Nechcené dieťa po znásilnení
Nikdy by som neverila, že na podobné fórum napíšem, ale potrebujem akési povzbudenie... Po znásilnení od už bývalého priateľa som ostala tehotná. Som v 6 týždni, všetko je potvrdené aj gynekológom a mne sa po tomto zistení zrútil svet... Moje dieťa nie je chcené, sú to tvrdé slová, ale ja ho nechcem a neviem čo si počať, vždy som bola proti potratom a tak asi hľadám niekoho kto bol možno v podobnej situácií a nakoniec to dopadlo dobre. Som zúfalá, jeho čin som na polícií nenahlásila, ťažko sa o tom hovorí, ale potom čo sa stalo som bola zdevastovaná a nedokázala som ísť niekam kde by mi robili nejaké výtery a brali veci a podobne. Radšej som to zamlčala, hoci som nemala ani tušenie, že to dopadne takto, ja hlúpa som si mala dať tabletku po, lenže po znásilnení je posledné na čo človek myslí dieťa. A keď som sa z toho už začala dostávať prišlo toto, neviem čo si počať. Bojím sa ísť na potrat...
@thoughtfulweirdo konečne to niekto pomenoval. Je to Ruleta, ktorú si autorka musí zahrať sama.
Všetko čo tu píšeme jej to vôbec nemusí uľahčiť, pretože niektoré tvrdé slová ktoré tu padli jej to vôbec neulahcia. Nech sa už rozhodne akokoľvek.
Ono je vsetko o jej postoji k sebe i zivotu. Je to o ceste zivota, alebo smrti. Je to o ceste k stastiu a odpusteniu (co moze viest i k podaniu zaloby), alebo cesta odsudenia a nenavisti k sebe i inym.
@tecko28 to práveže nikto nevie. Stále sme pritom co by bolo keby. Pre ňu to očividne správne rozhodnutie nebolo. Neviem konkrétne podrobnosti. Viem len ze je z katolíckej rodiny-silno veriacej ale ona už taká "posadnutá" nebola. Nikdy som sa s ňou o tom nerozprávala ale pravdepodobne tam veľkú úlohu zohrala rodina a bola k tomu dotlačená. To rozhodnutie proste musí vzist konkrétne z tej ženy. A vtedy je podľa mňa oveľa lepšie pripravená na to co bude po tom a je jedno ako sa rozhodne len sa musí sama. Snáď chápeš.
Ešte raz nie som za potraty lebo sa to paničke zrovna nehodí. Toto je ťažký prípad a žiadna z nás by nemávla rukou.
Nie kazdy ma to stastie, ze ma podporu najblizsej rodiny, znamych, ktory su ochotny pomoct v akejkolvek situacii a keby autorka mala tak by uvazovala mozno inak. Takze nikto z nas ju nema pravo sudit.

Najhoršie na autorkinej situácii je to, že nikto nemôže vopred odhadnúť, ktoré rozhodnutie ako poznačí jej psychiku. Možno jej potrat uľaví, možno pridá psychické problémy. Možno by jej vynosenie dieťaťa prinieslo pokoj a lásku do života, možno by to nezvládla. Zbytočne tu každá píše to, čo sa podľa nej stane a čo by podľa jej presvedčení malo byť to "správne". Následky ktoréhokoľvek rozhodnutia zistí až časom autorka sama. Každé jedno jej môže ublížiť a rovnako jej každé jedno môže pomôcť. Je to v podstate len veľmi smutná ruleta.