Smrť dieťatka v brušku mamičky v 23 týždni
Ahojte, práve prežívam najhoršie obdobie v mojom 29 ročnom živote. 25.10.2011 koncom 23 tt som musela porodiť svoje dieťatko ....môjho milovaného synčeka Matúška ... ktorý mi zomrel v brušku. Smrť dieťatka je nezmyselná, krutá a nepochopiteľná či už je v brušku alebo pri mamičke, či je zdravé alebo choré. Do nebíčka by mali chodiť ľudia starý,unavený, ktorý majú svoj život od žitý. Ostali tu len otázky,výčitky a prázdnota. Nevedela som že existuje taká to bolesť a beznádej. Zviera mi hrdlo , plač nemá konca kraja a slzy sú neskutočne horúce. Prečo? Prečo ja! Svoje dieťatko som milovala od samého začiatku, tešila som sa a v kútiku duše som si priala nech je to chlapček aby môj synček mal bračeka po ktorom tak túži. Paradoxne ani nevie, že v nebíčku je braček bolelo by ho to ešte viac. Aj on sa pýtal prečo mamička prečo? Verím, že sa dozvieme prečo, aby som mohla zabrániť ďalšej nezmyselnej smrti a tej strašnej bolesti, ktorú už nechcem v živote zažiť. Začala som si neskutočne uvedomovať aký je život. Raz si hore raz si dole, dnes si tu a zajtra nemusíš. Moje tehotenstvo nebolo od začiatku ideálne, ale verila som. A ani vo sne by ma nenapadlo, že to tak to skončí. Musím sa dať psychicky aj fyzicky do poriadku, ak by sa tu našla osôbka čo vie akú bolesť prežívam a vie mi poradiť či pomôcť budem neskutočne rada.Potrebujem slová väčšiny a vedieť že nie som v tom sama Ďakujem Zuzana
@ufa No aj moj manzel sa tvari ako je strasne v pohode, ako on neplace, som ho videla len dva krat plakat...neplakal ani na dusicky na cintorine napriklad...ale to vedel ze ja budem ten den dost zufala, tak mi asi nechcel pridavat a drzal sa...ale zvladli sme to, uz len nejaky cas vydrzat a budeme sa snad opat tesit 🙂
A zabudla som napisat, dnes som sa stretla s neprijemnou reakciou okolia...prisla som do prace rano a bola tam jedna kolegyna co bola vyse 3 mesiace pn a tak nevedela co sa stalo...jej prva reakcia ked ma zbadala bola: A ty si uz porodila? To tak nahlas nadsene povedala, ze som proste len s otvorenou pusou cumela a nebola schopna nic povedat, len som sa bez slova otocila k pocitacu a slzy mi tiekli po licach...ako jasne, asi to z nej vyletelo a netusila ze co a preco som v praci ked som mala byt na materskej...ale nepadlo mi to proste moc dobre. Dobru noc zelam kocky a co najmenej takychto reakcii...
@kkatka113 Katka je mi to ľúto. Viem si presne predstaviť ako sa cítiš aj mne sa podobná situácia stala minulý týždeň. Je to ako rana do srdca presne ako ty nevedela som čo povedať , slzy do očí. Preto sa ja tak bojím ísť medzi ľudí a do práce.
Mňa pre istotu vytočila včera jedna ženská tu na MK. Ešte aj blbé reči mala, tak ma to všetko zamrzelo lebo mojím záujmom bolo niekomu pomôcť a vyšla som z toho ako tá najhoršia. Predávala som totiž značkovú bundu po mojom Tinkovi len za pár € aby som ju doma neskladovala že niekomu sa hodí bundička a ona si ju dala už minulý týždeň odložiť a že v Pondelok sa ozvetak som jej ju rezervovala prečo nie? Jasne že sa neozvala a keď som jej písala že čo a ako že sú tu aj iný záujemcovia ...drzo odpísala, že tak si ju predajte do mňa jedy tak som jej napísala svoje a výsledok...hodnotenie vraj som veľmi drzá pani... 🙂 Strašne som aká si citlivá inokedy by som ju neriešila a zasmiala by som sa nad hlúposťou ľudí ale teraz v tom to oddobý mi to prišlo neskutočné úbohé. Nemám dobrý deň ani včera .....ani dnes ...je mi smutno za mojím anjelikom strašne moc
Dnes som úspešne zažehnala depresiu a tak som si poklikala na nete a na FCB mi do oka padol ten to odkaz
http://www.akosatorobi.sk/video/1851/cviky-na-b...
