Rodičovstvo, to je jedno rozhovanie za druhým. Najprv vyberáte vhodný kočík, potom pôrodnicu, vzápätí správne odrážadlo, ergonomický nosič… Letí to. Možno príde aj na opatrovateľku. Toto rozhodovanie bude patriť medzi azda tie najťažšie. Pripravte sa na výber tej najlepšej opatrovateľky spolu s Modrým koníkom.

V dnešnej dobe to už nie je luxus. Nutný nástup do práce, preplnené jasle a do škôlky ďaleko. Alebo si chcete len tak vyjsť s mužom po niekoľkých rokoch do kina? A starí rodičia nie a nie prísť z východu. Možno potrebujete urgentne riešiť situáciu počas leta, kedy nemáte toľko pracovného voľna a byť s deťmi sa dá len na pár dní. Pre tie všetky prípady je tu babysitting. Len, aby to nedopadlo tak, ako v jednej časti zo série kreslených rozprávok Tom a Jerry: opatrovateľka, namiesto dohliadania na dieťa, neustále telefonovala a mačka s myšou museli zachraňovať po streche loziace batoľa... Starostlivo si zvážte, kde budete opatrovateľku hľadať a aká by mala byť.

Misia 1.: Kde hľadať

1. Agentúry

Na Slovensku je už dosť agentúr, ktoré poskytujú služby opatrovania detí. Zaručujú sa profesionálnou pomocou. Tie najlepšie vyžadujú aj pedagogické vzdelanie a pracovnú skúsenosť z predošlej rodiny. Babysitterku si vyberiete z ponuky presne podľa vašich  vlastných požiadaviek. Ponuku zostaví samotná agentúra.  Bude vám k dispozícii niekoľko desiatok profilov, ktoré sa najviac približujú vašim očakávaniam.

Dobrá agentúra disponuje so širokým výberom opatrovateliek. Takže, nebojte sa tých najpodrobnejších kritérií, ktoré by mala pestúnka spĺňať.  Typov opatrovateliek je skutočne veľa. Od mladých, študujúcich slečien bez detí, po skúsené panie učiteľky na dôchodku s dlhoročnou praxou, ktoré si takto privyrábajú. Verte, či nie, natrafíte aj na mužov –pestúnov.

Cena za hodinu stráženia dieťaťa  sa pohybuje od 4 -12 Eur. Konkrétna výška závisí od vzdelania pestúnky a služieb navyše: príprava stravy, ľahké domáce práce, ako napríklad, žehlenie. Na cene pridá i kreatívne vedenie detí, učenie spevu, vedenie k športu, alebo hre na hudobný nástroj. V takýchto prípadoch môže vášmu dieťaťu dať opatrovanie omnoho viac, než iba skrátenie času bez vás.

Agentúra neberie ohľad na vek dieťatka. V databáze pestúnok sa určite nájde aj taká, ktorá sa vie stopercentne postarať napríklad aj  o šesťmesačné bábätko. 

Širokú ponuku agentúr nájdete na internete.

2. Portály

Za minimálny poplatok sa dá zaregistrovať na niektorom z mnohých portálov. Väčšinou ponúkajú komplexné služby. Okrem opatrovania detí, si prostredníctvom nich nájdete aj upratovacie služby, hodinového manžela, či opatrovanie seniorov. Pre niekoho je výhodou, že v databáze profilov sa orientuje sám. Pomocou filtrov si nastavíte základné kritéria a lustrujete. 

Projektová manažérka portálu domelia.sk, Zuzana Dravecká Moussa, priblížila, ako to funguje:  "Profily opatrovateliek sú k dispozícii po zaplatení registračného poplatku. Uvádzajú, aké má osoba vzdelanie, koľko má rokov, koľko rokov sa opatrovaniu venuje. Pohovor si už však "režírujete" sami. Pri výbere vám budú nápomocné aj hodnotenia iných rodín, ktoré už danú osobu vyskúšali a majú s ňou osobné skúsenosti." 

Cenu za hodinu opatrovania si nastavuje každá opatrovateľka sama. Je v rozpätí od 5 - 13 Eur. Opäť závisí od pridanej hodnoty, ktorú s opatrovateľkou dostanete. 

Vek dieťaťa nehrá úlohu. Chce to trochu šťastia, ale zároveň dosť vášho času.

