Manžel má psychické problémy
Sme 12 rokov manzelia a mame dve deti, pracu, usporiadany zivot, v podstate ziadne problemy. Zacalo sa to pred 10 rokmi, este sme nemali deti, manzel v praci mal pocit, ze ho sef chce namocit do niecoho nekaleho, ze mu miznu veci z pocitaca pred jeho ocami a skoncilo to tak, ze na sluzobnej ceste autom, ked s nim cestoval aj jeho kolega, strhol volant do oproti iduceho auta. Nastastie sa nikomu nic nestalo. Nasledovali 3 tyzdne na psychiatrii ale nejako sa z toho dostal, bral dlho lieky ale vsetko bolo ok. A pred 3 tyzdnami znova. Ja som vedele, ze je zle, ale uz asi bolo neskoro. V den ked sme sa lucili rano mi slubil ze ide k lekarovi. Prisla som domov z prace a nasla som ho z dierou v nohe od noznic. Zase nemocnica, hospitalizacia. Vo mne sa ale nieco velmi zlomilo. Nechcem s nim uz byt. Ja viem, ze mi kazdy povie, ze je chory, ze on za to nemoze, ale ja si myslim, ze keby to zacal riesit skor, mohli sme sa tomu vsetkemu vyhnut. Teraz za neho mame riesit, co napachal, zatlkat v praci, pred znamymi, pred detmi. Som jednoducho velmi nazlostena, najradsej by som mu vsetko vykricala, ale este nie je v poriadku, tak sa zdrziavam. Chcem, aby mal kontakt s detmi, to mu nikdy neodopriem, ale ostat s nim len kvoli detom?? Neviem, ci to chcem.
Ja mam psych.problemy a ver mi, ze uz nie som ako predtym... zial.... moj zivot je uplne iny ako pred chorobou.... bojim sa, ci to moje deti nepodedia.... co sa tyka vas, mozno bud rada, ze tvoj manzel zije... taky rozchod by ho mohol viest k samovrazde.... lebo nema proste dobry usudok.... mame v rodine aj z mojej aj z muzovej strany psych.ochorenie .... mali by to dat do kategorie choroby mozgu... zial nikto nechce byt blazon, no zial sme.... i ked pre mna je blazon aj chirurg, ze vie operovat...
Odsudit ta je lahke. To ti ale nepomoze.
Potrebujes podporit, podrzat. Mas to tazke, urcite by ziadna z nas s tebou nemenila. Nechaj si na vsetko cas a neries veci s horucou hlavou, plnou emocii ❤
ja si myslim, ze tu vyznieva otazka, predo s ním nechceš byť. Kvoli chorobe alebo ho uz nemilujes? Nechcem sudit, len si tak vsimam, ze ho asi uz nelubis bez ohladu na to, ci je chory alebo nie. Myslim, ze clovek, ktory by lubil by isiel na to spôsobom, ze spolu to zvládneme. Tak mozno je ozaj cas sa s nim rozist, no jeho ochorenie s tym mozno nič nema spoločného. Mozno sa mylim, len mi to tak napada.
@modrykonik8000
Mozes mi prosim ta vysvetlit jednu vec? Pretoze to nechapem.
Preco sa na psychicku chorobu pozera cez prsty?
Ja som zdravotnik a osobne ma velmi mrzi, ak sa za to niekto hanbi, prave naopak, je skvele, ked to chce riesit, liecit sa. Niekedy ochorie srdce, niekedy oblicky, pecen, niekedy mozog a dusa. Co je na tom?
Ludia beru celozivne lieky na vysoky tlak, cholesterol (ked sa bavime o nejakej zatazi na pecen), dobre, tento mechanizmus ucinku je iny, ale ked ich potrebuje, nech ich berie. A ze vysadit? Ja neviem co to bol za lekar, ale takto sa nepostupuje, vzdy sa znizuju davky a az postupne vysadzuju. Moze sa stat, ze problemy po nahlom vysadeni prepuknu v plnej parade a clovek si moze siahnut na vlastny zivot.
Prosim ta, ak ho milujes, ak mate podla teba usporiadany zivot, neutekaj, pretoze je to tazke. Ano, je, ale potrebuje ta, nemoze zato.
