Nechcené dieťa po znásilnení
Nikdy by som neverila, že na podobné fórum napíšem, ale potrebujem akési povzbudenie... Po znásilnení od už bývalého priateľa som ostala tehotná. Som v 6 týždni, všetko je potvrdené aj gynekológom a mne sa po tomto zistení zrútil svet... Moje dieťa nie je chcené, sú to tvrdé slová, ale ja ho nechcem a neviem čo si počať, vždy som bola proti potratom a tak asi hľadám niekoho kto bol možno v podobnej situácií a nakoniec to dopadlo dobre. Som zúfalá, jeho čin som na polícií nenahlásila, ťažko sa o tom hovorí, ale potom čo sa stalo som bola zdevastovaná a nedokázala som ísť niekam kde by mi robili nejaké výtery a brali veci a podobne. Radšej som to zamlčala, hoci som nemala ani tušenie, že to dopadne takto, ja hlúpa som si mala dať tabletku po, lenže po znásilnení je posledné na čo človek myslí dieťa. A keď som sa z toho už začala dostávať prišlo toto, neviem čo si počať. Bojím sa ísť na potrat...
Som zvedavá, koľké z vás by si zriadilitrvalý príkaz, aby mesačne posielali autorke peniaze na prežitie aj s jej milovaným dieťaťom
Lebo potom pribudne ďalšia diskusia s názormi - Načo si si robila decko, keď sa oňho nevieš postarať
@eva8 no ale brániť sa a mat v sebe už život sú totálne dve rozdielne situácie. Jasne ze každý sa rozhodne podľa seba, píšem za seba že ja s takým niečím by som nedokazala žiť, cely život by ma to zozieralo až by ma to zničilo uplne
@ivankomonika nie je jednoduché dôjsť k rozhodnutiu podstúpiť interupciu.
V prvom rade toto je veľmi zlé fórum na riešenie takejto otázky.
Po druhé...niektoré ste tu fakt slepice.
A autorke...už nerieš, nechoď sem, nevysvetľuj, že či bude taká situácia alebo iná. Si rozhodnutá a nepotrebuješ súhlas nikoho iného. Nikto to decko nevynosí za teba a ani neporodí a ani sa nepostará. Držím palce.
@livus5510 rozhodni sa tak, ako ty sama cítiš. Ja tiež nie som zástanca potratu, ale tvoju situáciu nedokáže nik precítiť okrem teba. Čokoľvek co spravíš, bude dobre rozhodnutie lebo si si to takto želala. Na ničom inom nezáleží, ani na etických dristoch co tu niektoré dokážu napísať. Len na tom aby si ty bola v pohode. Drz sa a bud silná.
@livus5510 -
Ako ľahko sa radí tým čo sa už narodili, choď na potrat, zbav sa ho. Pomysleli na to čo by bolo keby ich mamky počúvali múdre rady takýchto poradkýň. Dnes by bola z nich len kôpka potrhaného mäsa končiaca v kafilérii. Namiesto týchto múdrych rád, by mali poďakovať svojím mamkám, že im dali život.
Ako ľahko sa radí, zbav sa ho a to čím skôr. Budeš mať pokoj. Ozaj ? Budeš mať pokoj ? O tom čo bude potom, ti už nikto nehovorí. Múdrych poradkýň sa to netýka, to nie je ich problém.O tom pokoji by ti mohli porozprávať ale tie tisícky žien, čo to podstúpili. Dieťaťa sa síce fyzicky zbavíš ale toho pocitu že si zabila vlastne dieťa, toho sa nezbavíš po celý svoj život.Ty musíš s tým žiť.
Uvediem ti príbeh jednej našej známej. Keď mala 22 rokov otehotnela. Otca dieťaťa už nechcela , preto sa rozhodla pre interrupciu. Darmo ju otec dieťaťa prosil, aby to nerobila, aj niektoré priateľky, aj tak sa rozhodla a podstúpila tento zákrok. Potom sa vydala za iného. Mali spolu dve deti, chlapca a dievča. Jej manžel sa po čase od niekoho dozvedel o tomto čine a natrvalo to rozbilo ich vzťah. Keď jej syn vysokoškolák dosiahol 22 rokov, tragicky zahynul. Zničila si život a zostala z nej len psychická troska.
@rubinka porovnavas jablká z hruskami. Porovnavas deti pocate vo vzťahu, pocate z lásky, aj keď možno časom nechcené, s dieťaťom pocatym z trestného činu, z bolesti, z utrpenia matky. Sadni si na prsty a až keď zazijes situáciu o ktorej autorka píše, potom moralizuj. Ja som tiež pri life, ale sú situácie, pri ktorých to chápem a možno by som sa zachovala rovnako.