Za ostatné dva roky stúpol záujem o babysitting o 110 %. Podľa informácií od Z. Draveckej Moussa, treba tiež dodať, že spolu so záujmom zo strany rodín, sa zvyšuje aj záujem samotných opatrovateliek poskytovať túto službu. "Za minulý rok išlo o vyše 2750 nových profilov pestúnok, " dodala Moussa.

3. Materské centrá

Istotne nejaké vo svojom okolí máte. Je to zariadenie pre matky s deťmi do 6 rokov. Okrem cvičení, či iných aktivít s drobcami, nechýba ani služba opatrovania. Babysitterky sú prevažne tiež mamičky. 

Nevýhodou je obmedzený čas, dieťa sa dá “odložiť” len na pár hodín.  Pre malé bábätko tu opatrovanie ťažko nájdete, vek dieťaťa je limitovaný. Býva od 1,5 do 6 rokov.

Výhodou je cena. Vo väčšine centier si zaplatíte tzv. jednorazový vstup vo výške od  1  do  3 Eur.

Dieťa spozná nové prostredie s novými hračkami, ktoré bude pre neho podnetné. Je to plus oproti domácemu prostrediu s pestúnkou z agentúry, alebo portálu. Pre tieto deti je to dobrá predpríprava do škôlky.

Centrá pre deti sa nachádzajú už v každom väčšom meste na Slovensku.

4. Inzeráty

Môžete pátrať aj na vlastnú päsť. Mamy na materskej sa často starajú ešte aj o ďalšie deti. Kde sa o takej dozvedieť? Ťuknite do sociálnych sietí, vyhľadajte si skupiny mám opatrovateliek. Miestne noviny s inzerciou, ihrisko plné matiek s deťmi... Alebo vám pomôže kamarátka, ktorá už opatrovateľku má. To všetko sú ďalšie možnosti ako prísť práve k tej vašej najlepšej pestúnke.

Na cene sa ako mama s mamou môžete dohodnúť. Výhodou je menší kolektív detí, ktorý je vhodnejší aj pre tých mladších.

Misia 2.: Aké kritériá má správna opatrovateľka

Rodičia od opatrovateliek očakávajú rôzne vlastnosti. No v podstate asi hladajú podobného človeka, ako sú oni sami. Idú jej predsa zveriť vlastné dieťa. Tá najsprávnejšia a najlepšia babysitterka má nasledujúce vlastnosti a schopnosti:

• starostlivá a láskavá k deťom
• pozitívna, optimisticky naladená 
• nefajčiarka
• držiteľka vodičského preukazu, ktorá šoféruje bezpečne a aktívne
• osoba s čistým registrom trestov
• zodpovedná
• diskrétna (Zverejňovanie fotografií rodiny a ich domácnosti je pre ňu tabu. Tiež je nevhodné, aby si vodila do domu priateľov.) 
• plusom je pedagogické vzdelanie 

Misia 3.: Dať na prvý dojem?

Oplatí sa vedieť, či osoba, ktorá vo vás vzbudila záujem je skutočne tou, za ktorú sa vydáva. Určite sa zaujímajte o referencie od iných rodín, v ktorých sa už starala o dieťa. Aj podľa Draveckej Moussa, je dobré, ak rodina zorganizuje stretnutie potencionálnej opatrovateľky doma. Pripravte si na ňu aj otázky typu:

• Ako by ste reagovali, keď dieťa začne plakať, pretože nedostalo niečo, čo chcelo?
• Ako by ste zareagovali, keby sa dieťa zranilo?
• Ako by ste sa zachovali, keby chcelo len a len svoju mamu?

Pri osobnom alebo už aj  telefonickom pohovore zistíte, či je kandidátka skôr tichý, utiahnutý typ, alebo je energická a extrovertná. Vyberajte podľa seba. Ak je vaša rodina spoločenská, či veľa cestujete, dieťa nebude zvyknuté na tiché typy. Ak je to naopak, nebude vám vyhovovať extrovertka.

Misia 4.: Dôveruj,  ale preveruj!

Snáď to netrvalo dlho a našli ste ju. Tak už sa len odhodlať a odísť s manželom do sľúbeného kina. Pamätajte, že správna babysitterka vám musí "sadnúť". V kine si neoddýchnete, ak budete stále hľadieť na telefón, či náhodou nezavolá. Získanie si dôvery trvá rôzne dlho. No preverovať z času na čas nezaškodí. Z kina sa poponáhľajte a vráťte sa o niečo skôr. Môžno bude prekvapená nielen opatrovateľka, ale aj vy...

