Som nešťastná, priateľ nechce dieťa
Ahojte. Mam 28 rokov, a mam dost komplikovany problem. Bola som 6 rokov vydata, no s manzelom sme nemoholi mat babo nakolko som mala PCO a bez ovulacie tak sme chodili do Sanatoria Helios v Martine kde som absolvovala dva cykly IVF, jeden bol neuspesny a po druhom som v druhom tyzdni potratila ☹ . Cely tento proces sprevadzali neskutocne zdravotne a psychycke problemy a po mojich neuspechoch som bola nutena chodit k psychiatrovi a uzivat antidepresiva. Nesla som sa proste zmierit s tym ze nemam dietatko 😒 Bola som dost posadnuta touto myslienkou co tiez nerobilo dobrotu v mojom zdravotnom stave. Casto som bola PN, nebola som schopna normalne fungovat. Ked to uz bolo naozaj zle, rezignovala som a doslovne som len prezivala. Samozrejme moje manzelstvo skoncilo rozvodom. Odstahovala som sa, zila som sama, a bolo to hrozne. Myslela som ze zacnem odznova, no mylila som sa. Utapala som sa vo vlastnej bolesti a este aj samote. Zrazu nebol nablizku nikto kto by ma polutoval, pohladil a utesil. Takto to islo dlhu dobu. V praci si vsimol moj kolega ze to uz nie som ja, videl ze nieco nie je v poriadku tak som sa mu vyspovedala, co mi padlo velmi dobre. Zacali sme sa stretavat, velmi sme si rozumeli, az to nakoniec skoncilo tym, ze sme sa dali dokopy. V podstate sa ku mne nastahoval. No malo to jeden hacik...Mal v tom obdobi 20 rokov a ja 26. Nijako na pohlad vekovy rozdiel nevidno a pravdupovediac rozumela som si s nim lepsie ako s exmanzelom ktory mal 32 rokov. Ale zlaty klinec prisiel asi po roku nasho vztahu, ked som zistila ze som tehotna..Skoro som odpadla. Neviete si predstavit ten sok ked mi to doktorka povedla. Po takych utrapach....Samozrejme priatel nadseny nebol..Lenze nastali komplikacie. Zacala som sa citit coraz horsie a doktorka mi potom povedala ze musim ist do nemocnice, lebo to vyzera na mimomaternicove tehotenstvo co sa aj potvrdilo a este v ten den ma operovali. Odstranili mi lavy vajickovod, nakolko bol uz velmi poskodeny. Ale prezila som to, priatel bol pri mne, podrzal ma a zili sme dalej. Teraz odvtedy presli dva roky zijeme spolu nadalej a zacinam vazne uvazovat nad tym, ze chcem babo. A to je kamen urazu. Nejdem ho presvedcit, ze to u mna nie je len tak. Otazne je ci vobec este otehotniem po vsetkych mojch problemoch a len s jednym vajecnikom. Viem ze je mlady. Teraz ma 22 rokov. ale ja uz nemozem cakat. Chcem to aspon skusit..som z toho zufala, on o tom nechce somnou ani hovorit. Je mi to hrozne luto, a neviem co robit . Mam strach ze mne sa tohto stasia ako je mimi nikdy nedostane. Paradox je ten, ze s manzelom som deti nemohla mat a s priatelom s ktorym som uz bola tehotna, dieta nechce... 😢
awa ahoooj, pozname sa z grafov, moc som ti drzala palce a prezivala s tebou ked si riesila tehutestiky 😉 Co sa tyka Nicolkinej storry, uplne s tebou suhlasim. Tiez som sa rukolapne drzala mojho ex, vraj v zachrane nasej rodiny (mali sme dieta). Ked som to vzdala a povedala som si, ze radsej sama ako takto, odrazu prisiel niekto, kto bol pre mna ako zazrak. Tiez mi vela ludi vravelo, ze to som dostala za odmenu 😉. V novembri sme mali svadbu. Este by sa zislo to babätko, po ktorom obaja tuzime a verime, ze raz pride 😵 😵 😵
bobi treba verit, my sa snazime 15 mesiacov a teraz nas caka prve (a snad uspesne) ivf. Drzim palce i tebe 🙂
Nikolka, precitala si si tu vela nazorov (i tyh, ktore nieco podobne zazili) na tvoj pribeh, tak snad sa rozhodnes spravne....
