Spontánny potrat a vzťah s tehotnou švagrinou

@catherine275 ahoj, nam sa udialo presne to iste.. dvojtyzdnovy rozdiel, im tehotenstvo pokracuje bez problemov a my sme o svoje babatko prisli.. Sice je to uz 5 mesiacov, nedokazem sa s nou stretnut, nemozem ani mysliet na to ze ma brusko a na to, ake by som mala ja, keby bolo vsetko v poriadku.. Nikto ma doma nechape a myslia si, ze im prajem nieco zle.. Neprajem - prajem im to najlepsie.. Len sa nedokazem pozerat na ich stastie a predstavovat si co keby.. Snad to narodenie dietata pomoze, brusko bolo pre mna realne, no babatko este nie, snad sa to zlepsi..
Som rada ze nie som sama a ze som normalna, hoci bodaj by sme obe boli teraz v uplne inej situacii..

ahojte, aj ked som potrat este nezazila, viem si predstavit ako sa citite, ked sa pozerate na tehotne kamaratky. Nam s manzelom sa nedari otehotniet 1,5 roka. Akurat som po tretom IUI a cakam na vysledok. Svagrina otehotnela v podstate na prvy sup a teraz uz maju dvoch chlapcov, ten mladsi ma pol roka, ale my s manzelom sme ich este ani neboli pozriet, pretoze ja by som to nezvladla. Urcite by som sa rozplakala. Velmi ma to mrzi, ze sa takto spravam, vecicky pre maleho som jej kupila a poslala po svokre, ale osobne ku nim nechcem ist. Tiez neviem, dokedy to bude takto trvat. A velmi mi prekaza neustale vypytovanie typu : "A vy este necakate? " a podobne.....Drzkajte sa a hlavu hore, snad sa to zlepsi 🙂

@zeytin Ahoj, mne zomrelo moje 1.dieta v 31 tt. moja svagrina v ten cas porodila zdrave dieta. Doteraz sa z toho spamatavam, lebo som svoje dieta videla pri porode- dievcatko vyzeralo ako spiaca princezna- ako ziva.nemohla som sa z toho spamatat, ved vyzerala ako zive dieta...moja mama mala mat oslavu okruhleho veku. zrusila ju. tym chcem povedat, ze solidarita by mala byt v rodine. ako vidim, tv. rodinnym prislusnikom sa toto nestalo, tak preto to tak tragicky a menej citlivo beru. isla by som na oslavu- pro forma pogratulovat a sla by som domov. ja som nebola na krstinach toho maleho svagrinej chlapceka, snad to pochopili. Ludia su otupení, kym sa daco nestane nevedia sa vcitit do koze druheho. aj ja som kedysi takto reagovala, mam za sebou zazitok, kt. mi ukazal krutu stranku zivota. Viem pochopit aj takych co nereaguju na zeny co potratili, alebo im zomrelo dieta.vacsinou sa takym ludom potom vyhybam.znie to mozno radikalne, ale otvorene povedane, svojim necitlivym chovanim mi ublizuju.

hej, ja som cesrtvo rozvedena, preto budem branit v svadbe bratovi? alebo budem nenavidiet vsetky vysmiate pary na ulici,lebo moj vztah sktroskotal? zivot nekonci, ide dalej, treba sa tesit z toho co mame, tes sa zo svagrinineho babetka, a dockas sa aj svojho. ja som potratila na zaciatku tehu tiez, ale hned som zase otehotnela, o tom ze som tehu sme nikomu nepovedali, preto to bolo asi jednoduhsie, a hned na dalsi mesiac som zase ostala tehu, bala som sa ze zase sa to moze stat, ale nestalo 🙂 ale jasne, ze ked zena porodi mrtve dieta, tak ju to poznaci na cely zivot, najmy,ked citila pohybya tak... drzim palce

u nas to bolo tiez svagrina tiez zistila ze je tehotna a mne vtedy tiez meskala tak som si urobila test a vysiel pozitivny.ale na ultrazvuku nebolo nic vidiet a doktor si myslel ze mi len meska a tak mi dal urychlovacku po dalsich 10 dnoch som prisla a tam mi zistil ze to moze byt aj hcg vyslo ale velmi malo a na dalsi den som zacala silno krvacat a strasne krce a tak ma museli vycistit.svagrina normalne pokracovala v peknom tehu.cely mesiac som marodovala na dalsi mesiac sme uz pekne otehotneli.a medzi nasimi chlapcami je prave tento 2 mesacny rozdiel.

