Budem ľúbiť moje dieťa, ak je splodené z darovaného vajíčka?
Ahojte dievcata,
Citam Vase prispevky uz par mesiacov a velmi sa mi tu paci.
Nepodarilo sa mi najs podobnu temu ale som si ista ze sa o tom uz hovorilo, tak ma prosim nasmerujte k spravnej diskusii.
Mam 43 rokov bezdetna a s manzelom sa pokusame o babo 6 rokov. Seriozne sme nezacali s IVF az zaciatkom tohto roku a doktor odporuca IVF s darovanymi vajickami. Mne sa ta myslienka nepozdava. Nemam problem s darovanym embryom alebo adopciou takze problem nie je v tom ze nebudem mat biologicke puto s babetkom. Problem je ze s darovanymi vajickami mam pocit akoby manzel splodil dieta s nejakou cudzou zenou a ja som na to aby so ho vychovavala. Nemozem sa zbavit pocitu ze budem ako piate koleso na voze. Ze ak si dieta bude lepsie rozumiet s otcom ako so mnou, budem to pripisovat tej biologickej spojitosti. Viem ze budem svoje dieta lubit ako nikoho na svete ale bojim sa ze tieto hlupe myslienky my budu naskakovat do hlavy znova a znova.
Manzel je dost zasadne proti IVF s darovanym embryo alebo adopcii pretoze nechce vychovavat cudcie dieta. Prispevky ktore som citala od Vas ktore ste podstupili IVF s darovanymi vajickami vravia ze aj ked ste mali zmiesane pocity na zaciatku ono sa to vsetko strati ked to dietatko mate v sebe a potom ked ho porodite. To ma velmi povzbudzuje ale stale mam starch z tychto mojich negatyvnych pocitov a pochybnosti ci budem dobra mama.
Podelte sa prosim s Vasimi myslienkami a nazormi a pocitmy na tuto temu. Ak ste presli niecim podobnym, ako ste sa s tym vysporiadali alebo ako ste sa rozhodli?
@seahorse27 Myslim si, ze nejde tak o ziarlivost na darovane vajicko tej zeny, ako o rovnocennost v zmysle, ze by to dieta vlastne nebolo biologicky ani jedneho. Co Ale mna prekvapuje (a odpovedi sme sa Este nedockali), Preco je pre manzela darovane Embryo nepripustne, zato darovnane vajicko je v poriadku. Predsa ak dieta chceme, tak ho budeme milovat za kazdu cenu bez ohladu na rozsah DNA, ci....? Mylim sa ? (Toto bola otazka pre zakladatelku)
@charlie1980 pretože manzel má zjavne ten istý problém ako zakladateľka. Chce dieťa ale nech je aspoň z polovice jeho.
Inak, ma napadlo. Máš 43. Robí sa ešte v tomto veku umelé oplodnenie? Nie je to vekovo limitované do 39 rokov? Či sa mi to pletie s niečím?
@mirkaaa80 Podla uvodneho prispevku som vydedukovala, ze z jeho strany problem nebude, kedze im CAR navrhuje moznost darovaneho vajicka a nie darovaneho embrya. Dalej pise zakladatelka, ze sa boji toho, ze s otcom si bude mozno vychadzat lepsie a bude to automaticky pripisovat biologickej spojitosti. Preto mi z toho vyplyva, ze problem bude iba na jej strane.
@charlie1980 Odpoviem, aj ked to nebola otazka pre mna. Manzela chapem, lebo on to zrejme berie tak, ze to dieta by bolo aspon z polovice biologicky ich. Ja osobne by som radsej brala darovane vajce + manzelova spermia ako uplne cudzie embryo. Predsa len aspon polovica genov bude "z rodiny" ( zdedi nejake crty po manzelovi, povahu atd...). Ja by som to tak chcela....ale kazdy to vnima inac, takze chapem...Chapem aj tych, ktori chcu radsej adoptovane dieta ako ich vlastne z umelého oplodnenia, ak s tym maju eticky problem. Kazdy mame ine hodoty a ja to respektujem. Osobne by som ale chcela dieta, ktore by bolo biologicky co najblizisie nasej rodine - aj ked by bolo len manzelove.
@andelik691 do 39 r. to preplaca poistovna, potom asi na vlastne naklady ti to urobia hocikde...
Jedine takto, lebo minule bola o tom diskusia a nejaký gynekológ vravel, že po 39 roku života už umelé oplodnenie nerobia, lebo je to neetické. Tak asi závisí od lekára? Kliniky?
@andelik691 Klinike je to podla mna fuk, ci je to neeticke, hlavne, ze zarobia. Ja som v nemocnici stretla jednu babu, ktorej urobili v 39 rokoch umele oplodnenie aj napriek velkemu myomu v maternici (iny lekar jej chcel urobit kvôli tomu hysterektomiu). Takze kdeze nejaka etika...