Tak tuho rozmýšľam skrášliť domček, aby sa v ňom cítil anjelik dobre keď sa raz k nám vráti. Len aby neostalo len pri chcení ...
@zuzzulka ahoj tak uz cvicis? Ja som v stadiu priprav, uz sa odhodlavam este musim pockat kym prejde sestonedelie a budem aspon dufam skraslovat domcek aj ja 🙂 A normalne Ti zavidim zazehnanie depresie, mne sa to stale nedari...dnes som bola u svokrovcov svokor len povedal ze som daka bleda a ja som hned spustila plac, ani som nechcela a slo to...Velmi tazko sa dostavam do spolocnosti od 1.12sa chystam do prace a robim casnicku kde chodi stala klientela sama som zvedava ako to tam zvladnem, ked ma mnohi videli s bruskom 😢
@ufa juj no tu depku som zazehnala iba v ten den. Vikend som stravila v slzavom udoli, je to stale tazke ta myslienka ze uz nemam pod srdcom moje dietatko. Cvicit som este nezacala sice uz nekrvacam ale ako si som sa este neodhadlala.Ja uz chodim medzi ludi ale snazim sa nekomunikovat ale najdu sa aj tzv. nechapavci... a to potom stoji za to.
@ufa 😉 tak to beriem , super záväzok hlavne tá druhá časť. Ja som už bola taká guľatučká 😉 že sa to nedalo prehliadnuť, že v mojom prípade si niektorý ľudia myslia že som mala už asi termín alebo čo ...musíme to dáko zvládnuť čo nám iné ostáva. Ja by som tiež už išla najradšej do práce aj si myslím že by som to už zvládla, ale keď mám možnosť ostať doma ostanem a rodinke vytvorím krásnu vianočnú atmosféru , inak by som v práci bývala do 21:00 😒
@zuzzulka je pravda ze ta druha cast je urcite atraktivnejsia 🙂 Ja som pribrala asi 5 kg ostali mi 3kg, ale vsetko na bruchu a to som mala brusko uz aj pred tehu tak by som sa mala dat aj na to cvicenie 😒
Pracujes riadne dlho to ostan doma pokial sa da urcite to oceni aj rodinka. Ja robim s manzelom dokonca aj na jednej smene tak mne to je jedno...a uvidim ako to bude s ludmi ale hadam budu mat rozum a nebudu nic riesit
@ufa 🙂 prajem ti veľa rozumných ľudí okolo seba. Ja som pribrala neuveriteľných cca 10 kg a to hlavne zadok,brucho stehná tie naj naj partie. Ja som na PN bola od začiatku tehotenstva čo je asi od 8 tt tak že asi preto toľko kg .Teraz som taká "oblina" 😉 ale nie je to až tak hrozné lebo som vysoká. Pomaličky to ide dole tak keď sa odhodlám zdvihnúť zadok a niečo robiť pôjde to rýchlejšie.
Ahojte babeny. Vidim, ze sa vas tu zislo dost... tak sa aj ja pridavam. Este to nie su ani 4 tyzdne, co sme prisli o nasho synceka... umrel mi v brusku asi v 17tom tyzdni a my sme to zistili na poradni koncom 18teho tt. Ani nemusim pisat, co sme vtedy prezivali a stale prezivame... vsetky, co sme tu to velmi dobre pozname. Len som sa vam chcela ohlasit. Vtedy som si myslela, ze som asi jedina, co sa jej nieco podobne stalo. Osobne nepoznam nikoho, kto prisiel o mimi v 2hom trimestri. Aj lekarka mi hovorila, ze sa to nedeje casto. Takze aj vdaka vam (a dufam, ze aj vy so mnou) verim v lepsie zajtrajsky. Ak mozem poradit, najviac pomaha zamestnat si mysel. Ja som bola doma po porode a zakroku iba jeden den a bolo mi na zblaznenie. Kedze som este na materskej so starsou dcerkou, ktora medzitym zacala chodit do skolky, pokracovala som v intenzivnom jazykovom kurze, ktory som zacala len par dni pred poslednou poradnou. Pomaha to. I ked vecery su tazke... ale to si hned zacnem robit domace ulohy (znie to, akoby som chodila na zakladku 🙂 ) a snazim sa nemysliet na to, co sa stalo. My vobec netusime, kde sa stala chyba. Nase mimi vyzeralo byt v poriadku, i ked pitevnu spravu este nemame. Popravde si ani nemyslim, ze nieco konkretne zistia... zeby "bad luck"? V kazdom pripade som s vami a drzim paste, aby sme sa so stratou zmierili a na nase babatka spominali namiesto s bolestou uz len s laskou...