Drzim palce.
Niet sa zaco hanbit. Stalo sa. Hanba by bola, ak by bol
zbabely a odmietal to riesit.
@nika3136 bolo to postupne vysadzovanie, znizovanie davok az na minimum a potom uplne vysadenie.
Necitala som komentare...ale, ty si jeho zena a on je chory. Teraz nieje spravne riesenie cuvnut,odist,ale pomoct mu sa z toho dostat...ved "v zdravi aj v chorobe, v stasti aj v nestasti..." , to ste si neslubovali? Iste to mas tazke,ale on to ma este tazsie. Prajem vela sil obom
Este ma k tejto teme napadla jedna vec. Keby bol Tvoj manzel nebezpecny, neprepustili by ho domov z liecby! Pochybujem, ze by si to niekto z lekarov dovolil. Zajdi si za jeho psychiatrom a uvidis, mozno sa dozvies nove skutocnosti, ktore vam vsetkym pomozu.
Drzim palce
@nika3136 dusa nie je chora 🙂, len v hlave to nie je celkom ok ☹, aj ked je clovek mentalne postihnuty, nevravi, dusu ma zdravu a krasnu ❤
@katkalubkova
Sformulovala som to tak, pretoze som chcela poukazat na psychicke problemy, co nie su zalezitostou tela, ale duse. Kdezto ak je nejaky fyzicky postih a urcita cast nepracuje z dovodu neokyslicenia napriklad, je to problem teslesny a suhlasim, tam je dusa uplne v poriadku
Hmm...najprv začať u seba. Prečo vlastne neviem akú má môj muž diagnózu? Prečo sa o jeho chorobu nezaujímam viac? Prečo nespím s ním, ale so synom? ...
@modrykonik8000 tragicka situacia . bolo obrovskou chybou mat s nim deti ..skoda ze ti vtedy nezaplo, ze psychologicke problemy nie su "prechladnutie" a zaroven, ze tieto veci su casto dedicne. ^^
v tejto situacii musis odist z jednoducheho dovodu, je to pre teba a deti priame ohrozenie vasho zdravia ci zivota. on netusi co kona, moze spravit cokolvek - kedykolvek . na liecbu by som sa nespoliehal. osobne by som ziadal sudnu ochranu , aby sa nemohol priblizovat ani k tebe , ani k dedom a odstahoval by som sa niekde inde ..pripadne spojit to so zmenou mena ^^ co spravit ty je uz samozrejme na tebe.
oslov manželovho psychiatra a poraď sa čo a ako,on ti najlepšie povie, čo robiť, tvoj manžel sa musí liečiť o to viac ak sa znovu u neho prejavujú psych. problémy, myslí nato, že máš deti, je to nebezpečné, najprv ubližuje sebe, neskôr môže vám, nepodceňuj to, nehovorím o tom, že ho máš opustiť, ale trvaj na liečbe, ochraníš tým seba aj jeho, pracujem ako sestra v ústave na špecializovanom psychiatrickom oddelení, vidím veľa vecí, ktoré si neviete predstaviť, u nás ludia majú svoj svet, svet pre nás nepochopiteľnej ríše, preto to rieš, kým je čas a hlavne nepodceňuj určité veci a nestavaj sa k tomu tak, že si povieš - ved on je chorý - nie, ak to nebudete riešiť bude to horšie, ak si dokázal ublížiť alebo dokonca sa zabiť, hoc aj v minulosti, dviham varovný prst , držím palce aby ste to zvládli. len nečakaj, že to samo prejde, lebo ho sama stratíš, ale nie preto, žeby ťa opustil, ale preto,že aj on bude mať už svoju ríšu, do ktorej už patriť nebudeš, riešte to čím skôr, kým nieje neskoro, držkajte sa
@katkalubkova veľmi sa mi páči tvoj komentár a úplne súhlasím.aj podľa mňa to treba brať ako chorobu ako takú a nie sa na takého človeka vykašľať ..hovorím z vlastnej skúsenosti..ja sama trpím maniodepresiou...ale na druhej strane sa aj postihnuty musí veľmi snažiť a naučiť sa počúvať .. autorke príspevku len zaželam pevné nervy a dať šancu podľa mňa odchod alebo útek nie je riešenie..
