Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Veľká túžba po dieťatku a zároveň strach

muskamala
9. máj 2014

Ahojte žienky,
rozhodla som sa vytvoriť túto diskusiu, nakoľko tieto moje pocity už pretrvávajú dlhšie a rada by som vedela či ste aj vy prežívali niečo podobné, prípadne ako ste situáciu riešili. Mám 27 rokov, onedlho 28 a s manželom už pár rokov plánujeme založiť rodinu. Veľa sa o tom rozprávame a obaja po tom veľmi túžime. Doteraz sme to stále museli odkladať, pretože najprv som si chcela dorobiť školu, teraz potrebujeme dokončiť dom, ale už sa teda konenčne blížime k nášmu vytúženému cieľu, že by sme sa chceli začať pokúšať o bábätko. No čím bližšie to je, tak na jednej strane už umieram nedočkavosťou a mám pocit že už nevydržím ani deň čakať a na druhej strane niekedy dostanem hrozný strach a mám pocit že žiadne deti nechcem. Bojím sa najmä či budem dobrá mama a či budem mať na dieťa dostatočnú trpezlivosť, nakoľko som u seba spozorovala, že si stále viac zvykám na takú tú "osobnú slobodu" a keď mi ju niekto alebo niečo naruší som z toho hneď veľmi nervózna a vytočená. Keď príde dieťa už nič nebude ako predtým, všetko budem musieť podriadiť tomu maličkému stvoreniu a bojím sa či som toho vôbec schopná. Bojujem sama so sebou a so svojimi pocitmi. Neviem čo sa to so mnou robí. Prežívali ste niečo podobné?

zabiatko25
9. máj 2014

@muskamala ja som otehotnela necakane....ale ked som sa dozvedela, ze som tehu, mala som zmiesane pocity...na jednej strane aj radost, ale zaroven obavy, ako sa ja budem starat o dieta, budem to vobec vediet? budem dobra matka? je to uplne normalne, ze sa nad tym zamyslas...ale uvidis, ked k tomu pride a svoje dieta budes drzat na rukach, uz pochybovat nebudes 🙂
fakt, nie je to nic nezdrave, ze ta trapia take otazky....skor by bolo nezdrave, keby si sa nad tym, co bude vobec nezamyslala....
ale su to uplne tie iste pocity, co som prezivala ja..len vy dietatko planujete, tak ta to chytilo o cosi skor.. 🙂

nicolle21
9. máj 2014

ano, bude ta to stat vela odopierania, vela nervov, vela sebazapretia, vela sebakontroly.. ale aj tak je to najkrajsi pocit na svete, ked sa ten spunt vedla teba rano zobudi a jeho prva uloha dna je dat mame slintavu pusu 😉
a netreba zabudnut, ze to nebude vecne malinkate stvorenie, ktoremu sa treba podriadovat..

muskamala
autor
9. máj 2014

@zabiatko25
@nicolle21 ďakujem za reakcie, vaše slová ma povzbudili. Možno sa nad tým všetkým už príliš zamýšľam no posledné mesiace akosi nedokážem myslieť na nič iné. Viem, že každá mama, ktorá ľúbi svoje dieťa nemôže byť zlou matkou. Tiež dúfam, že keď už k tomu príde tak už určite pochybovať nebudem. Možno je to aj tým, že už asi 5 rokov po dieťatku túžime a stále sme to museli odkladať, pretože sme si stále vraveli, že nemôžeme dieťa priviesť do takých alebo onakých podmienok - predstava dieťaťa bola stále akosi vzdialená, no a teraz to už začína byť reálnejšie a ja mám odrazu z toho všetkého strach a zmiešané pocity. Ale keď sa dozviem, že niekto z môjho okolia čaká dieťa tak až ma pichá pri srdci a som nešťastná, že prečo ja ešte nie.....