@akwee Ahoj kiež by som ti mohla napísať že vitaj. No vieš ako to myslím. Je mi ľúto že nás je opäť o jednu viac mne anjelik odišiel 25.10.2011 a je to strašná bolesť aj teraz. Dnes som sa snažila urobiť krok dopredu ale facka od tzv. osudu ma posunula späť. Zamestnávateľ ma zaujímavé praktiky čo sa týka môjho návratu. Tak že ja mám o spestrenie a zmenu myslenia už postarané žiaľ. Tak ti prajem veľa pohodičky a skorý návrat anjelika. Ak by ti bolo ťažko napíš sú tu úžasný ľudia čo vedia ako pohladiť boľavú dušu.
@zuzzulka viem, ako to myslis... a dakujem za privitanie. Co sa tyka casoveho horizontu, sme na tom podobne. Nam lekarka 28.10.11 oznamila, ze nasmu chlapcekovi nebije srdiecko... a na druhy den som rodila...
Dufam, ze to v praci nejako zvladnes... drzim paste. Co sa tyka reakcie okolia, to je uz ine kafe... tiez to tazko zvladam. Strata pochopitelne stale velmi boli a este dlho bude. My este cakame na vyzrozumenie z nemocnice a aj na pohreb, ktory bude az 21.04.12.
Co sa tyka dalsieho tehotenstva, uvidime. Minuly tyzden som bola u lekarky na kontrole a zaujimala sa aj o moje psychicke "zdravie". Vraj by sme nemali s tehotenstvom dlho otalat, prehlbuje sa uzkost a dalsie sa tazsie znasa co sa tyka strachu, obav... urcite sa v novom roku budeme snazit. Ale najskor sa chcem dat do poriadku aj psychicky, aj fyzicky. Objednala som sa na komplexnu preventivku, kde na gynekologa vybalim, aby ma poslal na vsetky mozne vysetrenia, hlavne hematologiu a endokrinologiu. Ozaj, vy viete co sa drobcekovi v brusku stalo?
@monaqua777 Dovoluji si s velkym respektem vstoupit do vasi diskuse a podelit se o zkusenost,i kdyz ne vlastni.Uprimne vam vsem z celeho srdce nejdrive preji nalezeni klidu v dusi a rychle otehotneni,i kdyz na tak bolestivou ztratu neexistuje zadna naplast na svete.Ziju ve Skandinavii,kde jsem se v april stala primym ucastnikem ztraty dvou chlapecku ve 21.tt moji nejblizsi celozivotni pritelkyne z detstvi,coz me poznamenalo navzdycky.Streptokokova infekce zpusobila otevreni delozniho krcku a obe miminka se po 3 dennim neuspesnem boji narodila ziva a zdrava,bohuzel bez sance na preziti...Oba dodychali rodicum v naruci,tady se to tak dela...ale kamaradka se z toho zhroutila,taktez nase pratelstvi vzalo za sve,protoze jsem v te dobe zrovna otehotnela a proste to neslo dal dohromady...je mi to vsechno moc lito,moc vam rozumim,byla jsem s ni v porodnici,drzela ji za ruku,trpela s ni a ztrata jejich deti me zasahla temer jako vlastni.Chtela jsem tim vsem rict,ze je urcite lepsi miminka ani nevidet,ne ze by to pak bolelo mene,ale svym zpusobem to jeste prouhloubi psychicke utrpeni.Preji vsem statecnym zenam aby v sobe nasly silu zit dal pro svoje dalsi deti.
