Deti na pohreb - áno/nie
Ahojte, aky mate nazor na chodenie deti na pohreb.. jedna sa o cirkevny pohreb a vkladanie truhly do zeme.. deti male. 8r, 5r, 2r.
Minulý rok vo februári sme pochovali dedka a deti síce išli ale čakali pri aute... 6 a 2 roky z dôvodu že celý obrad a do zeme trvalo asi hodinu a pol, staršie deti sa pri nich striedali... Ta 6rocna si ale uvedomuje co sa stalo, z môjho hľadiska nebrať je to dosť citlivé....
@cukroska strasne vela zien v dnesnej dobe pestuje deti v bubline a toto je zle. je uplne normalne ze sa uz deti stretnu so smutnymi pocitmi. a ked nie, potom to nevedia mozno ani spracovat...a uz je problem...
@veronikaszabova tu smrt si im ako vysvetlila, mozno mas genialny navod. 👏
8r áno, 5r podľa toho nakoľko je vyspelé ale skôr nie a 2r to absolútne nechápe, čiže to je jedno, akurát môže negatívne vnímať, keď budú okolo neho ľudia plakať. Ja som názoru, že veci ktoré dieťa vzhľadom na svoj vek už dokáže chápat, netutlat pred ním. A to platí aj pre negatívne emócie a situácie v živote. Pohreb k nemu patrí.
Úprimnú sústrasť. Ale nedá mi, mužovi zomrie mama, chce mať deti pri sebe a ty sa ideš radiť o tom na MK? Toto by ste mali skôr doma rozobrať. Obaja povedať, prečo chcete/nechcete deti na pohreb. Chápem tvoje pocity, prečo ich nebrať, ale…
Akože, keby som bola v jeho situacii a môj muž by mi povedal, že deti nepôjdu, lebo ženy na MK povedali…
Ja osobne by som v takomto prípade bola mužovi oporou a boli by sme spolu ako rodina, nech cíti v najťažšej chvíľu, že tam všetci pre neho sme. Samozrejme, synova dg zohráva rolu a potom aj ty si poznáš deti, či vydržia alebo nie (moje by vydržali).
Za mňa nie. Ani jedno dieťa by som nevzala na pohreb.
Dvoch starsich by som brala. Smrt patri k zivotu, a je dobre ze sa s tym stretnu v ranom veku a za prirodzenych okolnosti.
Tzn stara mama prezila krasny dlhy zivot.
To ich posilni, nechcem to nazvat kruto, ale bude to ista forma edukacie.
Pre lepsie pochopenie, ak by slo o pohreb mladeho cloveka, ktory odisiel za tragickych okolnosti, vtedy by som nebrala.
Vela zalezi aj na povahe dietata.
Boli sme na pohrebe ked boli deti male. Ale vedeli pochopit ked som im vysvetlovala.
Napr naposledy co sme boli tak zomrel sused. Syn-vtedy necele 4roky to pochopit nevedel. Stale na uja cakal a jeho sme teda nevzali lebo som si ista ze by sposobil nejaky slovny nevhodny komentar...
Ja si neviem predstaviť zobrať moju skoro 2 ročnú na pohreb...na stoličke by tam nesedela a aby tam behala a kričala mi príde neúctivé. Autistu by som tiež nebrala. Ja som nebola na dedkovom pohrebe, mala som 4,5r a som úplne v poriadku.
@balerina2025 nemusíš tu útočiť, malé deti nemajú na pohrebe čo robiť.
Ja by som nebrala malé deti jednoducho vtedy,keď by som vedela,že mi neobsedia v kľude počas obradu. Neviem si predstaviť počas toho sledovať deti, upozorňovať ich ,nebodaj ísť ich chytať,keď vstanú a budú chcieť behať 🙈. Či ako budeš stále ich "držať"na stoličke? Však to bude rušiť všetkých a všetko .
Ja som žiaľ ako 8 alebo 9 ročná bola ockovi.😥jedine co si z toho pamatam je ze moja teta mala alpu pre mamu kebyze jej je zle
Za mna nie. Najskor 10-12 rokov, aj to len k najblizsim
Áno, vzala by som ich.
záleží komu...
mojej mame deti boli. chodili do 2 a 4 tr.
boli sa s ňou rozlúčiť aj pri truhle , vlastne boli na celom pohrebe.
najml. sme nebrali - chodila do mš. ale tam kvôli tomu že keby začne revať tak sa rozutekajú všetci zúčastnení...
sme veriaci ľudia a zomrie každý človek.
