• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Nechce ma poslúchať. Čo s tým?

1. novembra 2013 
Mamičky, pridávam sa do témy, necitala som to tu tak neviem o co tu ide. Ja potrebujem pomoc so svojim 3 rocnym synom...odmieta posluchat, dobre vie, ze to nesmie urobit ale on to urobi...vie ze bude zle...ale potom robi zasa dalsie zle veci...
10. aug 2010 o 18:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
moja malá bude mať 2 ROKY a 3 mesiace, je tiež velmi hyperaktívna, neposlušná a trucovitá. posiela nás preč "mama chod preč", alebo povie "oco cigán" dokonca mi povedala ze "maminku zabijem". a to si zapametala ked sme chytali muchu a pripučila ju. syn taký nebol, bol taký tichší. Ja som na nu prísna, ale manžel ju iba rozmaznáva a všetko jej povolí. Treba hádam prečkať toto zlé obdobie detí a bude hááádam aj lepšie :slight_smile:
18. aug 2010 o 22:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@duracelko ako som rada ze v tom nie sme sami:slight_smile: aj moj syn povie: chod preeeeec a krici na cely byt. Alebo povie: nechaj ma a zasa krici, piska, jeduje sa div ze sa nehadze o zem. Ja mu tiez pomaly vsetko dovolim,rozmaznavam a manzel je prisnejsi,ale ked mne je ho tak luto,ked nieco chce co nemoze a ja mu to nechcem dovolit-tak dovoli,aby mal radost a potom sa mi to vymsti jeho chovanim. Ja uz neviem ako nanho, cim je clovek nanho lepsi, tym je on na nas horsi.
19. aug 2010 o 09:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, chcem sa vas opytat - hlavne tych, co vam uz deti chodia do skolky- ze ci vam ucitelka nenavrhla psychologicke vysetrenie. Pretoze moj maly je tiez hyperaktivny a ked nevie co robit, tak mu musim najst nejaku cinnost aby sa nenudil a nerobil zle. Obcas ma nejake ,,nervaky" , ale vhodnym usmernenim sa to da krasne zladnut. Je jasne, ze vymysla, ked si napriklad nechce upratat hracky, tak mu poviem, ze ak neuprace, tak nebude cukrik,telka, futbal alebo nieco co ma rad. On posluchne a uprace si. Myslim si, ze je to normalna reakcia kazdeho maleho dietata, ktore si formuje osobnost. Casto si upatuje sam odseba a som tym milo prekvapena. Ked povolim, tak skusa dalej. Ked nepovolim, tak posluchne. Ziadna drezura, len normale veci. No a napr.ked mu v skolke /chodil prvy rok/ nedal kamarat hracku, tak si ju vydobil napr.capnutim kamarata. Viem, za deti aj take capnutie beru ako bitku, ale ucitelka by nedovolila, aby sa jej deti v triede mlatili hlava-nehlava. Lenze tie druhe deti sa doma vyzaluju, ze ich moj syn bije.Nerobil to kazdy den, ale stalo sa. Casto chodil domov aj on s tym, ze ho deti bili. Tak som mu povedala:,,Capnes ty, capnu aj teba." Ale samozrejme som mu kazdy den prizvukovala, aby deti necapal, lebo sa budu hnevat a plakat.A tym, ze je aktivnejsi chce byt hned vsade. No a to sa zrejme ucitelkam nepaci, lebo mi jedla povedala, ci by nebolo vhodne ist nim na psychologiu.Myslim si, ze skolka ma deti ciastocne vychovavat, ale uciteky chce mat asi len take deti, co na slovo hned posluchnu a ked im daju hracku tak dieta sa bude hodinu ticho hrat na koberci.Myslim, ze ucitelka s 20-30rocnou praxou by mala take deti zvladnut, Jednemu povedat ,,nebi deti, nepatri sa to" a druhemu ,,neplac, nebola to bitka, len capnutie, on sa ti ospravedlni".
Co si o tom myslite? Vdaka za reakcie.
