Budem ľúbiť moje dieťa, ak je splodené z darovaného vajíčka?
Ahojte dievcata,
Citam Vase prispevky uz par mesiacov a velmi sa mi tu paci.
Nepodarilo sa mi najs podobnu temu ale som si ista ze sa o tom uz hovorilo, tak ma prosim nasmerujte k spravnej diskusii.
Mam 43 rokov bezdetna a s manzelom sa pokusame o babo 6 rokov. Seriozne sme nezacali s IVF az zaciatkom tohto roku a doktor odporuca IVF s darovanymi vajickami. Mne sa ta myslienka nepozdava. Nemam problem s darovanym embryom alebo adopciou takze problem nie je v tom ze nebudem mat biologicke puto s babetkom. Problem je ze s darovanymi vajickami mam pocit akoby manzel splodil dieta s nejakou cudzou zenou a ja som na to aby so ho vychovavala. Nemozem sa zbavit pocitu ze budem ako piate koleso na voze. Ze ak si dieta bude lepsie rozumiet s otcom ako so mnou, budem to pripisovat tej biologickej spojitosti. Viem ze budem svoje dieta lubit ako nikoho na svete ale bojim sa ze tieto hlupe myslienky my budu naskakovat do hlavy znova a znova.
Manzel je dost zasadne proti IVF s darovanym embryo alebo adopcii pretoze nechce vychovavat cudcie dieta. Prispevky ktore som citala od Vas ktore ste podstupili IVF s darovanymi vajickami vravia ze aj ked ste mali zmiesane pocity na zaciatku ono sa to vsetko strati ked to dietatko mate v sebe a potom ked ho porodite. To ma velmi povzbudzuje ale stale mam starch z tychto mojich negatyvnych pocitov a pochybnosti ci budem dobra mama.
Podelte sa prosim s Vasimi myslienkami a nazormi a pocitmy na tuto temu. Ak ste presli niecim podobnym, ako ste sa s tym vysporiadali alebo ako ste sa rozhodli?
Babulky nieje tužiadna ,ktorej sa to konkrétne týka a je s tým ztotožnená?Ja za seba ti môžem ,že pri mojom vklade zatiaľ mojich vajíčok som spoznala ženu ,ktorá kôli chorobe (rakovine)prišla o vajcovody.Logicky bola na vklade s darovanými a poviem ti bola silná a odhodlaná a hlavne zmierená .Túžba.za dieťatkom bola u nej veľmi silná bola som z nej unesená čím si musela prejsť.Ak to bábätko ozaj chcete nerieš a šup do toho držím prsty j
@andreatytler až teraz som prečítala to tvoje rozhodnutie tak držím prsty aj tak 🙂nezabúdaj nieje matkou tá čo porodí ,ale sa postará a vychová🙂pekný dník
@andreatytler prečo ta doktori tlacia do darovanych vajicok?
@andreatytler to že nebudeš vidieť na dieťaťku svoje veci chápem, ale .....
Deti sú úžasné. Syn aj keď má iných rodičov, pochytil veľa vecí od muža - má rád rovnaké veci, rovnako leží pri telke a má vtedy rovnako ruky na bruchu, rovnako miluje kuracie prsia a neznáša lečo ako muž, rovnako miluje šport a po mne je pedant a puntičkár a miluje zvieratká, je na neho spoľahnutie a vie si so všetkým rady.
Dcérka asi viac podaná na pôvodných rodičov, ale bordelár ako muž, nadaná na pohyb ako on a pohodlná ako ja. Z jedál miluje to čo ja a po mojej mamine neskutočne sa povahou podobajú, v dobrom, ale neskutočné klepny, Výborne rozpráva zážitky ako naša babka a teda povedala by som, že v mnohom je jej vnučka. Chcem tým povedať, že deti veľmi veľa pochytia z rodiny. Mňa až zamrazí, keď počujem ako intonujú ako ja alebo muž, používajú tie isté výrazy a pod. Proste sú naše, majú kopec našich vlastností, názorov a pod. Vždy niečo nájdeš, čo bude aj tvoje. Ja som napríklad so synom úplne na jednej vlne, rozumieme si aj bez slov, ale to neznamená, že s dcérkou si nerozumiem, alebo ju nemilujem, len je viacej na muža a moju maminu a aj preto ju milujem. Preto sa neboj a choď do toho .
