Do tridsiatky som neúspešne podstúpila 2x umelé oplodnenie
😔 Som veľmi nešťastná. Tak veľmi som sa zamerala na to, aby sme mali dieťatko, že som prestala žiť. Keď som mala 26 a manžel 31,povedali sme si, že to skúsime. A tak sme skúšali rok, bez úspechu až sme teda navštívili centrum asistovanej reprodukcie. Problém na oboch stranách. Manžel nulovú morfológiu, ja myom na maternici. Išli sme teda do prvého IVF, z ktorého sme mali dve embria. Hneď prvé sa uchytilo a ja som bola tehotná a šťastná prešťastná. Žiaľ v 19.tt sme o bábo prišli, o naše vysnívané dievčatko 😢 Keď som sa ako tak dala psychicky do poriadku, chceli sme to skúsiť sami, opäť nič. Po čase sme si boli zobrať to druhe emrio, no to sa už nechytili. Teraz mam za sebou 2 IVF, zatiaľ to ešte nie je definitívne ale vyzerá, že budeme mať len 1 embrio. Tento strach a neistotu už nechcem zažívať. Dnes msm niečo pred tridsiatkou a rozmýšľam, či sme si na všetko nemali dat čas. Aj keď to už je jedno. Alebo sa mam na to vykašľať a začať myslieť na seba, na nás. Keby to bolo také jednoduché, hlavou mi už kadečo beží, aj to, že čo ak deti nebudeme mať. Ja by som veľmi chcela byt maminka 😔 to naozaj je cesta za dieťatkom taka trnista?
@seraa nikto tu nehovorí že sa ide zabiť, neviem kde to berieš....proste su ženy, ktoré po dieťati túžia viac ako iné, možno od malička snívajú ako budú mať veľkú rodinu a potom to znášajú ťažšie, nepoznám ženu ktorá sa zabila lebo nemohla mať deti...ako niektoré ktoré si najprv budujú kariéru alebo tak to lepšie možno znášajú neviem, každá máme iné priority a sny ale choré je myslím odcudzovať a posmievať sa zo žien ktoré sa prídu posťažovať a vyliať si srdce na anonymné fórum...keď sa mi to nepáči, idem ďalej, nemám potrebu sa tu vyvyšovať nad ostatných
@kaitlin3 neviem preco kazdy koment, ktory sa nezhoduje s tvojim kritizuješ. Kazdy ma právo okomentovať .. nikto sa nikomu nevysmievam asi súdiš podla seba toto by ma nenapadlo .. mozno si prečítaj este raz a zmeň svoju náladu alebo neprikladaj tvoju povahu k tomu .. ked čítaš ja nie som ty, takze mozno si si len primyslela nesprávny tón . ... ak nie je kritická ako ty tak si zoberie z toho to pozitívne a bude jje lepsie nez jej je teraz.
@seraa pozri, ty si reagovala na môj komentár, vôbec si nemusela 🙂 ja si to nemusím čítať znova, nechcem sa viac zaoberať ženami ktoré namiesto toho aby iné v podobne ťažkej situácie podporili a poskytli im empatiu, tak sa budú ešte vyvyšovať, že ako to lepšie zvládajú a ich snaha vyrovnávať sa s neplodnostou je ako si napísala citujem "chorá" ...to čo si chcela sa dalo aj inak napísať, napísala si tu povyseneckym tónom
Ahoj, tak mna by tato tema v zivote nenapadla pokial som si myslel že som uplne fit. Človek je zdravý ako sa cíti. Prisla láska, manželstvo, chalupka...a sen po dietati. Túzba, prianie rastlo po roku a pol snaženia.V mojích 28 rokoch udrel ,,prevrat v mojom tele"... ked som sa dozvedel že som pre gen. Problem neplodný. To bol šok, slzy, hnev.... a všetko sa mi zmenilo. Strasný čas vnútorneho smutku... neviem to ani v kratkosti opisať keď je toho tolko. Ja som zdravý aspon po inych strankach...nic ma neobmedzuje a preto som vďačný..
No chcem Ťa podporiť aby si nikdy nestracala nadej...buď silná, pozeraj aj na krasne sladke stranky svojho života, na usmevy Tvojho mileho, na spoločný cas...život je krehký. Nemysli iba ako otehotnies, ži svoj život, pozeraj na to čo je vôkol teba..a mysli na to že nič nieje samozrejmosť. Veď pocity sú ako pocasie, .. po dazdi, po zime či sychravom období pride aj teplo, slnečno a noc plna hviezd, noc snov a novej nadeje. Aj na teba čaka lúč, ktorý Ťa bude hriať. Či už v srdci alebo v,, brušku" 🙂...
Áno cesta je to tŕnistá a bolava. A môže byť aj dlhá. No z vlastnej skusenosti viem že človek by sa zničil keby riesil iba potomstvo. Je tu moja zena, ktora potrebuje mna a ja potrebujem ju. Opora.
Budte si aj Vy oporou, držte sa a hlavu hore. Drzime palce a spolu bojujeme🌻
ahoj, nezufaj, hlavu hore, nic nie je stratene a nic nie je nemozne... Rozumiem ti, pretoze presla som si takisto istymi skusenostami, podstupila som iui, stimulacie s clostilbegytom, 5xivf ( 2 nativne cykly, 3x ket) v 2 rozdielnych centrach, vsetko bez uspechu. Na psychiku to teda bol riadny zaberak, ale my s manzelom sme sa dostali do tej roviny, ze sme si povedali, ze sme radi, ze mame jeden druheho, tesme sa zo zivota, budme vdacni za to, co je, nebudeme viac tlacit na pilu, bude tak ako ma byt. Ked nam bude sudene byt dvaja, budeme dvaja, ked viaceri, tak viaceri. My sme sa zaradili na adopciu, 3 roky sme boli zaradeni, poradovnik sa velmi malo hybal, uz sme mali ist na ten opakovany cyklus svhvalovania toho procesu atd., ked som zistila , ze som tehotna, podarilo sa to nakoniec spontanne, pricom jeden znamy veduci kekar ivf centra sa vyjadril, citujem: poviem vam je to na ho...., spontanne nikdy neotehotniete! A nakoniec sa to podarilo. Takze netreba zufat, su to podla mna veci medzi nebom a zemou, niecomu dopomoze medicina, niecomu nie. Ja to beriem uz tak, ze mozno sme mali prejst takouto cestou, aby sme sa niecomu “ naucili”, mozno trpezlivosti, pokore, vdacnosti, neviem, ja si fakt myslim, ze veci sa nedeju len tak. Viem takisto, ze je tazke, ked clovek po tom strasne tuzi, ked ti vela ludi dookola omiela- nemysliet na to, netlacit na pilu, ja som takisto tie reci v tom obdobi neznasala, ale je v tom kus pravdy, ta psychika velmi vela ovplyvnuje, je to mocny carodejnik 🙂 Este co mozem odporucit je mozno skusit akupunkturu, ja som ju podstupila- mozno na nejake zosynchronizovanie “ fyzična aj psychiky” a na druhy mesiac som zostala tehotna, neviem, ci to dopomohlo, alebo nie, ale proste citila som sa vtedy v pohode. Takze velakrat sa veci vyvinu inym smerom, ale verim, ze to bude dobre, drzim vám palce
ten potrat musel byt mega narocny... drzim ti palce
a odporucam brno