Ako ste povedali deťom o bábätkach, o ktoré ste prišli?
Niekedy ked v zdr.karte zbadam moje zaznamy z nemocnice, zacnem rozmyslat ze ci a kedy povedat mojim detom ze tu boli aj dalsi ich surodenci.
O jedno dietatko sme prisli v šiestom mesiaci tehotenstva a o druhe v 9.tyzdni.
Starsia dcera bola vtedy este mala, isla som do nemocnice, ona si to nepamata...mala tri roky.
Dalsie sa nam narodilo az za par rokov.
Dakujem vam za vase nazory.
nechapem, preco by som im to mala hovorit. nemam z toho ziadne traumy, ani nad tym nerozmyslam. potraty v 12. a tusim 9. tyzdni. uz si ani nepamatam. bolo to minuly rok
Tiež nevidím dôvod hovoriť to deťom. Moja dcéra to síce vie,ale ona bola už vtedy dospelá. Malé deti si nemajú čo trápiť hlavičky takými vecami.
Povedala by som to iba v prípade, že budete hovoriť o takejto téme, keď budú deti staršie. Mne to tiež mamina povedala až keď som bola takmer dospelá.
Detom by som to nehovorila. Mozno az dospievajucim, ked uz to chapu. Nam to mamina tiez povedala az niekedy v puberte, ked sme sa o niecom takom bavili. Ja som mala 2 biochemicle tehotenstva pred dcerkou a poviem jej to az neskor, pretoze po mne zdedila urcitu odlisnost v dna, ktora jej tiez moze sposobit potraty. Ona to ma aj v karte, ja som sa to dozvedela cez nu, po jej narodeni. Syn to nezdedil.
Prepac, ale al chces ulahcit svojmu svedomiu s tymyto traumami, tak ich rozober s muzom, mamou, kamaratkou psychologom alebo s nami na fore.
Nevidim dovod hovorit detom, ze mohli mat x surodencov, resp., ze tu nemuseli byt nebyt straty predosleho dietatka.
Toto nie je pre detskú hlávku a ani pre teenagera nieco co im v tomto detskom veku nieco da.
❤️
Ja som prve dieta z dvoch tehu, a dozvedela som sa to az davno po 20ke
Moja dcera si pamata mala vtedy 3.5r nejak sa v tom nerypeme raz za cas sa opytam . Vedela ked som bola teho bozkavala brusko a trapila sa ked som bola v nemocnici. Berie to normalne smrt je sucast zivota. .no nemam zaznam z nemocnice ani zdravotne zaznami nemam po ruke.. maly sa narodil potom a nema zmysel mu to hovorit ked je maly. Ked to tvoje deti nevedia staci sa o tom rozpravavat ked budu dospele. Ak mas potrebu o tom hovorit kym su male tak skor s kamoskou mamou muzom.
Neviem, preco by som to mala cielene hovorit. Ak raz pride tato tema, tak sa priznam, ale planovat to, urcite nie.
So synom som prebrala len smrť súrodenca po pôrode vo vysokom štádiu tehotenstva. Aj to preto, že to vnímal. Vedel, že sa nám má narodiť bábätko.. potrat v skoršom štádiu by som nerozoberala.. možno v dospelosti, pokiaľ by to bol potrat zapríčinený nejakou genetickou poruchou či ochorením, ktoré by mohlo ovplyvniť aj budúce vnúča...
Nechcem byť neempaticka, ale rozprávať dieťaťu, že si potratila v 9 týždni, je ako rozprávať mu o sexe z ktorého nič nebolo (bábo) a mohlo byť. Je to tvoja trauma, problém a prežívaš to možno viac ako treba.
To v 9 tyzdni by som neriesila, o tom druhom asi ked budu vacsi….moje dcere sa nepodarilo prve babatko bohuzial pupocna snura, ma nastastie tri deti, ale o tomto pred nimi, mlci zatial, ale napriklad im porozpravala o podobnom pripade, ktory sa stal dcere mojej kamosky, mne pred casom povedala, ze neprejde den, aby si na to nespomenula, ved to bola obrovska trauma, ale snazi sa to vytesnit, naco s tym trapit detsku dusicku zatial….