@matta308 - dieťa je dieťa bez ohľadu na to akým spôsobom vzniklo, ako ono môže za to že nebolo počaté z lásky? Tým si zasluhuje smrť? Tak si ty skús predstaviť že ti niekto zažíva odtrhne ruky,nohy, rozdrvi hlavu lebo to je presne to čo to dieťa čaká a to len preto že nebolo počaté z lásky. Ono sa na svet nepytalo. Nik ju nenúti dieťa si nechať ale nech mu dá aspoň šancu narodiť sa a ak na to nemá odvahu alebo podmienky tak je kopec iných alternatív čo s tým urobiť prečo si hneď voliť smrť. Píše že chce začať odznova že chce na to všetko zabudnúť toto je však ten najhorší spôsob ako sa s tým vyrovnať. Ta minulosť ju raz dobehne a bude to ľutovať a kto jej potom pôda pomocnú ruku? O to sa už nestará ani jedna z vás čo jej radíte potrat. Ja som svoj príspevok adresovala práve vám ktoré jej odporúčate potrat aby ste sa zamysleli ale aj jej aby pochopila čo jej vlastné radíte.
@rubinka suhlas so vsetkym, mas pravdu
ostatnym horlivym navrhovatelkam potratu - dieta je vzdy dieta, vzdy sa jedna o cloveka, ono nevinne nenesie ziadnu vinu na sposobe akym bolo pocate, no prave ono ma byt chuda odsudene na trest smrti za vinu niekoho ineho
Lahko sa tu poniektorym radi - zabi - zabila by som aj ja.... skutocne? Aj by ste s tym dokazali po cely zivot zit? S pocitom viny? Zo strachom, kto kazdy sa to o vas dozvie a pri akej prilezitosti. S myslienkou ci to bol syncek, ci dcerka. Uz nenapisete kolko zien rata kazdy rok narodeniny, ktore by ich dieta oslavilo keby tu bolo. Kolko zien porovnava deti na ulici vo veku "toho jej". Zaspava s pocitom viny, budi sa na zle sny, nocne mory a potom nastupuje bludny kruh - navstevy psychologov, antidepresiva, nevydarene vztahy...
To dieta je mozno presna kopia svojej matky, bude mat rovnake vlasky, rovnake oci, postavu, chodzu, gesta, povahu - je skratka Jej
Vam je osud tohto dietata ukradnuty, tak ako je vam ukradnuty dalsi osud tejto matky - vam ide len o to, aby ste boli tie "co mali pravdu" . A potom hor sa vykecat sa a ventilovat do dalsej temy
@rubinka
@tajy az prilis si to idealizujete. Je rozdiel pocat dieta a ist na potrat, lebo je to uz "az 3 dieta", alebo sa zene nechce, alebo je lahkych mravov a je rozdiel tento pripad. Kym v prvych pripadoch zeny maju pocit viny, lebo neboli presvedcene o tomto kroku (aj to iba niektore), pri znasilneniach tento faktor nefiguruje- tam sa stalo nieco zavazne, co prevysuje a otaca taketo rozhodnutie do ineho svetla. A je tisickrat jedno, ci toho chlapa ste kedysi lubili, ci je to nejaky radovy znasilnovac, alebo bezdomovec spod mosta. Co by ste robili, neviete- nezazili ste to, teoria je milionkrat rozdielna od reality a praxe...
@rubinka neviem, či si si čítala aj komentáre. Autorka chodí k pschológovi a má vážne psychické problémy. Ty jej radis, nechať si dieťa a možno riskovať svoj život? Pretože áno, aj na depresiu a panicku poruchu sa zomiera. Koho život je teraz dôležitejší? Ten jej alebo nenardeneho dieťaťa? Ani jeden nie je nadradeny. A preto ak má autorka také psychické problémy, schvaľujem to. Pretože sa môže stať aj to, že to tehotenstvo neprežije ani ona ani dieťa, kvôli psychike.
A keď už píšeš kto jej poda pomocnú ruku, po potrate.. Kto jej poda pomocnú ruku teraz? Kto ju bude živiť? Nemá z čoho, nie je na takú situáciu pripravená.. Jasne, môže vynosit a dat na adopciu, ale tu sa dostávam znova k scenáru vyššie, že aj depresia a psychika môžu zabíjať. Nenavidim moralizovanie. Môžete tým viac ublížiť už aj tak zlomenej duši, ktorá stojí pred najväčšou dilemou svojho života a snaží sa rozhodnúť čo najlepšie.
Ľahko sa radi jednej aj druhej strane. Veď žiadna z nás ju nebude držať za ruku keď pôjde na potrat a tiež žiadna z nás ju nebude držať za ruku keď bude rodiť.
Ja osobne si netrúfam radiť čo má a čo nemá robit. Jedine žena čo si týmto prešla - otehotnela počas znásilnenia jej vie niečo plnohodnotne napísať. Ja si netrúfam a neviem či by som robila v jej situacii je sakra ťažká a tak som jej popriala len nech nikdy svoje rozhodnutie neolutuje. Divim sa ako vy viete jej napísať len tak čo robit ako sa zachovať..
