Detský strach

Väčšina detských obáv sú normálne, dočasné, a deti z nich nakoniec vyrastú. Mnohé z detských obáv pripadajú dospelým ako iracionálne a niečo, čoho sa netreba obávať. Pre deti však ide o skutočný problém, preto by im rodičia mali pomôcť ho prekonať.

Nie každý strach u detí je zlý. V skutočnosti, mnohé obavy slúžia ako dôležitá ochrana alebo signál k opatrnosti v určitých situáciách. Rodičia učia deti opatrnosti a istej miere úzkosti napr. pri prechádzaní cez cestu alebo pri ohni. V takýchto situáciách môže byť úzkosť užitočná, pretože chráni dieťa pred zranením alebo úrazom.

Ak dietaťu strach a úzkosť bráni vykonávať bežné činnosti, môže sa jednať o úzkostnú poruchu. Úzkostné poruchy detí patria medzi najčastejšie poruchy, s ktorými sa stretávajú detskí psychiatri. Úzkostné poruchy dospelých sa častokrát prvýkrát objavili už v detstve, takže liečba detských úzkostných porúch v skorom veku má veľké opodstatnenie.

Ustráchané dieťa

Niektoré deti sú viac ustráchané ako iné. Prispieť k tomu môžu nasledujúce faktory:

  • Genetická náchylnosť - niektoré deti sú všeobecne viac citlivé a emocionálne vo svojom temperamente
  • Aspoň jeden ustráchaný rodič - deti sa učia správaniu sledovaním svojich rodičov a preberajú od nich mnohé vzory správania
  • Prehnané rodičovstvo - u dieťaťa, závislom na rodičovi, je viac pravdepodobné, že sa cíti bezmocné
  • Stresujúce udalosti - ako sú odlúčenie od rodiča, úraz alebo hospitalizácie

Strach u novorodencov a dojčiat

U malých detí je väčšina strachov vývinova podmienená. Čelí im každý zdravý jedinec. Tak ako prišli, tak aj tieto strachy zoslabnú alebo odídu úplne. Už po narodení, čelí novorodenec1 najrannejšej forme strachu, strachu zo straty fyzického kontaktu.

Okolo 7. až 9. mesiaca sa u detí rozvinie strach z cudzích ľudí. Ide o reakciu dieťaťa na jeho rastúcu schopnosť rozlišovať známe tváre od neznámych. Dieťa môže v tomto veku lipnúť na rodičovi a plakať, keď k nemu pristúpi pre neho neznáma osoba. Tento strach zvyčajne vymizne do konca prvého roka3.

Podobnou úzkosťou ako strach z cudzích ľudí je separačná úzkosť. Zvykne sa objavovať okolo 8. mesiaca dieťaťa1. Separačná úzkosť patrí k zdravému citovému vývinu dieťaťa. Dieťa má v tomto veku silnú citovú väzbu na matku (alebo iného hlavného opatrovateľa). S ním sa cíti bezpečne a pociťuje istotu. Preto dieťa prepuká v plač ako náhle sa táto osoba od neho vzdiali alebo ju nevidí. Zlom môže nastať aj zo dňa na deň. Separačná úzkosť opustí väčšinu detí do konca materskej školy.

V rannom veku môže dieťa pociťovať aj strach z hlasných zvukov alebo náhlych pohybov, z veľkých predmetov a zo zmien v dome.

Strach batoliat a v predškolskom veku

Vo veku 2 až 3 roky môže dieťa vystrašiť neznámy zvuk alebo obraz, ktorý zachytia. Dieťa sa môže zľaknúť neznámeho zvieraťa, ktoré sa priblíži príliš blízko alebo ohlušujúcej sirény.

Deti sa zvyknú báť aj bežných vecí, napr. vysávača, odtekajúcej vody z vane, splachujúceho záchodu. Je to kvôli tomu, že aj keď dieťaťu prostredie alebo daná vec známa, tak ešte nerozumie všetkému, čo sa v tomto prostredí deje. Mnohé z týchto strachov môžu dospelým pripadať iracionálne. Dieťa tak napr. môže vedieť, že vysávač nasáva špinu, ale nie je si isté, či nenasaje aj jeho.

Deti vo veku 3 - 6 rokov sa snažia rozlíšiť to, čo je skutočné a čo nie. Pokým toto nezvládnu rozlíšiť, môžu pociťovať strach z toho, čo vidia alebo im preblesne v ich predstavivosti. Často sa preto objavuje strach z ľudí v kostýmoch (napr. čert), duchov a z nadprirodzených bytostí.

Predškoláci často pociťujú strach aj z toho, čo by sa mohlo stať. Preto často bojujú so strachom z tmy, z pivníc, zo skríň a priestrom pod posteľou, ako aj zo zvukov, ktoré počuť v noci alebo za tmy. Niet sa čomu diviť, že práve v predškolskom veku vrcholia u detí nočné mory. Vzhľadom k tomu, že nevedia rozlíšiť skutočnosť od fantázie, tak desivé nočné sny pociťuju ako reálne. Ak sa však naučia tieto strachy a obavy prekonať a budú vedieť s vekom rozlišovať realitu od fantázie, posilní sa aj ich schopnosť samostatného spania11.

Strach v školskom veku

Staršie deti si uvedomujú, že zlé veci sa občas stávajú. Čo však nedokážu pochopiť je pravdepodobnosť s akou sa takéto desivé veci môžu prihodiť. Často však o nich počujú od priateľov, vidí ich v správach alebo v novinách. Dieťa sa preto môže obávať prírodných katastrôf, vojny, rozvodu rodičov1
, zlodeja, ktorý sa dostane do jeho izbičky, výstrelov alebo choroby.

Vzhľadom k socializácii dieťaťa v škole obajvujú sa u detí v školskom veku aj obavy z neúspechu alebo z učiteľa. V puberte sa do popredia dostáva aj sociálny status a potreba sociálnej akceptácie, ktoré môžu tiež vyvolať u dieťaťa obavy. U starších detí prichádzajú aj obavy zo širšieho sveta, morálnych otázok a ich budúceho úspechu, či uplatnenia.

Súvisiace články

Viac o detskom strachu na modrykonik.sk

Použité zdroje

  1. http://www.worrywisekids.org/node/70
  2. http://www.webmd.com/children/features/childhoo...
  3. http://www.parents.com/kids/development/behavio...
  4. http://www.betterhealth.vic.gov.au/bhcv2/bhcart...
Pomohol ti tento článok?
 / Nie

Skúsenosti s detských strachom

Máš skúsenosť s detských strachom?
Podeľ sa o ňu a pomôž tak ostatným mamičkám.
Napíš svoju skúsenosť