esther, tak držím moc palčeky na to IVF... nás čaká čoskoro tiež 😒
awalancha ked som si precitala tvoj pribeh az mi mraz behal po chrbte 😉 . Neskutocny pribeh, a este neskutocnejsi zaver. Ked sa tak nad sebou zamyslam, je jedna velka pravda, ze sa snazim svoju terajsiu situaciu akosi prehliadat, nepripisovat vyznam intuicii a vnutorenemu hlasu ktory mi vyslovene krici do ucha aby som isla inou cestou, ze toto nie je nic pre mna. Je to schopnost asi kazdej zeny ze dokaze vycitit iste veci, vyhnut sa urcitym problemom a vyhnut sa niektorym situaciam a to vdaka intuicii. Som ale taka, ze mam svoj zauzivany stereotyp a bojim sa ho vzdat. Je to ako droga od ktorej sa tazko odvyka. Viem len tolko, ze moj priatel nie je ten ktoreho bezvyhradne lubim, lubim ho svojim sposobom ako dieta ktore potrebuje starostlivost, a mam ho ako taku naplast. On je zasa typ ktory sa necha rad rozmaznavat, hyckat, zboznuje moju pozornost, ked sa mu venujem, ked ho obskakujem. Najmensi naznak toho ze nemam naladu, alebo ze sa na neho pozriem nie podla jeho prestav je problem a vykrikuje mi ze uz ho nemam rada. Stale si hryziem do jazyka aby som nepovedala nieco nevhodne, co by ho mohlo ranit a mna mrziet. Akoby som potrebovala vazny podnet alebo problem na to, aby som od neho odisla. Nedokazem mu ublizit, hoci viem ze raz on s tym mozno problem nebude mat. Taktiez zijem s pocitom a vedomim ze raz naozaj nastane situacia ze si najde mladsiu, ked ja uz budem o dost starsia. Bola by som nenormalna ak by som zatvarala oci pred takymito skutocnostami. Ja o nich viem, a viem aj to ze rodina tiez rata s tym ze sa to raz stane a casto ma pred tym vystrihaju. Mozno aj on v kutiku duse vie o tomto vsetkom a je si vedomy toho ze to raz vsetko skonci a preto dieta nechce, hoci mi hovori opak. Ale povedzme si uprimne. Bol by somar ak by mi povedal cistu pravdu, pretoze dobre vie ze by som necakala ani sekundu a jednala. No ja mam z neho pocit ze si nie je isty sam sebov. Mozno z jeho pohladu, je to ku mne ferove jednanie, ze nic neslubuje a nestavia mi vzdusne zamky ale na druhej strane je to pre nas .... mozno hnusne povedane "strata casu". Takze skor si myslim ze sme rady ked sme spolu, ze si mozeme jeden vedla druheho lahnut, porozpravat sa a zdielat spolocnu domacnost, ale obaja tusime ze to je asi vsetko a nic ine nas uz v buducnosti nespoji.
awalancha - super prispevok, perfekne napisany
bobi - ja sa stanem matkou (teda dufam, ze to dobre dopadne) v 38 r.....to po 5 IVF a 2 spontannych potratoch uz nedufal ani najvacsi optimista, okrem mna....
