Spontánny potrat a vzťah s tehotnou švagrinou
Ked tu citam o osudoch niektorych mamiciek, tak sa mi moj problem zda uplne malicky ale predsa sa potrebujem poradit, spytat, porozpravat... Nedokazem o tom rozpravat s nikym z priatelov ani z rodiny. Vedia len fakty, ale nevedia nic o mojich pocitoch. Potratila som v 12tt. Ja viem, nie som prva ani posledna, je nas tu vela. Aj lekar mi povedal, ze kazde stvrte tehu konci potratom. Ale vysporiadat sa s tym je pre mna skutocne tazke. Tehotenstvo bolo neplanovane, necakane ale strasne sme sa potesili, ze mozno to bude tentokrat chlapec. Nasa radost bola dvojnasobna, ked nam svagrinka oznamila, ze aj oni cakaju. Otehotneli sme naraz, termin porodu sme mali jeden den po sebe. Bolo to uzasne, rozpravali sme sa o pocitoch, planovali si spolocne tehulkovanie... A potom to zrazu prislo. Moj doktor ma nad postelou na sone zaveseny obrovsky monitor, aby aj mamicka mohla vidiet svoje babatko... Tak som sa pozerala a tesila, ze ho konecne uvidim. Bola som v 12tt. Aky sok bol pre mna, ked sa babo na obrazovke nehybalo. Lekar mi zacal jemne buchat do bruska. Nepohlo sa a mna zrazu zaliali slzy, zacala som sa nekontrolovatelne triast a plakat. Ostane som uz velmi nevnimala... konstatoval, ze babatku nebije srdiecko. Missed abortion. Bolo by to este na velmi dlho rozpravat o nasledovnych udalostiach. S rodinou som prerusila akykolvek kontakt, s nikym som nerozpravala. Drzala som sa len kvoli manzelovi a kvoli detom. Vedela som si to rozumom uvedomit, ze takto to je lepsie, ze sa to stalo, vsetky tie dovody preco som ovladala. Ale emocie mi hovorili nieco ine... Teraz, po mesiaci som si myslela, ze som s tym uz viac - menej vyrovnana. Zacala som sa rozpravat s rodinou, aj ked iba na ine temy. Tato tema je TABU. Ale mam problem, ze sa na svagrinu nemozem ani poriadne pozriet. Snazila som sa, odvtedy sme si telefonovali aj sme sa zopar krat stretli, ale nedokazem sa nu pozriet, ani sa s nou rozpravat a to sme mali velmi pekny vztah... Ked vidim jej brusko, tak si predstavim, ze take brusko by som mala aj ja... Pozicala som jej svoje tehu - oblecko. Podala som jej to iba medzi dvermi a bezala som dolu do auta a strasne som sa rozplakala... To bol taky ten hystericky, nekontrolovatelny plac... Citila som sa strasne - tie veci som mala nosit ja.... Ja som mala mat uz take pekne brusko a v nom zdrave babo. Citila som sa strasne. Ja jej to velmi doprajem, pretoze ona to tehu tiez nema jednoduche kvoli zdravotnym komplikaciam. Vobec nezriarlim, ale nedokazem sa s nou o tom rozpravat,.... Po kazdom nasom stretnuti placem... A nechcem, chcem jej dat najavo svoju podporu, svoju radost z toho, ze je tehu, ze caka zdrave babo, ale nedokazem to. Co mam robit? Ako sa zbavit tychto pocitov? To bude tak uz stale? Chcela by som s nou mat zasa pekny vztah, ale neda sa mi to. Prosim poradte mi, som uz z toho zufala....