Môj syn je z IVF, potom sme podstúpili ešte ďalšie. Celkovo ani neviem zrátať, koľko embryí sa neuchytilo. Na čo by som toto mala rozprávať synovi? Jeho život to neovplyvní, len by z toho mal čudno v hlave.
Ked pride na to rec. Ked sa bavite o tehotenstve a babatkach a surodencoch a pod. Moje vedia ale pochybujem,ze vstrebali informaciu. Su malicki na to este.
Hovorit to detom je v poriadku ak islo o dedicne dovody predcasneho konca tehotenstva (ak boli zistene) a aj to v dospelosti aby boli s tymto oboznamene. Inac na nevidim najmensi dovod zatazovat ich vecami, ktore nevedia pochopit. Prenasat na nich svoj smutok, svoju stratu? Preco?
Neviem ake máš stare deti ale načo ich chceš takýmto niečim zaťažovať....keď budu väčšie a budu si zakladať svoje rodiny povedala by som im o tom že čo sa stalo že je takato predispozícia v rodine ale deťom by som s takýmto niečim hlavku nezaťažovala.. keď sa s tym nevieš vyrovnať choď k psychologovi a tomu sa vyrozprávaj,vyplač,vysťažuj je to určite vhodnejšie ako pred deťmi toto rozoberať
Nezaťažujem ich, načo... čo s tým majú, načo by im bola tá informácia? Myslím, že by ich to ani nezaujímalo.
Ja im to nehovorím
Načo
Keď bude dcéra staršia a bude chcieť mať deti sa o Tom pravdepodobne porozprávame. Dovtedy to vnímam ako zbytočnosť
Ako naco ?
Neviem naco by som teraz mojmu 7rocnemu hovorila zeby mal brata ale v 5mesiaci zomrel v bruchu a dieta predtym tiez. To ma aky vyznam? 🤦♀️
Ja ako dieta som vedela otom ze som mala surodenca, ale riesili sme presne priciny umretia az ked som bola tehotna, kvoli genetike.
Neviem kedy o tom zacali rozpravat a bolo to pre mna prirodeze ze surodencov nemozem mat kvoli tomu už.
@tilly do mna z kazdej strany hucili ze kedy uz budem mat surodenca a bolo jednoduchsie po case povedat ze nemôžem mat, ale neviem kolko som mala rokov.
O mamininych potratoch som sa dozvedela az cca okolo desiatky. Som rada ze sme to neriesili dovtedy. Aj tak mi to potom bolo luto , ale nevnimala som to ako ze by som stratila sestry ci bratov. Bolo mi luto maminy, ze sa im nedarilo. Ja sama by som to svojmu nehovorila velmi dlho, je citlvy a mohlo by to cele zle vypalit, keby ani nevedel co vlastne od neho cakam.
Toto je strasna kravina hovorit to detom
My berieme všetky naše deti, živé aj mŕtve, ako súčasť našej rodiny, rovnako ako iných členov rodiny, ktorí už zomreli. Mladšia napríklad si nebude pamätať moju mamu, ktorá zomrela keď mala pol roka, ale normálne ju budeme spomínať - či už v spojení s dedkom, alebo aj inak, proste je to súčasť našej rodiny aj keď už nežije. Rovnako aj deti, ktoré zomreli pred narodením. Starší 4r vie, že má sestru Sáru, ktorá je v nebi. Občas ju spomenie. Teraz som tehotná, vedeli to už všetci, len jemu sme povedali až v 10.tt, keď už bolo jasné, že ak by dieťa zomrelo, budem možno v nemocnici, a bude pohreb, čiže bude to vedieť. Prvé týždne sme jemu nehovorili, lebo nateraz by sa zbytočne trápil, ak by dieťa zomrelo čojaviem v 5.tt, ale v budúcnosti by sme to boli plynulo zaradili do príbehu našej rodiny. Ale tak naši celkovo sú zvyknutý, že sú rôzne životné príbehy, on k nám prišiel ako 9 mesačný, o čom primerane veku hovoríme. Že proste z takýchto tém netreba robiť haló, ale podľa mňa je fajn normálne prirodzene to začleniť do životného príbehu rodiny. Pre zmenu mame v rodine niekoho, kto nepovedal už dosť veľkým deťom o smrti dieťaťa v 2.trimestri, lebo chce, aby dcéra mala prvé skúsenosti ohladom materstva pozitívne. Mne je z tej predstavy trochu úzko, lebo podľa mňa by mali byť hlavne realisticke. Že proste stáva sa to, a ak sa to mladej žene stane, nebude sa aspoň cítiť, že je jediná na svete, ak vie, že dokonca aj mama to zažila. Načo z toho robiť tabu nielen v spoločnosti, ale aj v rodine...?
