Ako zvládnuť dcérin odpor k jedlu?
Dobrý večer poradte mi prosím.
Dcéra čoskoro 9r, odmieta akékoľvek jedlo. Každý deň, je jedno čo navarim aj tak to odmietne. Nie, že nechce jesť ale ona toto nechce, je to nechce. Vždy musím hodiny vymýšľať čo jej dám jesť inak je zlá atď. Rôzny lekári jej pohrozili, že pôjde do nemocnice ak nezačne jesť, nepomáha. Vždy musí jesť to čo chce ona, a nie to čo máme doma. Možno sú poviete, že veď daj jej čo chce. Lenže ak by sme mali doma 10000 veci ona chce nasledujú vec. Mňa to ničí dennodenne krik, hnev atď. Nakoniec to skončí tak, že musím ísť do obchodu a kúpiť. Nepíšte mi,že som ju takto vychovala, doteraz to nerobila robí to rok. Vždy som sa snažila vyhovieť ale už fakt nevládzem. Mám ju nechať hladnu? Alebo, čo mám robiť ?
To sú podľa mňa mazničky a robí len to čo jej je dovolené a vyhovené...cvičí s vami riadne. To býva aj v iných veciach u detí ..čím viac jej vyhovieš tým viac bude skúšať.
Takych deti ako je tvoja dcera je viac ako si myslis.. Aj ja mam takeho syna. Od mala nechcel jest nic, iba uhorku, ked zbadal akekolvek jedlo, alebo ked len videl, ze idem varit, jacal ako pavian, utekal pod stol, dostaval zachvaty. Teraz ma osem rokov, a dobrovolne zje len rezen, hotdog a hamburger.. Nic ine, a uz vobec
ziadne nove jedlo.. Ale postupne, rozpravanim, vysvetlovanim, motivovanim, (a ano, obcas bohuzial aj uplacanim) sa posuvame dalej, a obcas nieco nove/ine ochutna. Medzitym mu davam aj tie jeho oblubene jedla. Snazim sa mu vysvetlovat, ze v crevach ma zle aj dobre bakterie, tie zle chcu aby ich krmil nezdravymi jedlami, ked chceme aby nad nimi vyhrali tie dobre bakterie, musime ich niecim zdravym nakrmit... To je len priklad, su to stale len deti, nerozmyslaju ako dospeli.. Nemyslim si, ze si ju rozmaznala, ani nesuhlasim s radami typu nechaj vyhladovat, potom urcite zje... Moj syn by radsej zomrel od hladu, to viem naisto. Pocula si uz o AFRiD, restriktivnej poruche prijmu potravy? Ak vies po anglicky, odporucam aj knihu Stories of Extreme Picky Eating, je to o extremne vyberavych detoch. Hlavne, trpezlivost a klud, a ver, ze casom sa to aspon teochu zlepsi, tak ako tu pisali niektore maminy.
@alessia443 ale veď ona nemá problém s príjmom potravín. Alebo s tým, že neje nič. Čítaš ty vlastne, čo autorka píše?
Čo s ňou budeš robiť v puberte?
Ja som extrémne benevolentná matka, ale to čo tu popisuje š, respektíve, čo nám dávkuje š medzi riadkami je iný extrém nesprávnej výchovy dieťaťa
Nie proste ju ignoruj dala by som jej to čo bolo na večeru žiadne vymyslí že dom hladná daj mi hranolky nedostala by nič alebo len to čo bolo na večeru a vermi druhýkrát by to nespravila a ak ano tak by som ju odviedla k lekárovi že ona nechce jesť a vermi spamätala by sa
My sme mali podobny problem, obmedzili sme kupivanie tych veci a hotovo. Nemas doma, neexistuje to. A ked bude skriekat hodinu, je mi to jedno. V jasliach skriekali deti viac a prezilo sa. Moj ma problem v tom, ze mna nezlomi psychicky. Ja mu vynadam a nedostane potom vobec nic. Tak zacal jest podstatne normalnejsie. Mal velmi podobnu strategiu asi dva mesiace. Tak sme sa s muzom dohodli, ze aj ked sa zruti dom, tak nebudu blbosti doma. A zabralo to. Minule mu boli aj cestoviny so sprenatom zrazu dobre. Nechala som mu totiz aj tie bez. Zrazu, ze chce tie nase. A jedol. Ako niekedy sa clovek musi vratit na zaciatok a veci komplet prerobit.
Co ty musis vstat a ist robit hranolky 🤔🤔🤔 no taku by nehralo. Bud si das rožok alebo smola. A aky krik? Akoze ona zacne plakat? Kricat?