@zeytin ahojky 4.6,som prišla o dvojičky😉 hned mi robili aj kyret.Nedelu bola u nas na chvilku svagrina,strazila som jej maleho.Tak si hladkala predomnou to bruško,ani pozerat som sa nemohla a zacala debatu,ze ta a ta je asi trhu,ale nič nemala som slov.Tesim sa že cakaju miminko.Lebo ona tiez nedavno v oktobri potratila,tak by to mala chapat,ale asi nechape.Mam pocit ze tie stretnutia mi po psychickej strane vadia.Som potom podrazdena,smutna☹
@map0007 Je mi to ľúto ☹ Skutočne máš podobné stavy, ako som mala ja... myslím si, že nemusíš mať výčitky, je to úplne normálne, prirodzené, ľudské... aj smútok je normálny. Každý sa s ním vysporadúvame inak. Rozum ti vraví, aby si sa tešila s ňou, aj sa ňou chceš tešiť, ...ale pritom cítiš závisť, ktorú síce odmietaš, ale je prítomná... Snažila som sa s tým bojovať, ale nedalo sa mi. Tak som to nechala tak... len tak plynúť. Ak sa to stalo aj jej, mala by ťa pochopiť, ako sa cítiš a zbytočne ťa neprovokovať gestami a rečami. Iným ľuďom okolo nás, ani tým najbližším jednoducho nedochádza, čo prežívame, čím si prechádzame, že to nie je tak, že sa ráno zobudím a zrazu je všetko v poriadku... Myslím, že tá kríza vo mne prestala v období, keď švagriná porodila. V ten deň to bolo dosť zlé, lebo svokra na rodinnej oslave navrhla, aby sme ju po obede išli všetci pozrieť do pôrodnice. Nemala som ako cúvnuť... išla som tam a bolo to veľmi zlé... zrazu mi prišlo všetko ľúto, ... to, že som tam teraz mala ležať s ňou a v rukách držať naše bábo... Keď som videla toho maličkého... fakt to bolo zlé. Večer som doma veľmi plakala, ale bol to taký dobrý, taký oslobodzujúci plač. Potom to už bolo dobré. Malému som sa stala krstnou mamou a mám ho veľmi rada. Ale vždy si spomeniem na svoje tretie dieťatko... utešujem sa, že je tam hore s mojím otcom... aby mal aj môj otec v nebi jedno vnúčatko....
Ahojte . DAKUJEM za tuto temu a za vsetky prispevky v nej. Vase pribehy mi pomohli psychicky viac ako moja rodina. Nikto nepochopi viac zenu a jej stratu a zufalstvo ako zena kt tiez strati svoje dieta....( to je jedno v kt tyzdni)
Tiez ma velmi tesi ze v profile zienok uz vidim ze maju po 1 dietatku. Gratulujem. Dodava mi to nadej ze nic nie je celkom nemozne. ♡
Prežila som presne to iste. Prvé bábo. Neplánovane , ale tešili sme sa 12 tt a ja som dostala silne bolesti. Stupňovali sa a po troch hodinách sme to už vzdali a bežali do nemocnice. Spontánny abord. Kruté a strašne bolestiveee. Svagrinka tiež tehu a pohľad na ňu bolel. Raz počas ich návštevy, keď začali rozprávať , čo už všetko majú a ako sa tešia som to nezvládla a to som bola 3 m po. Utekala som do spálne , hystericky plač a môj manžel zúfalý ma ukludnoval. Na krstiny nášho 1. synovca som zvadzala ukrutný boj. Prečo oni áno a my nie. Mesiac po krstinach sme zistili , že čakáme bábo. Strach veľký, ale všetky pocity opadli a konečne som si milovaného synovca mohla pritúliť . Teraz mame 4 chlapcov a som neskutočne stastna maminka. Ale prázdne miesto v srdiecku mam stále. Občas sa s nim rozprávam, že ho lubim a nech mi pomáha v modlidbach pri výchove svojich bratov. Buďte silná. Objímam vás. Veronika
Podobné diskusie
Prečítaj si, čo potrebuješ vedieť o otehotnení.
Naše mamičky spísali skvelé rady, ako otehotnieť.
Dôležité je poznať aj príznaky tehotenstva.
Zisti, kedy má žena plodné dni.
Kedy a ako používať tehotenský test?
Zisti viac o tvojom tehotenstve týždeň po týždni alebo si prečítaj, ako prebiehajú jednotlivé mesiace tehotenstva.
Nepoznáš termín pôrodu? Vypočítaj si ho v tehotenskej kalkulačke.
Modrý koník ti prípadne napovie aj pri neplodnosti.
@19lucka90 Ahoj. Je mi to velmi luto.Uplne ta chapem ako ti je.Mna to este len caka a to dvojnasobne. A dnes som sa dozvedela ze jedna svagrina caka dievcatko.A moja prva myslienka bola:aj ja som cakala a uz je v nebicku anjelik moj ☹ . Nemyslim si ze by boli skodoradostny, ved hadam nie su az taky zly a nechapavy.Ale v podstate ta chapem lebo ja mam zas pocit, ze manzelova rodina vie co sa stalo, mrzi ich to, ale nemozem sa zbavit pocitu ze to co sa nam stalo beru tak, ako keby sa nestalo nic.Jednoducho mam pocit ze sa na nase dievčatko zabuda a pride cas kedy na nu zabudnú ako keby tu ani nebola.Aj ja myslim nato co by bolo keby, ze uz by som bola v 31 tt.Myslim na jej tvaricku, nato ako v lete som si s nou robila plany...Zbytocne sa len trapime a nepomoze nam to.Ja osobne sa snazim myslieť na druhe babo, ze pride a vsetko bude dobre.Skus sa nato zamerat aj ty.Neviem, s tym sa asi musi vyrovnat kazda z nas sama a po svojom.Drzim prsty. 😉