mircalla, tak to moc blahoželám!!! opatruj sa, nech to dojde do úspešného konca 😉
ahojte dievcata....mam na vas jednu otazocku? poradte ako presvedcit partnera, aby bol ochotny absolvovat spermiogram a ist do CARu....ten moj to odmieta ☹ vraj zbytocne stresujem a podobne ☹
mili78 aj moj odmietal a ked sme isli tak smiech ho presiel tiez som pocuvala ako mame cas, stresujem a podobne hovadiny nakoniec som ho tam "dokopala" a v CAR sme uz 4 roky a nic takze pochopil a este sem tam povie ako lutuje, ze sme nesli skor...drzim palce, chlapom dlhsie trva kym to pochopia 😉
@nikola81 Ahoj nikola... ja som mala ten isty problem moj priatel nechcel o dietati ani pocut a to je od toho tvojho o 10 rokov starsi. Tiez som si od neho vela krat vypocula, že on sa na to ešte necit a ze aby som este počkala ale do kedy som mala čakat???? bola som na pokraji zrutenia lebo moja tužba po babetku je neskutočna a on bohužial to nejak nechcel pochopit... Jeden pekny večer som to uz nezvladla tak som mu proste povedala, že ja nemožem stale čakať kym sa on rozhybe a že od neho odchadzam ako poviem ti bolo to pre mna hodne tažke pretože ho lubim a pravdu povediac som raz rozvedena a moj s mojim ex sme sa snazili a nakoniec sme zistili ze on nemoze mat deti a potom nastali problemy a rozvod .... a co je este horsie (ja jej to hrozne prajem a tesim sa z toho ale ...) na druhy den mi moja naj kamaratka oznamila, že je v 5 tt takže dalšia rana a to dalšia kamoška bola tesne pred porodom a obe su odomna mladsie bola som na pokraji zrutenia... tak som mu povedala, že je to proste nespravodlive a že si to od neho nezaslužim a potom sa niečo v nom zlomilo a tak to skusame ale zatial nic tak stale cakam ci pride ten zazrak.... drzim palce aby si to aj ty vyriesila hlavne v tvoj prospech 😉
nikolka ako som ti už pisala viem o čom hovoriš.... tiež som sa s priatelom chcela vzdy o tom len porozpravat a tiež to u nas končilo len hadkou a mojim plačom... Nakoniec ked uz mi fakt dochadzali sily tak som mu povedala, že ja nemožem žiť s človekom, ktorému nezáleží na mojom šťasti a myslí len na seba lebo sa boji, že stratí svoju slobodu....Bola som fakt rozhodnuta zacat od znova....Nakoniec sa v nom asi nieco zlomilo a pochopil, že ak ma nechce strati tak musi aj on koli mne nieco obetovať a teraz sa snazime otehotniet....(asi mi aj vela pomohli jeho kamarati, ktory mu tiez stale hovorili, že by sme už mohli mat babetko že už sme dost stary)Viem, že to musi byt pre teba velmi tažke rozhodovanie čo dalej či ostat alebo skusit od znova ale verim, že by si to urcite zvladla a nasla si niekoho komu by na tebe zalezalo a chcel by mat s tebou dietatko.... a ešte niečo tiež mam sestru ma 29 a 21 ročneho priatela maju rovnaky problem ako ty ona by už chcela babo a on ma ine priority bohužial je ešte maldí a nezrelí taktiež sa neustale koli tomu hadaju a potom mam každú chvilku pred očami uplakaneho človeka na ktorom mi zaleží... takže je tiež v štadiu rozhodovania či ostat alebo začať od znova....viem, že sa hodne trapi!!!! držím palce v tvojom rozhodovani snad bude spravne!!!!!
Len teraz som sa sem zaregistrovala, a možno moj príspevok sem ani nebude pasovať ale potrebujem sa vyrozprávať a nemám komu. S priateľom sme začali spolu bývať po siedmich mesiacoch,a teraz už sme spolu takmer 2 a pol roka a ja mám pocit, že ho až teraz spoznávam. Od marca tohto roku sme sa začali snažiť o bábatko pretože sme ho obaja veľmi chceli. Nejaké 4 mesiace sa nám nedarilo, no nerobili sme z toho žiadnu vedu. Až sme sa vrátili z letnej dovolenky tak som zistila, že som tehotná. 🙂 Teraz som už takmer na konci 3 mesiaca a moj priateľ mi dáva stále viac a viac najavo, že to maličké nechce. 😢 Tak ako ho vtedy tak veľmi chcel, tak, tak veľmi ho teraz nechce. Vobec neviem čo mám robiť. Stále verím a dúfam, že sa zmení, no ale čím viac verím tým sa mi viac vzďalujem.
@maruskaa21 a ako to dava najavo ze ho nechce? a kolko mas rokov ty a kolko on?