@akwee Nevieme čo sa malému stalo ešte neboli výsledky z pitvy. Ale od 20 tt som behala po lekároch lebo sa im niečo nezdalo najskôr že je menší potom niečo z bruškom, bola som aj na odbere plodovej vody tam mi zistili ze jej mam strašne málo a výsledky boli dobre a na koniec sme aj tak nič nezistili iba to že môj chlapček nežije.Prepáč ale nerozumiem tej vete o pohrebe, idete maličkého pochovať? Ja čakám na výsledky a podľa toho sa aj ja zariadim. Tiež pôjdem na endokrinológiu.Ja som pôvodne chcela otehotnieť po lete ale teraz zvažujeme už aj skôr tak uvidíme. Dnes je to presne mesiac od toho strašného dňa, neskutočne ten čas letí, keby chcel aj tak tú bolesť zobrať zo sebou ☹
@adunka73 Je to neskutočne smutné. Viem si presne predstaviť ako si sa a vlastne ako sa cítiš. Tak isto viem čo prežíva tvoja kamarátka. Mne nášho chlapčeka tiež chceli ukázať ale odmietla som. Chcela som si ho pamätať zo sona ako si tam hopsal v brušku. U nás sa tiež podobným spôsobom rodičia môžu s dieťatkom rozlúčiť, ale je to na ich zvážení. Je to nespravodlivé a kruté nikdy tomu neporozumieme žiaľ. Prajem vás veľa síl a pokoja v duši. Verím, že časom sa vaše cesty opäť spoja.
@adunka73 ahoj. Je mi velmi luto, co sa stalo tvojej priatelke... a nasledle aj tebe, kedze sa vase priatelstvo skoncilo. Ja momentalne zijem v Nemecku a tu maju podobne postupy ako u vas. Je pravda, ze mne babatko zomrelo v brusku, nenarodilo sa zive. Nie je tam v bolesti ziaden rozdiel, ale ja som prvotny sok pred porodom prekonala a celu noc pred porodom som preplakala. To, ze tvoja priatelka stratila babatka dve a este k tomu dufala, ze sa da vsetko do poriadku muselo byt pre nu psychicky ovela tazsie. A nadovazok porodit zive mimina a bezmocne sa prizerat ako zomieraju... az mi zoviera hrdlo. Nemyslim si vsak, ze postupy boli zle. Urcite mala na vyber babatka nevidiet. Avsak ja by som na jej mieste urobila to iste. Nenechala by som ich umriet osamotene...
Vies, u mna to bolo tak, ze som nasho synceka najprv nechcela vidiet. Po dvanastich hodinach kontrakcii a cakania som porodila. V tej chvili sa ma porodna sestra spytala, ci ho chcem vidiet. Povedala, ze je velmi krasny. Tak som suhlasila a nelutujem. Bolo to to najkrajsie, co som doteraz v mojom zivote videla. Hotovy malilinky cloviecik s uplne vsetkym, co ma mat. Malilinke rucky, nozky, nostek, ustocka, ocka... vsetko. Potom ho sestra obliekla do malilinkych veciciek a ulozila do malickej perinky. Vtedy mi bolest nedovolila pritulit si ho, co som neskor olutovala. Ked sa vsak opytala, ci nam ma na pamiatku urobit fotky, razantne som odmietla. Ved akoby som mohla na tento okamih niekedy zabudnut??? Pri odchode sme dostali obalku s napisom "Na spomienku". Nemozem sa na nu hnevat. Viem, ze to nemyslela v zlom. Ja len neviem, ci tu obalku vobec niekedy otvorime... snad o rok, dva, desat...
Ja som tymto chcela len povedat, ze v danej chvili neexistuje spravne, alebo nespravne rozhodnutie. Ale rozhodne musia rodicia dostat na vyber. Kazdy sa so stratou vyrovnavame inak. A mne to pomohlo. Vzdy, ked mi je smutno, spomeniem si na nasho krasneho chlapceka a v duchu ho objimem...
