Imunita

Imunita je vrodená, ale aj získaná schopnosť organizmu udržať homeostázu (vnútornú rovnováhu) vnútorného prostredia. Jej nositeľom je imunitný systém.Je tvorený z komplexu buniek, tkanív a orgánov, ktoré medzi sebou navzájom komunikujú. Poruchy imunity vznikajú pri porušení regulácie imunitného systému.

Funkcie imunity

  • ochrana pred rôznymi mikroorganizmami a infekciami,
  • udržanie rôznych procesov v tele v správnom chode,
  • odstraňovanie poškodených a zmenených telu vlastných buniek (nádorové alebo infikované bunky),
  • schopnosť regulácie delenia vlastných buniek.

Imunitný systém

Imunitý systém sa chápe ako difúzny orgán, lebo bunky imunitného systému sa nachádzajú a voľne cirkulujú v krvi a miazge (lymfe) alebo sa nachádzajú v tkanivách a orgánoch. Tieto orgány delíme na primárne a sekundárne.

  • primárne – kostná dreň, týmus, tu sa vytvárajú a dozrievajú lymfocyty
  • sekundárne- slezina, lymfatické uzliny, lymfatické tkanivo kože a slizníc (krčné mandle, slepé črevo), tu dochádza k aktivácii lymfocytov.

Lymfatické orgány sú spolu s ostatnými orgánmi prepojené sieťou lymfatických a krvných ciev. Bunky imunitného systému komunikujú medzi sebou pomocou rôznych molekúl a zlúčenín (napr.protilátky, cytokíny...)

Dôležitou súčasťou imunitného systému je tolerancia k vlastným tkanivám, aby nedošlo k ich deštrukcii. Imunitný systém si pamätá a rozpozná „samého seba“, čiže nezasahuje proti vlastným tkanivám.

Imunitný systém sa vyvíja počas života. Už počas tehotenstva sa začnú formovať všetky bunky a mechanizmy imunitnej odpovede. Počas detstva imunitný systém dozrieva. Plnú funkčnosť dosiahne imunitný systém v období puberty a dospelosti. Počas starnutia dochádza k poklesu imunitných funkcií.

Imunitný systém zabezpečuje ochranu organizmu pomocou mechanizmov nešpecifickej a špecifickej imunity. Aj keď majú tieto zložky rozdielne charakteristiky, vzájomne spolupracujú a len ich spoločným fungovaním dôjde k správnej a úplnej imunitnej odpovedi.

Imunopatologické stavy sú stavy, keď imunitný systém nefunguje správne a neplní si svoje funkcie. Poruchy vo fungovaní imunitného systému sa môžu prejaviť ako imunodeficiencie (zníženie jeho zložiek) alebo autoimunitné choroby (prehnaná reakcia na podnety).

Nešpecifická imunita

Nešpecifická (prirodzená, vrodená) imunita predstavuje prvú líniu v obrane voči patogénom. Nešpecifický imunitný systém je prítomný od narodenia, je vrodený. Predstavujú ho obranné mechanizmy, ktoré sú charakteristické rýchlou odpoveďou .Pri opakovanom kontaktne s tým istým podnetom dochádza stále k rovnakej imunitnej odpovedi, nevyvíja sa imunologická pamäť.

Zložky nešpecifického imunitného systému

Mechanické bariéry a mechanické reakcie
Tvoria bariéru, ktoré bráni vstupu patogénov do organizmu. Patrí tu epitel kože a slizníc na povrchu dutín, napr. prirodzená mikroflóra nachádzajúca sa v tenkom čreve.

Chemické bariéry
Chemické bariéry nás chránia taktiež pred vniknutím patogénov do tela. Patria sem:

  • antimikrobiálne látky, napr. beta-defenzín v koži a dýchacom systéme
  • enzýmy, napr.:
    • lyzozým v slinách a slzách
    • fosfolipáza
    • proteáza a kyselina chlorovodíkova HCl v žalúdku
  • NaCl v slzách priamo likviduje patogény
  • vaginálny sekrét s nízkym pH

Krvné proteíny
Zahrňujú špecializované chemické látky, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú činnosť patogénov. Sú peptidovej povahy. Patria medzi ne:

  • Komplement. Skupina najmenej 40 proteínov, ktoré v prípade infekcie zvyšujú cievnu priepustnosť, spôsobujú zápal, podporujú fagocytózu a priťahujú biele krvinky (leukocyty)
  • Histamín. Je vylúčený zo žirných buniek počas alergickej reakcie. Histamín spôsobuje vazodilatáciu (rozšírenie ciev), zápal a opuch
  • Pyrogény. Peptidy spôsobujúce horúčku a tým nepriaznivé prostredie pre množenie patogénov.
  • Interferón. Proteín, ktorý chráni ešte vírusmi nenapadnuté bunky, napr. ak vírus napadne bunku, táto bunka vylúči interferón, ktorý sa naviaže na bunkové receptory ešte nenapadnutých buniek a tie začnú tvoriť antivirálne proteíny ako odpoveď na možné napadnutie vírusmi.
  • Cytokíny. Tvoria rozmanitú skupinu peptidov. Sprostredkúvajú komunikáciu medzi bunkami špecifickej a nešpecifickej imunity.

Bunky prirodzenej imunity
V nešpecifickej imunite sa uplatňujú všetky granulocyty a niektoré agranulocyty. Tieto bunky majú vysokú fagocytárnu schopnosť (t.j. dokážu pohltiť mikroorganizmy).
Bunky nešpecifickej imunity

  • Granulocyty:
    • Neutrofilné granulocyty – sú primárne zodpovedné za fagocytózu, patria medzi najviac zastúpené biele krvinky.
    • Eozinofilné granulocyty – sú primárne zodpovedné za zápal, hlavne počas alergickej reakcie.
    • Bazofilné granulocyty – sú zodpovedné za zápal
  • Agranulocyty:
    • Monocyty – v tkanivách sa menia na makrofágy, sú zodpovedné za fagocytózu.
    • NK bunky – ktoré sú schopné rozoznať zdravé bunky od infikovaných alebo poškodených buniek.
    • Žírne bunky – sú zodpovedné za vylučovanie histamínu počas alergickej reakcie, nepatria medzi leukocyty.

Zápalová reakcia
Hlavnou funkciou zápalu je zamedzenie rozmnožovania sa patogénov s cieľom ich zničenia. Zápal je spôsobený vylúčením látok (napr. pyrogénov, histamínov), spôsobujúcich sčervenanie, opuch alebo bolesť. Zápal spôsobuje rozšírenie ciev a označí miesto infekcie pre ďalšie leukocyty. Zápal ústi do zvýšenia teploty miesta infekcie, čo pôsobí nepriaznivo na rozmnožovanie patogénov.

Priebeh nešpecifickej imunitnej odpovede

Po rozpoznaní patogénu imunitným systémom sa v mieste vstupu mikroorganizmu spustí séria obranných mechanizmov za účelom odstránenia mikroorganizmu. Dôjde k tvorbe cytokínov, chemokínov, čo zabezpečia hlavne makrofágy. Cytokíny a chemokíny umožnia prísun fagocytov do miesta infekcie a aktivuje sa fagocytóza, pohltenie a deštrukcia mikroorganizmov. Najdôležitejšie fagocyty sú neutrofily a makrofágy.

Ďalšou dôležitou zložkou nešpecifickej imunity je komplement. Komplement predstavuje zložitý systém približne 40 glykoproteínov v krvnej plazme. Zložky komplementu pôsobia ako chemotaktické faktory, ovplyvňujú fagocytózu a lyzujú niektoré typy buniek pomocou komplexu atakujúceho membrány. Chemotaktické faktory slúžia ako označovatele infekcie a priťahujú leukocyty. Sú vylučované buď leukocytmi alebo tkanivami. Bunky nešpecifického imunitného systému vzájomne kooperujú s bunkami špecifického imunitného systému. napr. histamín alebo komplementné proteíny.

Špecifická imunita

Špecifická (získaná, adaptívna) imunita predstavuje druhú líniu v obrane organizmu. Nastupuje pomalšie, ale je schopná rozoznať obrovské množstvo mikróbnych, ako aj nemikróbnych podnetov. Je založená na špecifickej odpovedi organizmu voči patogénom. To znamená, že bunky patriace do špecifického imunitného systému, dokážu rozoznať, odpovedať a zapamätať si určitú látku - antigén.

