Čakala som dieťatko, ale už tu nie je
Ahojte maminy. Prišla som o dieťatko v takmer 8tt. Písala som mu denník každý deň aj teraz občas napíšem alebo sa s ním rozprávam. No chyba mi nejaké osobne oslovenie. Neviem ci by to bolo dievcatko alebo chlapček. Mala som mena pripravené pre obe prípady. Ako ste si dieťatko pomenovali? Tehotenstvo bolo iné ako som mala pri dievčatách často som myslela ze možno to bude braček ale keď sa mi sníva s dieťatkom vidím dievčatko. Možno som divná ale potrebujem to spracovať osobnejsie
Je mi luto., viem co prezivas aj ja som maminka 2 anjelickov- urob ako ti srdce kaze a ako to prave citis. Chce to len cas, aby si sa s bolestou naucila zit- lebo jazva sa nikdy nezahoji. Drzkaj sa.💔
Veľmi ma mrzí tvoja strata💔
Ak myslíš, že ti pomôže dať dieťatku meno, a nevieš či to bolo dievčatko alebo chlapček, skús vymyslieť niečo unisex, ako napr. Alex.
Ja som nepomenovala, ale kupila som si sosku anjelika na pamiatku. Mne to pomohlo. Kazdy to preziva inac, niekto nechce mat nic na pripomemutie a ja som prave potrebovala nieco hmotne, aby som to vedela spracovat.
Nedala som meno. Bolo to moje prvé, po 2 rokoch snaženia. Cítila som, že to bol chlapec. Už sa to nikdy nedozviem. Stalo sa to v oktobri, potom na Dušičky som mala potrebu ist zapálit sviecku na cintorín. Tak som isla.
Viac som to neriesila. Zvládla a spracovala som to prekvapivo dobre. Asi aj preto, ze som hned otehotnela znovu. Miesto v máji som rodila v auguste. Dceru.
kludne ho pomenuj, ked to tak citis, tak ako to citis. napis mu to do dennicka a rozluc sa s nim. potrebujes sa s tym vyrovnat a toto je tvoj sposob.
Moji rodičia prišli o jedno bábätko tiež v skorom týždni - dali mu dve mená, chlapčenské aj dievčenské. Kamarátka čo prišla o bábo si dal vytetovať maličký nápis na rebrá, takže je to len jej súkromné.
Milá maminka, mrzí ma tvoja veľká strata...tiež som si tým prešla v 6tt. Meno som dala Magdaléna a nieje dňa kedy by som si na maličkú nespomenula ♡ beriem ju ako súčasť nasej rodiny, súčasť mňa navždy. Príde mi veľakrát aj smutno, chyba mi. Je to podla mňa normálne co prežívaš v takejto situácii a co mi bolo odporučené tak istotne dat meno podľa toho aké pohlavie vnímaš, ze to mohlo byť.
Ja som prišla v 16tt, čiže sme už vedeli pohlavie, videli ho na sonách, porodila som si ho. A dala mu meno aké sme mu chceli dať. Zasadila som mu strom a mám anjelika pri rodinných fotkách. Urob tak, ako budeš časom cítiť, nemusíš sa predsa lúčiť hneď, daj si čas.
Úprimnú sústrasť. Je to ohromná bolesť, čo prežívaš. My sme prisli o štyri detičky, každému sme dali meno, jednému dieťatku prischla prezývka. Mne práve pomohlo rátať tie deti, netváriť sa, že neboli, aj preto majú mená. Každá máme inú cestu, ako to prijať. Počúvaj svoje telo, inštinkty, sny. Jedno z mojich detí si tiez vybralo meno vo sne. Proste sa mi snívalo, ako ho mám volať a bolo. Nebolo to meno, ktoré by som niekedy bola zvažovala, ale som rada, ze nezostalo bez mena. Posielam veľa síl.
My sme dali na hrob k našim starým rodičom za oboch anjelikov sošku anjela. Ja som prišla o jedno v 6tt a o druhé v 11tt. Podvedome som vedela ze to sú dievcata rovnako ako som vedela ze syn bude syn. My ani nevieme co sa stalo. Prvý anjelik by sa narodil pred Vianocami, tomu sme na vianoce pálili sviečku a druhy koncom mája. To opäť zapalime aj pôjdeme na hrob. Stále si na nich spomeniem ale už to neboli až tak ako keď sa to stalo. Vianoce boli horkosladke, bude aj koncom mája tak. Ale priateľ mi je obrovská opora. To veľa pomôže.
Podla mna ked mu das meno, este tu stratu prehlbis... ja som dodnes obalku s pohlavim dietatka, o ktore sme prisli v 14.tydzni, neotvorila... ale tak rob ako to citis... kludne mu-jej hovor moj anjelik...
@anjelicek26 psychológovia, čo pracujú so ženami po strate dieťaťa, vždy odporúčajú dať meno. Odsmútiť si, nenechávať si to ako 13.komnatu, kam sa človek boji vstúpiť.