Prečítajte si o osobných skúsenostiach koníkovských mamičiek s opatrovateľkami. 

Extra tip:

Pozrite si profil dotyčnej osoby na sociálnych sieťach. Sami sa rozhodnite, či sa vám páči jej prezentácia a životný štýl.

Zdroje:

http://www.tvnoviny.sk/ekonomika/1837364_rodicia-si-budu-musiet-pre-dieta-do-3-rokov-zaplatit-profesionalnu-opatrovatelku

www.happykids.sk

www.mamatata.sk

www.domelia.sk

Zdroj foto:

pixabay.com

Prvá Coca-cola sa síce predávala v lekárni, no dnes ju za až tak liečivú nepovažujeme. Aké sú dôvody? Patrí vôbec do pestrého jedálnička detí? Existujú situácie, kedy kolu deťom môžete dovoliť!

Možno aj vy, milí rodičia, v sebe nesiete polemiku, či prezradiť svojmu drobcovi, ako chutí kola... Môže to dopadnúť tak, že už mu ju z rúk len tak nevytrhnete. A niektorí tou rukou mávnete a poviete si:  Veď aj tak sa to dozvie v škôlke, či v škole. Zakázané ovocie chutí najlepšie... Je však zdraviu prospešné? Nasledujúce fakty vám pomôžu vysvetliť deťom, čo je to Coca-Cola.

Kokaín v kole?

Kokakolu vyrobil doktor farmácie John Stith Pemberton v roku 1886, v Amerike. Ponúkal ju v džbáne, pred svojou lekárňou ako liek na chrípku, žalúdočné problémy, bolesti hlavy, brucha, či, dokonca, na impotenciu. Nápoj označil ako liek právom, keďže obsahoval 9 miligramov kokaínu. Ten uľavil od silnej bolesti hlavy, bolesti v brušnej dutine a od bolestí nervového pôvodu. A to pomerne rýchlo. Kokaín a jeho deriváty (odvodené zlúčeniny) sú dodnes používané v niektorých analgetikách (liekoch proti bolesti), výhradne na americkom farmaceutickom trhu.

Až do roku 1903 kola teda v sebe skutočne skrývala kokaín. Drink sa totiž vyrábal z juhoamerického kríka koky a spracovaním jeho listov kokaín vznikal. Avšak, ako nelegálna a silne návyková látka, musel byť odstránený. Preto sa na výrobu doteraz používajú listy, ktoré sú chemicky zbavené jeho obsahu.

Zloženie

Ingrediencie Coca-Coly nie sú neznáme. Tajomstvo spočíva v originálnom pomere jednotlivých prísad. Nemenej dôležitým je aj spôsob, akým sú zmiešané. Tak vzniká typická chuť koly.

Fľaška koly (3,3dl = 330 ml) obsahuje:

• 36,96 g cukru (približne 10 čajových lyžičiek)
• 30 – 50 mg kofeínu (pre porovnanie: 60 ml espressa má 80 mg kofeínu)
• kyselinu fosforečnú (jej množstvo sa neuvádza)
• oxid uhličitý
• vodu
• zmes farbív
• zmes aróm

Cukor

Cukor je rýchlym zdrojom energie. Na druhej strane, jeho vysoká konzumácia zapríčiňuje množstvo problémov:

1. Nadmerný prísun cukru poškodí leukocyty (biele krvinky). Tie nedokážu ničiť škodlivé baktérie, ktoré sa dostanú do tela dieťaťa. Obranyschopnosť detí sa takto ľahko oslabí. Imunita je narušená. Deti sú náchylné na rôzne ochorenia. Už 100 gramov cukru zníži odolnosť organizmu až o 40 %.
2. Cukor spomaľuje metabolizmus a dieťa nie je schopné spracovať všetky ostatné prijaté kalórie. Tie nemajú inú možnosť a uložia sa v tele v podobe tuku. Nadváha, alebo až obezita v detskom veku prináša ďalšie starosti: predpoklad vysokého krvného tlaku v skorom veku, ochorenia srdca, predpoklad vzniku cukrovky a v neposlednom rade plochosť nôh.
3. Po konzumácii cukru ostávajú v ústnej dutine glykoproteíny (bielkoviny s cukornou zložkou). Držia sa na zuboch a vytvoria povlak. Spolu s nepriaznivým pH Coca-Coly (len 2,5 – čo predstavuje veľmi kyslé prostredie) podporujú množenie Streptococcus mutans. A to sú práve tie baktérie, ktoré spôsobujú zubný kaz. 
4. Konzumácia nadmerného množstva zvýši tvorbu adrenalínu (stresového hormónu), čo vyvoláva stav hyperaktivity, či až agresivity.
5. Prudké zmeny hladiny cukru v krvi spôsobujú bolesti hlavy.

