Neviem sa vyrovnať s pôrodom, ktorý skončil sekciou.
Ahojte, píšem radšej anonymne, pretože je to pre mňa citlivá téma. Som 5m po pôrode, prvé dieťa. Na pôrod som sa "pripravovala", bola som na kurze, počula všetky tie krásne veci o bondingu a prvej zamilovanosti. No a môj krásne rozbehnutý pôrod nakoniec skončil akútnou sekciou, dcérka, veľké dieťa, 4,5 kila a to som rodila ešte pred termínom. Nedokázala som ju vytlačiť...proste ku koncu celé zle ...už som cisársky aj očakávala. Dcérka je zdravá, milujem ju najviac na svete...ale keď si pomyslím na pôrod - mrzí ma, že som ju nemohla mať pri sebe hneď, že som ju nedokázala porodiť...akoby som zlyhala 😒 Chcela by som aj druhé dieťa, ale už teraz viem, že to zase bude sekcia..a mám z toho hrôzu. Ako ste to zvládli vy? Niekto povie, že sekcia je "ľahšia"...ja si to nemyslím, na bolesti z kontrakcií každú minútu som zabudla hneď...na jazvu sa pozerám každý den.
@gigihadid pozri ja som kvoli mojmu synovi prisla o maternicu. Ledva nas zachranili a ja som do dnes poznačena. Kazdy vecer ako pozriem na syna vidim v nom vsetku tu bolest, ktorou som si musela prejst. Syn ma rok a vobec to neni ze pozriem na neho a na vsetko zabudnem, praveze to je pozriem na neho a vsetko vidim odznovu, preto autorku plne chapem. Maleho milujem a život by som za neho dala, no to nic nemeni ze kvoli nemu som dopadla tak ako som dopadla.. A tebe neprajem nikdy toto zazit, ale kym nezazijes, nepochopis. Lahko sa ti rozprava ....
@saskia_98 to nevysvetlis takej, co to nezazila
@gigihadid nema sa nad tym trapit, ale riesit to ma, ked zanedbas nejaky psychicky problem, tak sa to moze len dalej nabalovat. A tvoj necitlivy komentar jej urcite nijak nepomohol. Nemusis chapat, ze niekoho to trapi, ale to neznamena, ze to mas bagatelizovat. Bud rada, ze si mala dobru sekciu, keby si mala zlu, tiez by si inak hovorila...
Casom vytesnis, pred druhym porodom sa to asi vrati. Teraz sa tes z dojcenia a ak sa ti da, skus sa pri druhom porode zamerat na to, aby si mala bonding aj v pripade cisarskeho, ide to aj u nas. Najdi si dobreho porodnika a jemu o tom povedz. Dojcenie a bonding pri druhom je podla mna najlepsia terapia pre matku v tomto stave.
Mam uplne totoznu skusenost. Prvy syn akutnou sekciou z rovnakych dovodov. Hotova som bola dlho ale uplne. Mame uz druheho syna,prirodzene,hoci bol este vacsi ;) cize vsetko sa da. Nezufaj.
Kludne mi napis IP.
Ako by som citala o sebe...vsetko som podriadila prirodzenemu porodu az na to,ze moje telo rodit nechcelo. Prenasala som 14 dni. 3,5 dna do mna liali oxytocin, cely cas som sekciu odmietala, mala som take sialene bolesti,ze som odpadavala....nakoniec som porodila "prirodzene" 4kg dieta... dcera vyzerala ako po boxerskom zapase, bonding? Nebol, riesili,aby sa vobec adaptovala, od vtedy mam problemy s krizami a panvou...navzdy. Ale dosiahla som,co som chcela...prirodzeny porod. Druhy a treti porod bola sekcia, vyprosila som si ju, nastastie za nu, necitim sa o nic horsia matka ako po prvom porode. Sekcie boli ovela menej bolestive nez moj prvy porod. Keby mozem vziat cas spat, prikyvnem im aj 1x na sekciu, mohla som sebe aj malej usetrit vela bolesti a problemiv
@orsi_h jej a aké veľké teda bolo druhé? Pretože som počula, že na vbac len do odhadu 4 kíl, čo u nás nebude 🤦 preto ma to aj hnevá, že keby som prvé porodila prirodzene tak aj druhé by bola šanca..takto veľmi nebude.