@andreatytler nepísala som Ti to kvôli vyvolaniu pochybností... písala som Ti to ako "druhú stranu mince"... lebo v živote sú situácie, kedy práve táto "odlišnosť" vystúpi do popredia... my máme teraz problém so synom, v škole si "nesadol" s učiteľkou, spolužiaci ho ako cigána šikanujú... a teda veľa reakcií v našom okolí nie je o podpore nás-rodičov a hľadaní riešení, ale práve o tom, že sme urobili niečo "iné" a nech si nesieme následky... preto som Ti to písala, lebo časom sa naozaj môže niečo stať a rodina vám vykričí, že je to vaša vina, lebo vy ste sa rozhodli pre "cudzí gén"... lebo ono aj výskumy poukazujú na to, že pokrvnosť je v našej spoločnosti výrazne uprednostňovaná pred nepokrvnosťou a mnoho reakcií ľudí vychádza z faktu, že nepokrvný vzťah sa považuje za podradný... (čo je mimochodom vidieť aj na vysokej rozvodovosti)
Ja by som sa veru bála toho pocitu, že tá genetická výbava je cudzej ženy. Stále by som to mala pred očami. Do toho by som nikdy nešla.
To už si potom radšej adoptovať úplne cudzie, ktoré si zamilujete predtým, ako si ho donesiete domov.
Tam máš istotu. 🙂
@andreatytler moja zlatá :( hoci mám už dve krásne zdravé deti a teda nemôžem povedať "ja by som sa zachovala takto" ...ti píšem, že do darovaného vajka nechoď 😔
Sama som bola darkyňou vajíčok...mala som pocit, že som s tým vyrovnaná a zmierená, ale pravdu poviem, bola som "rada" keď mi po roku a pol v CAR povedali, že bohužiaľ žiadne z mojich 12 vajíčok nedozrelo až po bábätko... rada píšem v úvodzovkách, pretože mi bolo veľmi ľúto, že napriek všetkým tortúram sa nepodarilo reálne otehotnieť ani jednej z dvoch obdarovaných žienok (ani u jednej netrvalo "tehu" viac ako 6tt) ale mne odľahlo...čo tým chcem povedať? ...že nie len "obdarované" aj "darkyne" majú problém s tým "kde sa ich bábo motká" a je to prazvláštny pocit, takže ti rozumiem, hoci z opačnej strany a teda píšem, že ak máš akékoľvek pochybnosti, nechoď do toho...časom a vekom sa to bude objavovať viac a viac a budeš o tom dumať, premýšľať...sú typy ľudí, čo to v pohode zvládnu a sú typy ľudí čo to proste nezvládnu... (pre mňa je po tomto zážitku ďaleko schodnejšia cesta adopcia - prečo? ...nie je to tlačenie na pílu... je to to, že dáš lásku a všetko človiečikovi, ktorý je už na svete a ktorému ju z hocijakých dôvodov nemôžu dopriať jeho biorodičia) ...držím veľmi palce, nech sa rozhodneš správne !!!
@catherinah ahoj máš už aj vlastné detičky?
@andreatytler Mame s muzom dve deti, ani na jednom nevidim nejak extra crty nas dvoch s muzom, resp. take co by som vedela identifikovat. Nieco je mozno po starych rodicoch ci vzdialenejsich prubuznych z rodiny co je nam ale z pohladu keby sme presadzovali vlastnu geneticku liniu "nanic", nakolko su to veci ktore my sami nemame. Nie su ani vyzorom nase kopie, ani povahami, ani zaujmami. Nijak mi to nechyba, pravdupovediac z nejakeho takeho klonu ma skor striasa. Viem ze casto ista cast mamiciek tuzi po takej kopii dobreho dievcatka, ktore bude rovnako ako seba obliekat, mne je to cudzie tento typ premyslania, vzdy bolo. Nase decka casto spravia nieco co by sme s muzom nikdy nie a to ako v dobrom alebo aj v horsom.
Ale mozno predsa len maju nieco z nas a sice prave slobodomyslenost byt samymi sebou. Mozno to okopirovali podvedomo, ked videli ze to vyznavame a ze sa tym riadime. Takze skor asi pochytili dusevny/psychicky vplyv nez telesny a geneticky. A ten pokladam aj osobne za najdolezitejsi.
Nakolko napr. sama vidim kolko mam paradoxne ja zo svojej mamy,a ako napotvoru su to veci, ktore by som radsej nevidela, sama si ich nepriznala. Snazim sa to vsemozne zatlacat a vedome pracovat na neprejavovani tych crt, ktore mne samej v detstve ublizovali (tak som to pocitovala) a aj ked som da dusovala ze taka nikdy nebudem, niekedy s uzasom sledujem ake tazke je sa tomu vyhybat.