@andelik691 nie čo s tým má etika po 39 rokov? Len neprispieva poisťovňa. Robí sa až celkom pred prechodom, už si presne nepamätám ale mám dojem, že 48 rokov.
@sissy27 mozno, ja som videla film podla skutocnej udalosti niekde v USA.... a uz davno aj film je velmi stary.... poucny, mne osobne sa velmi pacil....
@andelik691 Ale robia urcite 😀 Eticky zakonnik neexistuje. Ten si urcujeme sami. Len uz poistovna nepreplaca zakrok po 39r.
@sono2 etika má z tým to, že vek matky je už dosť vysoký. Jednak kvôli ochoreniam (zvýšené riziko u dieťaťa) , jednak sa treba zamyslieť nad tým, že keď pôjde dieťa do prvej triedy, rodičia budú mať po 50 -tke.
@andreatytler nemám takú skúsenosť, ale mala by som rovnaký pocit. Tvoj manžel sa k tomu stavia dosť sebecky :-/
@andelik691 Nad tymto lekari absolutne neuvazju 😉 Kopec zien po 39-ke prirodzene otehotnelo a maju zdrave deti, tak preco inym zenam upierat dieta z umelého oplodnenia?...a ked na tom este aj zarobia...Nie, takto to nefunguje 🙂
@andreatytler myslím, že švajčiari sú jeden z najmúdrejších národov súčasnej Európy. Akékoľvek darcovstvo vajíčok a embryí, je tam zakázané. Tvoje pochybnosti pramenia z prirodzených vecí, ktoré sa v tebe hýbu. Aj ja by som mala pochybnosti, ale nie o tom, či dieťatko budem ľúbiť, ale o tom, či je toto celé ešte správne.
@seahorse27 Tak som to našla nakoniec na nete. "Všetky tri slovenské poisťovne ponúkajú ženám obdobné podmienky preplatenia tohto zákroku. Rozhodujúcim limitom je vek ženy. Umelé oplodnenie sa prepláca do 39. roku, odborníci ho však môžu prevádzať až do 48. roku, vtedy si ho však musí žena platiť sama." Takže je to vekovo ohraničené.
@andelik691 Vsak jasne, uz to tu bolo pisane....v podstate to robia do obdobia zaciatku menopauzy - u nas. V zahranici to robia aj 60-rocnym. z casu na cas sa v mediach objavi sprava o tom, ako nejaka 67-rocna porodila :D To je uz naozaj diskutabilne, co sa etiky tyka....do tych 48r. v pohode, ja by som s tym osobne ziadny eticky problem nemala 😉
@andelik691 moj otec mal 52 keď ma s mamou splodili. Jasné, je to lepšie mať mladších rodičov, ale ja nikoho neodcudzujem, nech má deti kedy chce. Sama si tehotná, ťažko ti pochopiť túžbu atď. Neviem čo takéto ženy prežívajú predsa siahnuť po inom genetikom materiále pretože ja, už nemám alebo partner je ťažké. A choroby, všetky vyšetrenia by absolvovala. Aspoň dúfam a vajíčka by boli mladej ženy, takže tam Neni také riziko. Tu sa rieši otázka, že sa jej do iného genetického materiálu nechce A nechce sa ani jej mužovi. Ja to plne chápem. Tiež by som nešla. Ani z polovice ani môj muž a ani adopciu. Čo je na tom, kazdy človek chce svoje. Ja v tom žiadne psychické bloky nevidím, ako tu už niekto niečo písal pred tieto veci sa nedá postaviť, veď to nejako zvládnem treba to mať jasne od začiatku, čo sú oni Neni
@seahorse27 aj v Rakúsku to je do pred menopauzy. Možno nejaky šialený Američania. To už aj mne príde choré.
@sono2 Minule so zachytila nejaku 70-rocnu z Indie :D
@seahorse27 no veď a ešteže vlastné vajíčka. Ako neviem načo.
@andreatytler podľa mňa tlačíš na pílu, zrejme nie si presvedčená ani o jednej z možností, tak to nesiľ, bude trpieť to dieťa....za mňa, ja by som do darcovstva nešla, považujem to za neetické, to je môj názor
@sono2 ja nevravím, že mať dieťa vo vyššom veku je niečo zlé.Tiež poznám manželský pár, ktorému sa "podarilo" dieťatko v 50 -tke. Ide o to, že z nich nemám pocit, že to dieťa chcú. Majú už svoj vek, preto si myslím, že by mali mať jasne stanovené priority a vedieť čo chcú.. Dieťa nie je tovar, nedá sa vymeniť, ani vrátiť...
@andelik691 Uprimne, ja keby som mala 43, bola by som bezdetna a zufalo tuzila po dietati, tak taketo malichernosti (mozno pre niekoho zasadna vec, pre mna vsak absolutne nie) by som urcite neriesila....modlila by som sa dennodene za to, aby sa nejake oplodnene vajicko u mna uhniezdilo a bolo by mi suma fuk, ci je od inej zeny alebo ci je oplodnene mazelovou spermiou...