Rovnako sme v ten den, ako sme sa to dozvedeli vsetko robili pre to, aby po porode nas chlapcek neskoncil niekde v biologickom odpade. Na moje prekvapenie nam v nemocnici automaticky bolo navrhnute, ze mozeme dat nasho synceka pochovat do spolocneho hrobu s ostatnymi nedonoseniatkami. Videli sme to miesto... je velmi pekne. Nachadza sa v jednom peknom, pokojnom lesoparku. Na hrobe je velka socha anjela. Pohreb sa kona raz rocne, vzdy po Velkej noci. Vtedy pochovaju naraz vsetky nedonoseniatka z okolitych porodnic za ucasti knaza a rodicov. Hrobcek je pekny, lebo k nemu chodia vsetci smutiaci rodicia a tomu svojmu anjelikovi tam nechaju malu hracku, decku... aby mu nebolo smutno...
Hm... trochu som odbocila, prepac. Tvoja priatelka potrebuje cas. Verim, ze ty si na nu nezanevrela a som si ista, ze ked sa jej neskor ozves (moze to trvat dlho, mozno aj rok, dva, ...), bude velmi rada, ze ta ma. Preto ti drzim paste, aby sa tak coskoro stalo a zelam vsetko dobre.
@zuzzulka to ano, ten cas rychlo leti... a na bolest posielam, hoci len takto na dialku, objatie. Ano, nas chlapcek bude 21.4.12 pochovany v spolocnom hrobe s ostatnymi nedonoseniatkami z okolia. Robi sa to tu raz rocne, preto musime tak dlho cakat. Ale to mi az tak nevadi. Som rada, ze sa s nim mozeme dostojne rozlucit a ze bude miesto, kde mu budem moct aspon sviecku zapalit, ci kvietok priniest.
Ja som pevne rozhodnuta podstupit tie vysetrenia aj ked pitva nic konkretne nepreukaze. Zial, cakam, kym prideme na Slovensko (momentalne sme v Nemecku), kde som sa uz objednala na tu komplexnu prehliadku. Skratka tento krat nic nenecham na nahodu. Mama ma problemy so stitnou zlazou a dokimu na SK sa nezdali vysledky zrazanlivosti krvi.
Hlavu hore, teraz nas caka boj so slovenskym zdravotnictvom! 😉
K danej téme je krásna pesnička Leony Šenkovej - Věřím andělum....niečo úžasné 😉
@akwee Veru boj ale držím palce lekárom nech to vydržia a vybojujú si svoje. Mám na to svoj názor možno je to názor menšiny ale naša vláda si musí prestať robiť čo chce. Keby sme sa spojili a začali štrajkovať všetci ako v Grécku by ma zaujímalo ako by sa tvárili spadlo by všetko. Ale to je iná téma. Je neskutočne krásne ako to riešia s tým pohrebom. Môj chlapček bol mŕtvy už asi dlhšie lekárka mi povedala že už na sone bolo vidieť zbortené klemby tak že som odmietla ho vidieť ale nie preto ale chcem si ho pamätať živého ako si spokojne ležkal v brušku. Ja som sa dnes objednala na Endokrinológiu. Tiež ešte nemám výsledky z pitvy tak uvidíme či na niečo prídu. Musím sa dať 100% do poriadku bez toho nedokážem myslieť že by som otehotnela.
@akwee Ahoj..... tak píšem so slzami v očiach..... my sme podobný príbeh prežili pred 5 rokmi. Doteraz neviem, ako... učíme sa s tým žiť. Do pôrodnice som prišla s kontrakciami, kde sme sa dozvedeli, že nášmu anjelikovi už nebije srdiečko. O 3 hodiny som porodila, nášho Miška. Sestrička mi ho nechcela ukázať, ale trvala som na tom, tak ako som trvala aj na tom, že musím pochovať nášho synčeka, aj keď ma personál nemocnice odhováral. Nikdy by som si neodpustila, že som ho neodprevadila do nebíčka a nemohla ho posledný krát vidieť a objať. Každý z nás sa so stratou vyrovnáva inak. V ten deň keď sme prišli o nášho prvorodeného syna vzniklo jedno krásne priateľstvo, ktoré trvá dodnes. V ten deň o svojho prvorodeného syna prišla ďalšia mamička v tej istej nemocnici vlastne sme sa spolu stretli v pôrodnici v ten istý čas. Ona sa so stratou vyrovnávala inak, nebola na pohrebe ich syna, ani na hrobček nechodila prvé mesiace vôbec..... Je na každom ako sa s tým vyrovná..... Myslím, že je jedno, či prídete o svoje dieťa v prvom, alebo ktoromkoľvek týždni, či sa narodí živé, alebo mŕtve, stále to bolí rovnako. Aspoň ja to tak cítim. Držím Vám všetkým palce a verím, že každej z Vás bude doprate tešiť sa z Vašich anjelov na zemi.....