ahojte neviem ci to tu mozem napisat ale ine forum som nenasla a chcela by som sa s vami poradit co si o tom myslite.Ja som otehotnela vo februari 2014.na zaciatku som to ani nikomu nejak nehovorila ze co ak sa daco stane...potom po case uz o tom vsetci vedeli a svagrina mi napisala sa ma pytala ze ake to je byt tehotna ...ze co ju caka.no ja som ju odbyla ze zistis sama - nemame spolu nejako dobry vztah takze to bolo ciste podlizovanie.ja som teraz v 7 mesiaci a svagrina teraz otehotnela je cca 7tt.neni to cista ziarlivost z jej strany ze mne teraz venuju pozornost vsetci na okolo ze ako sa mam ako je na tom maly ci je vsetko ok...lebo ona vzdy musela vediet vsetko vo vsetkom mat prehlad a kazdemu sa podlizuje.Takze svokra teraz bude mat dvojo vnucat s pol rocnym rozdielom od neviest.A ja mam taky pocit ako keby svagrina chcela dosiahnut to aby sa jej vsetci venovali a mna s dietatom odstrcili bokom ked budu obaja krpci na svete ☹ co si o tom myslite je to len moj nazor alebo to moze byt pravda?

Po dlhoznom snazeni, pred par tyzdnami som mala druhy spontanny a v to to obdobi som sa dozvedela, ze dve moje kamaratky cakaju stastne 'nahody'. Dnes to dovrsila dalsia, ktora bola pred rokom na potrate, z dovodu, ze este neboli zobrati hoci boli zabezpeceni, vekovo, financne aj vztahoco v pphode....ale ze co by rodina povedala, keby sa tehotna vydavala. Prednedavnom sa zobrali, klebety uz teda nebudu, a hned sa im zadarili. Hoci im to zelam, lebo je to obrovska radost, citim hnev a nespravodlivost- taky sebecku a sebalutostivu, ale svet je asi taky.....

Len som to potrebovala do 'eteru', manzel je velmi chapavy a preziva vsetko spolu so mnou, aj ked tak inak, ale nazor od zeny by bol fajn (aj preplesk ci vynadanie, asi sa potrebujem zobudit so svojho mikrosveta)

Rano mudrejsie vecera, asi som sa potrebovala len vyplakat v predoslom prispevku, no vcerajsok bol trochu sok. Dnes je novy den, tak s usmevom do neho. Zelam peknu nedelu 🙂

@zeytin spametaj sa, nie je normalne nazyvat potratene embrio v 3 mesiaci menom a ani si ho uvadzat na MK medzi detmi. Nechcem ta urazit, ale neuvazovala si nad navstevou psychologa? Pripadne nemas neake kamaratky ktorym sa stalo to iste?

@gita17 Zlatíčko, keby si si pozrela dátum, tak vidíš, že môj príspevok je už 2,5 roka starý. Nepopieram to, čo som vtedy prežívala, naozaj to bolo veľmi ťažké obdobie, ktoré je už za mnou. Keby si si pozrela profily iných mamičiek, tak by si tam videla, že mnohé z nás majú medzi deťmi anjelikov... nie je to prípad pre psychológa, len nejaké spomienkové memento, že nezabudneme 🙂 Reaguješ na 2,5 roka starý príspevok, posielaš ma psychológovi a to ma uráža. Ak potrebuješ do niekoho rýpať, prosím nájdi si niekoho iného. Neviem, či si si podobnou skúsenosťou prešla, ale to "embryo" bolo moje dieťaťko, na ktoré som sa tešila. Čo si tu, na MK napíšem je úplne moja vec a nie tvoja, tak sa mi do toho prosím nestaraj koho a ako mám uvedené v profile.

@kvecia Ďakujem za podporu 🙂

@gita17 tata tema bola zalozena pred 3 rokmi, vcera som ju obnovila mojou kopkou smutku . No ked citam, ako ostro a necitlivo si reagpvala na zakladatelkinu bolest, asi som rada, ze mna si vynechala. Neviem, co ti dava pravo sudit, co je normalne PRI strate babatka, hoci aj takej skorej.

