KočíkopédiaVBAC
VBAC je skratka pre vaginálny pôrod po cisárskom reze (Vaginal Birth After Cesarean). Nie každá rodička je pre VBAC vhodná a úspešnosť VBAC sa primárne odvíja od dôkladnej selekcie vhodných rodičiek.
Názory na možnosť vaginálneho pôrodu po predchádzajúcom cisárskom reze sa medzi odborníkmi v čase menia. V minulosti bol cisársky rez prekážkou porodiť niekedy v budúcnosti vaginálne. V súčasnosti sa lekári viac menej prikláňajú k variante, aby sa rodička pokúsila o vaginálny pôrod, musia byť však splnené niektoré podmienky.
Môj prirodzený pôrod po cisárskom
Rozhovor s mamičkou Barborou, ktorá rodila prirodzene po predchádzajúcom pôrode sekciou.
V rozhovore s mamičkou Barborou:
- 00:00 Úvod.
- 00:22 Predstavenie hosťa a témy
- 00:40 Čo ma pri pôrode prekvapilo?
- 03:19 Ako sa mi pôrod rozbehol?
- 04:25 Podľa čoho som si vyberala pôrodnicu?
- 05:23 Doprovod pri pôrode - ako mi pomohla dula?
- 06:18 Ako prebiehal samotný pôrod?
- 07:35 Prvé pocity po pôrode
- 09:20 Rady a odporúčania na záver
Nevynechajte ďalšie zaujímavé video rozhovory na YouTube kanály Modrého koníka.
🎞️ MÔJ PÔROD TRVAL LEN 18 MINÚT
🎞️ Maminka Lucie: „Prvú dcéru som rodila akútnym cisárskym rezom."
Prečo sa pokúšať o VBAC?
Riziká vaginálneho pôrodu32 sú vo všeobecnosti nižšie ako pri cisárskom reze60, tak ako pre matku aj pre plod. Taktiež rekonvalescencia po vaginálnom pôrode býva jednoduchšia a rýchlejšia. V neposlednom rade dva cisárske rezy (alebo viac) predstavujú ďalšie zvýšenie rizika pre prípadné ďalšie tehotenstvá. Rodičky môžu nad VBAC uvažovať pre neporovnateľne lepšiu možnosť bondingu a je pozorovaných menej problémov s kojením v porovnaní s cisárskym rezom.
Štúdia uvádzajú, že približne 75% pokusov o VBAC je úspešných.
Riziká VBAC
Medzi najväčšie riziká VBAC patrí ruptúra (prasknutie) maternice v mieste jazvy po cisárskom reze. Ak k tomu dôjde, ide o stav ohrozujúci život rodičky i plodu a je nevyhnutné okamžite pristúpiť k akútnemu cisárskemu rezu. Výskyt ruptúry maternice sa udáva v rozmedzí 0,3% - 1,5%.
Kontraindikácie pri VBAC
- viacnásobné tehotenstvo
- iný ako priečny rez pri predchádzajúcom císarskom reze
- iná prekonaná operácia maternica
- veľmi tenká jazva na maternici (podľa merania ultrazvukom)
- váhový odhad plodu viac ako 4000g
- v niektorých pôrodniciach odstup od cisárskeho rezu menej než 2 roky
- iná kontraindikácia vaginálneho pôrodu (napr. vcestná placenta)
- nesúhlas rodičky s VBAC
Za kontraindikáciu je spravidla považovaná aj skutočnosť, že rodička prekonala viac ako jeden cisársky rez, v niektorých prípadoch je však aj za týchto okolností vaginálny pôrod možný.
Viac o VBAC na modrykonik.sk
- Diskusia (SK a CZ) 1.porod císařem a obava z 2. porodu. Máte zkušenost?
- Diskusia Tehotenstvo po cisárskom reze a ruptúra maternice
- Skupina užívateliek: Po sekcii rodím/rodila som/chcem rodiť prirodzene
Použité zdroje:
- https://www.mayoclinic.org/tests-procedures/vbac/about/pac-20395249
- https://www.mayoclinic.org/tests-procedures/vbac/in-depth/vbac/art-20044869
- ACOG Practice Bulletin, No. 5, July 1999
- ACOG, Midwifery Today, Winter No 36, page 47.
- Levine EM, Ghai V, Barton JJ, Strom CM. Mode of delivery and risk of respiratory diseases in newborns. Obstet Gynecol 2001;97(3):439-42.
