Išli by ste na mojom mieste na potrat?

Ahojte, jedná sa o dosť pre mňa citlivú tému preto píšem anonymne.

Jedná sa o to, že som študentka na VŠ, 3.ročník takže ešte 2 mi treba. Celý život som bola skôr kariérne založená a perfekcionistka odkedy pamätám nikdy som sa ako mama nevidela ani v budúcnosti ale napriek tomu deti mám veľmi rada a rada s nimi trávim čas len nemám pocit, žeby som bola dobrou mamou. Čo sa týka tehotenstva som úplne na začiatku a nechcela som otehotnieť ale nejednalo sa ani o nehodu.... je to dosť komplikované.... v skratke nie vždy žena to dokáže ovplyvniť... preto prosím nerozoberajte to ako som otehotnela a že máme spať s ochranou, mala som brať antikoncepciu atď.. ani teraz sa mi o tom nepíše ľahko ale k téme... Mám priateľa staršieho (31r.) zarába slušne takže dieťa by určite bolo zabezpečené ale aj z jeho strany je komplikácia pretože je cudzinec sme od seba necelé 2hod. lietadlom, stretávame sa tak často ako sa len dá, či už on príde ku mne na pár dní alebo ja tam, v lete trávim celé 3-4 mesiace do začiatku školy som len s ním, nemáme žiadne konflikty, veľmi dobre spolu vychádzame takže dieťa by sa nenarodilo ani do polorozpadnutej rodiny aj keď človek nikdy nevie, on dieťa vždy chcel ale teraz zatiaľ o ňom nevie a ak sa rozhodnem ísť na potrat ani mu to nepoviem, že som čakala dieťa. Určite partner sa tu presťahovať nepresťahuje, to viem na 100% nevie jazyk a ani by nemal taký plat aký má v zahraničí, ja vzhľadom nato, že študujem tiež sa tam nemôžem presťahovať (prerušiť štúdium nepripadá do úvahy ani externé).

Odkedy som zistila, že som tehotná začali sa vo mne byť pocity, či naozaj chcem o dieťa prísť už som tak 50/50, čo sa týka toho, či sa chcem stať mamou alebo nie a to mi vôbec nepomáha pretože neviem si predstaviť ako ho v našej situácii budeme vychovávať, on určite bude chcieť byť s ním, čo najviac a ja keď ho vynosím 9mesiacov a následne porodím tiež. Máte nejaké nápady ako by sa to dalo vyriešiť? Už niekoľko dní rozmýšľam ale stále mi z toho vychádza, že ten potrat bude najjednoduchšie riešenie napriek tomu, že niečo málo sa v mojich materinských citoch "zlomilo."

Ešte raz na záver len dodám nie, školu neukončím ani nepreruším už len kvôli tomu, že ak porodím dieťa a vo vzťahu o 10,15 rokov niečo nevyjde chcem aby bolo zabezpečené aby malo všetkého dostatok, nehovoriac o tom, že nechcem byť ani počas vzťahu závislá od partnera.