Asi sa zrútim z manželovho správania

deprimovana
26. okt 2013

Ahojte mamičky. Viem, že každá máme svojich problémov dosť, ale tak každý nestranný názor pomôže. Kde začať? Vydávala som sa naivná, s hlavou v oblakoch, kedy som si všetky negatívne náznaky v správaní môjho terajšieho manžela nevšímala, resp. som si nechcela všímať. Vždy som si to sama pred sebou ospravedlňovala. Aj keď je pravda, že pred svadbou nebol taký manipulátor, psychopat v jednej osobe. Všetko psychické týranie (možno, je to silné slovné spojenie, ale posúďte samé) začalo tesne po svadbe. Keď prišla návšteva po našej hádke, ponižoval ma pred nimi, ohukoval a vysmieval sa zo všetkého, čo som urobila, neurobila, proste si chcel dokázať pred sebou a aj pred návštevou, že on je šéf domácnosti. Nebola som preňho, ani „len“ žena, lebo som mu neporodila dieťa. „Žena má poslúchať muža, držať hubu a krok“, či pri každom telefonáte na konci na miesto ľúbim ťa, som počúvala „polepši sa“. A keď vám takto povie min. trikrát do dňa a potom koľkokrát do mesiaca, tak to začne s človekom mávať. Toto „polepši sa“ trvalo dobrý polrok. Začal mať problém so všetkým, čo som spravila, akú som navarila polievku, že som nevypla práčku, keď som doprala – to bolo prvé, čo pozrel, keď prišiel z práce, či som vypla práčku a povedal, že „mi to bude vravieť, pokým sa to nenaučím“, výsmech z toho, keď som mu pár krát po sebe kúpila niečo na seba, namiesto "´dakujem" alebo z toho ako rozprávam. Komunikácia s nim už ani nie je normálna. Keď sa ho spýtam dve otázky naraz, tak mi na ne neodpovie, lebo on nevie, na ktorú má skôr odpoveď. Alebo keď niečo neviem, nepoznám, tak najprv 10 min. mi dáva najavo, že som hlúpa, lebo ja to nepoznám, neviem, ako to, že som o tom už nepočula a smeje sa mi. Keď sa v niečom pomýlim alebo to spravím zle, tak zase akési pohrdanie. Neraz ma napodobňoval, čo som neurobila podľa jeho predstav a pritom ukazovaní ma hypnotizoval, aby som si to zapamätala. Keď mu chcem niečo porozprávať, ako som sa mala cez deň alebo mu chcem niečo vysvetliť a jeho to nezaujíma, tak buď mávne rukou a odíde alebo mi skočí do reči a hovorí si to svoje. Dáva mi pocítiť, že to, čo ja rozprávam vôbec nie je zaujímavé. Klame mi, až fabuluje do očí a tvári sa, že čo si vymýšľam a veľmi rád ma prevráti na hlúpu. Dokonca pri sotení o zem, mi chcel nahovoriť, že som sa potkla (na rovnej podlahe) a tak sa presvedčivo obhajoval, že keby bola pri nás tretia osoba, tak mu uverí a zo mňa spraví hlupaňu, ktorá si vymýšľa a preháňa. Keď som mu vykričala, že hneď po robote prišiel domov (čo sa stávalo dosť často) a ani sa len nenajedol, nespýtal, ako sa mám alebo nepotrebujem s niečím pomôcť, keďže som prišla aj ja z práce a v domácnosti vždy treba niečo poriadiť, upratať a odišiel za kamarátmi si zašportovať a potom samozrejme nejaké to pivko, tak chytil taký amok, že mi vyhádzal všetky skrine, pokrstil ma p... je...á a kufre postavil pred dvere a ja som sa síce tvárila, že mi to nič nerobilo, ale srdce krvácalo, ma po polhodine vychladnutia prišiel odprosovať, že on ma ľúbi, aby som neodchádzala. Veľmi rád sa teší z toho, keď sa mi nedarí, keď sa sťažujem, že mám toho veľa, keďže pracujem v trojsmennej prevádzke a aj študujem a on takisto, lebo on chudáčik, nie je v tom sám a ľutovať treba iba jeho, že má toho veľa. Vyžíva sa v tom proste, keď mi dáva pocítiť, že som naničhodná, neschopná ako napr., keď dal ožehliť svoje obľúbené košieľky maminke, lebo ja som mu ich hneď neožehlila, popri tom, mal v skrine plno iných vecí opratých a ožehlených. Že „to je moja vizitka, že musel si dať košele ožehliť mame“. Keď mi povie, že má niečo rád a ja mu to automaticky na druhýkrát kúpim, (si myslím, že je to normálne), tak potom to už naschvál nezje a nechá to buď splesnivieť alebo počká, pokým prejde trvanlivosť a potom sa to vyhodí. Alebo som mu navarila jeho obľúbené jedlo, tak na druhý deň to nejedol a radšej si niečo iné objednal a keď som sa ho spýtala, prečo mi takéto veci neustále robí, tak mi len povedal, aby som sa vraj zlepšovala, lebo stále mám čo zlepšovať. A to, že mi neraz vykričal, keď som bola polroka nezamestnaná, že len vďaka nemu máme strechu nad hlavou, to už bola pre mňa bodka za tým všetkým peklom, lebo pred tým som zase ja bola tá, ktorá držala kasu a zarábala viac a snažila sa na všetky strany, aby sme si nielen zariadili byt, ale sa mali trošku lepšie. Žienky, takáto situácia trvá dobre dva roky a ja stále chradnem, upadám a neverím si postupne v ničom. Cítim sa ako hlúpa hus, ktorá nie je dobrá na nič. Rozmýšľam nad psychológom, lebo sama seba stále viac podceňujem. Dokonca som v takom štádiu, že sa s ľuďmi nedokážem normálne rozprávať ako kedysi, lebo niekde vzadu v podvedomí sa kontrolujem, či to, čo rozprávam hovorím správne, aby potom neprišiel výsmech. Keď mu aj tieto všetky veci, čo som vám popísala a to nebolo všetko, sa len zasmeje, že veď som srandoval. Teraz, keď ma už chytá triaška pri blikaní na mobile jeho meno, tak si sama sebe nadávam aká som bola hlúpa a naivná. Povedala som mu, že „ma stráca“, a že „ho už neľúbim“, že chcem proste odísť, tak povedal, že on bude o mňa bojovať, pokým nedosiahne svoje. Chcem odísť, ale neviem, či mám na to dostatok síl, ale ani zostávať nie je v tomto prípade na mieste, lebo ma odvezú na psychiatriu. Za každý postreh, názor alebo skúsenosť budem vďačná.