Ked som si citala tvoj prispevok z dnesneho rana, prekvapilo ma konstatovanie ze komplet cele embryo by ti vadilo menej, ako nieco "nenadrza" ani jednemu z vas. To vsak tvoj muz nechce pripustit. Co je teda sebecke. Vy ste obja zatazeni na geneticku liniu, to je vidno z toho ako sa chova on a aj z tvojich prispevkov. Ale ty si ochotna sa cez to prenies, on vobec nie. A toto mi zas prijde od neho ako podraz. Ked vidi ze aj tebe na tom zalezi, ale nie je ochotny ustupit na embryo.
Ako ja ti tiez nepisem v zlom, aj ked mam pocit ze by si chcela skro nazory take jednoznacne a cukrikove, ktore by ta uchlacholili a dodali ti odvahy ist do toho. To nie je problem vygenrovat. Ale stale mam medzi riadkami dojem, ze aj ked muzovi ustupis, budes to stale na tom dietati hladat a v skrytu ti bude smutno za "tvojou liniou". Bala by som sa odcudzenia, aj ked ciastkoveho. Radila by som este pockat, mozno len nie uplne chapem tvoj vnutorny stav, ale na zaklade slov a toho ako na mna posobia, narovinu: nemas to este uplne vyriesene. Nie som si ista, ci taketo typy zien (a v tom nie je zaidny odsudok, mas na to plne pravo), by prave mali ist touto cestou. Ked si si vsak ista, prave napriek pochybnostiam nas tu podaktorych, tak naopak do tho chod.
Ak by to bola jedina moznost ako vynostit dieta sla by som v klude do toho, je to stale lepsia moznost ako napr. Adpocia, alebo nemat ziadne dieta aspon teda pre mna.
Btw moja mala sa na mna teda vobec nepodoba je cely tata, takze ani to ze je dieta biologicky tvoje nemusi mat z teba vobec nic
@andreatytler ani nevies,ako ta chapem a ako ti rozumiem...
Ahoj, ja nemam tento problem, ale moja svagrina ano a preto som sa nad tym uz velakrat zamyslala. Mala som vzdy podobny nazor ako ty, t.j.ze by som si radsej dietatko adoptovala. Tiez by som sa asi nevedela vyrovnat s tym pocitom,ze je z mmuza a zo mna nie (bez ohladu na inu zenu). V decembri som sa stala mamou a okolie cely cas riesi na koho sa mala podoba (raz na mna o mesiac zas na muza,to sa meni), urcite ludia, ktori nas poznaju by to v Tom pripade neriesili,ale ja viem,ze by som sa pre to vzdy trapila. K materinskemu citu poviem len tolko, ze aj mne ked sa narodila moja mala, nemala som akesi zaplavy lasky. Skor som bola rada, ze mam ZA sebou porod...laska prisla potom,s kazdym dnom. Tehotenstvo bola ale silna skusenosti, uvedomila som si zodpovednost za male, co som nosila v sebe,ale neprezivala som ho s takym nadsenim ako niektore mamicky..AJ porod ma trochu zmenil, posilnil...zaraza ma trochu vyjadrenie tvojho muza , ze on cudzie dieta vycjovavat nebude ale ty"cudzie" dieta vo svojom tele prijat mozes... PRi adopcii ste obaja rovnakym dielom. ... Neviem. Ty sa musis poznat, su zeny,co su najstastnejsie na svete vdaka tejto moznosti .
Dakujem krasne dievcata, cela tato debata mi pomohla pochopit ze je uplne normalne a spravne mat pochybnosti a zmiesane pocity v takejto situacii a hlavne ze to neznamena ze budem zla matka.
Aj ked si budem cely zivot uvedomovat ze dieta nie je geneticky moje, neznamena to ze ho budem lubit menej.
Dakujem tym ktori sa stotoznili s mojimi pocitmy a dali mi vediet ze nie som sama.
Uvazujem do akej miery su moje pochybnost ovplyvnene tlakom spolocnosti. Ak by sa IVF s darovanymi vajickami robil rutinne na kazdej druhej zene uz 200 rokov, velmi by sme sa nad tym nepozastavovali a brali to ako samozrejmost.
Suhlasim s tym ze sa velmi malo pozornosti venuje psychologickemu a etickemu aspektu. Doktor ta postavi pred hotovu vec a ak mas pochybnosti, nemas tam co robit. Podobne je to aj s financiami. Musis byt ochotna zaplatit cokolvek a teda nema zmysel sa debatovat o cenach.
Tiez sa chcem podakovat vsetkym zenam ktore su darkyne vajicok.