@rubinka potrat depresie v tomto pripade nesposobi- tam uz su kvoli inym veciam. Len na okraj, vies kolko znasilneni skonci "uspesnym tehotenstvom"?? Z prieskumu z mineapolis z 2016 z 2500 respondentiek - ZIADNE. Situacia je v tomto pripade ina ako obycajne nechcene tehotenstvo...
Ja jej podávam pomocnú ruku v tom že sa jej snažím pomôcť nájsť v sebe silu urobiť rozhodnutie ktoré nebude neskôr ľutovať. Ani raz som ju neodsúdila len úprimne píšem to čo už jej žiadna z vás ktoré ste za potrat nenapíšete, že bude mať z toho ešte väčšie psychické problémy, že sa s tým nikdy celkom nevyrovná, že to vôbec nezahojí jej rany ale ešte viac ich rozjatrí. Žiadna z vás a pritom ste matky jej nenapísala čo ten potrat v realite je, ako to dieťa už vyzerá že to není zhluk buniek ale zmensenina človeka ktorá má ruky, nohy, bije mu srdiečko. Ani jedna. Tak v čom ste jej pomohli? Presvedčiť ju že má urobiť niečo čo nie je dobré pre ňu ani pre dieťa lebo je to najrýchlejšie riešenie? Neni to predsa jediná možnosť ktorú má ale vy ju pomalými krôčikmi presvedčíte že jediné správne riešenie je potrat. Aj s tým dokážete žiť? Jasné lebo vám spia doma malé krásne poklady ktoré sú celý váš svet. Čo vás je potom že svojou radou ísť na potrat ste zničili život nie jednej ale hneď dvom osobám? Veď vy deti máte, vás má kto stiskat a pusinkovat, vám má kto povedať mama ľúbim ťa. Čo na tom že táto slečna možno po potrate už nikdy mamou nebude? Zaujíma to niektorú z vás? Zjavné nie...
@rubinka este raz- bola si znasilnena? Ano mam deti, ale mam ich z lasky a v manzelstve. Takisto ako by som si nechala svoje akekolvek neplanovane dieta z akehokolvek vztahu. Ale zo znasilnenia nie a to viem, o com hovorim. To nie je take jednoduche- ze budem lubit a pusinkovat, to je jedno, ze som bola znasilnena (nie, nie je to jedno),co uz ze nemam na chleba, my z lasky vyzijeme.... Autorka sa pytala, co robili zeny a ako sa s tym vysporiadali - nebudem ju podporovat v niecom za kazdu cenu, len aby dieta sa narodilo- zivot dietata nie je nadradeny jej zivotu...
@rubinka myslim,ze autorka je uz davno rozhodnuta ako to chce riesit a nepotrebuje nejake presvedcovanie o opaku . v jej situacii urcite zvazila vsetky pre a proti,a sama si zvolila riesenie,ktore jej pomoze tu traumu zvladnut-nech uz je akekolvek. a asi to len potrebovala povedat "verejne" kedze to nema s kym rozoberat a tato anonymita jej ten "vykrik" umoznila. a urcite by za inych okolnosti konala inak,no ten odpor v nej jej to asi inak nedovoli. to akoby ta nutili jest nieco hnusne. vies ze sa z toho povracias,no niekto ta presvedci ved to zjedz,budes predsa syta. aj to das ale s takym odporom,ze ta to byde zakazdym viac odpudzovat. a tak by asi dopadlo aj dieta. ano,vychovala by ho,to je vsetko,ale viac mu nevie ponuknut.✌️
@rubinka toto nie je podanie pomocnej ruky, ale sypanie soli do rany. Stala som pred rozhodovanim: babo ano, alebo nie? Plus tlak okolia. Je to na zblaznenie, ver mi.
Tvoje slova mozu padnut na urodnu podu tym, ktorym to je jedno. No takych prispievateliek je tu minimum, ak vobec sa tu taka najde
@livus5510 Ja si myslim ze prave ten tlak okolia musis ako prvy prekonat. Ja som tiez dlho prihliadala na to, co si kto pomysli, ale potom som pochopila, ze je to IBA MOJ ZIVOT a iba ja mam pravo na svoje rozhodnutia aj omyly a jediny, kto ma pravo sudit je Boh. K tvojmu pripadu: ja nemozem prestat mysliet na to, ze tvojmu dietatku uz odbijaju dni do popravy :(. Aktualne mam vela nacitane o zmysle ludskej existencie, o nesmrtelnosti duse... a moj nazor je, ze aj ked tebe sa stala velmi zla vec, nemozes ju prekonat este horsou vecou = zabitim. Je to skuska, ktoru ak nezvladnes, tak sa ti vrati neskor... nezavrhuj tu adopciu, nezabijaj dieta.