Hnevas sa na neho, obvinujes ho..skus si mozno tieto emocie spracovat sama za seba.. urcite ich nepotlacaj, no nie je najvhodnejsi cas na konfrontaciu. Myslim ze on sa na seba hneva este ooovela viac. Neznamena to vsak ze sa nemozes hnevat, zlostit aj ty! Za hnevom je hlavne vela inych emocii - preskumaj ich, co vsetko citis? Mrzi ma ze to tak mate, ze treba zatlkat.. Pravda oslobodzuje. Verim ze aj jemu by to pomohlo z dlhodobejsieho hladiska.. netvrdim ze to ma mat napisane na tricku ale mat aspon okruh ludi, ktori vedia, chapu, prijimaju.. A ako bolo spominane urcite rozhovor s psychiatrom, terapeutom, psychoterapia, mozno aj nejaka podporna skupina ludi s ps.diagnozou, Nenechat sa opantat strachom, ak ho prepustia tak predsa nemoze byt taky nebezpecny... a asi je teraz priestor zamerat sa hlavne na seba.. co ty v tom celom, lebo len na seba mas dosah ...drzim palce..
viem si predstavit, ze to mas tazke, no on za to nemoze, je to choroba a vykaslat sa na neho za to??? Preco by si to mala zatlkat, praveze naopak, a videla by si, kolko pomoci zo strany inych by sa k tebe dostalo
@prevenar ak je clovek psychicky chory nema mat deti? ak ma v rodine rakovinu, slepotu ci ine postihy, tiez nema mat deti? teraz je karantena a verim tomu, ze mnoho ludi tuto situaciu nebude zvladat..... ale kvoli psych. chorobe sa uplne odstahovat a odstrihnut od minuleho zivota - to je co za scenar? nejako vela filmov pozerate? ci? ved vravi, ze muz nie je psychopat.... ublizil sebe......ja vobec neviem fungovat v praci odkedy som chora.....ak on funguje, tak mu gratulujem..... a mal by si aj on gratulovat..... je to tazke..... pre neho a pre kazdeho v jeho okoli.........vzdy je tato tema tabu ....a mozno x-ludi vo vasom okoli je haha-hihi usmev na tvari a pritom jeho dusa trpi a niekedy to skonci tragicky........ludia by mali viac vazit slova....byt k sebe uprimny, robit si navzajom radost, tesit sa z vzajomnej spolocnosti.... no v dnesnej dobe je vsetko o peniazoch, porovnavani sa, zavisti.....
Ahoj, je mi to luto co teraz prezivas. Chapem, ze chces z tejto situacie uniknut, vsetko nechat za sebou a zacat odznova. Urcite si za tie roky toho prezila vela a stalo ta to vela energie a teraz mas pocit ze uz viac nemozes. Len ty sama dokazes najlepsie odhadnut situaciu a to co este zvladnes a co uz nie. Vela z nas zije v jednom kolobehu plnom stresu a za niecim sa zenieme a aj ked uz nemozeme a vidime ze to nezvladame prehliadame to. Chceme krasny, usporiadany, stastny zivot ale ocitame sa v chaose, troskach a beznadeji. A to sa stalo aj tvojmu muzovi. Urcite to nechcel a ty urcite tiez nie ale vyjst z toho kolobehu nie je jednoduche. Podrz ho, pomoz mu, stalo sa, neries co bolo ale daj celu energiu do toho co by ste mohli od zakladu zmenit, co by pomohlo jemu, co tebe. Bolo by mozne zmenit pracu? Okolie, ludi. kt. ste obklopeni, spomalit a dopriat si cas? On tieto rozhodnutia teraz urobit nemoze, ale mozno ty budes dost silna vziat celu situaciu pevne do svojich ruk. Rozhodnutie budes musiet urobit sama. Drzim ti palce aby si opat nasla vnutorny pokoj a rovnovahu.