20. aug 2010 o 13:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
ospravedlnujem sa za chyby, pisem na kolene :wink:
20. aug 2010 o 13:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte mamičky...tak som sa dnes vytočila s mojím 2,5 ročným synom, že som hned ako zaspal sadla k pc a hľadám tému, ktorá by mi pomohla a hlavne ma ukľudnila. Neviem, čo sa deje ale som z toho zúfalá, lebo som sa vždy snažila byť matkou, ktorá nadovšetko miluje ale dovolí iba odtiaľ-potiaľ. Žiaľ z druhej strany je absolútna ignorácia a neposlušnosť. Dnes som prišla po 3 hodinách domov a malý ako ma uvidel, okamžite "premenil" izbičku na nepoznanie....všetky hračky rozhadzoval, zhadzoval - ako pardon za výraz "zmyslovzbavený", autíčka lietali z izby až na chodbu a potom sa po tom bordeli váľal. Prišla som k nemu a kľudne mu povedala, že dokiaľ to neuprace nevýjde z izby=NIČ, prišla som druhýkrát=NIČ, tretíkrát=NIČ tak som mu jednu ŽIAĽ tresla a odišla. Po chvíľke som sa vrátila a spýtala, či už začal upratovať a on na mňa: "nie, ja nebudem upratovať - reval na celý dom". teda absolútne nepomohla ani bitka.....čo mi potom pomôže???
no aby som nehovorila len zle, sú aj super chvílky, ked ku mne príde a bozkáva a ked ma vidí smutnú, pohladká ma a povie mi, že "mamka ja ťa celý deň ľúbim" :slight_smile:))...čo mám robiť.
Teraz od oktobra ide do škôlky...bojím sa, že bude to isté robiť s hračkami aj tam a že budem každý týždeň platiť za hračky, ktoré nedajbože rozbije?!?!
27. aug 2010 o 14:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@danulka2 ak cítiš, že tvoje dieťa je v poriadku, tak si tie odporúčania učiteliek neber k srdcu. Bohužiaľ momentálne je v móde vylučovať zo škôlky každé trošku hyperaktívnejšie dieťa, ktorému sa treba venovať. Učiteľky by mali najradšej v triede len poslušné detičky, ale to nejde!!!


@haannka, tvoj drobec akurát prechádza obdobím vzdoru, takže ti prajem silné nervy a veľa, veľa lásky. Malý to potrebuje. Samozrejme, ale na svojich požiadavkách si trvaj, nepopusť len to chce kľud. :slight_smile: Všetko si skúste slovne vykonzultovať a nebyť príliš autoritatívna. Mne to pri dcére veľmi pomáhalo a tá bola za troch chlapcov. :wink:
27. aug 2010 o 16:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
haannka: ako sa vravi male deti male problemy, velke deti velke problemy. Moj syn ma 4 roky, od dvoch chodil do jasiel, rok do skolky. v skolke je anjelik, tam posluchaju vsetky deti, o hracky sa neboj, nic platit ti nedaju. Nas syn ma teraz tiez obdobie vzdoru, este horsie, s upratovanim problem nemame, vytiahnem vysavac a dam mu 5 minut na to aby si ich upratal, ak nie tak ich vysavac povysava. To ma taky respekt, ze je upratane hned. Ma teraz stavy, ze je ako anjelik a zratu ho nieco chyti, hlavne ked si nieco stavia a nedari sa mu, chyti hysak, stipe, kope, vrieska, neda sa zastavit, ak mu dm po riti, vrati mi to a mysli ze je to ok,. je v uplnom amoku a jedine co pomoze je ze ho silno obijmem a prevediem na inu temu, aby zabudol na to co ho rozhnevalo. potom sa k tomu s klucom vratime... no je to tiez tazke...