V litri kokakoly je približne 28 kociek cukru. Dali by ste si do litra čaju toľko cukru? 

Slovák skonzumuje priemerne 94 g cukru za deň. Za celý život sú to vyše dve tony!

Kofeín

Kola obsahuje menej kofeínu ako jedna šálka kávy. No, ruku na srdce... Ochutnalo už vaše dieťa ozajstnú kávu? 

1. Kofeín je návykový a spôsobuje nervozitu, nespavosť a vysoký krvný tlak.
2. Keď je prítomný v ľudskom organizme, srdce nepravidelne bije.
3. Zhoršuje vstrebávanie vápnika.
4. Má močopudný účinok. Dieťa po vypití koly rýchlo opäť pocíti smäd.  

Kyselina fosforečná

Táto zlúženina predstavuje riziko pre detské kosti a zuby. Fosfor vytláča z kostí a zubov vápnik, tie sa zmäkčujú. Deti, ktoré často konzumujú kolové nápoje, ale aj iné potraviny s vysokým obsahom kyseliny fosforečnej, sú náchylnejšie k vzniku zlomenín a osteoporózy (rednutie kostí). Bostonská štúdia uvádza, že riziko je až sedemnásobne vyššie.

Firma The Coca-Cola Company neuvádza, koľko kyseliny fosforečnej jedna fľaška obsahuje. Jej množstvo nie je pod kontrolou, a preto nemáte istotu, či je to málo, alebo veľa. 

Oxid uhličitý

Bublinky v nápoji vznikajú tak, že oxid uhličitý sa pridáva rozpustený vo vode. Vylepší chuť. Skúste sa niekedy napiť z koly, z ktorej už všetok oxid vyprchal. Aká je bez bublín? Asi by ste si ju nikdy nekúpili…

1. Pomocou oxidu uhličitého sa predĺži trvanlivosť nápoja, pretože baktérie, ktoré by inak spôsobili jeho rozklad, sa v perlivej vode nedokážu množiť.
2. Pre detský organizmus znamená záťaž: žalúdok začne produkovať viac žalúdočných štiav, obličky dostanú zabrať, aby bublinky prefiltrovali.
3. Oxid uhličitý sa v organizme rozkladá na kyslinu uhličitú, ktorá je kyslejšia ako voda. Telo dieťaťa sa prekyslí.

Zmes konzervantov, farbív a aróm

Ide o tzv. É-čka. Sú to farbivá, zahusťovadlá, arómy, konzervačné látky. Pridávajú sa do väčšiny potravín, aby sa zvýraznila ich chuť, vôňa i farba, a aby vydržali dlho čerstvé. Zjednodušujú celý výrobný proces.

Do koly sa ako konzervant  pridáva benzoan sodný. Ten má, pri pravidelnej konzumácii, tendenciu poškodzovať ľudskú DNA. Týka sa to tých úsekov DNA, ktoré zodpovedajú za správnu funkciu pečene. Poškodenie DNA je nenávratné.

Nielen detský organizmus má čo robiť... 

S kokakolou to ide celkom rýchlo:

1. Po desiatich minútach sa do tela dostane desať čajových lyžičiek cukru. Nebyť kyseliny fosforečnej, ktorá potláča sladkú chuť, žalúdok mnohých detí by to nezvládol.
2. Po dvadsiatich minútach hladina cukru v krvi prudko stúpne. Pečeň premieňa množstvo cukru na tuk.
3. Po uplynutí štyridsiatich minút sa vstrebe kofeín. Očné zreničky sa rozšíria, krvný tlak stúpne. 
4. O pár minút neskôr zvýši organizmus produkciu dopamínu (hormón energie a dobrej nálady).
5. Po hodine kyselina fosforečná na seba viaže vápnik , horčík a zinok. Metabolizmus sa zintenzívňuje. Vápnik je vyplavený močom.
6. Nakoniec, po viac ako jednej hodine, vstupuje do hry močopudný účinok tohto nápoja. Vápnik, horčík a zinok, minerály nevyhnutné pre zdravie našich kostí, sa vo veľkej miere vylučujú.  
7. Z tela sa vyplaví aj sodík. Paradoxne, po hodine od vypitia koly, je dieťa podráždené, stratí dobrú náladu.