@xlucia Ja aj on máme 23, po bábatku sme veľmi túžili pretože sme už o jedno prišli. Keď som bola prvý raz tehotná tak bol neskutočne milý, vždy sa ma spýtal ako sa mám, ako sa cítim, hladkal mi bruško, jednoduch úžasny. No a teraz je z neho pravý opak, v postely sa ma ani nechytí, to že mi je zle mu musím povedať inak by si toho ani nevšimol, keď ležíme v postely a poviem mu, že ma bolí bruško tak sa radšej prevráti na druhú stranu a povie mi, že aj jeho bolí. Za bruško ma ani nechytá a radšej mi poviem že som tlstá. A to som ešte nepribrala ani kilo. Chcela by som to aspoň kvoli tomu maličkému vydržať, možno keď ho uvidí tak sa v nom niečo zlomí, no ale do porodu je ešte dlhá doba, a neviem či mi budú stačiť sily to zvládnuť
@maruskaa21 no to skor vyzera ze ziarli, nie? ale rozhodne skus vydrzat, kvoli malemu sa ti to oplati, snad aj on casom zmeni nazor. moj muz robil riadne somariny, ked som bola tehu. teraz hovori, ze cuduje, ze som to s nim vydrzala. aj detom si dlhsie hladal cestu. nakoniec sa podarilo. ale poviem ti, stalo ma to neskutocne vela namahy. pri prvom tehu sa choval dost podobne ako tvoj...
Ale vieš čo ma na tom najviac hnevá, že ku mne sa obracia chrbtom, keď mi niečo kúpi tak je to čokoláda, ktorú teraz nemože ani cítiť ale ako náhle prídeme na Slovensko (žijeme v Čechách) tam máme 2 krsniatka, holčičky 4roky a 2 roky, tak s nimi sa vie hrať a venovať sa im, tie deti už mu nevadia. Keď ja som myslela, že keď sme tak po tom maličkom túžili, tak že bude iný, že ma bude vedieť pochopiť a podržať, miesto toho na mňa kašle a stále sa mi smeje.
@maruskaa21 a skusala si s nim vazne pohovorit? lebo nevies co je za tym, mozno ziarli, mozno to dieta uz naozaj nechce, lebo sa uvedomil ze je este mlady, a je to zopovednost. mozno ho nechce, lebo sa boji ze to znova dopadne ako predtym. a teda sa boji aj o teba. a mozno je za tym nieco ine. opytaj sa ho, ci chce aby si znova potratila z tych stresov co ti robi, ked v nom nemas oporu. uvidis ako zareaguje. ci sa mieni takto chovat aj ked sa dieta narodi?
a milujete sa? alebo to mate zakazane, kvoli predoslemu potratu? mozno mu chyba sex, a nerozmysla hlavou...
@maruskaa21 Ahoj!
Čítam o tvojom,probléme,viem akéto je.My sme sa snažili takmer 4 roky,a už nás lekár posielal na umelé oplodnenie,po pol roku ako som brala duphaston a muž mal len 50 % žživotaschopných spermií,keď som o mesiac nato zistila,že som tehotná a prirodzene,muž ani nechcel ešte dieťa,hoci on asi nikdy nechcel,a zo začiatku mi neveril smial sa mi,že nak si nevymýšľam,že uverí,ak ma vyšetrí lekár,aj sono foto som mu doniesla a aj tak my never,vraj keď mi bude rásť bruško a aj mňa srašne celé tehu trápilo,že mi bruško nepohladí nepoboská,vraj mu je to trápne atak ďalej,vraj keď bude nasvete,a aj teraz nechce sním byť sám iba ak 5 minút,proste sa bojí zodpovednosti za maličké a to že ho nechápe, nerozumie mu.A teraz tvrdí,keď už bude väčší a bude sním hrať fudbal,tak som zvedavá čo vtedy vymyslí,a teraz ma trápi i to,že aj k ďalšiemu bábu budem mať ešte hrboľatejšiu cestu,lebo mám polycystické vaječníky,predtým mi nedozrievali folikuly a nepraskali a teraz je asi ešte horšie,lebo ma i vaječníky bolia sú zväčšené,a mm už o ďalšom ani počuť nechce hoci tomuto sa hrozne teší,keď si bľaboce a usmieva sa,a proste nás muži nepochopia,že mi ženy máme vsebe materskosť,chceme sa o niekoho starať a chceme byť aj starými mamkami ☹ .A keďže mám syna hrozne túžim po dcérke,ale ako predtým ja si ju vybojujem dokonca,ako aj malého som si vymodlila od sv.Júdu Tadeáša pomocník vo všetkých trápeniach.Držím Ti palce a nevzdávaj sa!Bábätko si zaslúži pokojnú a šťastnú mamičku.Ja som sa obrnila proti jeho chovaniu a tešila sa i tak na malého,a preto mi robí radosť,každý deň som mu vravela ako sa naň teším,ako ho ľúbim a aj teraz mu vravievam,že ho veľmi ľúbim a on sa mi usmeje.Nezabúdaj pokojná mamička sa rovná pojné dieťatko 🙂 .