@jvlo ďakujem za skúsenosť, moja mala 4550g a bolo to ešte 6 dní pred termínom sa vypýtala...no všetko prebiehalo dobre, až nakoniec nezostupila do pôrodných ciest pod dobrým uhlom, pretože veľká hlavička...ešte tri hodiny sme skúšali tlačiť, polohovať...zase tlačiť a tak dokola a nič sa nepohlo..no nakoniec som od vyčerpania kývla na sekciu 🤷 hovorím si, že som mohla niečo urobiť inak ale ozaj ten priebeh sa nedá naplánovať.
Pri druhej dcére mi vraveli že keby mala aj nad 4 kilá,že to nevadí, len že musí byť dostatočne dlhá doba medzi prvou sekciou a druhým porodom,musí byť jazva v poriadku a musí pôrodná činnosť nastať spontánne. Podľa toho píšeš máš nádej na vbac, každé dieťa je iné a čo bolo pri prvom dieťati sa nemusí opakovať pri druhom. Držím ti palce 😉
@gigihadid ja som nenapisala, ze si si nezazila bolest alebo strach a pod. Ale nezazila si si ten pocit, ked sa citis ako nemozna, ze si nedokazala ani dieta porodit a z okolia na teba vyvijaju tlaky. Kazda sme ina, niekoho to polozi, niekomu to nic nespravi. Ja napr.nechapem, ze sa niekto nevie preniest cez potrat v rannom stadiu tehotenstva, za prve som to nezazila a za druhe myslim, ze by sa ma to nejak vyrazne nedotklo, ale nvm to tvrdit na 100%. Kazdopadne nikdy by som si nedovolila napisat zenu, ktoru to boli a trapi, ze zalozila zbytocnu temu. To, ze niecomu nerozumiem, neznamena, ze to tak musia mat vsetci.
@gigihadid Prepáč, ja myslím, že si sa ty sama ešte nevyrovnala so svojou traumou, preto taká reakcia. Nechcem sa tu hádať s tebou, prajem ti všetko dobré.
Moj mal 4kila ale vobec sa nikto nezaoberal odhadom hmotnosti,skusili sme a islo to. Povedala mi dr jedine ze nemam brat tehot.vitaminy aby zbytocne nerastol navyse. Prenasala som 10dni,ajtak sa to podarilo.
Dnes to maju zeny fakt tazke... vsade do teba hucia ako je dolezity prirodzeny porod, bonding, dojcenie, zdrava strava, pitny rezim, cerstvy vzduch, vychova taka a onaka, kolko spanku.. uz vymyslam ale chapes ma... takmer ziadne dieta nema dokonaly zaciatok... niekto sekciu, niekto predcasny porod, niekomu sa nepodari dojcit, niekto nechce jest niekto pit, niekto spat, niekto nic 😀 proste vela zien ma taketo drobne traumy, bojuj s tym ako hrda matka 😎 ja si nedostatocny bonding po predcasnom porode vynahradzam kazdodennym "bondingom" aj ked uz ma dva roky 🙃
Ahoj viem že máš zlý pocit ale nemaj . Porodila si zdravé dieťatko a to je dôležité . Niektoré veci sa nedajú až tak naplánovať . A ty ako matka si vôbec nezlihala !
to je zbytocne riesit, ako sa ktora zena citi po sekci/vaginalnom. Pre niektoru to bola pohoda, a napr. sa zle zhojila jazva, ina trpela ako kon a jazvu ani nevidno, to iste pri vaginalnom. Co zena - to iny porod. Ako pri kazdej vaznej udalosti - jedine, co pomoze, je CAS. Prejde to, a vztah s dietatom budes mat ten najdokonalejsi
Ahoj, presne viem co prežívaš.. Ja už ďalšie dieťatko ani nechcem, lebo mam z toho pôrodu nočnú moru.. Ja som tiež išla akútne na cisársky rez, nedokázala som ju vytlačiť, rodila som v rôznych polohách, ale nakoniec mala zakliesnenu hlavu a skoro zomrela,... Pri cisárskom som bola taka vyčerpaná, že som sa nedokázala ani prehnut na spinal, čiže nič z toho.. Nemala som ju na hrudi, manželovi ju ukázali skôr ako mne a čerešnička bola, že som ju nemohla kojiť, lebo ma fenylketonúriu.. Ale..ty to môžeš mať inak,tak ako možno by som mala aj ja druhé, keby.. Musíš to len risknut, možno pôjdeš prírodzene a všetko bude podľa tvojich predstáv