nicolle21
9. máj 2014

@muskamala tak nech sa vam to podari v dohladnej dobe 😉
inak, na dieta snad nie je vhodny cas nikdy.. ja som koncila este externu skolu, chodila som do roboty, mgr statnice v 31tt, byvame v malom jednoizbaku, teraz este len riesime stavbu domu a vsetko sa da, ked sa chce 🙂

siska53
9. máj 2014

@muskamala pozri,ja som v 24bola za au-pair,mala som 1 a 3 r. deti. Bolo to skvele,ale aj tak som si povedala,ze este chvilu pockam s detmi. No a bolo z toho 11rokov,tolko trvalo,nez som nasla cloveka,s ktorym tie deti chcem mat. Jasne,obavy boli,najskor ci uspesne dojdeme az do konca,potom ci sa dobre staram o babo a tak,ale nastastie to bolo v norme tie moje obavy. Nic uz nie je takr,ako predtym,ani nikdy nebude,ale som stastna ako som nikdy nebola. Ano,je to narocne,obcas vycerpavajuce,ale naddherne a casto prave energiu dobijajuce. Ten,predosly zivot mi uz pripada prazdny a mam pocit,ze az s detmi je to to prave orechove.
aj ked v mojom veku uz bol clovek zvyknuty na,urcitu pohodu,klud..stale mi nieco ku stastiu chybalo - naplnenie materskej tuzby. A tak som to povedala partnerovi,ktory s ttm nemal najmensi problem.

aj ked mas obavy,urcite bude skvela mama,presne taka,aku tvoje dieta/deti budu potrebovat.

daniela1983
9. máj 2014

@muskamala ano prezivala som to tak isto. po 6 rokoch manzelstva som v 29rokoch necakane otehotnela, no a bolo

muskamala
autor
9. máj 2014

@siska53 presne to cítim aj ja teraz, že akoby bol môj život akýsi prázdny, hoci iný by povedal, že veď mi ku šťastiu nič nechýba. Mám dobrú prácu, skvelého manžela, robím veľa vecí čo ma baví, no akoby v mojom živote chýbal nejaký "vyšší" cieľ, proste niečo čo by ma naplnilo.

doty1
9. máj 2014

@muskamala to sú podľa mňa vcelku prirodzené pocity ľudí, ktorí svoje potomstvo plánujú, tiež som si tým prešla, aj keď ja som nepociťovala, že by bol môj život prázdny. Ak máte pocit, že teraz, tu a s ním/ňou, tak potom "hor sa do roboty" 😉

pragmaticka
9. máj 2014

ano, prezivala..a napriek vsetkemu nadhernemu co som v zivote prezila kym sa mi narodila dcera (a to som do svojej skoro 31r zazila toho naozaj vela a zvykla si na velmi "luxusnu osobnu slobodu"!), nie je nic krajsie ako ked sa tvoje vlastne miminko na teba usmeje! 😉

bosoriak
9. máj 2014

@muskamala No ja mam dve deti a este stale mam pochybnosti o tom, ci budem dobra mama. Pochybnosti su podla mna znakom toho, ze ti na tom skutocne velmi zalezi. A to je myslim velmi dobre znamenie. Takze ano, je to normalne a zdrave. 🙂
Vsetko dobre prajem.

25daniela
9. máj 2014

@muskamala tak do toho, lebo aj cesta za dietatom je niekedy nad nase sily, nie len tuzba 🙂

marse
9. máj 2014

@muskamala nesmieš sa na to pozerať takto, ze stratis slobodu a vyhody z nej plynuce. Vsetko ma dve strany aj sloboda, aj rodičovstvo. Keby som sa mala nato pozerat len takto tak som dodnes, bezdetna a aj sama.. lebo najprv by som riesila, ci ist do vztahu ved ma moze podviest, opustit, atd. ..To je presne ako si neurobiť vodičak, lebo mozem havarovať.