ahojte ludkovia...mam taky problem a neviem co a ako dalej...mam priatela sme spolu skoro 4 roky byvame spolu sme stastny...ja chcem babo ale on nie boji sa ze by sme sa nevedeli o neho postarat a dat mu vsetko co ma mat ja som nezamestnana co znamena ze materska by nebola velka a on zarobi celkom slusne na tuto dobu ale mame aj velke vydavky...ja si vsak myslim ze by sme sa vedeli o neho postarat tak ako sa patri...stale mi slubuje ze ano budeme mat babo ale v tedy a vtedy a ja uz taketo odkladanie pocuvam rok...a kazdy nam hovori ze ved ste este mlady a uzivajte si ale ja uz nechcem viac cakat ja chcem mat dieta chcem zazit ten krasny pocit nosik ho pod srdcom a starat sa o neho vstavat v noci k nemu a milovat ho ako to len ide...nepoznam nikoho kto by po dietatku tuzil viac ako ja a tiez nepoznam nikoho kto by nam ho prial...ako ho mam presvedcit aby sme mali babo co mam robit??ja uz nechcem dlhsie cakat
koľko máte obaja rokov? ja som bola mladá keď som takto na priateľa tlačila...a veru teraz som rada, že som ho "ukecala" až po ďalších 4 rokoch....niekedy netreba na veci tlačiť...a treba veci nechať plynúť tak, ako sú..možno si nakoniec ani nieste súdení, a dieťatko ti bude doprate až s iným partnerom...nikdy nevieš...
@maruskaa21 ak sa takto tvári teraz, nebude to iné ani potom...a veru niektorí muži sa dokážu pretvarovať aj dlhšie...ten môj sa pretvaroval vyše 7 rokov spoločného bývania a prejavil sa až keď prišla na svet malá :( na chlapov sa človek spoľahnúť nemôže..ale my ženy si vieme vždy dobre poradiť a milujeme naše deti , a oni nás a takú lásku nám nedá nikdy žiadny chlap ako detičky :D sústreď sa na to malé,pretože to je teraz to najdôležitejšie :D
@maruskaa21 možno je to len jeho obranná reakcia, keď ste o jedno dieťa prišli, možno si nechce robiť citové väzby, kým nie je maličké na svete. Stalo sa to párom v mojom okolí. Mali by ste sa o tom porozprávať, ak chceš naozaj vedieť, ako to je...dúfam, že to nebude nič horšie, iná žena a pod., ale to ty asi najlepšie vieš. Chápem, že ťa to veľmi zraňuje...Držím palce.
@katarinabernathova Najlepšie milovať sa bez ochrany a čakať čo príde. Alebo si dáva veľký pozor? Najlepšie je keď chcú obaja dieťa v rovnakom čase, možno aj chce a keby si otehotnela, tak by bol rád. ja mám 2 deti a mužom stále nerozumiem, pre mňa sú ako mimozemšťania, čo budem klamať, čím som staršia tým im menej rozumiem. 🙂 🙂
my sa milujeme bez ochrany nemame vobec ziadnu uz dva roky ale dava si az moc velky pozor aj ked mu poviem aby si nedaval aj ked mu poviem ze nech skusi ze na prvy krat to aj tak nevinde aj tak si dava...ja ho na jednej strane chapem ze chce aby to dieta malo vsetko no na druhej strane to neviem vobec pochopit...a som s toho maximalne sklamana aj z neho ze ma taky pristup a nemozem ho nijako donutit...aj som ho prosikala aj som sa s nim nebavila aj som cakala a myslela som si ze ked o tom nebudem s nim hovorit ze to pride samo ale bohuzial nie...ja neviem do kedy mam este cakat???...ake to je byt tehotna a mat deti???asi je to krasny pocit ze???