@akwee 😀 Ďakujem za pochvalu snažím sa. Dnes som bola u svojho lekára a ten úplne zabil moju nádej tým svojím vystupovaním. Ako mi môže lekár povedať že je lepšie že sa to tak to poriešilo síce ho to mrzí ale čo by bolo potom? Vždy ma to zamrzí, keď mi niekto alebo niečo pripomenie to bezmocné obdobie, kedy som nevedela svojmu dieťatku pomôcť a ani sme nestihli prísť na to ako by sa mu dalo pomôcť. Asi zmením lekára už nad tým dlho rozmýšľam. Poviem si že treba žiť a musím byť silná tak som dnes išla zaniesť do práce papiere a stretla som tam kamarátku z nemocnice ktorá ma termín ako som mala mať ja. Išlo mi srdce roztrhať keď som videla jej krásne guľaté bruško...nemôžem jej závidieť nie je to správne!!! Teším sa že je zdravá aj drobček a držím palce nech všetko dobre dopadne. Neskutočne som vo vnútri zničená ... ja neviem či to bude niekedy tak ako pred tým ☹
@adulikh Ahoj. Dakujem (a som si ista, ze hovorim za vsetky tu pritomne mamicky anjelikov) za Tvoje slova. Mas pravdu. Kazda sa so stratou vyrovnavame inak. Ale tiez si myslim, ze v tej najbolestnejsej chvili mame kazda pravo na vyber. Ci sa to tyka rozlucky s babatkom po porode, alebo moznosti dat ho pochovat...
Som rada, ze si v tom case nebola sama a mala si niekoho, kto presne vedel, co prezivas... lebo ona prezivala to iste, co ty. A to ludi spaja. Viem si predstavit, ze touto tak velmi osobnou skusenostou ste si teraz velmi blizke. Sama hladam u ludi pochopenie... ale nie nasilu. To clovek jednoducho vidi a citi.
Dakujem este raz, velmi si to cenim a aj ja zelam Tebe, nam, vsetkym lepsie zajtrajsky 😉
@zuzzulka s tym lekarom je to potom jednoznacne - zmenit!!! A cim skor, tym lepsie 😉 Ach, toto mi vazne sposobuje bolehlav. Ja som dost citliva na spravanie sa ludi. Vlastne musim povedat, ze akosi som sa zmenila, kedze uz nejaky ten rok som rozlietana kde-tade. Kym som zila len vylucne na Slovensku, vobec som si to neuvedomovala, priam naopak. Vobec som sa nad tym ani len nezamyslala, lebo som si myslela, ze to tak jednoducho ma byt.
Ked mi lekarka pred mesiacom oznamila, ze syncekovi nebije srdiecko, rozplakala som sa. Ved ako inak... bola to ta najhorsia sprava, aku som kedy v mojom zivote pocula. Co ma v tej chvili napriek tej neskutocnej bolesti prekvapilo bolo to, ze ona sa rozplakala so mnou. Rovnako mi povedala, ze ma na druhy den v nemocnici sluzbu a ze sa o mna osobne postara. Kedze som poistena na Slovensku, povedala, ze si mozem vybrat, ci chcem ostat, alebo mi bude lepsie na Slovensku... hned som sa rozhodla, ze ostanem radsej tu a nelutujem. V tom case sa mi totiz hlavou premietla situacia, ktora sa stala mojej mladsej sestre. Ona totiz prisla o babatko v prvom trimestri. Bola na ultrazvuku v siestom tyzdni, kde srdiecko krasne bilo. Potom prisla o dva tyzdne na kontrolu a lekar jej hovoril, ze nevie babatko pomerat, ze ma prist o tyzden. Toto jej povedal aj na dalsi tyzden a potom aj na dalsi... az ked bola asi v jedenastom tyzdni, tak jej povedal, ze ona je nejaky specialny pripad a poslal ju do nemocnice. A vraj sa mu ma ozvat, co s nou vlastne je. V nemocnici jej povedali, ze babatko nezije... uz prinajmensom 4 tyzdne. Toto bolo v stredu rano. No a zaroven jej povedali, ze teraz tam nemaju doktora, takze ma prist v piatok na 10tu na kyretaz. V ten den moja sestra doma skolabovala a prisla pre nu zachranka. Kyretaz jej robili teda hned na druhy den s tym, ze este isla na kontrolny ultrazvuk. Pri ultrazvuku pochopitelne plakala a lekar je povedal: "Co tu tolko revete. Este ste mlada, budete mat kopec deti!"