ivka225
29. okt 2013

@kveta Je velmi pravdepodobne, ze jej manzel to v tej chvili bude mysliet naozaj uprimne, ani on sam nevie, ze takato zmena je jednoducho nad jeho sily. Ak to nastane, bolo by dobre, keby mu pokojne a bez emocii dala najavo, ze si sice jeho snahu vazi, ale ze jej rozhodnutie je uz nemenne.

zita19
29. okt 2013

@deprimovana Drz sa!!!! Prajam pekny novy zaciatok.

adri266
29. okt 2013

@deprimovana drzime prsty a myslime na Teba

matabah
29. okt 2013

Drž sa!!!

prasiatko30
29. okt 2013

@deprimovana drzim palce a vela stastia

romanovic
30. okt 2013

@deprimovana Ahoj, citam Ta cely cas. Ako sa podarilo?

deprimovana
autor
30. okt 2013

@romanovic no nový bytík/prenájom vyzerá byť super, aj spolubývajúce. ešte si dosťahovať nejaké veci, nábytok a vyriešiť net a môžem žiť odznova. nornálne sa cítim ako voľný (slobodný) vták, aj keď niekedy padne na mňa smutná nálada. ale tak mám sa čím zamestnať, aby tých zlých nálad bolo čo najmenej. mám prácu, školu, rada čítam knižky a konečne si môžem nájsť čas na kamošky a pod.

deprimovana
autor
30. okt 2013

@ivka225 no, dneska, keď som si sťahovala veci, tak ma aj čakal list s ospravedlnením. hmm...síce sa mi tlačili slzy do očí, ale aj tak to nejak nič so mnou nespravilo, že by som mala nutkanie zostať, nedajbože odpustiť!!!už to nedokážem a ani nechcem. aj k tomu bytu som už cítila takú apatiu, že už tam proste nepatrím :-/

ivka225
31. okt 2013

@deprimovana Vidis, ako som pisala, toto muselo takmer zakonite prist. Rovnako, ako by (ak by si sa dala ovplyvnit a vratila sa k nemu) zakonite prislo ... ved vies co.