@bridgetfidget Ďakujem 🙂 Drž sa aj ty... prejsť si tým dvakrát musí byť veľmi ťažké. Aj my s manželom by sme chceli ešte ďalšie bábo. Mám v sebe strach, že sa mi to stane znovu, ale snáď sa onedlho o to zasa pokúsime 🙂 V ktorom tt si potratila? ... teda ak ti nevadí o tom rozprávať...

@gita17 trocha ludskosti a empatie by nezaskodilo..ja som prisla o 3 babatka a ako spomienku nosim na ruke naramok s obrazkom anjelikov, ale rozhodne si nemyslim, ze potrebujem pomoc psychologa. niekedy nezaskodi vazit slova, pretoze vyraz "potratene embryjo" je v takejto situacii viac ako nevhodny..

@bridgetfidget 😖 presne viem, ako sa citis... ☹

@zeytin nechcem sa v tom rypat, pochopim ak neodpovies, ale zaujimalo by ma, aky mate teraz vztah so svagrinou, ci to slo nejako preklenut. Viem si predstavit, ze je to neuveritelna zmes pocitov a myslienok... dakujem a vsetko dobre prajem

@gita17 spamataj sa !!!! neviem kto by potreboval psychologa ,ci ty alebo zena ktora prezila to najhorsie co matka moze prezit ,ona by tam sla z bolesti ,no ty z chladnokrvnosti ktoru asi nevies ovladat !!! este asi nikdy som nebola tak pohorsena ako teraz !!!

@gabrielita1610 preco na mna vsetky utocite? ja som to myslela v dobrom, podla mna nazyvat plod v tak skorom stadiu menom nie je ''normalne'' v zmysle spravne. Tymto nechcem utocit, len vyjadrit svoj nazor. Polovica tehotenstiev konci potratom a polovica zien urcite nema pre svoje mrtve embria mena... jednocho si to odsmutia a potom sa uz tesia z dalsich deti, ktore sa im narodia. Baby ja to nemyslim zle, proste taky je svet, takto to chodi, treba ist dalej a nefixovat sa na dieta ktore sa nikdy nenarodilo. A naozaj si myslim, ze zena, ktora aj po rokoch vnutorne riesi potrat v 3mesiaci aj ked ma dalsie deti by potrebovala odbornu pomoc, lebo z toho sa uz sama nevymota @zeytin ja neviem co je divne na mojom nazore a preco sa do mna tak navazate

@gita17 sama porozmyslaj nad tym co si napisala a ako ,zrejme vsetky pochopili tvoje slova zle ,len ty si to myslela dobre.........a ver ,ze v kazdej zene to ostane navzdy ,mozno nie kazda nazve menom ,ale kazda to nosi so sebou cely zivot a nieje vobec nic zle ,ci potrebne odbornej pomoci ,ked nenarodene dieta nazvu menom .......ci dieta v tretom mesiaci nieje dieta? preco? lebo nieje dokonale? vzdy je to dieta svojej mamy ...kolko zien je co sa pokusaju o dieta cele roky ,otehotneju a potratia ,nemaju pravo nazvat ho menom? maju a mozno im to pomoze sa s tym lahsie zmierit .........ja som svoju dceru 2x skoro potratila a nevies si predstavit ten pocit a bolest ,co som citila ked som zacala krvacat ,ze moje dietatko odislo ,ze uz nieje so mnou ,nastastie sa udrzala a poctivo som si odlezala skoro cele tehotenstvo ,dnes je z nej krasna a sikovna slecna ,mozno vtedy nebola dokonala ,mala par tyzdnov ale vzdy ked sa na nu pozriem ma napadne ,ze som ju nemusela mat a vdaka Bohu mam. Nepis o veciach ,ked ich nevies pochopit ,lebo toto je velmi citliva tema a vzdy len zarezes do ziveho

@albar Ahoj, nemám problém o tom hovoriť... teraz mám so švagrinou dobrý vzťah... rovnaký ako predtým, ako som potratila. Všetko sa vrátilo do starých koľají... akurát mám pocit, že malého, ktorý sa jej narodil, mám radšej, ako ostatných synovcov... Možno tým, že kedykoľvek sa naňho pozriem, podvedome si pomyslím, že takýto by bol teraz aj môj syn... ale už to nie je o smútku... skôr len ako myšlienka, spomienka. Si aj ty v podobnej situácii?

