlačiť. Ale na novorodenca sa čaká aj 5-6 rokov, preto si myslím že začať s pripravou a byť na zozname čakateľov nieje až taký zlý nápad. A medzičasom sa nám môže doma podariť otehotnieť.
Celý tento ivf proces je tak psychicky náročný, ja už sa ani neviem tešiť zo života čo ma to tak vyciciava.
@domii43 rozumiem ako to myslis, a zle na tom nie je nic .....len neviem,ci môžeš podat ziadost ked partner adopciu odmieta....nemusíte to podat obaja? Neviem,len sa pýtam....a co ak by vám adopciu odklepli a partner adoptovane dietatko aj tak neprijme,co pomotom?....nechcem vrtat,len mi to tak bezi hlavou,ako pred rokmi v mojom zivote....
V každom prípade zo ❤️💗💚 želám,nech k vám dietatko príde,ci uz prirodzenou cestou,ci adoptovanou....na tom nezáleží, lásku mu das rov nako velku🥰
@tatinka chápem, určite do adopcie nebudem partnera tlačiť. Ale na novorodenca sa čaká aj 5-6 rokov, preto si myslím že začať s pripravou a byť na zozname čakateľov nieje až taký zlý nápad. A medzičasom sa nám môže doma podariť otehotnieť.
Celý tento ivf proces je tak psychicky náročný, ja už sa ani neviem tešiť zo života čo ma to tak vyciciava.
@domii43 urcite s tym musi manzel suhlasit. Lebo oni tam skumaju aj jeho. Vypis z registra trestov, ziadosti co sa vypisuju. Tu pripravu musi absolvovat.
Urcite by som do toho sla.
My sme presne ten pripad ked nam nevyslo niekolko Ivf a vsetky vklady vzdy negativne.
Potom sme sa konecne rozhodli podat ziadost a to sme boli daleko starsi ako ty. Tak sme boli cakatelmi (a neboli sme manzelia vtedy)a rozhodli sme sa pre este jedno kolo ivf a z toho mam dcerku. Ale strasne lutujem, ze sme si neaktualizovali pripravu a necakali dalej. Len manzel tiez uz nechcel. Proste citil, ze uz by to bolo ine.
@domii43 my sme na začiatku manželstva neboli rozhodnutí ci vôbec chceme deti. Potom teda že ano. Po roku neúspešneho snaženia sa sme začali podstupovať všetky možné vyšetrenia, všetko bolo v poriadku, žiadny lekar nenašiel dôvod prečo sa nedarí. Medzitým sme si len pre istotu podali žiadosť o adopciu, absolvovali pripravu a zaradili nas do zoznamu čakateľov. Manzel sa k tomu staval tak ze uvidime co bude, ale nebol uplne nadšený z predstavy ado dieťata. Absolvovali sme dvakrát inseminaciu, bez úspechu. Dohoda bola ze po tretej pôjdeme do ivf. Po druhej inseminacii sa nam ozvali z uradu, ze maju pre nás chlapceka. Manzel sa zalubil na prvý pohľad a keby mohol zoberie si ho hned domov 🥰. tak sme sa teda stali rodičmi. Po 4 mesiacoch som sa rozhodla, že načo sa máme trapit s ivf ked ďalšie úžasné dieťa môžme mat cez adopciu. S manzelom sme usúdili ze k nekonečnej láske k nasmu dietatu nepotrebujeme mat pocit ze pochádza z nas dvoch, ze ma naše gény...ktore si nemyslím ze su take úžasné že sa potrebujú rozmnožovat😂. Tak som nasadila antikoncepciu a sme v zozname čakateľov na ďalšie dieťatko 🥰. Rodina a kamaráti celkom nepochopili toto nase rozhodnutie ale my sme šťastní a spokojní.
Toto je o človeku, niekto nemá problém zobrať si cudzie dieťa, niekto zase radšej ostane nedobrovoľne bezdetný, ale do adopcie nepôjde. Každopádne mal by s tým súhlasiť, lebo inak riskujete koniec vzťahu ak si dieťa adoptuješ a on to bude zle znášať. Možno keby si ho nejako dostala k psychologovi, možno aj nejakému čo sa viac zaoberá touto problematikou, nech vy vyjadriť svoje obavy, nech aj Vám povie prínosy, riziká a potom uvidíte či proste je to len strach z neznáma alebo proste si tvoj muž nevie predstaviť vychovávať a mať doma cudzie dieťa.