30. aug 2010 o 09:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@zuzanada dakujem za povzbudenie a vsetkym maminkam zelam vela trpezlivosti s nasimi ,,zlatickami" :wink:
30. aug 2010 o 10:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dakujem za typ skusim , aj ked maly mal len tyzden taky trucovity to bolo asi preto ze mu tati odisiel na dlhsiu pracovnu cestu , po tyzdni to bolo zase moje poslusne a rozumne babato az na dnesok kedy zacal do mna kopat a s velkou srandou , uz som mala zlost zacala som na neho kricat fakt ma to vytocilo a on velka radost + este na mamku vystrelit /to s tym strielanim je moja chyba lebo ma rad strasne kone tak ma nic lepsie nenapadlo ako mu zapnut wester a odvtedy nemiluje len kone ale aj strelbu/ cize som sa uz dost neovladla a som bola na neho neprijemne som myslela ze mu vytnem taku ze az dostal na zadok ale tak neviem ci pomohlo. takze knihu urcite vyskusam !
19. sep 2010 o 22:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dakujem,dost skoro som objavila odpoved :grinning: :grinning: :grinning: ale za skusku nic nedam.Dakujem za radu,urcite vyskusame
29. sep 2010 o 12:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte..ja som uz tiez s nervami v koncoch..a to doslovne :( mam 17 mesacnu dcerku..od zaciatku som sa tesila ze budem mat dievcatko,predsa len s chalanmi je viac problemov,co sa spravania tyka..no u nas je to presny opak..mala je hrozne zla,vzdorovita,vie sa tak roznervacit..normalne to uz nie je krik,ale az vrieska..hadze sa o zem..aj ked bola mensia bola dost vzdorovita,ale v porovnani s tym,co robi teraz je to neporovnatelne..napr.ked robi nieco zle,a ja ju napomeniem,zaksichti sa,akoby sa mi smiala do oci..potom sa zamraci a pokracuje dalej..ked na nu uz skriknem,zacne vrieskat.hodi sa o zem,alebo ma zacne buchat..no hroza..uz fakt neviem,co s nou mam robit,ako mam na nu ist..ale pripada mi to az nenormalne niekedy...ved nema ani rok a pol !!!poradte mi prosiiim
4. júl 2011 o 15:11  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte som tu nova.moja dcera ma 7 rokov a už sme zúfaly.ma poruchu pozornosti s hyperaktivitou.nedokaze nič robyt dlhšie ako 3 min absolutne nepocuva jogurt je hodinu a pol.boli sme u doktoraodporučil nam kludny pristup ale ja mam pocit že nanu to neplati už som snej hotova.stale rozmyslam kde robim chybu...
17. júl 2011 o 12:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kacickah presne toto poznám so svojou 7 ročnou dcérou. My sme sa kvôli tomu z paneláku na dedinu, do rodinného domu. V paneláku to s ňou bolo na nevydržanie. Večné hádky, priznám sa, že aj ruka vystrelila...v kuse sme museli dakam chodiť, aby sme ju aspoň trošku vyšantili a bola kľudnejšia. Pomohlo nám aj nasadenie tvrdšej diciplíny v určitých úkonoch a aj to dosť pomohlo. Ako sme sa presťahovali, našla si tu kamarátky a lieta s nimi...s hyperaktivitou to síce nič nespravilo, ale je vybehaná a vylietaná na čerstvom vzduchu. Aj tu ale musíme dodržiavať zásady disciplíny ako: teraz sa učí, teraz sa je a dodržiavať to...zabudla som napísať, že tú disciplínu sme mali naordinovanú od dr. Síce to trvá dlhší čas, než si na to dieťa zvykne, ale pokiaľ vy neustúpite, tak to zaberie. Prvé výsledky sa nám začali dostavovať asi za 3 mesiace. My sme s tým začali keď mala naša dcéra 5 rokov a vyplatilo sa nám to. Teraz síce občas zvýšim hlas...ale ktorá mamička nie...ale aj ja som sa naučila tolerovať ju, že je taká (okoliu som to vysvetlila a zobrali to úplne v pohode) a dcéra sa tou disciplínou naučila tolerovať nás a naučila sa , že občas sa treba držať na uzde...jedenie, učenie, upratovanie a pod... A dokonca mi aj susedky a kamarátky hovoria, že sa od vtedy, čo sme sa sem nasťahovali postupne menila k lepšiemu. Nie všetci môžu spraviť takúto radikálnu zmenu. Iba ti píšem, že v tom nie si sama a chcem ťa povzbudiť k hociakým krokom, ktoré spravíš aby sa to zlepšilo. Pomôže to ako tvojej dcére, tak aj Vám. A psychická pohoda je to najdôležitejšie.