Ahoj. Mrzí ma tvoja strata... My sme dali meno Haftaah, znamená to po hebrejsky prekvapenie, lebo pre nás bude v nebi prekvapenie, či je to chlapec alebo dievča. Pridali sme aj Mária, ale nie preto, že by som mala pocit, že je to dievča, to som pri žiadnom tehotenstve netušila, ale preto, že sme ju chceli zveriť Márii.
Áno viem veľmi to bolí. Ja som to zažila dva krát. Mne pomohlo pomenovanie a pohreb ostatkov. Vtedy sa mi uľavilo trocha.
Preboli to ked pride dalsie babatko.Tolko k dobrym spravam a k nadeji.Daj tomu cas a dopraj si cas smutit tak ako citis ze to potrebujes.Zazili sme to mnohe,aj viackrat.
🫂je mi to ľúto.
Po 2 pôrodoch som prišla o bábo tiež asi cca v 8tt. Mala som šťastie,že doma, tak sme ho dali do rodičovského hrobu, jasne,treba nahlásiť aj na Obecný úrad, aby pri pochovávanie ďalšieho člena rodiny vedeli kto tam tiež je. Pochovali sme ho, nevedela som či chlapca či dievča. Tak sa volá aj Anna Benjamin alebo naopak. Chlapci o ňom vedia, vysvetlili sme im to. A počula som,že keď je už drobček v nebicku dá sa k nemu modliť, prosiť ho o pomoc. Veľa síl ☺️
Ja som mala 4 x spontánny potrat a jeden v 16 TT chlapček a xx rokov som sa v tom rypkala a plakala. Nechcem už o tom vedieť ani na to myslieť. Úplne ma ničí keď si predstavím ako som chodila na kadejaké stretnutia žien a bavila sa o tom furt dookola si to prehrávala a rypkala sa v tom. Dodnes som už len nahnevaná na seba a na všetky ženy, ktoré podporujú neustále rypkanie sa v tom!! Je to choré a nie, nechcem už o tom ani vedieť, čo s pm prežila a koľko tých potratov bolo!!!!!
Prepáč,ale toto nepochopím...ja som si prešla IVF a otehotnela som, bola som najšťastnejšia ,narodil sa mi syn,bola som za neho vďačná,potom som otehotnela zazrakom,ale v 6tt som skončila ako ty,ale proste brala som to ako,že tak to malo byť, asi bolo choré, ma to význam prečo sa to stalo,bola som stále vďačná,že mám syna, nič viac..a tým,že som sa nad tým viac nezamýšľala, psychicky to takto neriešila,tak o 3 mesiace som otehotnela zasa a narodila sa mi dcéra.niektore veci sú tak ako majú byť, človek s tým nič nenarobí...verím,že keby som to takto prežívala, psychika robí veľmi veľa, dcéra tu teraz nieje..
Cítim s tebou. Svojmu bábätku môžeš dať meno anjelik, lásočka, srdiečko... Nateraz je najprirodzenejšie a uzdravujúce plakať, trúchliť. Čas otupí bolesť, ale nikdy nezabudneš. Raz sa isto stretnete a potom sa dozvieš, prečo sa to muselo stať práve takto. ❤️
Prepáč,ale toto nepochopím...ja som si prešla IVF a otehotnela som, bola som najšťastnejšia ,narodil sa mi syn,bola som za neho vďačná,potom som otehotnela zazrakom,ale v 6tt som skončila ako ty,ale proste brala som to ako,že tak to malo byť, asi bolo choré, ma to význam prečo sa to stalo,bola som stále vďačná,že mám syna, nič viac..a tým,že som sa nad tým viac nezamýšľala, psychicky to takto neriešila,tak o 3 mesiace som otehotnela zasa a narodila sa mi dcéra.niektore veci sú tak ako majú byť, človek s tým nič nenarobí...verím,že keby som to takto prežívala, psychika robí veľmi veľa, dcéra tu teraz nieje..
@tinus89 Niektorí majú srdce plné lásky pre VŠETKY svoje deti.
Neriesila som to, je to naozaj pociatocne stadium tehotenstva, neupinala som sa na to, neriesila, co by bolo. Ak uz mas deti, sustred sa na to, co mas, nie na to, co nemas.
Po 2 pôrodoch som prišla o bábo tiež asi cca v 8tt. Mala som šťastie,že doma, tak sme ho dali do rodičovského hrobu, jasne,treba nahlásiť aj na Obecný úrad, aby pri pochovávanie ďalšieho člena rodiny vedeli kto tam tiež je. Pochovali sme ho, nevedela som či chlapca či dievča. Tak sa volá aj Anna Benjamin alebo naopak. Chlapci o ňom vedia, vysvetlili sme im to. A počula som,že keď je už drobček v nebicku dá sa k nemu modliť, prosiť ho o pomoc. Veľa síl ☺️
@greentrees plod v 8tt ma velkost maliny, neviem, co ste pochovavali. V 18tt by som pochopila.
@greentrees plod v 8tt ma velkost maliny, neviem, co ste pochovavali. V 18tt by som pochopila.
@senta_sofia tak poniektori veríme, že človek je ľudská bytosť s telom i dušou od počatia.