Hodnotenia a skúsenosti s VBAC
Najkrajší pôrod bol môj VBAC
Cisársky rez mi bol vykonaný ako akútny cisársky rez z dôvodu nepostupujúceho pôrodu - zlej rotácie dcérky. Celá sa v bruchu vykrútila, hlavou odmietla zostúpiť, vzpriečila sa, až som mala brucho celé vyvalené doprava. Moja nočná mora sa stala skutočnosťou - bola mi urobená veľká brušná operácia, ktorej som sa chcela za každú cenu vyhnúť, žiaľ som pre to asi nespravila dostatok.
Po pôrode som stále rozmýšľala nad tým, čo som mala ja alebo personál urobiť inak - no bolo už zbytočné plakať nad rozliatym mliekom. Jedno som ale vedela isto - ďalší pôrod určite nechcem mať cisársky rez. Predstava, že má nadopujú nejakými oblbovákmi a nič netušiace dieťa zo mňa z ničoho nič vydrapia, mi bola veľmi proti srsti. Otehotnela som rýchlo, takže ďalší pôrod ma čakal presne dva roky po tom prvom.
Za svoj VBAC som musela trochu bojovať. Uvedomovala som si, že bez prípravy to nepôjde a tak som si naštudovala všetko o prirodzenom vedení pôrodu. Môj manžel a niektorí členovia rodiny mali o mňa obavy, ale ja som si tvrdohlavo išla za tým, že rodiť budem prirodzene. Nechali to na mňa. A vo mne rástlo vnútorné presvedčenie, ba priam istota, že tentokrát sa to podarí prirodzene.
Každý deň som na to myslela a predstavovala som si, ako sa pôrod rozbehne a ako bude úspešne pokračovať až do konca. Prihovárala som sa bábätku v brušku, že to spolu zvládneme. A ona mi vždy zakopkala naspäť, ako že sme dohodnuté. Priebeh tehotenstva bol bezproblémový, ba ešte lepší ako to prvé tehotenstvo. Takisto som sa bála, že mi "prišijú" nálepku tehotenskej cukrovky a budú vyvolávať pôrod na termín a tak som pri OGTT teste trochu podvádzala, robila som na WC drepy :) Môj gynekológ sa však asi stretol so ženami, ktoré po sekcii volia opäť sekciu a tak ma mesiac pred termínom na poslednej poradni chcel "tlačiť" smerom k sekcii - vraj bude určite príliš veľká a opäť mi nesprávne zrotuje. Možno videl aj to, čo mi nepovedal - pupočník bol aj u druhej dcérky opäť 2x okolo krku. Tak som s rozpačitým úsmevom oznámila sestričke, že idem rodiť do Ružinova a ďalej som už chodila na poradne tam. A tu som už dostala plnú podporu od prednostu doc. Záhumenského, kde som sa cítila v tých najlepších rukách.
Neskutočne mi pomohli a podporili ma mamičky z Modrého koníka v skupine "Po cisárskom rodím/rodila som/chcem rodiť prirodzene. Ich pozitívne príbehy mi dávali silu a istotu, že VBAC je možný, ba dokonca prebieha celkom ľahko a hladko. :) Takisto som využila pomoc duly, ktorá mi zodpovedala všetky otázky, sprevádzala ma aj priamo v nemocnici pri pôrode, neustále ma povzbudzovala a bola mi veľkou oporou. To ona povedala, že nech neľutujem cisársky rez - pretože práve on ma priviedol na cestu boja za prirodzený pôrod, najmä za prirodzený pôrod po cisárskom reze. Naozaj, keby nie ten môj cisársky, pri druhom pôrode by som si toľko nenačítala, nenaštudovala o tom, ako má vyzerať prirodzený pôrod bez zásahov a nebojovala by som za to, na čo máme my ženy právo - "len tak normálne porodiť".
Pri VBAC je neuveriteľné dôležitá psychika, ako vraví moja dula: sila porodiť je v tebe. A práve pri VBAC si to žena uvedomí ako žiadna iná žena. Rodí žena, nie doktor, ani nikto iný za ňu dieťa von nevytiahne - a to je niečo, čo dá žene neskutočnú silu.
Tak teda ako prebehol môj VBAC? Presne tak, ako som si to vysnívala... Termín som mala síce 9.2., ale bol mi upravený na 13.2. a nechali ma aj dosť dlho po termíne. Až 19.2. sa mi ráno po zobudení rozbehla veľmi mierna a pravidelná kontrakčná činnosť. Keďže to bol však už štvrtý deň "poslíčkov", ktorí vždy okolo 12:00 ustáli, brala som to s rezervou a normálne som fungovala, dokonca aj na ihrisku sme boli, normálne som jedla, pila, poobede som si s dcérkou hodinu pospala. Keďže však kontrakcie pokračovali aj po 15:00, vedela som, že to bude TO...