17. júl 2011 o 12:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@mamabiba dakujem za pozbudenie.najhorsie natom vstekom je ze snazim sa byt dobrou matkou a stale sa mi to nedari.snazim sa byt prisna ale mala zacne hned plakat mrncat a mne prasknu nervy a jeto.tiez sme zili v meste a teraz na dedine a rozdiel ziadny.ona chce byt od rana vonku do vecera neche jest najlepsie u cudzich.ked sa chcem snou hrat tak nechce .ked chodim do prace tak je este horsia ako ked som doma.doktor mi poradil kludny akceptujuci pristup plus lieky co absolutne nezaberaju....budem to musiet nejak prezit snad sa dozijem staroby
17. júl 2011 o 21:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kacickah skús sa nad tým povzniesť. možno nevidíš žiadne pokroky pretože si stále upätá na to aká je a čo robí. nechaj ju vystrájať. u nás to tiež tak funguje, že je celý deň vonku, raz jej kamošky jedia u nás, raz je ona u nich. Ale treba stanoviť pravidlá, pri ktorých to môže takto fungovať. U nás je to tak, že ak neni uprataná izba...nejde sa von, ak nezje čo jej dám, tak bude hladná do ´dalšieho normálneho jedla a podobne. pokiaľ je všetko v poriadku, tak samozrejme aj ja poľavím, ale akonáhle vidím, že začína byť problém nastupuje diciplína. chce to veeeeľa trpezlivosti. Ako som napísala už pred tým, ja na tom pracujem už skoro 4 roky a neboj sa aj ja vyletím a celá dedina vie čo na malú hulákam :unamused: . prvé pravidlo takejto výchovy je NEUSTÚPIŤ!!!! nie krikom ale jednoducho povedať rázne NIE, povedať čo sa stane ak sa to nedodrží a potom musieť ten trest alebo tú hrozbu aj dodržať. Aj za cenu zúrivosti, plaču a podobne. Postupne si zvikne na to že s tebou nepohne, tak sa o to ani snažiť nebude. Ale je potrebné, aby to dodržiaval aj tvoj manžel.
17. júl 2011 o 21:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@mamabiba no ved to manzel neni jej biologicky otec i ked ona ho tak bere a ja som rada ale mame rozdielne nazori na vychovu atd...snazim sa snim otom porozpraat ale on si mele svoje.viem ze mala musi mat tvrdsi rezim ja poviem do prava on do lava a sama na jej vychovu nestacim ale asi to budem musiet nejak zvladnut aj sama.skusim tvoje rady a dufam ze zaberu.malej sa to pocit nebude ale budeme musiet nejak vydrzat obe...
17. júl 2011 o 21:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kacickah my žijeme s mojim mužom spolu od Bibkiných 4 rokov :wink: takže presne viem o čom hovoríš. Ale mám tú výhodu, že mi v tom pomáha...hlavným generálom na poslúchanie som ja, pretože tak to bolo aj predtým. S mužom sme sa dohodli, že si nikdy nebudeme protirečiť a budeme stáť za sebou a rozhodnutiami. Ak ja malej poviem, že nemôže ísť von, tak Robo nikdy nepovie ináč, poprípade sa ma dojde opýtať, čo som jej na to povedala ja. občas to nevyjde a malá nám prejde cez rozum. Nikdy to neriešime, iba jej dáme najavo, že o tom vieme a zasmejeme sa na tom, lebo je to fakt málokedy. Mame to šťastie, že nás ešte stále neklame a povie pravdu aj keď vie, že bude zle. Pretože ak ma oklame a ja na to prídem tak je zle nedobre. Tento problém treba naozaj asi najprv vyriešiť s manželom :frowning2: . Možno by bolo vhodné zájsť do dajakej psycho poradne aby Vám povedali a poradili, čo máte robiť. My sme síce neboli ale ver, že sme nad takou možnosťou rozmýšľali.