No a ja by som zase asi bola proti darovanému embryu, lebo takto – len pri darovanom vajíčku – to dieťa bude z každej časti „niekoho“ 🙂 Manželov genetický materiál + genetický materiál „kohosi“ a vynosené tebou – preniknuté tvojou krvou, tvojimi pocitmi, tvojim správaním.... Vynosené neznamená, že budeš klokanom na 9 mesiacov, odtrpíš si pôrod a koniec 🙂 9 mesiacov budeš ty a tvoje telo (každá jeho bunka) rozhodovať o tom, či prežije, či bude prospievať a nakoľko, čo bude cítiť, vnímať, počuť, ako s ním budeš komunikovať... Čo môže byť silnejšie puto??? Tvoj muž nič také nezažije a preto ho chápem, že chce mať na „tom“ aspoň malý, mikroskopický podiel 😉 Závislé, totálne závislé na tebe bude aj prvé týždne a mesiace života. Nič ho nedokáže tak upokojiť, ako hlas, ktorý dôverne pozná z bruška, nič mu nebude krajšie voňať ako jeho mamina, nikoho ruky a dotyky nebudú tak veľmi „jeho“, ako tie, ktoré pocíti od teba. Chápem ťa, úplne. Všetky tvoje pocity, obavy a pod. 🙂 Len sa na to pozri aj takto. Jáj a k tomu, že si bude s jedným z vás lepšie rozumieť, to nemá genetika s tým zhola nič :D Ja si dllllhé roky nerozumiem s otcom a som rovnako jeho ako matkina :D Otcova mama (áno, moja starká, biologická starká!) ma nikdy nemala rada a okato mi to dávala najavo a som ich, ešte sa aj na nich výzorom (bohužiaľ :-P ) podobám! Dieťa si nemá ako viac obľúbiť inú matku, lebo inú matku nemá. Matka nie je vajíčko. To by sme museli po každom menzese oplakať zmarený život ďalšieho z tisícok vajíčok :D Inak vieš, že dieťa sa už v brušku učí napr. vysporiadať so stresom? Skrz to, ako sa mama vyrovnáva s nepríjemnými emóciami a zážitkami. Cez teba sa bude zoznamovať so svetom, do ktorého ho raz uvedieš a bude si so sebou nosiť tú pečať celý život. Jasné, že darované embryo detto. Ale tu budeš mať kúsok svojho manžela a ja byť ním, tiež by som popri tvojich „vplyvoch“ chcela mať v tom dieťati aspoň „niečo“ 🙂 Ovplyvníš ho omnoho viac ako jedna bunka tvojho manžela. A máte na to celý zvyšok života, aby ste si pri výchove „merli sily“, kto mu toho do života dá viac. Lebo to je pre človeka podstatné, nie to, Toto ho nenaučí genetika.
Známa bola na IVF a oplodnili ju darovanou spermiou. Manžel bol úplne neplodný. Majú jedno bábo a teraz bola znova z dar. Je šťastná aj ona j manžel a neriešia, že porodila a momentálne nosí de facto dieťa iného muža. Možno sa bojíš budúcnosti že ak sa dozvie ako bolo počaté. Ak ho pekne pripravíte do života, bude šťastné, že ste ho tak veľmi chceli, že ste boli ochotní spraviť všetko. Nikdy nemá šancu zistiť, kto je jeho biologická matka. Rozhodnutie musíš spraviť sama.
@dotka04 Uzasne si to napisala, suhlasim s kazdym slovom 🙂
@andreatytler ja niesom ani profesional ani nic take....citala som si len vsetky prispevky a po chvilke som si vsimla ako ste napisali NADPIS:
Budem ľúbiť moje dieťa, ak je splodené z darovaného vajíčka?
A myslim ked si ho precitate ze nieje o com...
napisali ste tam krasne...a hovori to podla mna o vsetkom a myslim ze je to aj odpoved na vasu otazku...
Napisali ste slovicko MOJE...
@trdelnik234 my sme si cca 10 rokov užívali, potom sme si adoptovali 2 chlapcov a máme sa fajn... ja som to od začiatku nebrala ako problém alebo niečo, čo by sa nedalo vyriešiť inak... veľa ľudí nás nechápalo, že sme nešli do umelého oplodnenia, lebo "tak sa má"... pre mňa je tvor živý od počatia a také reči, že zamrazené embryo atď... to mi bolo proti srsti... a celkovo ja som proti týmto veciam... pre mňa je to proste nemorálne a neetické a môžu ma za to ukameňovať... ja sa za svoj názor nehanbím a zároveň nikto nemôže povedať, že by som hovorila inak, keby to bol môj prípad... lebo ono to je môj prípad... 😀