Ako sa vyrovnať so stratou bábätka?
Prisla som o babatko, narodilo sa v 7.mesiaci a v ten den aj zomrelo. Ja som skoro vykrvacala a viac mat deti nemozem. Mam doma 6rocne dieta, 3tyzdne po tom som sa vratila do bezneho zivota, praca atd.. fungovala som ako tak normalne. su to 3 mesiace od toho, ako sa blizil datum narodenia, a do toho kolegyna oznamila tehotenstvo, a ja som sa zosypala. V praci nekontrolovatelny plac, doma tiez, na verejnosti rovnako. Zacala som v praci robit chyby. Zostala som doma na pn, lekarka mi predpisala lieky a mam vyhladat psychologa. Len dostat sa k skoremu terminu je dost tazke. Nedokazem komunikovat s ludmi, takto som prisla aj o znamych, kamaratov, lebo sa nechcem s nikym rozpravat. Mam dni, kedy si naplanujem robit vela veci, a v ten den nedokazem vstat ani z postele. Su dni, ked sa mi nechce ani len umyt, pribrala som, citim sa skareda.Nechce sa mi nic robit, s nikym byt. Stale si to vycitam, aj ked racionalne viem, nakoniec ma pocity prevalcuju. Boli sme aj na dovolenke, ale ako vidim tehotne zeny, male babatka, je to pre mna tazke. Chvilu zabudnem a snazim sa byt stastna a potom pridu pocity vycitiek, ze ja som tu stastna a moje dieta je mrtve. Ani som ho nevidela, zomrelo same bezo mna. Nechcem sa takto citit, ale na druhu stranu si vycitam, ze musim. Nechcem aby sa nanho zabudlo, muz ani nikto z rodiny ho nespomenie, nechcem aby boli nestastni, ale bojim sa, ze aj ja takto nanho zabudnem, ked sa posuniem dalej. Neviem co uz mam so sebou robit. Mam nutkanie to utapat v alkohole. Muza lubim, ale nechcem s nim sex, neviem preco, ale hnusi sa mi to. Mam strach, ze ma po mesiaci lekarka vypise z pnky ako to teraz v praci zvladnem. Neviem uz co mam robit. Neviem c cak radu, je to taky moj vykrik.
@lucia147852 nezlucitelne so zivotom, ale prislo to nahle, celu dobu bolo zdrave. Mala som si vybrat, ze bud pockam sama, kym mu dobije srdiecko co mohlo byt kedykolvek a vyvolaju porod, alebo vyvolaju hned. Ja som sa rozhodla hned, nezniesla som ten pocit, ze mam ho v sebe a nebudem ho mat nakoniec. A teraz si to hrozne vycitam, ze som mala pockat, ze som mu nedala sancu. Mal uz cez 1kg, podari sa zachranit aj mensie babatka, vraj by sa nedalo aj tak. Ale prepadaju ma myslienky, ze som mala byt vtedy silnejsia a vydrzat a skusit.
@iriska3 vratila som sa do prace, ked som citala podobne pribehy, zvacsa radili zaradit sa co najskor do bezneho zivota aj do toho pracovneho. Skusila som to a ozaj to bolo fajn celkom, myslela som nanho kazdy den aj mi slzy vysli, ale nemala som tie pocity a myslienky ako mam teraz. Ja mam v sebe strasny chaos pocitov. Neviem to ovladat vobec.
Chápem tvoje pocity. Musíš si to naozaj odpustiť. Je to veľmi ťažká životná situácia. Vyhľadaj pomoc, zvládneš to 💪💪💪 asi tam chýbal aj dlhší čas prijatia situácie, odsmutenia. Veľmi držím palce. ❤️
Autorka absolútne nič si nevyčítaj. Sama si písala,že by neprežilo tak či tak. Či by si skôr rodila,či by si počkala. Jednoducho bábätko nebolo pripravene na život tu u nás. Máš zdravú dcérku, ktorá ťa moc potrebuje, nezabúdaj na ňu. Je to voči nej veľmi nefér,ona to nevie ešte tak pochopiť. Máš to ťažké,ale hlavu hore,už len kvôli tej malej a prípadne ďalšiemu tehotenstvu ,✊ nič nie je stratené. Držím moc palce ✊ my ženy sme silné a zvládneme všetko ❤️
Preco az take zúfalstvo? Veď uz mas dieťa. Keby si nemala, pochopila by som to.
@majkakoc nemozem mat viac deti
Určite zavolaj do poradne Alexis. Majú tam odborníkov na také situácie. Veľmi mi to je ľúto co sa vám stalo. Ale ak veríš na život po smrti, tak ver ze tomu ne inému bábätku je dokonale krasne a mate anjela v nebi , ktorý ma vás dáva pozor. Ono je je samé. Ale nie ke osamelá tvoja dcérka na zemi ? Vyhľadaj odbornú pomoc, a neobviňuj sa.
Mne pomáha veľmi táto modlidba liečiť dušu 🙏🌸❤️
Bože môj, naše dieťa je mŕtve! Prečo, Pane? Pýtam sa prečo. Nikdy nebude počuť šum vetra, nikdy nebude vidieť krásu v tvárach svojich rodičov. Nikdy neuvidí nádheru tvojho stvorenstva ani žiaru vychádzajúceho slnka. Prečo, Pane môj?
„Prečo, dieťa moje? Pýtaš sa prečo. Poviem ti prečo.
Vieš, tvoje dieťa žije. Namiesto vetra počuje spev anjelov pred mojím trónom. Namiesto pominuteľnej krásy vidí krásu večnú – hľadí na moju tvár. Bolo stvorené a žilo krátko, aby obraz jeho rodičov, ktorý má vtlačený do tváre, stál predo mnou a orodoval za nich. Tvoje dieťa pozná tajomstvá nebies, ktoré ľuďom na zemi nie sú známe. Smeje sa nevídanou radosťou, ktorou sa vedia tešiť len neviniatka. Moje cesty nie sú ľudskými cestami. Ja tvorím svoje kráľovstvo a každé jedno stvorenie v ňom má miesto, ktoré mu nik nemôže vziať. To dieťa bolo stvorené pre moju radosť a pre zásluhy jeho rodičov. Nikdy nevidelo utrpenie ani hriech. Nikdy necítilo hlad ani bolesť. Vdýchol som dušu do semienka, nechal ho vyrásť a potom som ho povolal k sebe.“
Ponížene sa skláňam pred tebou, Pane. Ľutujem, že som spochybňovala tvoju múdrosť, tvoju dobrotu a lásku. Hovorila som ako blázon, odpusť mi. Ty jediný máš vládu nad životom a smrťou. Ďakujem ti za život, ktorý sa začal, aby žil len krátko, no aby sa mohol naveky tešiť z večnosti.
Matka M. Angelika
(Preložila E. Bubnášová. Preklad modlitby je prevzatý z knihy: RUHIOVÁ-LÓPEZOVÁ, A. – SANTAMARÍAOVÁ, C. 2016. Sprievodca neplodnosťou pre katolíkov [The Infertility Companion for Catholics], Stará Ľubovňa : Kumran, 216-217 s., brožovaná, ISBN 978-80-89487-72-1.)
Máš už silnú depresiu (ak dobre chápem, babo bolo choré s rozhodla si sa nedonosit ho), možno postanortivny syndróm. Potrebuješ už vyhľadať psychiatra. Psychológ ti je v takomto stave malo. A potrebuješ si odpustiť. Netráp sa sama a naozaj vyhľadaj čím skôr pomoc.