@gita17 To si kde prišla na to, že "po rokoch riešim svoj potrat"? Ja som ho riešila po mesiaci, kedy sa mi to stalo. Úvodný príspevok je z novembra 2012... potratila som v októbri 2012. Odvtedy som to tu viac neriešila, ak si si nevšimla... Do tejto témy po dlhom čase od založenia prispela @bridgetfidget lebo bola smutná... Nenavážame sa do teba, len si to povedala veľmi kruto. To "embryo" sa v ukončenom 12. týždni vie pohybovať, zatína dlaň v päsť, dokáže otvárať ústočká, zívať, sať. Dokonca sa vie smiať a cmúľať si palec...
Nemyslím si, že by som potrebovala odbornú pomoc 🙂

@gita17 tak ti možno príde zvláštne aj to, že mnohý psychológovia práve odporúčajú dať tomu dieťatku meno a pochovať aj potratené bábätko ako jednu z fáz "vyplakania" toho smútku. pre teba je to možno len embryo, ale pre veľa mamičiek je to už od počatia bábätko nezávisle na tom koľko má dní mesiacov alebo rokov..každá to berieme inak a každý má vlastný spôsob ako sa z toho dostať..na návštevu psychológa alebo psychiatra je to vtedy, keď sa utápame v smútku a nevieme sa pohnúť ďalej...

My sme sa snazili o babatko 3 roky.Od sameho zaciatku to bolo moje babatko, moje dietatko, moja laska.Ziadne embryo.Velmi sme sa tesili tehotenstvu kedze sme prezili tolko bolesti,trapenia a zialu.Na Vianoce ked som bola v 8 tt sme to povedali rodine.Par tyzdnov nato nam svokra oznamila ze aj svagrina je tehotna.A o dalsi tyzden aj druha svagrina.Ja som mala termin v juli, prva v septembri a druha v oktobri.Konecne som si uzivala tehu a tesila sa ze budeme mat babatka vsetky tri a predstavovala som si aj nase stretnutia. Moja radost sa skoncila ked ma poslali na amniocentezu.Nebudem tu opisovat detailne nase pocity, proste opat prisiel neskutocny strach, stres, obavy,plac. Bola som v 16 tt ked som bola hospitalizovana kvoli vysokemu tlaku. Pocas tohto obdobia v 17 tt som podstupila AMC ktora nastastie dopadla vynikajuco a dozvedeli sme sa ze cakame dievcatko, teda nasu Viktorku, nase vitazstvo(Victory). Moj tlak bol v poriadku a navyse mi najlepsia kardiologicka v celejSR pracujuca v tej nemocnici nasadila liecbu. Tak sme nemali ziadne obavy. O dva tyzdne na poradni mi lekar povedal ze mam menej plodovej vody.Dalsia kontrola teda bude o dva tyzdne. Bala som sa tam ist ale musela som. Diagnoza znela oligohydramnion. Povedala som ake lieky beriem a ze som citala ze je kontraindikovany, tak sme sa dohodli ze s uzivanim koncim a isla som zasa do nemocnice. Tam sa nerobilo nic, lebo plodovej vode sa pomoct neda. Za ten cas co som tie lieky neuzivala,my voda stupla.Jeden lekar mi prikazal liek uzivat,druhy vsak zakazal.Preto som podpisala reverz a isla domov.Svagrina medzitym zistila,ze ten kontraindokovany liek tehotne nemozu lebo sposobuje perfuziu placenty a odumretie plodu. Velmi som sa bala o nasu Viktorku ale hybala sa vo mne tak ma to tesilo.Na Velkonocny pondelok som zacala 26 tt a v stredu som isla na sono.Doktorka sa tvarila divne,tak asi nema dobru naladu pomyslela som si.Ticho. Nemam pre Vas dobru spravu.Pre Boha,to mam tolko malo pv, ved neberiem niekolko tyzdnov tie tabletky pomyslela som si. Nie je tu srdcova frekvencia odvetila.Musite ist do nemocnice a porodit.V tej chvili sa mi zrutil cely svet.Ked som prechadzala cez cestu za manzelom ktory ma cakal v podniku, chcela som skocit pod prve auto.Ale nevedel by co sa stalo, ako mu to mam povedat pomyslela som si.Nemohli sme tomu uverit do poslednej chvile.Bola som v 26 tt a mojmu srdiecku sa zastavil vyvoj v 20 tt. Po dvoch tyzdnoch uzivania lieku.Aby toho nebolo malo,rodila som dva dni.Ani 4 vyvolavacky a 2 narkozy mi nedokazali vyvolat porod len neskutocne bolesti.Nechceli ma odrodit pod narkozou, ani urobit cisarsky rez. Moja laska aj ked jej dusicka uz bola tam hore. Nechcela opustit moje telo.Rodila som nozickami a ked nechcela ist nijak von, tak ma museli uspat 3 krat a vybrat ju.Na druhy den mi lekar ktory mi prikazal uzivat tie tabletky aj dalej povedal,ze cela placenta bola rozpadnuta.Povedal to takym tonom ako keby ja som zato mohla.Moje dievcatko nemalo dostatok zivin a mna velmi trapi to,ze mozno trpela, ze bola hladna,ze mala bolesti.Odisla v den,ked sa to zistilo,lebo este rano som citila pohyby.Su tomu tri tyzdne a ja kazdy den placem hoci sa snazim byt silna.A bojim sa aj toho,kedy otehotniem znova.Moje svagriny su stale tehotne, no ja uz nie.Mame ist k svokre na navstevu a pridu tam aj oni.Neviem ci tam chcem ist, neviem ako sa budem spravat, bojim sa toho.Neviem ako znesiem pohlad na 5 rocnu neter.Najradsej by som isla za nou no citim,ze som svoje poslanie este nenaplnila a ze tu musim ostat pre svoje druhe dietatko. A uz ma nebavi byt silnou.Stale musim byt silna a mne sa uz nechce.