Večer o 19:00 sa zintenzívnili, začali to byť také "riadne" kontrakcie do oblasti krížov. O 21:00 som zavelila, že ideme do pôrodnice. Hoci som o 22:15 bola len na dva prsty, o 01:00 to už bolo 7 až 9 centimetrov a pred 04:00 sa dcérka narodila. Tento rýchly postup ma prekvapil, takisto ako ma prekvapil aj kamarátsky, priam rodinný prístup lekárky a pôrodnej asistentky v službe (v Ružinove). Potešilo ma, že na pôrodnici nebežal žiadny pôrod, ani na "vzdychárni" nikto nebol a tak som sa mohla sústrediť sama na seba. Sprievod mi poslali domov, lebo som bola len na dva prsty, ale to bolo dobre - mala som fakt kľud a to je to, čo rodiaca žena potrebuje - pocit bezpečia, tepla, pokoja.
Veľmi sa mi osvedčil aj pôrodný plán, kam som uviedla najmä intímne osvetlenie, žiadne priväzovanie na CTG a slobodnú voľbu polohy. Toto sú tri veci, ktoré mi najviac pomohli. Pôrodná asistentka aj lekárka si ho prečítali a všetky body plnili. Nebola to žiadna divočina, len pár prianí, keďže som fakt chcela tento pôrod zažiť inak. Epidurál som nemala, moja hladina bolesti je dosť vysoko a necítila som nutnosť. Dcérku som tlačila von dosť dlho, vyše hodiny, ale pekne som spolupracovala. Bolesti som nevnímala ako prekážku, ale ako prostriedok k dosiahnutiu cieľa.
Samotné narodenie bol neopísateľný emotívny zážitok - na konci ma "vyplo", videla som len čiernu tmu a zrazu sa (konečne!) vynorilo obrovské teplé zmietajúce sa klbko, ktoré mi bolo okamžite priložené na hrudník (mala 4.5 kg). Ešte že som ležala, keď povedali tu váhu, lebo som neverila vlastným ušiam. Priala som si, aby tento moment trval večne. Je to vedecký dokázaný fakt, že v momente zrodenia sa v dieťati a matke vyplaví toľko oxitocínu, ako už nikdy inokedy v živote pri žiadnej inej príležitosti (teda, jedine, že si žena zopakuje prirodzený pôrod. :) Ešte dodám, že jazvu som počas celého tehotenstva ani pôrodu necítila...
Len keď už brucho bolo veľké a prevísalo, tak ma tam párkrát štiplo.
Povzbudzujem všetky ženy, ktoré túžia (alebo rozmýšľajú) rodiť prirodzene po sekcii - zvládnete to! Minimálne to skúsite! Sekcia sa dá spraviť vždy, keď sa niečo začne komplikovať. Ale takýto zážitok - vyslovene zážitok - si budete pamätať na celý život. Keď sa spýtali 80tníkov v domove dôchodcov, na aký deň svojho života si najviac pamätajú, všetci vraveli - svadba a narodenie dieťaťa. Nech sú naše spomienky na pôrod čo najkrajšie.
Po pôrode som stále rozmýšľala nad tým, čo som mala ja alebo personál urobiť inak - no bolo už zbytočné plakať nad rozliatym mliekom. Jedno som ale vedela isto - ďalší pôrod určite nechcem mať cisársky rez. Predstava, že má nadopujú nejakými oblbovákmi a nič netušiace dieťa zo mňa z ničoho nič vydrapia, mi bola veľmi proti srsti. Otehotnela som rýchlo, takže ďalší pôrod ma čakal presne dva roky po tom prvom.
Za svoj VBAC som musela trochu bojovať. Uvedomovala som si, že bez prípravy to nepôjde a tak som si naštudovala všetko o prirodzenom vedení pôrodu. Môj manžel a niektorí členovia rodiny mali o mňa obavy, ale ja som si tvrdohlavo išla za tým, že rodiť budem prirodzene. Nechali to na mňa. A vo mne rástlo vnútorné presvedčenie, ba priam istota, že tentokrát sa to podarí prirodzene.