17. júl 2011 o 21:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@mamabiba mi sme boli u psychologa v tn najlepsi.mala zacala klamat potom zacala brat vskole detom hracky dokonca aj keksy ktore popritom doma mam plnu misu.proriadne som si poplakala dost ma to trapilo. porozpravala som sa snou a potom zas ale uz je to v pohode musela som jej to poriadne vysvetlit...mala sa vzdy na vsetko pyta mna aj ked ide spat povie dobru maminka potom mozno manzelovy aj ked ide von len ahoj mami lubim ta....a vyskusam tvoje rady a skusom sa niekedy porozpravat aj s muzom
17. júl 2011 o 21:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@jessica88 -ahoj..citam,ze mas doma temperamentnu dcerku..moze to byt obdobie vzdoru..skus si najst temu o tomto obdobi a docitas sa viac..my to zazivame uz vyse roka a veru sranda to neni..u nas krik vobec nepohol,bolo to potom este horsie..teraz ked ju chytia taketo nervy si len sadnem,pozeram na nu a ked zbada,ze to somnou nic nerobi ukludni sa aj sama,pride za mnou,povie mi,ze ma lubi a veeeelmi sa objimame..jednoducho si tym musime prejst :frowning2: ..raz to urcite skonci..(nemozem sa dockat,ze kedy :sweat_smile: )..zelam veeeela trpezlivosti.. :slight_smile:
17. júl 2011 o 22:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no dievčatá, vidím, že nie som sama. náš malý bude mať o 2 týždne 2 roky a tiež som z neho zúfalá. doma relatívne poslúcha, ale keď vyjdeme von, tak je ako z divých vajec. v obchode behá, neobsedí vo vozíku, keď ho tam posadím nasilu, tak reve na celý obchod a vsetci z nás majú zábavu, prípadne všetko čo mu vojde pod ruku hádže do vozíka. nakupujeme tak, že jeden behá za ním a druhý robí nákup.
cez víkend sme boli na kúpalisku a stálo ma to tak 5 rokov života. vo vode vôbec nemá strach. sám sa potápa pod vodu, občas si aj poriadne glgne, ale si odkašle a už zase vyvádza. dokonca už začal skákať "riťáše" do vody a to sa mu tak páči, že keď skočí, tak zostane sedieť na dne bazéna pod vodou. možno to bude tým, že sme chodili na bábetkovské plávanie keď mal pol roka, ale úprimne, teraz keď sám vyvádza vo vode mám z toho väčší strach, ako keď som ho ponárala takého maličkého. no a najväčší cirkus nastáva vtedy, keď ho vyberieme z vody. reve, kope, trepe sa. na deke neobsedí, hneď uteká behať kade tade a vôbec sa nestará, či idem za ním alebo nie. vôbec nemá strach, že by sa stratil.
ja som si všimla, že keď som s ním sama, tak ešte ako tak posluchne, ale akonáhle s ním ideme s manželom spolu medzi ľudí, tak je to zabité. najhoršie sú s ním fakt nákupy a to kúpalisko. inak je šikovný .... v 10 mesiacoch chodil, dá sa povedať, že už aj rozpráva, lebo opakuje skoro všetko, len je živý. moji rodičia sa na ňom smejú, ale aj som už hotová. neviem po kom je, lebo ja som vraj bola tvrdohlavá, ale tichá a poslušná.
a ešte jeden problém máme. podľa nás strašne málo spí, na to, aký je to divočák. cez deň spí tak 2 hodiny a v noci tak od 20,00 ale o 4,00 je už vyspatý. horkoťažko ho udržíme v postely do piatej ráno.
okrem toho od jeho jedného roku chodím do roboty, lebo manžel zostal bez roboty, takže sme sa pri malom vymenili. no a samozrejme, že je na mňa o to viac naviazaný. keď prídem unavená z roboty, čaká ma ešte domácnosť a a malý, ktorý sa na mňa malý zavesí a nepustí sa kým nejde spinkať. ľúbim ho najviac na svete, ale tiež mám niekedy pocit, že cez víkend keď sme doma, tak iné mi z úst ani nejde, len príkazy, zákazy, čo smie a nesmie. už ma to ani nebaví stále dokola opakovať.