Mne sa stalo presne to isté... Je mi to ľúto, ale svoj smútok nepotláčaj, je úplne prirodzený...
Prvé tehotenstvo i deti sme si so švagrinkou vychutnali... A rovnako sme otehotneli aj s druhým tehu.... Bolo to nádherné, tešila som sa.... 🙂 A v 12 týždni mi prišiel potrat, kým ona pokračovala bábom....... 😲
Bolo to neznesiteľné, kohokoľvek počúvať alebo sa pozerať na tehotné... ale najhoršie to bolo so švagrinkou. Kedykoľvek, keď mi rozprávala o bábätku, o sebe...... som chodila potajomky plakať a vyhýbala som sa jej..... Jediný rozdiel bol ten, že ja som o svojom tehu a potrate nikomu nevravela, vedel to iba manžel.
Celá tá bolesť zo straty dieťatka je akoby prirodzenou súčasťou života a museli sme si ju prehrýzť obaja - aj ja, aj manžel. Jednoducho to treba prebolieť. Taká intenzávna bolesť zo straty u mňa trvala - minimálne 3 mesiace - toľko, koľko som nosila bábo.... ☹
No a o nejaký čas som opäť otehotnela, mám dnes dcérku a spolu so svojou sesterničkou - švagrininou dcérkou - už spolu šantia a vystrájajú, hoci je medzi nimi 8 mesiacov rozdiel. A so švagrinkou máme opäť skvelý vzťah (dosť sa mi uľavilo, keď som jej s odstupom času povedala, čo som cítila.) 🙂
Tak držím palce, aby sa aj u Teba všetko na dobro obrátilo 😉

@mercinkax Prosím Ťa nikam neodchádzaj 😒 . Takú stratu som nezažila, ale treba len nejako vydržať, prežívať a tá bolesť trošku otupí. A nemyslím, že musíš byť stále silná. Nemusíš. Poplač si, vykrič sa...trp, prežívaj. A k tej svokre radšej nechoďte. Je to ešte čerstvé, nespracované a len Ti to viac ublíži. Radšej choďte s manželom niekam preč, trošku sa odpútať. Držím Ti palce, aby si sa cítila každým dňoch aspoň trošku lepšie...

@gunagu Dakujem ti velmi pekne.

@gunagu Dakujem ti velmi pekne.Budem sa snazit mysliet nato,ze babo este len pride.Ze prave pre neho musim zit. Respektive,aj pre neho.

Ahojte. Pridavam sa k vam. Bohuzial. mojej svagrinej sa narodilo babo. Ja som o moje prisla v 3. Mesiaci. je to strasne tazke pozerat sa na tu radost celej muzovej rodiny. Pritom ani nevedia co sa nam stalo.boli by viac skodoradostnejsi.ako ste to zvladli. Stale musim mysliet na to co by bolo keby ...