budte s muzom k sebe uprimny, aby si vedela na com je on, na com si ty..... ja si nepamatam vsetko, no ked som nebrala lieky, viem, ze som sa bala o svoj zivot, mala som pocit, ze mi moj muz chce zle, ze mi chce uniest deti, ze chce zo mna spravit blazna (lebo nechcel, aby som tie lieky brala) a pamatam si co som vyvadzala..... a nikomu to neprajem...... neviem sa uz tesit zo zivota ako predtym, bola som vesela, mozno az naivna a teraz som tucna a zatrpknuta (nie vzdy, no vacsinou).... verim tomu, kebyze som s muzom uz od toho dobreho obdobia, tak by som sa mu necudovala, keby ma v tomto stave nechal.....ja som s mojim muzom uz po mojej chorobe....deti som popravde nejak neplanovala, mala som sa dedicnosti, no nejak sa zadarilo....tak som rada, ze nieco tu po mne zostane.....zivot bez deti by bol dost smutny, mozno nie teraz, no casom urcite ano..... proste rodinu ti nik nenahradi.... velmi vam drzim palce......je to tazke..... pre mna aj pre muza je to urcite hanba, no nemala by byt.... mozno ta mnohy vysmeju, no ver, ze mnohy ta aj podporia.....a kvoli tym ludom to stoji za to.....bojovat a ist dalej.......uz je mnoho liekov a dufam, ze sa najdu take, ktore nam mozno vratia ten pocit, ze uz nie sme chory
Nečítala som všetky príspevky. Možno to tu už niekto spomenul. Ako by si sa ty cítila kebyže máš vážnu chorobu napríklad rakovinu, alebo niečo fakt vážne a tvoj manžel by sa ťa chcel zbaviť? Najmä keď si vedela už predtým, že má problémy a aj tak si išla do manželstva s ním. Fráza v chorobe aj v zdraví sa pred oltárom nehovorí len tak zo srandy. Naozaj by mi bolo veľmi ťažko keby ma muž opustil len preto, že som chorá. Kde je láska? Áno viem, že je to ťažké, ale v dnešnej dobe sa to snáď dá nejako s liečbou zvládnuť. Samozrejme, že keď už bude musieť ísť do ústavu, že už nebude o sebe ani vedieť, tak tam by som chápala rozvod. Teraz je to možno ťažké sa s tým vysporiadať čo povedia ľudia a všetko okolo. Treba si však uvedomiť, že je to choroba a tvoj manžel za to nemôže, že sa mu to stalo. Môže sa to stať každému z nás.
Ahoj,mam svokra ktory je schizofrenik,niekolko krat ohrozoval mojho muza ked bol mensi,svokra sa s nim rozviedla,odisla do zahraničia a syn zostal s otcom,svokor ked berie lieky a je pravidelne kontrolovany je uplne v poriadku,ale nemoze byt v kolektive ludi lebo si zacne domyslat, ze ho sleduju a chcu mu ublizit,smeju sa mu.....je na uplnom invalidnom dochodku.....no keby moj muz to po nom podedi ja by som sa veru bala,najma o deti a nevedela by som s nim zit...aj ked by zato nemohol...u vas by som skuaila zmenit pracu pripadne vybavit si ten invalidny aby sa to neopakovalo...drzim palce
@modrykonik8000 dobry den. Aj moj brat bol psychiatricky pacient .dostal sa stoho, mal dobru robotu , aj jeho manzelka, deti uz dospele zarabali na seba. Zrazu bum zacalo sa vsetko odznova. Mal financne problemi , nikomu sa nestažoval nikomu nic nepovedal, chcel dokazat ze on sa to zvladne, no bolo cim dalej tym horsie. Jedneho dna mala som taki pocit ze mu zavolam ako sa maju. No aj som tak spravila. Ale zdvihla svagrina a splacom mi vravi ze prave teraz odviezli brata na infekcne do nitry. Vravim a preco ? Co mu je? Ze má zapal mozgovych blan. Ze vraj uz 4mesiace nespaval len ked si dal tabletku na spanie. A cezden stale spal a spal. A iba hlava ho bolela .vravim jej kde mohol tak prechladut ? Ze ani ona nevie ved nechodil ani von. Ani zvierata ho uz nezaujimali .nic jednoducho bol iba sam a spal cez den. A vravim svagrine a tebe to tak vyhovovalo??? Preco si nic nerobila ? Preco si ho neposlala k lekarom? Bluznil ale si mysleli ze iba si vymysla. Jednoducho sa onho nestarali .nevsimali nedali mu prvu pomoc. Ked sa dostal do Nitry na infekcne tak mu nadiagnostikovali ustipnutie kliestom ale nic take mu nenasli potele ze by bol ustipnuty. A to sa nepacilo lekarom. Ale zapal bol tak strasne vysoky. Museli ho zviazat lebo bol agresivny a nespolupracoval, mal strasne halucinacie. Aj sestricky sa ho bali. Po 4 tyzdnoch este stale na Are zapal bozgu mu zisiel uz len malinko mal zapal ale dostal zapal pluc . A zomrel mal 46 rokov.😔😥😥 len preto som sem prispela, ze treba zasiahnut skor akor by bolo neskoro. Aj svagrina vravela ze ked sa mu zopakuje to co predrokmi ze zase bude mat psychiatricke naznaky tak ze ho necha ,lebo ze ona uz sa snim nebude trapit. On uz trpela dost ona uz chce aj zit lebo ze je mlada. Ospravedlnujem sa gramaticke chyby.