Ja som rodila spontánne a nemohla som porodiť, bolo to 36 hodín trápenia a napokon som rodila nie úplne otvorená, mi ju vytláčali lakťom, veľmi mi pritom poškodili pôrodné cesty, mala som rok ochrnutý análny zvierac, nevedela som, či nebudem na plienke celý život, o 1,5 roka som bola na operácii krčka maternice, lebo po pôrode bol roztrhany a neustále zapálený, mala som silné výtoky. Sekciu mi neurobili, lebo si nevšimli na poradni, že som anemicka a ca. v tom okamihu, keď to zistili mi odišla plodová voda. Po pôrode som mala hemoglobín 78 miesto 120, po com, čo som zažila som podpísala reverz a odmietla transfúziu , ale našla sa pre mňa nejaká náhradná liečba, dávali mi transfúziu železa priamo zo žily. Mlieko neprišlo, iba také kvapkanie... Vytrapila som sa, nič som si s babom.neuzila,lebo som stále riešila zdravotné komplikácie. Hrozne spomienky, je mi z toho vždy nanič, zbabrana starostlivosť o mňa ako pacienta a som ozaj rada, že dcérke sa nič nestalo, že je zdravá. Krok maternice nemám ani teraz úplne v poriadku,ale už má to prešlo, darmo, to že by som bola ja herečka a mala by nebola v poriadku by mi šťastie neprinieslo. Cítim sa dobre, ale až doposiaľ sommsi myslela, aké majú ženy so sekciou šťastie, keď im tu sekciu urobia. Naozaj, netráp sa,hlavne že ste zdravé.Ja si už na druhé bábo ani netrúfam, ten ochrnutý nerv,ktorý sa napokon zahojil (to neprajem nikomu, samovoľny únik plynov a stolice staci na celoživotnú depresiu) mi úplne stacil, nehovoriac o ostatnom. Aj tak to nie je celá story, ale už sa mi nechce vracať do minulosti, už je to v poriadku a tešíme sa, že sa máme dobre. V tých nemocniciach je to ozaj často biely koncentrák. Netráp sa, všetko bude dobré, je to ešte čerstvé a aj duša sa zahoji, hlavne sa z toho vyrozprávaj.
Ja som mala taky pocit kvoli nekojeniu..(netvorilo sa mi extra vela mlieka)..pretoze samotny manzel na mna tlacil s kojenim..az rokmi by som sa uz nenechala dotlacit do jeho vizie....a velakrat mu to vycitam.naozaj nepodstatne je to ako, ale ze si porodila...dietatko je medzi vami....tak sa vytesujte....
Ja vobec nepovazujem cisarsky za zlu volbu....dokonca som si jeden planovala...lebo som sa bala KP...a bol mi zamietnuty...respektovala som rozhodnutie lekara.....a nech by to bolo dopadlo akokolvek....zmierila by som sa ....
Niekedy je to naozaj na nas ako sa s tym vyrovname...nezalezi na druhych ale na tvojej mienke o sebe.....a take krasne velke dietatko 4,5kila....musis byt hrda na seba ze si to tak pekne zvladla.
Ahoj, ja som sa tiež pripravovala na prirodzený pôrod aj aniball som si kúpila no nakoniec ani necvicila keďže som mala preeklampsiu a s vysokym tlakom som skončila v nemocnici... nakoniec mi v 38tt odtiekla voda a 37 hodín nato pre nepostupujuci pôrod a klesajúce ozvy bábätka som skončila akutnou sekciou... vtedy to bolo pre mňa vykúpenie a neskutočná radosť že to už máme zasebou a obaja sme to v zdraví prežili...kaslat na jazvu... ale o 2 roky na to sestra porodila prirodzene a vtedy som pocítila ten rozdiel... mama bola na ňu hrozne pyšná lebo sestra to dala prirodzene a ja som bola niečo menej lebo som rodila sekciou a vtedy ma to zabolelo ... co už... akoby sekcia menej bolela alebo čo...skúsila som si aj kontrakcie a sekciu 2x a ani ta nebola 2x rovnaká... prvá v pohode bez komplikacii a druhá komplikácie pri zákroku aj po ňom
@luciade To je mi veľmi ľúto, takéto niečo by sa tiež nemalo stávať. No mala si asi celkovo smolu aj na lekárov no 🙄 ale verím, že sa bojíš druhého tehotenstva, držím palce 😊
@lienka959
@pieksamaki ďakujem baby za povzbudivé slová, ozaj mi táto diskusia pomohla sa vyrozprávať.
@lienka959 no to je smutné, keď mama robí také rozdiely. Mňa zase mrzeli tie komentáre od mnohých kamarátok aj rodiny...doteraz mám aj brucho nič moc a na veľké cvičenie sa ešte necítim..no ale časom to ozaj prejde, kto to nezažil, nikdy nepochopí...hlavne že detičky sú zdravé 😊
