Neplodnosť a psychika
Ahojte, hľadám skúsenosti žien, ktoré sa mnohé roky snažili o dieťatko a bohužiaľ sa im nepodarilo otehotnieť. Prechádzam hrozne ťažkým obdobím a neviem ako ďalej. Viem, že na tomto fóre sú hlavne mamičky, no možno sa nájdu aj ženy, ktoré si prešli niečím podobným ako ja a podarilo sa im zachovať si normálny život a vzťah s partnerom.
nikdy som nebola tehotná a po dieťati s manželom túžime viac ako štyri roky. Ale ani predtým sme sa nijak špeciálne nechranili. Manžel má horšiu morfológiu a chronickú prostatitidu, inak je zdravotne ok. Nefajčí, pije len veľmi príležitostne, nie je obézny, sem tam chodí behať. Ja som relatívne ok, zistili mi len trochu zvýšený TSH hormón a na genetike mi zistili ze mam 47 chromozómov. Nadbytočny chromozóm je na 21. mieste. Z gyn hľadiska som v poriadku.
Ivf nechceme podstúpiť, prosím nerieste prečo, jednoducho obaja vieme, že to nie je cesta pre nás a mame k tomu vážne dôvody.
Snažím sa vyrovnať s tým, že nikdy nebudem mamou, no nejde mi to. Nemám dôvod ráno vstať z postele, v ničom nevidím zmysel. Vždy som bola pripravená mat veľa detí, túžila som po veľkej rodine a považujem to za jedinú moju úlohu v živote. Aby to cele moje bytie malo nejaký zmysel. všetko sa to rozpadlo. Uvedomujem si, že nič také zrejme už nepríde a ja neviem ako ďalej.
@lapaloma1987 my sme na adopciu čakali úplne krátko.
Kamoška nám poradila nech si dáme žiadosť o pestunstvo...A hľadáme dieťa ktoré "ešte nie je právne volne na adopciu" ale kde je to len vec úradov. Napríklad - situácia ze matka porodila, dala súhlas na adopciu...papiere šli na súd ale z nejakého dôvodu tam zamrzli a dieťa stále nie je v zozname na adopciu.
A presne to sa nám stalo a presne také babo sme nasli. 6 mesiacov bol v profi rodine...A papiere stále nemal v poriadku až keď sme sa do toho obuli začali to naháňať a sťažovať sa a tlačiť na úrady. Doma sme ho mali asi dva mesiace po ukončení prípravy v Úsmev ako dar.
Absolútne zdravé dieťa bielej matky...má dnes 3,5 roka...úžasný, krásny, šikovný, spoločenský...rozpráva, motoricky zdatný...vôbec nebýva chorý...miluje ho celá rodina...najlepšie rozhodnutie aké sme kedy urobili. Ešte sa to dieťa na nás aj podoba 😂😂😂Aj keď to boli dlhé mesiace priprav a byrokracie...
Potom sme sa nejako mentálne vyrovnali s tým, že všetko je ako ma byt...žili sme si, chodili do prace...do škôlky...A prišla korona...ostala som s nim doma...A zrazu nedostala menštruáciu 😂 A náš fešák bude v zime veľký brat...
Čiže...zázraky sa dejú...vtedy keď sa MAJÚ diať.
Co.som sa ja narevala...keď to.nevyslo x krát predtým....A v 35ke keď už by to človek ani nečakal...A hlavne neriešil...tak sa to podarilo ani nevieme ako 😂😂😂
@ckatka bozeeee......kraaaasneee... ja tu v robote reveeeeeem..... prisiel klient a oci na mna ze co sa stalooooo a ja ze kokos to mam alergiu 🤦♀️😂🥰🥰🥰🥰🥰🥰 mojaaaa..... drzim velmi prevelmi palce ❤
Ahoj 🙂 Neviem, odkiaľ si, ale my sa v Trnave pravidelne stretávame v rámci podpornej skupiny a osobne pre mňa je to niečo, čo mi MEGA pomáha...u mňa je najväčším problémom ten pocit samoty, keďže vo svojom okolí nemám ženy, ktoré by si prechádzali niečím podobným...manžel je obrovská podpora, ale v tomto sa cítim sama, aj keď sa všemožne snaží...V tejto podporke sa veľa rozprávame o všetkom, čím prechádzame, čím sme si prešli, čo nás čaká...vynadávame sa, poplačeme, zasmejeme. Ak by si chcela vedieť viac, pokojne mi napíš 🙂
@theredpoppy ďakujem Ti, je to výborný nápad... Škoda ze som ďaleko od Trnavy. Ale veľmi fandím niečomu takému. Už len prečítanie si podobných osudov tu v tejto diskusii mi pomohlo. Teoreticky som vedela že takých žien je veľa, ale až keď som si tieto príbehy čítala, videla som, že v tom ozaj nie som jediná a ze to, čo prežívam, prežíva aj niekto iný. ❤️
A nevysvetlil ti genetik, že prečo sa tvoje telo bráni tehu? Či to je v poriadku mat 1 chromozom navyše? Tsh ti odskúšali znížiť? Na tehu je mat najidealnejšie do 1
A možno keby ste tak striktne neodmietali ivf bola by si dávno šťastná.
Osobne mám dcéru z ivf prirodzene oplodnene v miske a druhá je prirodzene počata o 9 mesiacov po nabehnuti ms a že sme mali sex extrémne sporadicky teraz sa dokonca musíme chrániť. Ale zase ja som nemala žiadny z vašich problémov ani muž. Hľadáš odpoved na tvoju otázku ktorú každý rieši ináč, ináč ju prežíva. My sme vedeli že dáme všetko pre to. Absolútne. Možno aj vy keby ste sa oslobodili od predsudkov mohli by ste byť šťastní, akurát neviem či to nieje práve tá genetika ktorá tomu bráni. Nemáte nábeh na dieťa s DS?