A inak fakt si to nepamata? Ja keď som rodila mladšiu, syn mal necelé tri. Teraz som znovu tehotná, a pýta sa, kopu detailov si pamätá, aj bruško a kadečo z tehotenstva. Že "keď bola Julianka v brušku, tak si sledovala ako sa hýbe, aj teraz budeš?"
Nerozumiem prečo by si im to mala hovoriť.
Moji už boli veľkí, keď som bola 4x tehotná, povedali sme im v 12tt, v 13 som o bábätko prisla😭 staršie deti boli smutne, malý to neriešil
Naše deti vedia úplne prirodzene o tom. S mužom nie raz spomíname koľko by malo naše 1. dieťa, či by to bol chlapec alebo jediné dievčatko atď. Nie je to u nás žiadne tabu a deti odkedy vnímajú vedia že ich najstarší súrodenec je v nebi. Potratila som v 10.tt.. keby to mám špeciálne nejak otvoriť ako tému neviem ako by som to spravila.. no my doma o všetkom hovoríme na rovinu, s manželom sa veľa rozprávame, nemáme pred deťmi tajnosti, teda u nás sa normálne rozpráva pred deťmi o všetkom a aj toto je toho súčasťou.
Ja by som to uz spatne nehovorila. Mozno az ked budu decka velke, dospele, najma teda dcerky. Aby vedeli, ze aj to je zivot. Ja sa nehanbim o tom otvorene hovorit s hocikym... ale poznam aj zeny, co to taja.
Ine je, ked je to cerstva vec a deti sa pytaju, preco placem a co sa deje. Ja som prisla o babo, ked mali deti necele 2 a 4 roky. 2rocna to dako neriesila, ale 4rocna sa pytala. Ja som za otvorenu komunikaciu, tak som povedala starsej, ze už nemáme to bábätko v brušku a preto som bola v nemocnici, že od nás odišlo a preto plačem.
- Kam odišlo?
- Do neba...
- A sú tam aj iné bábätká?
- Áno...
- Možno to bábätko tam vyrastie a príde po neho lietadlo a príde k nám.
- No to nie, lebo ono potrebuje mamičkino bruško a teplo, aby vyrástlo.
Tym debata skoncila 😢
Nám sa narodili dvojičky šiestom mesiaci, keď mal synček cca rok, pravidelne im chodíme zapáliť sviečku a upraviť hroby, takže to bude brať prirodzene ako súčasť svojho života. O inom by som mu nerozprávala, nie je dôvod ho tým nejako zatazovat.
Moja mama niekolkokrat potratila, my (ja a surodenec) sme vedeli iba o jednom potrate vo vysokom stadiu tehotenstva. To, ze potratila viacnasobne som sa dozvedela az ked som bola sama tehotna, nahodou, tiez zo zdravotnej dokumentacie. Trochu ma to zarazilo, ze mi o tom nepovedala skor. Mne osobne, pokial sme boli deti, tak bolo v poriadku, ze nam povedala len o tom babatku o ktore prisla vo vysokom stadiu tehotenstva. Ale ked uz som bola dospela, myslim, ze mi mohla povedat aj o tych dalsich potratoch a celkovo cim si presla. Pre dieta je to tazka tema, ale dospele zeny, obzvlast mama a dcera by si mali taketo veci vediet povedat. Takze z mojej skusenosti, by som o tom potrate v 6m komunikovala citlivo aj s detmi a o tom v 9tt asi az niekedy neskor, ked by sa zacali zaujimat o tieto temy.