Každý deň som na to myslela a predstavovala som si, ako sa pôrod rozbehne a ako bude úspešne pokračovať až do konca. Prihovárala som sa bábätku v brušku, že to spolu zvládneme. A ona mi vždy zakopkala naspäť, ako že sme dohodnuté. Priebeh tehotenstva bol bezproblémový, ba ešte lepší ako to prvé tehotenstvo. Takisto som sa bála, že mi "prišijú" nálepku tehotenskej cukrovky a budú vyvolávať pôrod na termín a tak som pri OGTT teste trochu podvádzala, robila som na WC drepy :) Môj gynekológ sa však asi stretol so ženami, ktoré po sekcii volia opäť sekciu a tak ma mesiac pred termínom na poslednej poradni chcel "tlačiť" smerom k sekcii - vraj bude určite príliš veľká a opäť mi nesprávne zrotuje. Možno videl aj to, čo mi nepovedal - pupočník bol aj u druhej dcérky opäť 2x okolo krku. Tak som s rozpačitým úsmevom oznámila sestričke, že idem rodiť do Ružinova a ďalej som už chodila na poradne tam. A tu som už dostala plnú podporu od prednostu doc. Záhumenského, kde som sa cítila v tých najlepších rukách.
Neskutočne mi pomohli a podporili ma mamičky z Modrého koníka v skupine "Po cisárskom rodím/rodila som/chcem rodiť prirodzene. Ich pozitívne príbehy mi dávali silu a istotu, že VBAC je možný, ba dokonca prebieha celkom ľahko a hladko. :) Takisto som využila pomoc duly, ktorá mi zodpovedala všetky otázky, sprevádzala ma aj priamo v nemocnici pri pôrode, neustále ma povzbudzovala a bola mi veľkou oporou. To ona povedala, že nech neľutujem cisársky rez - pretože práve on ma priviedol na cestu boja za prirodzený pôrod, najmä za prirodzený pôrod po cisárskom reze. Naozaj, keby nie ten môj cisársky, pri druhom pôrode by som si toľko nenačítala, nenaštudovala o tom, ako má vyzerať prirodzený pôrod bez zásahov a nebojovala by som za to, na čo máme my ženy právo - "len tak normálne porodiť".
Pri VBAC je neuveriteľné dôležitá psychika, ako vraví moja dula: sila porodiť je v tebe. A práve pri VBAC si to žena uvedomí ako žiadna iná žena. Rodí žena, nie doktor, ani nikto iný za ňu dieťa von nevytiahne - a to je niečo, čo dá žene neskutočnú silu.
Tak teda ako prebehol môj VBAC? Presne tak, ako som si to vysnívala... Termín som mala síce 9.2., ale bol mi upravený na 13.2. a nechali ma aj dosť dlho po termíne. Až 19.2. sa mi ráno po zobudení rozbehla veľmi mierna a pravidelná kontrakčná činnosť. Keďže to bol však už štvrtý deň "poslíčkov", ktorí vždy okolo 12:00 ustáli, brala som to s rezervou a normálne som fungovala, dokonca aj na ihrisku sme boli, normálne som jedla, pila, poobede som si s dcérkou hodinu pospala. Keďže však kontrakcie pokračovali aj po 15:00, vedela som, že to bude TO...
Večer o 19:00 sa zintenzívnili, začali to byť také "riadne" kontrakcie do oblasti krížov. O 21:00 som zavelila, že ideme do pôrodnice. Hoci som o 22:15 bola len na dva prsty, o 01:00 to už bolo 7 až 9 centimetrov a pred 04:00 sa dcérka narodila. Tento rýchly postup ma prekvapil, takisto ako ma prekvapil aj kamarátsky, priam rodinný prístup lekárky a pôrodnej asistentky v službe (v Ružinove). Potešilo ma, že na pôrodnici nebežal žiadny pôrod, ani na "vzdychárni" nikto nebol a tak som sa mohla sústrediť sama na seba. Sprievod mi poslali domov, lebo som bola len na dva prsty, ale to bolo dobre - mala som fakt kľud a to je to, čo rodiaca žena potrebuje - pocit bezpečia, tepla, pokoja.
Veľmi sa mi osvedčil aj pôrodný plán, kam som uviedla najmä intímne osvetlenie, žiadne priväzovanie na CTG a slobodnú voľbu polohy. Toto sú tri veci, ktoré mi najviac pomohli. Pôrodná asistentka aj lekárka si ho prečítali a všetky body plnili. Nebola to žiadna divočina, len pár prianí, keďže som fakt chcela tento pôrod zažiť inak. Epidurál som nemala, moja hladina bolesti je dosť vysoko a necítila som nutnosť. Dcérku som tlačila von dosť dlho, vyše hodiny, ale pekne som spolupracovala. Bolesti som nevnímala ako prekážku, ale ako prostriedok k dosiahnutiu cieľa.
