Ako sa vyrovnať s neplodnosťou a žiť ďalej?
Všetky metódy zlyhávajú. Ako sa vysporiadať s tým, že nikdy nebudem mama? Nezvládam to. Skúsili sme už takmer všetko. Nemáme peniaze, nemôžeme si dovoliť náhradnú matku. S adopciou nie som ok, dieťa nie je šteniatko z útulku. Psychológovia nepomáhajú. Stále len počúvajú a tvária sa, ako chápu, ale ja nepotrebujem pochopiť, ale poradiť, čo ďalej, nevedia. Chcem zostať žiť, nechcem aby ma to zabilo.
Skús osloviť psychológa možno tam nájdeš cestu ako zmieriť sa zo skutočnosťou tak ako to je. Nehovorím že to bude ľahká cesta ale stojí to za to.
Bohuzial sa s adopciou alebo pestunstvom budes musiet nejako stotoznit, ked chces, aby ti nejake dieta hovorilo mama. Nie, dieta nie je steniatko s utulku, ale je to ziva bytost, ktora dycha, lubi a pre ktoru si cely svet a zasluzi si druhu sancu...
Varianta B je zamrazit vajicka a dat si vynosit babatko o par rokov, kym nasetrite... taka poistka vzadu v hlave to moze byt...
Su len tieto cesty v podstate, alebo sa ti to podari v zivote uzavriet a najst pokoj bez deti a zmysel v inych veciach.
Starat sa mozes aj inac. Nemusis byt matka, aby si bola starostliva. Od adopcie az po dobrovolnictvo ci take iniciativy ako Buddy. A starostlivost mozes rozdavat nielen medzi detmi, kludne aj spolu s manzelom, ale aj medzi starymi ludmi ci inak nudznymi ..aj o zvierata.. A starat sa mate aj o seba navzajom s manzelom.
Ake metody si uz vyskusala?
V podstate som bola na tom ešte horšie jeden čas pre mňa je umelé oplodnenie neprijateľné a pre muža zasa adopcia a vieš ako to skočilo? Po 7 rokoch a niekoľkých operáciách som prirodzene otehodnela a potom sme sa o 4 roky rozviedli..... život je už raz taký
Aky je u vas problém ak sa smiem spytat a kolko vam je?
Čo znamená skúsili sme takmer všetko?
Niečo ste teda ešte neskúsili? Aký máte problém?
Niekedy stačí iba nejakú banálnu vec podchytiť a zrazu to ide.
Zivot ponuka mnoho inych krasnych moznosti, materstvo nie je jediny zmysel zivota, aj ked ti to aktualne tak urcite pripada.
Na tvojom mieste by som oslovila psychologa (specialistu, ktory sa venuje hlavne tejto problematike), ktory ti pomoze znova najst radost zo zivota, aj bez naplnenia tejto tuzby.
Drzim ti velmi palce a prajem vela sil!