😳😳😳😳
Tie hranolky si asi mala ty keď takéto blbosti vymýšľaš. Ozajstná matka by narobila poriadky už dávno.
@koniarova Ano, citam dobre, ale aby som zhrnula moj predchadzajuci prispevok - za tym, ze dieta je velmi vyberave ako autorkina dcera, nemusi byt len zla vychova, alebo rozmaznanost, moze ist aj o psychicky problem. Dala som aj odkaz na knihu, kde sa takyto problem rozobera, pretoze sa tyka vela deti. Po slovensky znie Pribehy extremne vyberaveho jedenia. Ci je vsak aj kniha v slovencine, to netusim. Snad je moj prispevok uz jasnejsi.
https://hedepy.sk/ tu si viete vybrat psychologa na online rozhovor
Nemôže byť hladná, keď zje večer rožok...preboha to jej zožerieš tíeto vydieračky?
Od kedy od hladu boli brucho?
Sladkosti je na kvantá???
Zješ čo máme, alebo dovidenia.
O 22.00 by som dieťaťu ani jest nedala, nech si reve a kričí. A ako píšu, už dávno má v tom čase spať.
Susedom oznámim, že bude krik par dni, noci...ona veľmi dobre vie, že ty začneš lietať ako handra keď začne kričať. Véd toteraz to tak fungovalo. Keď bude deň, láskavo ju oboznam s tým, že od nes sa je to, čo sa navarí. Bodka....
Ale problém je v tebe!!! Ale problém si ty, že začneš skákať ako opica na gumičke...to je ozaj "super" výchova.
Len jej choď tie hranolky robiť aj o 2 v noci princeznej. A sladkosti jej v igelitke daj ku posteli, nech má v noci prístup ku nim a "nebolí ju bruško".
Potom so zničeným pankreasom - cukrovkou, vysokým tlakom a zhnitými zubami môžete aj s dcérou vyrevúvať na MK.
Pochybujem ze ide o realnu temu, lebo si neviem predstavit matku, ktora necha dieta jest sladkosti ako normalne jedlo. U otca by som si este dokazala predstavit takeho, co da horalku namiesto ranajok, ale uprimne o matke pochybujem.
Baby tu už všetko napísali. Ja len dodám, že pizza, hranolky a sladkosti nie sú normálne jedlá pre 9-ročné dieťa ani pre dospelého. Takže neber, že ak sa nejak dohodnete na plánovaní, tak horalky na raňajky, pizza na obed a hranolky na večeru znamenajú, že dcéra normálne jedla.
Akože o 22h vyprážané hranolky, fuj, však mne by bolo ťažko. To nie je jedlo ale odpad s 0 výživovou hodnotou, ktorým dieťa kŕmiš. Toto tiež porieš, inak jej zarábaš na riadne problémy.
Myslíš, že iné decká by si nedali kýbel sladkostí na večeru, keby im to dovolíme?
Tak to vyzerá keď par mesačnym davaju niektore sladeny granulovany čaj, do pol ročných pchajú termixy a jediná zelenina ktorú aj oni sami jedia je vyprážaný karfiol. Potom sa velmi čudujme, aké má dieťa stravovacie návyky. To platí aj o tvojej.
Odporúčam kúpiť knihu Malý tyran a všetko hneď pochopíte..
Mali sme chvíľku so staršou dcérou podobný problém, keď mala 5 rokov, radila som sa s lekárkou, bála som sa aby sa nevyhladovala, doktorka povedala, plánujete jedlo a dajte jej vybrať z dvoch a to uvarte, ak nebude potom chcieť co si vybrala, nechajte ju hladnu, max suchý rožok. Trvalo to asi dva týždne. Ak nemá zdravotný problém, tak s tebou iba pekne cvičí.
A ešte sa spýtam, lebo toto je fakt pre mňa cez. To vážne vstanes z postele a ideš jej robiť hranolky? Ak áno, tak toto je tvoja chyba, čo si jej dovolila iba posúva ďalej.
Začni dcéru vychovávať a nie rozmaznávať, za chvíľu ti bude skákať po hlave. Aj keď už toto je cez čiaru, aby si o desiatej v noci decku vypekala hranolky. Na večeru mala rožok, to že nechcela inú večeru je jej problém. Rožok ju bohaté zasýti do rána.
Že "A ja musím vstať a ísť a keď nemáme doma hneď krik", si normálna? Si pre nu cvičená opica. Čo bude ste bou robit, ked bude naozaj v puberte? A ty skáčeš ako princeznička píska? Je navarené, keď nechce, nech je mesiac suché rožky. Rýchlo ju to prejde.