Aké skúsenosti s podávaním kolových nápojov deťom majú rodičia na Modrom koníku, sa dozviete tu.

Tak predsa áno? 

Doktorka farmácie Anna Jauschová z bratislavskej lekárne pripúšťa: „ Kolu môžete podať troj-štvor ročnému dieťaťu, no len v prípade hnačky, či zvracania. Telo vtedy rýchlo stráca tekutiny. Cukor v kole navráti stratenú energiu malátnemu dieťaťu a minerály poslúžia ako účinný rehydratačný roztok.“

Keďže kolu dostať vo vyše 200 krajinách sveta, v čase dovoleniek, na miestach, kde nie sú naše lieky dostupné, je často jedinou možnosťou, ako pomôcť pri týchto tráviacich problémoch.

Niektorí gynekológovia odporúčajú kolu aj na tehotenské nevoľnosti. Avšak, s mierou. Telo sa cukrom v tomto období celkom rado zásobí. A rozhodne nepatrí v tak veľkom množstve do jedálnička tehotnej ženy.

Modrý koník dostal ešte jeden tip od doktorky Jauschovej: „Coca-colu podávajte cez slamku. Takto aspoň trochu ochránite detské zúbky pred vznikom zubného kazu.“

Zdroje:

https://zdravie.pravda.sk/zdravie-a-prevencia/clanok/12332-skodi-pitie-kolovych-napojov-zdraviu-ano/

https://www.badatel.net/co-sa-udeje-vo-vasom-tele-v-priebehu-hodiny-od-vypitia-coca-coly/

http://dennik.hnonline.sk/292384-coca-cola-odhaluje-tajomstvo-unikatnej-receptury-video

http://encyklopedia.sme.sk/c/893995/coca-cola.html

http://www.vimcojim.cz/magazin/clanky/o-zdravi/Proc-ne-davat-detem-malinovku,-dzus-nebo-kolu__s10012x10010.html

Zdroj foto:

archív autorky

freeimages.com

freepik.com

Prečo ale ženy na materskej dovolenke majú pocit, že sú hlúpe?

Materstvo je pracovná doba trvajúca 24 hodín. A čo všetko zahŕňa?

Sekcia vývinovej psychológia v minulosti zastrešovala prácu psychológov, majúcich na starosti metodické vedenie výchovnej práce v detských jasliach. 
Ak by som skompletizovala personál pôsobiaci v detských jasliach - boli tam vedúca sestra, metodik pre výchovnú prácu, zdravotné sestry špecializované na výchovnú prácu s deťmi.

    Na každom oddelení boli pomocnice. V kuchyni kuchárky, v práčovni žena starajúca sa o prádlo a oblečenie detí, o záhrady sa staral záhradník a kurič v jednej osobe. 

Metodika výchovnej práce s deťmi, bola členená na rozumovú výchovu, pracovnú výchovu, výtvarnú výchovu, hudobnú výchovu, telesnú výchovu a to špeciálne pre každé vekové obdobie dieťaťa.

Zabezpečovaná bola volná hra, stravovanie, seba obslužné a hygienické návyky detí a dodržiavaný bol spánkový režim. 
A toto všetko robí v jednej osobe maminka na materskej, akože dovolenke.

Často sa však musí rozhodovať či variť, prať, nakupovať alebo sa venovať zmysluplnej výchovnej práce s deťmi.

    Prácou ženy je zabezpečenie starostlivosť o dieťa, predovšetkým ale naplnenie jeho vývojových a citových potrieb.
Muž má tiež svoju prácu, ale v práci nevarí, neperie, nenakupuje, neupratuje, nemusí myslieť na to, čo je s deťmi a čo potrebujú zabezpečiť. 
Práce zabezpečujúce chod rodiny ako celku, je preto potrebné v rodine rozdeliť medzi matku a otca a postupne zapájať aj deti.