@janickacrazy presne tie hrudy hliny a ako zahrabavaju nemusím/nechcem vidieť...rozlúčiť sa viem aj inak ako hádzaním hliny na hrob....
Deti si poznáš najlepšie sama.
Moje by nemali problém ticho sedieť a čakať. Poprípade sa opýtať čo sa deje, ale to sú moje.
Ty vieš ako dlho to bude trvať.
Ak manželovi na tom záleží, keďže je to jeho mama, vzala by som ich. Pokiaľ sa "vedia" správať.
2rocne dieta na pohreb určite nie, nech by zomrel hocikto blízky... To je ešte veľmi malé dieťa, nevie sa adekvátne správať, bude rušiť všetkých dookola a ty budeš ta, ktorá ju bude tisit/upravovať/krmit/naháňať. Nič z toho pohrebu nebudeš mať, a nielen na pohreb, ale takto malé deti nepatria na spoločenské udalosti podobného charakteru. Dorastu, dostanú rozum a potom môžu take podujatia navštevovať až do smrti.. x dekad rokov.. Načo teraz... 🤷
Podľa mňa nie je dôvod nebrať deti na pohreb. Dvojročné nie, lebo to by mohlo robiť bordel a ostatných vyrušovať, ale 5 a 8 úplne s prehľadom. Deti nevnímajú smrť tak ako my dospeli. To my dospelí sme im natlačili do hláv aké je to cele mega smutne a musime sa smrti báť. V niektorých kultúrach je pohreb radostná oslava života zosnulého a nie oplakávanie a verím tomu, že ak ta emócia čo po takom obrade zostane u zúčastnených je iná, pokojná a nie pochmúrna. Nebudú to vnímať tak citlivo ako dospelák a podľa mňa je to fajn príležitosť aj pre tie deti aby si uvedomovali, že smrť je súčasť života. Maj v zálohe pripravenu nejakú kamarátku alebo rodinu, ktorá sa nezúčastní pohrebu, ktorá by mohla deti zobrať v prípade že by to neznášali dobre, ale myslím si, že to prebehne hladko.
Nie. Vždy je plno žiaľu 2 ročne nechápe ale 4 ročné by som netrapila, mam citlivú 5 ročnu dcérku a
Nezobrala by som ju. Staršia taktiež videla živého človeka, ktorý bol onedlho mŕtvy a istý čas sa veľmi bála o babku, bol to jej brat a zomrel u nej. Áno. Patrí to k životu, ale načo teraz. Ani dedo keď zomrel pred 2 rokmi deti neboli na pohrebe.
Ked zomrela moja starka, tak deti mali 7 a 3 r. a na pohreb sme ich nebrali, naco, ta mala to este ani poriadne nechapala, co sme jej hovorili, stale sa pytala, ze kde je. Ked zomrela svokra, deti uz boli teenegeri a tam na pohreb isli, uz boli vo veku, ked aj sami chceli ist na pohreb vlastnej starkej, rozlucit sa. Ale samozrejme kazdy sa musi rozhodnut sam a zvazit pre a proti, ci deti brat alebo nie a v akom veku pripadne.
Ja som chodila s rodicmi a surodencami po pohreboch od utleho detstva a poviem ti, ze za mna teda nie. Tyzden po pohrebe som sa kazdu noc triasla od strachu a bala sa duchov. Ano, iracionalny strach, ale v styroch rokoch ti to tak nepride.
Môj názor je, že ja by som zobrala aj deti. Áno je to veľmi smutná udalosť, ale aj oni sa majú možnosť rozlúčiť s vlastnou babkou. Určite by som sa s nimi o Tom porozprávala ešte pred pohrebom, priblížila im situáciu čo môžu vidieť, počuť. Ja si myslím že nie je na Tom nič zlé. Mojej dcére zomrel minulého roku dedko z mužovej strany v novembri (v septembri mala 2,5 roka) a vydržala tisko celú omšu, dokonca chcela vidieť dedka ako spinká, tak som jej ho ukazala. Povedala som jej, že môže sa a ním rozlúčiť lebo odišiel k Ježiškovi. Tak mu zakývala a povedala ľúbim ťa. Nemyslím si že má z toho traumu.