Antigény sú špecifické molekuly. Zväčša sú situované na povrchu vírusov, baktérií alebo prvokov, ale taktiež sa nachádzajú aj na povrchu všetkých buniek organizmu. Hlavným cieľom antigénov je rozoznateľnosť vlastných a cudzích buniek organizmu. Antigény u buniek špecifického imunitného systému vyvolávajú produkciu protilátok ( imunoglobulínov).

Protilátky (imunoglobulíny) sú proteíny, ktoré sú schopné identifikovať a zneškodniť cudzie látky v organizme. Každá protilátka rozpoznáva iba špecifický antigén.

Po opakovanom kontakte s tým istým antigénom je vďaka vzniku imunologickej pamäti táto odpoveď rýchlejšia, výraznejšia, a tým aj efektívnejšia ako primárna. Pamäť je dôležitou vlastnosťou špecifickej imunitnej odpovede.

Charakteristiky špecifickej imunity

Základné charakteristiky špecifickej imunity:

  • je tvorená dvomi zložkami, bunkovou a humorálnou
  • aktivuje sa až po stretnutí s antigénom
  • nastupuje pomalšie než nešpecifická imunita
  • schopnosť pamätania si antigénu

Zložky špecifického imunitného systému

Bunkami špecifického imunitného systému sú lymfocyty a to buď B lymfocyty (tvoria sa v kostnej dreni, odtiaľ putujú do krvi) alebo T lymfocyty (množia sa a dozrievajú v týmuse). Lymfocyty sú jediné bunky schopné špecificky rozoznávať antigény. T- a B-lymfocyty sa odlišujú mechanizmom zneškodnenia patogénu.

Delenie špecifickej imunity

  1. Humorálna (protilátková) imunita je dôležitá v eliminácii extracelulárnych patogénov. Je sprostredkovaná B-lymfocytmi. B-lymfocyty sa po nadviazaní antigénu diferencujú na plazmocyty (tvoriace protilátky) a časť z nich s mení na pamäťové bunky. Antigén zneškodnia na základe vytvorenia protilátok.
  2. Bunková imunita sa zúčastňuje na obrane proti intracelulárnym mikroorganizmom. Je sprostredkovaná T-lymfocytmi. T-lymgocyty pri aktivácii antigénov tvoria klony, produkujúce rôzne cytokíny a aktivujú mechanizmy nešpecifickej imunity alebo sa diferencujú do buniek priamo ničiacich cudzorodé antigény. Pri dozrievaní a diferenciácii dochádza zároveň k tvorbe pamäťových lymfocytov. Pamäťové lymfocyty prežívajú dlhodobo a pri opakovanom strete s antigénom zabezpečujú rýchlu odpoveď. Antigén teda zneškodnia na základe aktivácie mechanizmov nešpecifickej imunity pomocou fagocytózy, pohltenia mikroorganizmu.

Zhrnutie

Prirodzená imunita Získaná imunita
fylogeneticky staršia fylogeneticky mladšia
rýchly nástup pomalý nástup
nešpecifická odpoveď špecifická odpoveď
bez vzniku pamäte vytvára sa imunologická pamäť
fyzikálne a chemické bariéry T- a B-lymfocyty
neutrofily a makrofágy imunoglobulíny
NK-bunky
dendritové bunky
komplement a iné proteíny séra
chemokíny

Súvisiace články

Viac o imunite na modrykonik.sk

Použité zdroje

  1. http://sk.wikipedia.org/wiki/Imunitn%C3%BD_syst...
  2. http://www.wikiskripta.eu/index.php/Nespecifick...
  3. http://www.wikiskripta.eu/index.php/Specifick%C...
  4. http://www.zdravie.sk/clanok/45318/imunitny-system
  5. M. Jeseňák a kol.,Recidivujúce infekcie dýchacích ciest a imunomodulácia u detí. Praha: Mladá Fronta. 2012
Pomohol ti tento článok?
 / Nie

Skúsenosti s imunitou

Máš skúsenosť s imunitou?
Podeľ sa o ňu a pomôž tak ostatným mamičkám.
Napíš svoju skúsenosť