Kks. Ospravedlňujem sa, ale keď si vezmem koľko žien poznám, ktoré prešli potratom 2-15x za život a keby každému mali kopať hrob... Keby ešte ste vedeli, koľkokrát ste za život potratili a ani o tom samé neviete... Prišla som, ale nenapadlo mi sa takto utápať. Keďže poznám ženy, ktoré prišli už vo vysokom štádiu alebo po pôrode o dieťa a tam chápem týmto pocitom. Ale v skorých štádiách tehotenstva je to žiaľ selekcia.. A nebyť moderných technológií tak to často mnoho žien nevie. Nepríde mi správne sa takto upínať. Ale asi preto lebo som poznala ženy, ktoré prežili horšie veci a porovnávať to by mi prišlo neuctive.
aj ja som prišla o bábätko presne 17.3. dala som si vyrobiť drevené srdiečko s dátumom a nápisom Náš anjelik😭mne osobne to pomohlo sa rozlúčiť symbolicky
Kks. Ospravedlňujem sa, ale keď si vezmem koľko žien poznám, ktoré prešli potratom 2-15x za život a keby každému mali kopať hrob... Keby ešte ste vedeli, koľkokrát ste za život potratili a ani o tom samé neviete... Prišla som, ale nenapadlo mi sa takto utápať. Keďže poznám ženy, ktoré prišli už vo vysokom štádiu alebo po pôrode o dieťa a tam chápem týmto pocitom. Ale v skorých štádiách tehotenstva je to žiaľ selekcia.. A nebyť moderných technológií tak to často mnoho žien nevie. Nepríde mi správne sa takto upínať. Ale asi preto lebo som poznala ženy, ktoré prežili horšie veci a porovnávať to by mi prišlo neuctive.
@mimka1402 dieťatko je pre ženu dieťatkom už od momentu keď o ňom vie. Myslím že je jedno v akom týždni je tehotenstvo ukončené vždy to bol ten malý človiečik ktorého nebude môcť láskat nosiť na rukách kŕmiť kúpať 💔 15x? To už je riadny masaker pre telo. Nechcem byť odporná ale má to tam ešte zmysel vôbec skúšať? Telo jasne dáva najavo že sa nedá. Pritom je toľko detičiek v ústavoch ktoré by chceli milujúcu rodinu 😔
Ja ti nechcem ublížiť. Len ja z môjho postoju, to beriem tak, že kým to nie je viac ako 12tt, ide o žiaľ normálnu vec proste je to obdobie dokedy je to "prirodzená selekcia", pre mňa kým tam nebolo bijuce srdce apod, je to stále zhluk buniek z ktorého by časom mohlo byť dieťa. Týmto uvažovaním si podľa mňa to zhorsujes. Ono tým že mam v okolí zeny, ktoré prišli l dieťa v 6tom či až pri pôrode o dieťa, mi žiaľ potrat v skorých týždňoch s prepacenim príde "maličkosť" a malichernosť, keďže nie nadarmo prvý trimester sa vníma ako rizikový. Žena potrati za život 10+ viac a ani o tom nevie. Je to bežná vec, keďže nemusia byť príznaky a je to skoré štádium.
Je to smutné ale zamerala by som sa na budúcnosť a možnosť mať dieťa. Ústavy nie sú vôbec plné, sú plné chorých detičiek s ťažkými diagnózami a na adopciu sa čaká dlho niekoľko rokov, k tomu mnoho detí síce tam je, ale nie sú právne voľné teda ostávajú do dospelosti tam...
@mimka1402 dieťatko je pre ženu dieťatkom už od momentu keď o ňom vie. Myslím že je jedno v akom týždni je tehotenstvo ukončené vždy to bol ten malý človiečik ktorého nebude môcť láskat nosiť na rukách kŕmiť kúpať 💔 15x? To už je riadny masaker pre telo. Nechcem byť odporná ale má to tam ešte zmysel vôbec skúšať? Telo jasne dáva najavo že sa nedá. Pritom je toľko detičiek v ústavoch ktoré by chceli milujúcu rodinu 😔
@autorka
Tak niekedy to vyjde na ten 16.-krát.
Ak žena nemá dieťa, snaží sa aj o nemožné.
Inak ja som pri prvom dieťati mala slabšiu menštruáciu ešte prvé dva mesiace. Takže som prišla až po 1.meškaní k Dr keď som bola v 12-13tt. Keby že dovtedy nejakým spôsobom potratím, ani by som o tom netušila. Tým nechcem znižovať tvoju stratu alebo také niečo, to vôbec, len môže to tak mať kopa žien a keby toto všetko už boli reálne deti s dušou tak ktovie koľko ich je na druhom svete. Takže sa skôr prikláňam k teórii, že dieťa získava dušu, vedomie až okolo 100-120.dňa, v dobe kedy už má aj nervovú sústavu.

Podla mna ked mu das meno, este tu stratu prehlbis... ja som dodnes obalku s pohlavim dietatka, o ktore sme prisli v 14.tydzni, neotvorila... ale tak rob ako to citis... kludne mu-jej hovor moj anjelik...