Udivujú ma komentáre. Ak to bola blízka osoba, určite brať. Veď to je normálna súčasť života. Syn bol v necelom roku s pradedkom pri zomieraní do posledného výdychu, búchal mu ručičkou po hlave a výskal od radosti, bolo to krásne rozlúčenie. Aj na pohrebe bol.
V dvoch rokoch mu zomrela prababka, stihli sme sa prísť ešte rozlúčiť k nej domov, videl ju ležať, normálne sme sa o tom rozprávali. Ja som si ju vystískala, on ju pohladkať nechcel. Takisto pohreb normálne absolvoval.
Nebrala by som ho len vzdialeným ľuďom, to by sme mali zbytočne starosti, ale blízkej rodine určite brať.
@kaca222 Neviem, ci male deti (2 r.) rozumeju pojmu "blizka osoba".
@veronicka1901 tak prababku aj pradedka poznal a poslal im pusinky. Samozrejme, že si to nebude pamätať, ale ako píšem, je to normálna súčasť života a preto nevidím dôvod, nechávať ho v tú chvíľu doma. Navyše prastarí rodičia ho ľúbili a považujem za dôležité, aby sme sa s nimi rozlúčili, všetci.
Ešte tu niekto písal o neúcte k zomretému, ak 2r dieťa robí bordel na pohrebe. Samozrejme, že keby plakal alebo búral kostol tak s ním vyjdem von, ale to, že si dieťa bľabotá alebo sa smeje určite nie je neúcta, práveže je to pekné a vyčarí to nejeden úsmev na tvári. Zdôrazňujem však, že musí ísť o blízku osobu, kedy viem, že by to mŕtvemu urobilo len a len radosť. Pokiaľ by to bol nejaký sused z dediny, tak nedovolím, aby mu batoľa búchalo po hlave, samozrejme.
toto som riesila ked mi zomrel otec, blizka osoba mojich deti.. Mali 8 a 9. Nakoniec som si na pohreb zavolala kamaratku /ich krsnu mamu/ ktora ich mala na starost a venovala sa im - nemala som zial na to kapacitu ja sama. Deti prejavili zaujem ist aj do zakulisia domu smutku a vidiet otvorenu truhlu - nejak proste to vyplynulo zo situacie a tak proste sli a videli. Sami sa museli presvedcit, ze dedo je naozaj mrtvy a studeny. A teraz, ked sa niekedy o tom rozpravame, tak mi uz aj povedali, ze su radi, ze som ich z toho nevynechala - aj psychologicka v Plamienku povedala ze bolo dobre, ze sme deti nechali tak prirodzene - ze ked chceli, isli, ale na druhu stranu sme ich nenutili ze musis ist... Ono smrt blizkeho byva narocna a deti si to musia spracovat same...
autorka, nepises nikde ako moc si boli deti s babkou blizke - lebo tu nejde o to, ze babka bola mama ich otca. Ide vyhradne o to, aky mali spolu deti a babka vztah - ak ich babka vychovavala, boli pravidelne v kontakte a jej smrt bola nahla a necakana - dovol im rozlucit sa s nou a nechaj to na nich.
Autorke, síce píšem, že deti by som určite vzala, ale až teraz čítam, že syn je autista. Tam by som bola opatrná, ty si ho najlepšie poznáš, nemám skúsenosť s touto diagnózou.
Ja si neviem predstavit čo tam s tými detmi budeš robiť? 8rocny autista, a tie malé 5 a 2 ročne tam neudrzis na stoličke potichu sedieť, cize cely obrad ich tam budete nahanat a upozorňovať? Vlastne asi len ty, keďže mužovi zomrela mama, bude mat dost čo robiť sám som sebou. Pohreb mi zrovna nepríde vhodná udalosť na to aby tam behali 3male deti, už len z ucty k zomretému by to nemalo vyzerať ako cirkus humberto.