@alessia443 Napisala si pekny prispevok, ja mam tiez taketo dieta ako ty, a tiez mame celozivotne ryzu a maso a haluskovu polievku a to je vsetko. Mam k tomu pochopenie, pretoze som sama bola taka, aj muz trochu, mam takeho synovca, muz ma takeho synovca... Casto je to u ADHD deti alebo autistov takto, velmi zuzeny jedalnicek... U tychto deti naozaj casto zabera odmenovaci system.
Ja ako dospela stale mam skupiny jedal co nezjem, nejedavala som vobec maso, ryby mi strasne smrdia, to ma vzdy az napinalo... nemam rada moc zlozkove jedla a podobne. Pamatam sa, ze ked som zacala varit pre muza vsetko mozne do radu, ryby mi dlho dlho boli take, ze som ledva dokazala odbalit rybu, rukou by som ju nechytila, lebo ma z toho vzdy strasne naplo. Podobne divina a pecen alebo maso s kostami - on to mal z domu velmi rad, ja som to nikdy nejedavala... Ked som sa mala chytit surovej husi ci kacky, mna to napinalo. Proste i toto spracovanie mi velmi vadilo. Dnes muzovi vsetko mozne rybacie aj masove varim, uz to casom dokazem ovladnut, ale teda nejem to, to mi stale este velmi smrdi. Ja som celkovo precitlivela na vone, ako mala som sa dokazala povracat zo silnejsej vonavky nasej susedy. A ked som si mala obliect cosi ine ako bavlnene, to boli skrekoty doma, chuda moja mama. Dodnes ak si dam obyc mikinu, co ma v zlozeni polyester, ci strikovane svetre , ja sa citim, ako by mi hori koza. Vceliake slavnostne latky na saty - ja sa v tom potim strasne, skriabe ma to, nie je mi to prijemne. A tiez si vsetci mozu mysliet, co robim caviky 🙂
Aj by ma zaujimalo, ako toto maju ostatne zeny - ci niekedy mali odpor voci nejakej potravine pri vareni, ktora by sa im priecila vonou, alebo ktorej by sa nedokazali dotknut.
No v pripade toho, ako tu popisuje autorka, nie som si ista tym ARFID, lebo tak ako to popisuje a vnima, mne to pride skor ako naozaj boc o moc medzi nou a dcerkou. Deti nam ukazuju ako zrkadla nase slabosti. A hoci sa zda, ze dcerku bavi neustale narusat hranice maminy, je to preto, ze ich nema, ze jej ich ta mamina nekladie.
Autorka, moja rada je - precitaj si co je ARFID - najdi si clanky na webe a posud, ci sa to tyka aj tvojej dcerky. V takom pripade pomoze, ak ma dieta nejake jedla oblubene, prijat to ako vychodzi bod a nebat sa rutiny. Vzdy mat doma pre to dieta to iste, co ono lubi a pomedzi to obcas skusat nove. Pre to dieta totiz to iste jedlo casto znamena pocit bezpecia. Aspon nieco, co ma pod kontrolou. Prave pre tu zmyslovu presytenost, ono spracovava mnoho mnoho vnemov, ovela viac a intenzivnejsie ako ostatni. A nezvlada to. Treba potom hladat rozne upokojujuce techniky, rutiny, ako sa toho nahromadeneho stresu zbavit a uvolnit.
Ak ale ARFID a zvysena citlivost na dcerku neplati, naozaj by som porozmyslala o tom, ci kladies dcerke hranice. Netreba davat prikazy a zakazy a takym tvrdym sposobom hranice davat. Hlavne u velmi tvrdohlavych deti to vyvola este silnejsi vzdor a odpor a volanie do boja s tebou.
Emocie predbiehaju myslenie, emocie pochadzaju z amygdaly - casti mozgu, kde su uchovane pudove reakcie a myslenie z najnovsej casti mozgu - frontalneho laloku. Preto ak sme zahlteny pocitmi, myslienky sa vypinaju, deje sa to tvojej dcerke. Amygdala pozna 4 rekacie na stresovu situaciu - predstav si, ze si praclovek a nejake dive zviera ta nahana - utec, bojuj, hraj mrtveho chrobaka alebo sa zaliecaj - toto su 4 reakcie, ktore by na to zviera mmohli zafungovat. Dcerka je jednoznacne clovek, u ktoreho je najsilnejsia reakcia "bojuj". Kazdy mame nejaku prevladajucu tu reakciu, vrodeny temperament. Tvoja dcera bude velmi casto so vsetkymi bojovat 🙂 To je prvy velky rok toto pochopit a prijat. Pretoze potom pochopis, ako k nej pristupovat.