@andreatytler ahoj, no vieš, aj ked toho pôjdeš, aj tak sa to nemusí podariť-čo potom,,aj ja som toto riešila, ale my sme boli OK obaja, tak sme riešili dar.embriá,,,no boli sme v štádiu, že nám je jedno či z nás či z niekoho iného,,,,len nech máme ,,,,,adopcia vtedy bola -nie,,,no a samozrejme, nevyšlo to,,,,,,,,čo dalej,,,,chceme ľúbiť niekoho a nemáme koho,,,,,,,,,využije sa každá možnosť aj adopcia u nás,,,,a neni väčšieho šťastia,,,vôôôbec neľutujem, že nemám svoje 😉 pred tým by som niečo také nepovedala,,,,,,,,,,a sme šťastnáááá rodinka ,,,ono to všetko čas ukáže,,,,,,,ani nevieš, čo dokážeš,,ked máte s mužom veľa lásky-budete sa čudovať,,,,čoho ste schopní,,,,ako my a sme na seba hrdí,,,,,,,,,,,,,,,ahoj,,,,,,,a ak sa to podarí,,,budeš šťastná maminka,,,,,no neľúb malého drobčeka,,ved to sa nedá
Aj ja som nad touto témou dlho uvažovala. Zistila som , že dieťa z darovaného vajíčka milujem. Stala sa mi nepríjemná vec, potratila som. Mali to byť dvojičky, ale smútim za nimi tak, ako keď som potratila dieťa počaté prirodzene. Vôbec som nerobila medzi nimi rozdiel. Vám prajem šťastnejší koniec .
@kitusa Ahoj kitusa. Je mi to nesmierne luto ze si musela zazit taku velku strutu. Musi to byt nesmierna bolest. Je to velka skoda. Pojdes do dalsieho pokusu? Vies preco tvoje tehotenstvo neuspelo?
@andreatytler uff, ťažká téma, skúsenosť nemám, ale skúsim zafilozofovat...myslím, že pred týmito otázkami si musíš položiť dôležitejšiu otázku vzhľadom na vek...chces vôbec nejaké dieťa alebo nie? Ináč pri výchove maleho dieťaťa má clovek, teda hlavne matka všelijaké myšlienky, aj otrasné, takže to čo popisujes bude len súčasť toho celého...možno Ťa to v Tom kolotoči výchovy ani nenapadne, budeš sa snažiť len prežiť 😄 my s mužom máme po 40ke a malé dieťa a padame na hubu, je to náročné...držím Ti palce nech sa dobre rozhodneš...
@andreatytler ako keby si pisala o mne,silno drzim palce
@andreatytler uz mám dietatko z dalsieho pokusu, bola zvysena zrazanlivost krvi, to mohla byt jedna pricina a ta druha v centre maju taku skusenost, ze ked sa dve embrya prijmu tak aj odidu na 30 percent. My sme vkladali dva , lebno boli spolu zmrazene, nedufala som taky koniec. Prajem vela stastia
@kitusa to je skvela sprava! Ta prva strata ti pomohla si uvedomit ako sa citis. Presne ako vravis... Pamatam si ako som po prvom embryo transfery cakala 2 tyzdne na tehotensky test a ako som citala prispevky inych dievcat ktore mali embrya zo svojich vlastnych vajicok, velmi som im zavidela a v urcitych momentoch som si priala aby to u mna nebolo uspesne a ked som potom mala negativny test, bol to koniec sveta. Vobec mi nezalezalo na tom ci je biologicky moje, len nech je.
Je to velmi komplikovane, sa vyznat vo svojich pocitoch ked stojis pred takou zlozitou temou.
Ahojky.. ako si to nakoniec vyriešila?
@ivankalaco Ivka, ak sa pytas na Andrejku, tak uz je asi tesne pred porodom, ak už aj neporodila :D
Boze, dievcata, ste super! Dakujem Vam krasne za vsetky prispevky. Ani ma nenapadlo ze ich bude tolko vela. Tolko postrehov, napadov, pripomienok….
Vsetky Vase nazory si neskutocne vazim a verte mi, velmi mi pomahaju.
Plakala som od stastia pri vasich povzbudivych prispevkoch, ellca123, maminkasisa, ludka140281, 20iffka, slavka11, tofik, dotka04, gir , dadka0110 a ini… Vase prispevky su uzasne a budem ich citat este vela krat.
trdelnik234 Tvoj prispevok mi otvoril oci… Myslim ze mozes mat pravdu s tou krivdou. Musim o tom popremyslat a tiez sa porozpravat s manzelom. Dakujem Ti za prispevok.