Prečítala som si tu spravu ako sa muž zachoval že keď prišli výsledky z genetiky.
A to je presne ono. On túži po deťoch?
Prepáč ale myslím že nie. S mojim mužom sme riesili čo mesiac veci len aby sa podarilo. Všetko sme prežívali spolu. Keby trebalo, muž by chodil po špičkach alebo dole hlavou len aby sme boli bližšie. Tvoj muž buď deti nechce alebo nevie vlastne čo chce a ty tým trpíš!
@sono2 PCO oficiálna diagnóza. Jednoducho som to nechala tak, neriešila a začala si všímať ostatné krásne veci v živote. Kúpili sme psa, učím v škôlke, takže počas dňa som mala veselo. Psychicky som už bola tak vyčerpaná, že iné sa robiť nedalo, len všetko hodiť za hlavu a normálne žiť. Ľahko sa to píše a horšie spraví. Želám všetko dobré 🍀🍀🍀
Ahoj som s podobnými skúsenosťami :(
tiež sme na tom podobne :(
@theredpoppy nie je niečo podobné aj v Nitre ?
@ziabronozka uff, to veru netusim...ja som zalozila sama, zo svojej potreby 🙂 a nastastie som spoluautorkou jedneho projektu, takze mam k dispozicii proestor, kde sa realizuje.
@theredpoppy to je pekné , ktovie ako by som zistila či je niečo podobné aj v Nr. A ako u vas prebieha stretnutie s ostatnými, niečo riešite, podporujete sa, ja len ak by to v Nr nebolo či to nezaložim aj ja ak sa bude dať. a ešte v akých priestorch ste, a koľko ľudí vas navstevuje?
@ziabronozka stretavame sa raz za mesiac, "event" prezentujeme na FB toho projektu (Baterkáreň), čiže týmto tak oslovujeme širšiu verejnosť. A kto chce, môže prísť. Dokopy,čo sme zatiaľ boli nás bolo nejakých 6. Niekedy sme len dve, niekedy 4....je to zvláštne, lebo nevieš, či baby neprídu, lebo sa zadarilo, alebo práve naopak, alebo akú majú situáciu...čiže vedia, že môžu prísť, ale neobvolávam nikoho, nepíšem im. Ak chcú prísť, napíšu mi súkromnú správu, aby som ich čakala 🙂 A len sa tak rozprávame, ako kamarátky pri káve, čo nové, čo máme za sebou/ pred sebou, niekedy sa aj vyplačeme, posťažujeme, zasmejeme 🙂 je to veľmi fajn
@ziabronozka A určite odporúčam založiť, ak sa dá 🙂 keby ste sa len pri káve niekde stretávali 🙂
@theredpoppy no mnohé toto určite potrebujeme.
@theredpoppy aj to máte nejako pomenované? a máte skupinu iba na fb alebo aj tu ? ak by som s tým začala ako mám postupovať ? čo všetko budem potrebovať....
Ospravedlňujem sa ak to bude niekomu prekážať, ale ja momentálne využívam služby fertilitycoaching.sk - odporúčam
@rebeka6615 co to je? o co sa jedna ?
@ziabronozka je to psychologicka pomoc od koucky https://www.fertilitycoaching.sk/
@ziabronozka na fb nás nájdeš medzi podujatiami stránky Baterkáreň 🙂
Viem, ze to nie je lahke ale takýmto postojom tvojej situácii nepomáhala naopak... ak nemate biologicky problem tak netreba zúfať a ničiť moznosti zlou psychiku. Poznam vela párov co otehotnela po 8,9 10 rokov.. ono ta 10 je Častá .. telo sa mení... este nic nie je stratené ale treba sa na zo vykašľať .. proste to príjmu v pohode, ze su aj horsie veci a začni sa sústredí na nieco ine. Veľakrát prave ked to vzdať veci pridu. Muž nech je vitamín E,D a Zinok .. denne aj pol roka... a choďte niekde na dovolenku... ale naozaj sa uvoľniť a byt happy... kolko mas rokov?
Ahoj. S mojim partnerom sme spolu 14 rokov, keď sme sa rozhodli isť do dieťaťa, tak ja už som mala pokročilý vek. Ale skúšali sme. Nešlo to. Gynekológ povedal, že ja som ok, len nevie čo môj partner, aby to mohol riešiť. Vedela som, že keď neotehotniem prirodzene, tak iné možnosti nebudeme riešiť. Prešiel rok, dva, nič sa nedialo. Pri každej ms som bola nešťastná, aj som si poplakala. 40iatka na krku. Každý hovoril pôjdete na dovolenku, podarí sa, boli sme na troch. Už som bola zmierená s osudom. Ako spomínala @juliet86, videla som našu budúcnosť tak, že budeme ďalej cestovať po svete a užívať si jeden druhého takto aj o 30 rokov. Samozrejme, že šťastná som úplne nebola, ale prijala som to, lebo poznávať svet po boku milovaného človeka je tiež naplňajúce. Môj partner to tiež bral úplne inak ako ja, jeho to až tak netrápilo, ako mňa. A keď už som bola zmierená, že nám nebude dopriate, tak to prišlo. Máme vytúženého synčeka, ktorého obaja veľmi ľúbime, rodila som 42 ročná 😉