Doteraz ti fungovalo: Ona bojuje, ja ustupim.
To nie je pre dcerku dobre, musis hladat makke cesty, ako na nu. Dopredu ju chystat, dopredu vysvetlovat a nevzdavat sa. Jej reakcia bude aj tak vzdy bojovna, ale zalezi na sile toho boja. Ja si myslim, ze toto je nieco, co by vam obom pomohol psycholog - tebe aj dcerke, hladat iny sposob komunikacie, ine nastolovanie hranic, pretoze je ocividne tazke medzi vasimi dvoma povahami to najst. Pretoze ti si zvyknuta ustupovat. A to nefunguje na bojovnikov. To bojovnikom skodia. Oni sa svoju silu musia naucit ovladat, nie zneuzivat.
Úprimne? Dcéra je rozmaznaný pracek. Môžeme deti akokoľvek milovať, ale to čo robíte je nad čiaru. Bojím sa, že keď bude v puberte, tak skolabuješ, alebo to vyriešiš ako sesternicina mama. Pri jednom takom výleve sa nasrala, schytila kabelku, dcéru za ruku, nasadila do auta a zastavili sa v nemocnici pred psychiatriou. Mladá si až vtedy uvedomila, že prestrelila a mama to už naozaj myslí vážne.
Autorka v tvojom prípade bude len jedna rada účinná.. zrušiť sladkosti na kila, a prestať robiť mladej otroka....a vieš keď bude hucat nestrás ju susedov nemá to žiaden efekt, hučí ešte viac. Povedz jej že ju hučí slabo a nikto ju aj tak nepočuje...ak ti to ide na nervy daj si štuple do uší.....bez publika nie je divadlo....len treba vydrzat
No tak má smolu, keď chce jesť to, čo nemáte doma. Zjavne má aj prehľad čo doma je a čo nie a robí to naschvál. Žiaden rodič by v tomto neustupoval a nebežal by kúpiť čo si dieťa zmyslí. Párkrát sa jej vyhovela a teraz to zneužíva. Keď je hladná, treba jej povedať: "tam je chladnička" a viac sa nestarať. Je dosť veľká na to, aby si vedela spraviť chlieb s niečim, alebo naložiť jedlo pri sporáku. V žiadnom prípade by som ju neobsluhovala.
Mila maminka, ja by som si poradila sedenia s odbornikom pre teba a muza. Pozri, kam vas vas strach priviedol. / narazam na problemy pri jej narodeni/ dnes je podla vsetkeho vsetko v poriadku. Vazne jej vasim divnym pristupom viac ublizujete. Pises, ze toto robi asi rok. Preco jej teda ustupujes a veris jej vymyslom? Ak doteraz jedla viac menej normalne. Nie je normalne aby dieta takto cvicilo s rodicmi. Vy ju vlastne vobec nevychovavate. Vlastnemu dietatu sa bojite povedat nie. Preco? Ak chces naozaj problem riesit, najdite odbornika.
@jumama napr ja neznášam hríby dokonca ani šampiňóny....nikdy som nič hubové nevarila ani nebudem, neznášam smrad z húb, a nezjem ani nič kde boli huby varené, žiadna omáčka, žiadna kapustnica nic...tolerujem ale keď si spraví chlap hubové rizoto, ale nie som pri jeho príprave, ani ho nezjem a teda okno je otvorené dokorán keď si to chystá...našťastie z lásky ku mne si to robí keď som v práci a on doma, alebo "rozkaze" máme nech uvarí keď tam ide sam
Podľa mňa má asi začínajúce pubertu .Pokiaľ ti toto pred tým.nerobila a tetaz áno, neviem si to inak vysvetliť keď je takáto. Bud sa poradiť s pediatrická alebo asi smer psychologička.
Nechýba jej otec? Píšeš, že väčšinou dcéra už spí, keď on príde z práce, robí od pondelka do soboty 14 hodín a v nedeľu jej splní, čo si ona praje. Nespojila si to v detskej hlávke tak, že "dostanem, čo chcem =láska, som dôležitá"? A hľadá to potvrdenie vlastnej dôležitosti aj u teba? Keďže otec takmer vôbec nebýva doma? A musí toľko pracovať? Jemu nie je ľúto, že mu dieťa vyrastá v podstate bez neho? Nedokáže si nejako upraviť pracovný čas, alebo aspoň jeden deň v týždni skončiť skôr a spraviť si program s rodinou? Neviem si to predstaviť z pohľadu dieťaťa, pritom sama som už stará kôra.
ty si blbá nekupuj žiadne sladkosti a keď nebudú sladkosti a bude hladná bude jesť čo máte doma.