A potom som zase upadla do pochybnosti ked som citala tie menej povzbudive prispevky. sono2, andelik691, stardust, charlie1980, horana, sardinka335, cicimotinka, seahorse27, tortelinka, verte mi, mysim na to neustale. Puka mi srdce pri pomysleni ze by som nedala dietatu vsetku lasku co si zasluzi len preto ze nema moju geneticku vybavu. Moj zivot sa urcite obohati a viem ze sa budem z dietatka tesit, len sa bojim ci budem dobra mama. Beriem Vase nazory velmi k srdcu.
Odpovede na vase otazky :
- Je mi jasne ze dieta chcem a ze ho chcem aj ak bude s darovaneho vajicka a teda do toho urcite ideme a to uz teraz lebo ako vravite je to moja posledna sanca byt mamou.
- Manzel nechce darovane embrio alebo adopciu koli tomu ze dieta by nebolo biologicky jeho. Nie je zasadne proti tomu, len sa mu do toho nechce a ja ho nechcem nutit. Ja to chapem. Kazdy to vnima inak nie je to spravne alebo nespravne.
- Ja som nikdy nebula velky fanusik umeleho oplodnenia az kym mi nezacali tikat biologicke hodiny a tuzba mat dietatko je tak velka ze by som ho snad aj niekomu ukradla Videli ste film Zmatky v Arizone? Uplne sa viem s tym stotoznit . Toto bol zart ak nahodou niekto prehliadol smiliky…
- Vzdy som chela dieta adoptovat lebo mi to pride ako uzasna vec, ze das lasku a rodinu dietatu, ktore by inak vyrastalo samucke alebo v zlej rodine. Avsak ako som uz vravela, koli manzelovi sa to nekona.
- Moznost darovaneho emrya sa mi paci lebo babo by nebolo ani jedneho z nas a tym padom rovnocenne. Ale koli manzelovi sa nekona ani toto.
- Sama som velmi prekvapena mojou reakciu ze by som radsej mala dieta geneticky uplne cudzie ako mat dieta ktore bude s polovice geneticky naviazane na muza ktoreho lubim. To sa mi zda cudne a dakujem tym ktory o tom rozpravali. Myslim ze tu je pes zakopany a toto bol problem ku ktoremu som sa chcela dopracovat ked som zacala tuto temu. Vela krat si neuvedomim co ma trapi az kym o tom s niekym nedebatujem. Musim nad tymto pouvazovat a popracovat a urcite zajdem aj k psychologovi. Toto je velky a zodpovedny krok a treba mat vo veci jasno a akekolvek pochybnosti vyriesit.
Mam taku istu averziu voci moznosti kedy by to bolo obratene a vajicka by boli moje s darcovskymi spermiami. Mala by som taky isty pocit nerovnocenosti a neferovosti. Takze to neprameni zo sebeckosti.
seahorse27 spomenula ziarlivost na darkynu vajicok… velmi zaujimave… uvazovala som nad tym cely den… ale nie, nie som ziarliva na darkynu. Urcite som ale ziarliva na to ze manzel sa bude moct pozriet na nase dietatko a vidiet svoje vlastne oci alebo svoju bradu alebo vlasy alebo svoju tvrdohlavost alebo lasku k vtacikom. Toto ja nikdy nebudem moct urobit a bude mi to chybat. Mozem dieta naucit svojim zasadam a ovplyvnit jeho pohlad na svet tak ze sa bude podobat mojmu ale podla mna je nieco velmi carovne v tom ze dieta je genetickym pokracovanim nasho vlastneho zivota a tym ze mame deti akoby sme nikdy neumreli. Ja sa musim zmierit s tym ze toto mat nebudem a nemozem s tym nic urobit.
Som clovek ktory vela uvazuje a analyzuje a riesi aj tie najmensie problemy ale VZDY sa rozhodujem na zaklade srdca. Asi to ja sama povazujem za riskantne a preto ta prehnana analyza… dava mi to pocit ze som urobila spravnu vec a nie len slepo nasledovala srdce. Ha ha… zase dalsia uvaha o mojich uvahach.
Lubim vas babenky a vsetkym drzim palce na uspech v cokolvek sa rozhodnete. Vela ludi vravi ze ked mas problem s pocatim, zavidis vsetkym zenam ktorym to vyjde a nenavidis zeny ktore si uzivaju matertvo ale ja som nikdy ziadne take nieco necitila. Vsetkym Vam to prajem z celeho srdca lebo viem ako hrozne to boli ked sa to neda.