janette333
1. nov 2013

takeho debila mam ja doma , uz 4rok ,a neviem tiez ako dalej, nie v celkom v tom istom prevedeny ale asi este horsom ,ked som ho udala ze ma kopol do ladvyn , a schodil ma zo schodoch , nemal nic z toho , on dostal odomna facku podal na mna trestne , a ja mam zato zle uznali mna na policii ako VINNOU,,,ako pocujete , VINNOU, ,, a pokuta 60eur , on mna ze nazval , KU,,,,U,, A NEVIM SCIM co nato nemal nikdy dvovod , ktoreho ja som zivila 2roky a on nerobyl , bol doma , zila som z toho co som mala peknu sumu a ucte , no bohuzial 4 ludy nieco aj stoji ,, aj najom a on len doma ,, teraz 1,5roby a mne vykrikuje ze on na nas zaraba , ze my by sme skapali od chladu anevim co este,, nevim tiez co mam robyt , ako ma kopol nato za mesiac som sla na operaciu ladvyn , ked som bola operovana za 2tyzdne zase ma kopol , policia neriesi je to normalne ,???? asi NIE,, LEN ZE ON DOSTAL FACKU ODOMNA , ZA TO ZE SOM SA JA BRANILA..TAK MI DAJTE RADU AKO DALEJ ,

adri266
2. nov 2013

@janette333 dievca zlate, Ty chces radu? Preco vlastne este s nim si? On Ta bije, kope, Ty si vinna z jeho spravania...co Ta pri takom idiotovi este drzi??? 😕 😕 😕

romanovic
2. nov 2013

@janette333 okamzite od neho prec!!! Na co cakas? Kym ta zabije? Nevazis si sama seba????

mexico_16
2. nov 2013

@janette333 och to je strasne ubohe od neho...Mate 2 deti ? Mas kde odist ? K rodine ? 😨

evelynm
2. nov 2013

@janette333 , preco s nim zijes?

janette333
2. nov 2013

@romanovic ist ?? kam , nie je len tak ist ,

iveta71
3. nov 2013

Utekáááááááááááááááááááj od neho čím skôr !!!!!!!!!!! A čo najďalej !!!!!!!!! Povahu človeka nezmeníš, nikdy, nikdy, to je dané. Ak sa máš aspoň trochu rada, zbal sa a ani sa neunúvaj vysvetľovaním. Nie je jediný na svete a nech si žije so svojou povahou sám. Fakt, uteč čím skôr a nerozmýšľaj. Každá žena na to má, aby strčila muža do vrecka, len máloktorá o tom vie!! Viem to z vlastnej skúsenosti. Žiaden za to nestojí aby si sa trápila. Ak má chlapec problém, nech si ho rieši u odborníka a nie na tebe !!!! Držím palce!

zabka4
4. nov 2013

@deprimovana pri citani tohot clanku moj manzel zakrical: to je presne moj nebohy tatko. mamka od neho nedokazala odist, znicila si pri nom zdravie, bola zneho na kocku a teraz ma zdravotny zaznam hrubky biblie, ak chces takdo padnut tak ostan pri nom. ak nie, vezmi sa a utekaj prec. a nedaj sa obmäkkcit.

tomikejt
4. nov 2013

@deprimovana Ahoj, ako sa ti dari?

amadora
4. nov 2013

@deprimovana nečítala som diskusiu ale myslím že každý normálny človek ti povie že toto nie je zdravý vzťah, v manželstve má byť úcta a láska, z tvojho príspevku zďaleka nejde ani jedno. tvoj manžel ťa psychicky týra a bude to stále horšie. nečakaj na nič, zaslúžiš si niečo lepšie. ak som dobre pochopila detičky nemáte, čo prepáč za kruté slová - v tomto prípade chvalabohu, nič ťa nedrží, odíď čím skôr a čo najďalej a začni odznova.

deprimovana
autor
4. nov 2013

@tomikejt ahoj, som rada, že si sa ozvala a zaujíma ťa ako sa mám. no ako si to všetko na mňa dolieha a cítim sa dosť mizerne a ešte aj choroba na mňa lezie. ale tak čo už...musím to nejak vydržať a bojovať.

