Anamnéza

Anamnéza (z gréc. Αναμνήσις anamnesis = rozpomínanie, spomenutie) je zisťovanie podrobností o zdravotnom stave, priebehu predošlých ochorení a terajších ťažkostí, atď. Je to súbor informácií, potrebných k bližšej analýze zdravotného stavu pacienta, a to najmä z jeho minulosti.

Priama anamnéza prebieha formou rozhovoru lekára s pacientom. Pokiaľ nie je rozhovor s pacientom možný, napríklad v pediatrii, vo veterinárnej medicíne alebo v prípade, že chorý nie je schopný komunikácie, odoberá sa nepriama anamnéza od sprievodu.

Rozsah anamnézy je závislý na akútnosti situácie a riadi sa aj potrebami a zvyklosťami v odbore.

Súčasti anamnézy


Vecne aj formálne sa anamnéza delí na niekoľko pomerne samostatných častí. Obvykle anamnéza začína krátkou informáciou o súčasných ťažkostiach chorého. Podrobnejšie sú súčasné ťažkosti rozpisované až v časti terajších ochorení. Poradie jednotlivých častí sa zvyčajne riadi zvykmi v odbore a konkrétneho pracoviska. Vždy je však nutné zaznamenať nielen informácie o prítomnosti nejakého príznaku, ale aj to, že chorý prítomnosť nejakého príznaku popiera.

Rodinná anamnéza


Rodinná anamnéza (skratka RA) slúži predovšetkým na posúdenie dedičného rizika pre niektoré choroby. Okrem typických genetických chorôb sa pátra aj po prítomnosti rodinného rizika pre ďalšie choroby, napríklad po častejšom výskyte ochorenia obehovej sústavy alebo po výskyte nádorových ochorení. Zaznamenáva sa počet a vek postihnutých príbuzných. Ak už nežijú, tak aj vek, v ktorom zomreli. V prípade, že už nežijú rodičia chorého, je dôležitou informáciou vek, ktorého sa dožili, aj príčina smrti.

Zvyčajne sa vás lekár bude pýtať na tieto choroby:
  • Hypertenzia (HY)
  • Infarkt myokardu (IM)
  • Cievna mozgová príhoda (CMP alebo iktus)
  • Nádorové ochorenie (CA)
  • Diabetes mellitus (DM)

Do dokumentácie sa zaznamenávajú zvyčajne skratkou v zátvorke. Ak chorý uvedie, že nevie o tom, že by v jeho rodine niekto trpel danou chorobou, uvádza sa za skratku slovko neguje, skratka neg. popr. číslica 0.

Osobná anamnéza


Osobná anamnéza (skratka OA) by mala obsahovať dôležité informácie o všetkých doterajších ťažkostiach chorého. Ideálne je postupný záznam v takom poradí, v akom sa jednotlivé príhody stali. Chorý rozpráva spontánne, lekár sa pýta len doplňujúce otázky. Táto časť anamnézy je pomerne často neúplná. Len málo ľudí si bezpečne pamätá všetky závažnejšie ochorenia. Ako informácie o prekonanom zvyčajne chirurgickom výkone sa používa latinská fráza status post ...... doplnená o rok výkonu, niekedy len skratka st.p..

U mužov, ktorí boli odvedení do vojny, je podstatná aj informácie o priebehu vojenskej služby. Ak je chorý dlhodobo sledovaný v ambulancii špecialistu alebo ak sa zúčastňujú skríningových programov, ide o dôležitú informáciu.

Gynekologická anamnéza


Gynekologická anamnéza (GA) sa odoberá len u žien. Väčší význam má u žien v reprodukčnom veku. Zaznamenáva sa vek prvej menštruácie (menarche), začiatok pohlavného života (sexarche resp. Koitarche), pravidelnosť a intenzita menštruačného krvácania a vek poslednej menštruácie (menopauza). Dôležitá je informácia o pôrodoch a potratoch a o prípadných problémoch s otehotnením.

Farmakologická anamnéza


Farmakologická anamnéza (FA) zahŕňa predovšetkým zoznam súčasne užívaných liekov, popr dotaz na lieky používané v minulosti.

Abúzus


Časť sa niekedy pomenúva aj toxikologické anamnéza (TA), zahŕňa predovšetkým užívanie návykových látok, najmä alkoholu, cigariet a obvykle aj čiernej kávy. Najmä údaje o spotrebe alkoholu a cigariet sú chorými pomerne často výrazne podhodnotené.

Alergologické anamnéza


Alergologická anamnéza (AA) zahŕňa všetky alergie a precitlivenosti chorého. Dôležité sú nielen alergie na lieky, ale aj všetky ostatné alergie.

Pracovná anamnéza


Pracovná anamnéza (PA) - hodnotia sa pracovné podmienky a riziká chorého. Dôležitá je nielen pre posúdenie možnosti vzácnych intoxikácií, ale najmä pre posúdenie stresu chorého a jeho spokojnosti so životom.

Sociálna anamnéza


Sociálna anamnéza (SA) hodnotí životné podmienky chorého. Podstatné je zaznamenať kde as kým býva, v akom prostredí je jeho dom či byt. U starších osamotených chorých je potom dôležitá aj informácie o dosiahnuteľnosti pomoci, napr od detí.

Terajšie ochorenie


Terajšie ochorenie (NO) je podstatnou časťou anamnézy odoberané od chorého. Predchádzajúce časti anamnézy by mali umožniť lekárovi zasadiť individuálne prejavy ochorenia do rámca zdravotného stavu chorého. Rozsah opäť závisí na akútnosti stavu chorého. Ak to situácia umožňuje, mal by lekár podrobne zaznamenať postupný vznik a vývoj subjektívne pociťovaných príznakov a ich vzťah k činnostiam, ktoré chorý vykonával. Dôležitou informáciou je aj informácia o tom, ako sa chorý snažil postupovať pred tým, než vyhľadal lekársku pomoc.

Zvláštnosti anamnézy v niektorých odboroch


Anamnéza v gynekológii a pôrodníctve


V gynekológii a v pôrodníctve sa kladie dôraz predovšetkým na všetko, čo by mohlo súvisieť s reprodukčným traktom ženy. Gynekológ sa snaží získať podrobné informácie o menštruačnom cykle i o pohlavnom živote ženy. Dôležité sú aj pôrody a potraty. Z hľadiska rizika imunizácie proti minoritným krvným skupinám sú dôležité aj informácie o transfúziách.

Anamnéza v pediatrii


V pediatrii sa kladie veľký dôraz na tehotenstvo matky chorého, na to, či nebolo tehotenstvo komplikované. Podstatná je aj rodinná anamnéza, v detskom veku sa manifestuje veľká časť genetických chorôb. Najmä u malých detí ide vždy o anamnézu nepriamu.

Anamnéza v urgentnej medicíne


V traumatológii je naopak kladený dôraz na čo najväčšiu rýchlosť. Anamnéza sa zvyčajne obmedzuje len na mechanizmus náhle príhody, užívané lieky a alergie. Veľmi často je chorý v bezvedomí a tieto informácie sa získavajú od sprievodu.

Súvisiace články



Použité zdroje


  1. http://cs.wikipedia.org/wiki/Anamn%C3%A9za
Pomohol ti tento článok?
 / Nie

Skúsenosti s anamnézou

Máš skúsenosť s anamnézou?
Podeľ sa o ňu a pomôž tak ostatným mamičkám.
Napíš svoju skúsenosť