je to velmi tazke a hlavne, dlhodobe. Samozrejme, zaklad je znovu nasadit lieky a pre teba pravidelne terapie u odbornika. Potrebujes psychicky ustat situaciu uz kvoli detom a to bez ohladu na to, ci s nim zostanes, ci nie.
Chcem ta ale este upozornit na jednu vec - tvoj muz si ublizil noznicami (tak som to pochopila). Tvoja najvacsia otazka na vyriesenie je - ci ste si ty a deti v bezpeci. Ked to urobil raz sebe, aka je zaruka, ze to neurobi tebe alebo detom?
Nenahovaram ta na odchod od neho, ani na to, aby si pri nom zostala. Pohovor si o tom s psychiatrom, ci toto pripada do uvahy. Ak ano, (ja si myslim, ze u niektorych schizofrenikov, ci ludi s paranoickou poruchou je to realne, citala som o tom knihu), tak potom treba jednoznacne konat v zaujme zdravia. A je jedno, ci je teraz priatelsky, mily k detom, či za svoju chorobu môže, či nie.... To, co je teraz, moze sa v sekunde zmenit a niektore veci sa nedaju vratit spat, aj ked ich lutujeme.
Dalsia vec na zvazenie je, ci sa vam nezacne pomstievat, keby ste ho opustili. Paranoici to robia svojim byvalym partnerom.
Prajem ti vela vnutornej sily a mudrosti

@danulicek prvý krat sa to prejavilo, keď strhol volant bol liečený a vydržal roky.Nikto nevie akú má prácu, čo prežíva.Vela pacientov si myslí to prejde, ešte pockam ten človek veľmi trpel.
@modrykonik8000 ak ho chces opustiť nerob to hneď teraz, keď sa vráti.Daj si čas na premyslenie a mužovi nech sa zotavi.Detom by som pravdu nepovedala, že je otec nebezpečný ako niekto hore písal budú mať zbytočne obavy.Bol niekto zo starých rodičov psychicky chor?zlosť je prirodzená aj ty by si sa mala ísť poradiť treba mu dať nadej, že to spolu zvládnete.Ja s takými ľuďmi pracujem 80% klientov sú manageri pod tlakom jeden rozbil celú kanceláriu, keď mu nevyšiel projekt.Bavi práca muža zvláda ju fyzicky, psychicky?športuje má nejaký relax?Kazdy sa vysporiadava s tlakom iným spôsobom jeden nakrici na všetkých doma, druhý si vypije.Mas to veľmi ťažké, ale skús nezahodit manželstvo a aspoň porozmýšľať či Ti muž za to stojí.Daj si rozhovor s psychiatrom, ktorý ho lieči a podľa toho sa rozhodni
Ak ho opustis teraz bude to veľká rana a nemusí to dopadnúť dobre.Najprv musí získať sebavedomie a istotu, lebo určite má veľké výčitky, že ako otec, manžel zlyhal