@katarinabernathova ja mám ten istý problém :(, predvčerom som sa s priateľom rozišla, nedokážem viac čakať a ten pocit , že on ešte nechce, raz povie áno, raz nie..... :(.....
@mircalla Velmi obdivuhodny zivotny pribeh... naozaj klobuk dole pred Tvojim osudom a vobec Tebou samou ako si to ty statocne vsetko zvladla 🙂 PRAJEM VELA STASTIA V BUDUCOM ZIVOTE 🙂
@magnolie123 ako pozerám na tvoj vek, podľa mňa si spravila správne, ak si sa s ním rozišla. Lebo nie je isté, že sa to podarí na prvýkrát, nemusí sa ani na druhý a keď nechce teraz, kde je napísané, že po roku, dvoch už bude chcieť a to dieťa treba aj vynosiť a vychovať. Možno v priebehu pár mesiacov sa nad tým zamyslí a budete do konca života spolu, alebo si nájdeš toho pravého - ktorý si bude chcieť s tebou založiť rodinu a budete šťastní. Podľa mňa dieťa musíte chcieť obaja. Mne sa nepáčia názory: milujte sa bez ochrany a keď ostaneš tehotná, sa aj on bude tešiť.... nemusí to byť tak absolútne a pri výchove môže povedať: Však ty si ho chcela, tak sa staraj atď. Prajem ti nájsť toho pravého 😉
scarllette Ahojte 🙂 Rada by som sa podelila so svojim trapenim a taktiez dufam, ze sa najdu nejake tie drahocenne rady od Vas zienky 😉
Mam 30rokov a po dietatku velmi tuzim uz priblizne 5rokov. Bola som v 5rocnom vztahu, ktory sa ukoncil viac ako pred rokom. S tym partnerom sme sa za posledny rok a pol snazili o babiku a ked to neslo, ja som navstivila lekara, kde mi boli diagnostikovane polycysticke vajecniky a partner bol poslany taktiez na vysetrenia, ku ktorym sa staval uplne lahostajne a nezodpovedne. Do dnes sa ani ziadnych nezucastnil 😨 !!! Takze medzi nami nastali hadky a nakoniec sme sa rozisli, ale nezabudol mi povedat, ze si vzdy prial, aby som prave JA bola matkou jeho deti!!! Neuveritelny pokrytec...
Po rozchode som akosi hned vhupla do vztahu s muzom 30r, ktoreho velmi milujem, on mna tiez a samozrejme by som si priala mat s nim deti. Ked som sa snazila sa s nim o tom porozpravat, jeho reakcia ma nesmierne sklamala a ublizila mi...ze na to si este veru pockam, on sa na to neciti a minimalne 3roky nechce mat dieta. 😨 😨 😨 Snazila som sa mu vysvetlit ako nesmierne ja po detoch tuzim a ze tiez mam zdravotny problem a urcite sa mi to nepodari na prvy krat, no on o tom nechce ani pocut, dokonca mi tvrdi, ze ja nie som na deti este pripravena a ze len stresujem lebo si myslim, ze mi biju biologicke hodiny!!! Som z toho velmi nestastna a nesmierne ma to ubija. Co by ste mi poradili keby ste boli v takejto situacii? Cakat a dufat, ze zmeni nazor, ci ho opustit a hladat zase niekde inde a skusat stastie, som uz z toho naozaj unavena. Dakujem za Vas nazor
🤐
awalancha, ďakujem, normálne si mi zlepšila náladu 😵 ja tiež verím, že sa nám to raz podarí, aj keď s tým už bojujeme takmer 2 roky 😢 no ak to má prísť, tak to príde, verím tomu... ty sa hlavne opatruj, aby všetko dobre dopadlo 😉