Samotné narodenie bol neopísateľný emotívny zážitok - na konci ma "vyplo", videla som len čiernu tmu a zrazu sa (konečne!) vynorilo obrovské teplé zmietajúce sa klbko, ktoré mi bolo okamžite priložené na hrudník (mala 4.5 kg). Ešte že som ležala, keď povedali tu váhu, lebo som neverila vlastným ušiam. Priala som si, aby tento moment trval večne. Je to vedecký dokázaný fakt, že v momente zrodenia sa v dieťati a matke vyplaví toľko oxitocínu, ako už nikdy inokedy v živote pri žiadnej inej príležitosti (teda, jedine, že si žena zopakuje prirodzený pôrod. :) Ešte dodám, že jazvu som počas celého tehotenstva ani pôrodu necítila...
Len keď už brucho bolo veľké a prevísalo, tak ma tam párkrát štiplo.
Povzbudzujem všetky ženy, ktoré túžia (alebo rozmýšľajú) rodiť prirodzene po sekcii - zvládnete to! Minimálne to skúsite! Sekcia sa dá spraviť vždy, keď sa niečo začne komplikovať. Ale takýto zážitok - vyslovene zážitok - si budete pamätať na celý život. Keď sa spýtali 80tníkov v domove dôchodcov, na aký deň svojho života si najviac pamätajú, všetci vraveli - svadba a narodenie dieťaťa. Nech sú naše spomienky na pôrod čo najkrajšie.
- Väčšina žien popisuje omnoho rýchlejšie zotavenie, rýchlejšie stáli na nohách, šitie oveľa menšieho rozsahu (prípadne žiadne).
- Ak plánujete mať viac detí - opakované cisárske rezy oslabujú (stenčujú) stenu maternice a tým pádom pri ďalších tehotenstvách hrozí ruptúra či odobratie maternice bezprostredne po pôrode (maternica bude tenká ako papier). Preto sa po 3. cisárskom často ďalšie dieťa neodporúča (najmä keď pôrodník na vlastné oči vidí, ako veľmi je už oslabená maternica).
- Psychologicky veľký pocit "empowerment" - zvládli sme to, patríme k ostatným ženám, ktoré porodili prirodzene. Zároveň psychologicky sčasti prekonáme sekciu, ktorú vnímame negatívne, ako násilie, ktoré nám bolo urobené - VBAC je v tomto ako zadosťučinenie
- Rýchlejšie rozbehnutie laktácie - hormonálne žena dostane kompletný "koktejl" hormónov, ktorý potrebuje pre prerod z tehuľky v matku.
- Dieťa, ktoré prejde kontrakčnou činnosťou, sa pripraví na život mimo maternice, z pôrodného kanála bude osídlené "dobrými" baktériami z tela matky a získa mnoho ďalších plusov do svojho budúceho života a zdravia.
- Bábätko si samo vyberie deň, kedy príde na svet a tak sa s najväčšou pravdepodobnosťou narodí s ukončeným a vyzretým vývojom všetkých svojich orgánov a v deň (dátum), ktorý si samo zvolí.
- Obavy o jazvu a o to, či to zvládneme - žena rodiaca VBAC potrebuje oveľa väčšiu podporu svojho okolia, sprievodu a zdravotníkov.
- Vyššie riziko väčšej krvnej straty či problémov s odlúčením placenty.
- Samozrejme - riziko ruptúry maternice v mieste jazvy (ak nastane, tak nastane pri rozbehnutí a zintenzívnení kontrakčnej činnosti).
- Demotivačné reči okolia, hororové príbehy o prasknutých materniciach.
Tehotenský newsletter
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu
Nepoznáš týždeň tehotenstva? Vypočítaj si ho v Tehotenskej kalkulačke
Súvisiace diskusie vo fóre
- Aké sú u nás podmienky, resp. kontraindikácie pre vaginálny pôrod po cisársko...1
- VBAC a prirodzený pôrod1
- Vaginálny pôrod po predchádzajúcom cisárskom reze, Košice3
- Odhad pôrodu cez vaginálne vyšetrenie17
- Príšerný pravopis niektorých mamičiek na modrykonik.sk27
- Tehotenstvo po cisárskom reze a ruptúra maternice565