Cize ak po babatku tuzis, je to dobrý signal že budeš fajn mama, nesmieš sa bať, život prinaša hocičo, ale u mna bolo rozhodnutie mať dieťa aj napriek dnešnmu svetu , uplne NAJ volba. a ver že táto ,,investícia´´ sa ti 1000x vrati, prvým usmevom, krockom, objatím, slovom MAMA, prvým vlastnorucne urobením darcekom... Pozri sa nato takto... 😉

salamistka
9. máj 2014

no, ja som deti neplánovala, nezamýšľala som sa nad nimi a neriešila som ich, ale zadarilo sa a neplánovane som otehotnela, nebola som nadšená, bola som slobodná, 22 ročná so vzťahom, ktorý sa dával práve do poriadku, čakala ma rýchla svadba a sťahovanie k svokrovcom, dovtedy som nežila v spoločnej domácnosti s mojim priateľom...bolo toho veľa, nebola som pripravená a vlastne som ani nechcela mať ešte deti...no dopadlo to neúspešne a prvé, čo mi môj už manželík povedal bolo, že hneď keď budem chcieť, môžeme popracovať na bábätku a po roku od smutnej udalosti som bola tehotná znova...čo sa týka tvojich pocitov, mám ich doteraz, hoci má moja slečna už skoro 11 rokov, ešte stále niekedy neviem, či robím všetko správne, či ju dobre vychovávame a aká budúcnosť ju čaká, všetko tie myšlienky o budúcnosti...a veľa krát som ešte stále unavená, nemám na seba čas, lebo všetko je podriadené chodu rodiny a nie mojej nálade...
naučila som sa byť vytrvalá, prekonať nechuť a fungovať, keď treba...čo sa týka ďalšieho dieťaťa, tiež som mala strach, že či zvládnem dve malé deti za sebou, či im budem vedieť dať obidvom svoj čas, záujem aj lásku v rovnakej miere a pod....ale myslím, že to by prišlo samé od seba, mamičky takéto veci riešia za pochodu a všetko sa dá zvládnuť v pohode, ak človek chce...nakoniec druhé dieťa nemáme, takže neviem, ako by som zvládla dve deti, ale myslím, že tak isto dobre 🙂 ako prvé...
tak držím palce, strach je normálny, nenechaj sa ním zvalcovať, máme len jeden život a ten treba žiť naplno, viac možností mať nebudeme...

muskamala
autor
9. máj 2014

@doty1 som sa trocha zle vyjadrila, nemyslela som ako úplne prázdny,ale proste taký neúplný, že v ňom niečo stále chýba. Asi by sme sa mali začať čím skôr "činiť" 🙂

lilitela
9. máj 2014

@muskamala Mozno este nie si pripravena a treba este pockat.

beatrixka77
9. máj 2014

My sme malého planovali ale myslela som si , že to bude uplne iné, že proste príde malý a bude súčastou nášho života alebo bolo to uplne naopak, ja som musela byt sučastou jeho života, jemu sa prisposobit. Týžden pred tým ako sa narodil sme začali stavat dom, bolo to naročné ale zvladli sme to, mali sme aj zle chvilky, aj som si poplakala ale teraz ma rok a tešíme sa z neho najviac na svete, ako krasne beha, ako sa smeje, nevieme si predstavit že by nebol. Hovorili sme si že už dalšie nechceme lebo sme to ledva zvladali ale ako sa naučil chodit a je taký "samostatny" tak mi muz hovori, že by chcel dalšich 🙂) ja sa len pousmejem a som rada, že v našom malom domčeku nie je ticho ale stale počut krik a smiech (niekedy aj plač 🙂) nevahaj, ak chceš mat rodinu neexistuje "ten spravny čas".

niky21
11. máj 2014

Ja mám jedinú obavu - ako zvládnem pôrod... Mám vadu srdiecku aleieky nemusím brať. Ničoho iného sa nebojím a to mam o mesiac 22 rokov. Aká budem mama ? Taká ako všetky 🙂 občas uhundraná, unavená, ale šťastná , milujúca a starostlivá ako všetky mamičky 🙂 snažíme sa už 10 mesiacov a keď konečne test ukáže // budem sa neskutočne radovať. 🙂

muskamala
autor
13. máj 2014

@niky21 držím palce nech sa podarí čím skôr a nech je všetko ok 🙂

Tu začni písať odpoveď...

Odošli