Velmi ma hneva, ze mnohi lekari vlastne ani nie su lekarmi. Ved dobry lekar lieci pacientov okrem mediciny hlavne psychologickym pristupom. A to vacsine chyba.... dost smutne.
Moja sestra este v ten den, co sa to dozvedela, zmenila lekara.... a zatial je spokojna.
Takze ta caka dalsia uloha 😉
Viem, ako sa citis v pritomnosti tehotnych. Mna tiez pri tom pohlade vnutri zaboli... Minuly tyzden som bola s dcerkou v materskom centre, kde obcas chodievaju s detmi aj oteckovia. Bol tam jeden, s ktorym sa zvyknem z casu na cas rozpravat a nase baby sa spolu hraju. Rovnako tam bola aj jedna mamicka, ktora bola uz v pokrocilom stadiu tehotenstva. On ma uvidel (vtedy som sedela) a povedal mi, ze ta mamicka ma termin vo februari, takze sme na tom priblizne rovnako. Snazila som sa zachovat pokoj, ale velmi sa mi nedarilo, ked som mu hovorila, ze my sme nase dietatko stratili. No a odvtedy sa so mnou uz radsej nerozprava, lebo nevie, co povedat. No a takych ludi je viac. Zial, nezijeme v bubline a o to je to tazsie....
No a na zaver musim povedat, ze nikdy nic nebude ako predtym... ludia sa vraj menia iba vtedy, ak preziju nieco silne... a ja som sa uz zmenila...
@akwee Ahoj slzy mi stekaju ked citam co pises...Opat sa mi myslienky vratili spet ked sme aj my prisli o nase babatko ☹ drzim Ti palce aby sa ti anjelik coskoro vratil do bruska. Viem teraz je to velmi tazke my sme prisli o babatko 3.11. od 1.12 sa chcem vratit do prace a myslim ze tam to bude lepsie, treba zamestnat mysel, lebo doma clovek len premysla. Nikdy nezabudnem to ani nechcem, len chcem teraz mysliet na nieco ine...Kocky co su tu su velmi fajn a velmi mi pomohli, len my vieme co clovek preziva ked sme si to same prezili a dodali mi vela sil a vela sil prajem aj tebe.
A nechapem co sa stalo tvojej sestre ten doktor bol strasny idiot! Ako mohol povedat ze ma prist neskor na kyret ked babatko uz bolo mrtve! Normalne sa zamyslam co za ludia tu ziju. Pre mna a urcite pre vsetky zeny to bolo neskutocne cakat niekolko hodin na porod a vediet ze babatko neprezije, ale neviem si ani predstavit ze by som musela cakat doma ..kym si niekto najde cas,, Ja som sa len modlila nech je to cim skor za mnou uz ked to muselo byt a ny psychiku je to neskutocne...bola som len na tabletkach.
Dufam ze buduci rok bude lepsi a vrati nam vsetko co tnto rok vzal...
@lubica69 mne to tu pomaha viac ako vsetci kamarati ci rodina dookola kto si tym neprejde nepochopi tu bolest a praznotu, kopec otazok preco prave ja??? Tu to prezivame vsetky preto je jednoduchsie o tom rozpravat mna strasne ubijali otazky ako sa citis ake to bolo, mas bolesti? Co ma na to clovek odpovedat nevladze ani zit a nie neustale na nieco odpovedat...tu napises co mas na srdiecku a ulavi sa ti, mne teda urcite a uz nepotrebujem okolo seba ludi s kopcom otazok.Len ma mrzi ze nas je tu vela s mnozstvom problemov a ovela horsich ako mam napriklad aj ja...