18. júl 2011 o 14:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kacickah iba Vám držím palce a prajem veeeľa trpezlivosti a pevných nervov. Uvidíš, postupne sa to upraví a bude to OK. :wink: Iba TY sa musíš ukľudniť a zobrať dcérku taká aká je a nepozerať na to, čo si o Vás myslia ľudia. A je krásne ako ti hovorí, že ťa ľúbi. Z toho treba čerpať všetku energiu :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile:
18. júl 2011 o 16:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kacickah a ešte jedna taká malá rada...ak máš možnosť raz za čas si oddýchnuť...buď ju dať k rodičom/svokrovcom, poprípade ty dakam vypadnúť na pár dní sa zregenerovať...to je pre mňa nabíjačka energie. vyskúšala si ju prihlásiť do tábora?
18. júl 2011 o 16:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@mamabiba dakujem za rady skusim to snou hadam nam to zabere.ja keby som odisla na par dni z domu tak sa somnou ani dvere nebavia aale ja si odychem dost.chce to len cas a pevne nervy.....dakujem za rady :slight_smile:
18. júl 2011 o 19:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@artepep uplne ty rozumiem mam to doma ale ako vydim neni som vtom sama....zelam pevne nervy
18. júl 2011 o 19:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dievčatá, vidím, že nás je dosť, čo máme "neposlušné" deti. len neviem čím to je, že keď sa takto niekde vonku alebo v obchode nervačím s malým, tak mám pocit, že všade naokolo sú len poslušné deti. za ten čas, čo máme malého som sa ešte ani raz nestretla s tým, že by okrem nás robilo vonku cirkus aj iné dieťa, než moje. tak kde ste? :slight_smile:
19. júl 2011 o 07:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@artepep moja, to iba preto, lebo my vieme, že s nimi do obchodu ísť nemôžeme :grinning: :grinning: :grinning: . A neboj je ich veeeľa. Zakaždým keď idem nakupovať...to je moja činnosť a naučila som ju brať ako relax bez dieťaťa a manžela...vždy tam stretnem minimálne 1-2 deti, čo robia celkom slušný bordel :wink:
20. júl 2011 o 14:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kacickah treba si vymyslieť divadlo s mamou :sweat_smile: :sweat_smile: manžel určite nebude protestovať. Aj môj s tým mal na začiatku problém, ale už sa naučil a vyhovuje to aj jemu. Ja mám mamu 200km od nás, takže si to viem zariadiť. Niekedy treba brať ohľad iba na seba. Celý rok sa prispôsobujeme rodine, tak raz za čas nám malý oddych neuškodí a rodina by sa mohla prispôsobiť nám. ja to tiež nepreháňam. takýto výlet si robím asi 2-3x do roka. Aj to fantasticky pomôže. Doma nechám upratané, navarené a nech si to s ňou užije aj chlap.
20. júl 2011 o 15:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@mamabiba ja sa na moju mamu vyhovorit nemozem nemame dobry vztah.moja mama neni ako ine matky.ked som bola mala nepametam si ziadny prejav lasky atd...co k dectvu patry.ja som mala ine dectvo ako moja dcera snazim sa nerobyt take chyby ako moja mama.nechcem aby mala dcera pocit nechceneho dietata.takze mama pada musim vymysliet nieco ine
21. júl 2011 o 14:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@artepep mi ked sme vonku tak mam pocit ze vsetky deti maju svatoziaru nad hlavou a posluchaju naslovo a mna panbozko tresta za chyby.pripadam si ako keby som malu vypustila s klietky a ta vživote nevidela obchod,sladkosty a veci podobne.
21. júl 2011 o 14:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Tvoj príspevok