tomikejt
4. nov 2013

@deprimovana urcite to zvladnes. to ze si sa odstahovala bol najlepsi krok. vydrz, uvidis za par tyzdnov, budes sa citit ako novy clovek. velmi ti drzim palce

farmacka
5. nov 2013

@deprimovana inak choroba je pravdepodobe z toho vsetkeho stresu, co momentale prezivas..zaciatky su vzdy tazke, ale ked vydrzis, budes sa mat isto lepsie ako predtym, prajem vela odhodlania a stastie v novom zivote! si mlada a zivot je este pred tebou, nezabudaj na to..

kubuliatko
5. nov 2013

pri citani niektorych prispevkov ma stale zaraza prepac ze ti to musim napisat ake su niektore zeny sproste. To je neskutocne ako nechas so sebou mavat. sprav si s nim este deti a uz si uplne stratena. si bezdetna zatial, mas pracu tak neviem naco si este s clovekom ktory ta nici a znizuje tvoju sebadoveru. navstiv aj desiaticj psychologov a psychiatrov , ti tvoj vztah nevyriesia. ale aj to s akym partnerom zijes nieco o tebe svedci. myslis si ze nemas na lepsieho???

kveta
5. nov 2013

@kubuliatko To pises komu? Lebo ak zakladatelke tejto temy, tak ta je uz od nasilnika odstahovana...

matabah
5. nov 2013

aj kon má 4 nohy a potkne sa...o tom je život,že sa učíme na vlastných chybách....nemyslíš??
@kubuliatko

marmete
5. nov 2013

@deprimovana Ahoj, náhodou som sa dostala do tejto témy dnes a už si si našťastie zariadila život po svojom, ale pokiaľ ťa prepadne smútok, zlá nálada, osamelosť, tak sa vráť na samý začiatok témy a prečítaj si čo si opísala, pre mňa jasný psychický teror, a pospomínaj ako si sa v daných situáciach cítila. Myslím, že ti to pomôže zlú náladu prekonať, lebo to nebol život, to bolo trest a mala by si sa tešiť, že si z neho vyšla a začala si žiť svoj život a nie nejakého zúfalca. Uťala si to, zvládla a si jedna, ktorá si o sebe môže povedať, že je silná žena. Pekný deň prajem 🙂

saxxxana
5. nov 2013

@deprimovana ...podla mna urcite rozvod, toto odchodom nespravis. Vzdy je cas zacat od znova, posobis ako inteligentna zienka takze verim ze nebudes mat nudzu o niekoho lepsieho. Podla mna to nic ine nevyriesi ako rozvod. On sa nezmeni, su to len sluby. Nepokaz si cely zivot s takym psychopatom nevdacnym. Aj ja som prezila nieco poobne a skoncila som nie u psychologicky ale u psychiatra a na liekoch. Tiez som uz bola v stadiu ze som uverila ze je vsetko moja chyba.....Chvalabohu som z toho vonku a mam partnera ktory ma podporuje a nie zhadzuje. Drzim Ti palce, viem ze to mas teraz tazke, ale verim ze to zvladnes .

deprimovana
autor
5. nov 2013

@kveta
@matabah baby, ďakujem za obranu a podporu. píšem vám z prenájmu, zo spolubývajúcej netu, lebo ja ešte tu nemám okrem kufrov a niekoľko vecí nič. dneska ma privítala po nočnej nepekná sms, na ktorú som radikálnym spôsobom odpovedala nie, už sa nevrátim, nepôjdem do žiadnej manželskej poradne a moje rozhodnutie už nezmení nič. normálne sa začínam pozerať na svet inak. svojimi očami, nie očami tyrana, ktorý mi chcel nahovoriť, že len to jeho je realita a pravda. to, čo som chcela ja, bolo smiešne a nezaujímavé. a urobila som si aj radosť, kúpila som si knižku "zlatokopka" - tak ma nazval, keď som si hľadala prácu a on ma chudáčik živil.

evelynm
5. nov 2013

@deprimovana , drzim palce

babaker
5. nov 2013

@deprimovana ty urcite nie si ziadna zlatokopka ☹ Knizku si precitaj na odreagovanie, som rada, ze sa dobre drzis. Uvidis vsetko bude dobre a zmena ta posuva dalej. Vela stastia a vela sily zelam 😉