O neviditeľnej práci organizovania, zadeľovania, premýšľania nad tým, čo treba urobiť, kúpiť, vymeniť, pripraviť, upratať, komu zavolať, poďakovať, vypýtať, objednať sa ani nediskutuje. Kto kvôli tomu všetkému v noci nespáva.

... jednoducho MATKA.

A niektorí OTCOVIA malých detí - "Chcem mať doma pokoj a poriadok, keď sa vrátim z práce."

Čo dáva a čo berie materstvo?

Možno by mi niektoré maminky odpovedali - dáva mi pocit, že som hlúpa a berie sebaistotu a sebadôveru, mám strach vrátiť sa do práce...

Žena po niekoľkých rokoch na materskej dovolenke má pocit - " Ja neviem, čo mám ďalej robiť. Mám pocit, že som hlúpa. Neviem ako sa dostanem do tohto kolotoča!"

K tomu sa v médiach objavujú správy - "poslanec Európskeho parlamentu povedal, že ženy sú hlúpe....,

alebo

správa - "Španielsky vedci zistili, že ženám v tehotenstve ubúda šedá mozgová hmota..."

Samozrejme, že sú to správy, ktoré sa dotýkajú sebahodnoty každej ženy.

A prečo je to tak? Musí to tak byť!
Zariadila to múdra príroda.

Inštinkt je tu stavaný do protikladu s rozumom. Akoby bol inštinkt niečo menej ale všetci sme inštinktívny aj racionálny.
Otehotnieť, vynosiť dieťa, porodiť ho, prejsť bolesťou pôrodu, kojiť a vyživovať dieťa, je dané hlbokou inštinktívnou múdrosťou prírody, ktorá sa vyvíjala milióny rokov. Je to správanie mimoriadne racionálne ale nie v zmysle súčasných kritérií racionality. Aby žena dokázala byť matkou, musí opustiť svet rozumu. Rozum by jej nepomohol vynosiť a porodiť dieťa.
Buďte hrdé na "svoju hlbokú múdrosť", ktorá vám bola daná ako dar, ktorý vašej osobnosti dáva nový rozmer a obohacuje vaše city.

Čo je to byť matkou ?

Byť matkou znamená predovšetkým žiť v dvoch svetoch - a to je krehký svet dieťaťa dotýkajúci sa nebeských sfér a svet reálny konkrétny a pozemský. Každý z týchto svetov má pritom iné pravidlá. Ak chce byť matka s dieťaťom musí sa načas vzdialiť svetu pozemskému a malo by jej to byť v pokoji umožnené.

Aj tu sa môžu objaviť riziká nevery!

Hlboký strach matky o dieťa, jej nemusí nedovoliť vrátiť sa do reálneho sveta, vrátiť sa k manželovi, partnerovi a otcovi dieťaťa, ktorý na ňu čaká. Ak sa matka ako žena nevráti, otec ako muž môže stretnúť inú ženu, alebo matka sa nemá ku komu vrátiť. Partner a otec sklamaný tým, že matka opatruje "iné dieťa" a oňho sa už nestará, si hľadá inú "maminku", ktorá ho bude opatrovať. Prípadne sa na určitý čas vráti ku svojej matke.

Variácie na tému nevery sú však bohatšie! Predchádzať im však môžete!

Mgr. Adamcová Lýdia

http://vychovavkocke.sk/

Afty sú malé, ale bolestivé pľuzgieriky, ktoré môžu vznikať už v dojčenskom veku. Ich pôvod nie je známy. Potlačenie príznakov, aj keď nepríjemných, býva relatívne jednoduché. Problém však nastáva, ak sa táto infekcia opakuje niekoľkokrát počas roka, alebo je sprevádzaná horúčkou. Čo kojencom zaberie na afty najlepšie?

Možno ste sa s tým už stretli. Dieťatko zrazu odmieta prsník, každé prisatie je sprevádzané plačom.  Väčšie nechcú ani jesť, ani piť, sú mrzuté. Ak sa im pokúšate podať jedlo lyžičkou, ani ústa neotvoria. Dôvodom môžu byť biele vriedky ohraničené červeným lemom.

Čo sú to afty?

Afty (aftózna stomatitída) sa prejavia v podobe drobných pľuzgierov (vezikúl), okrúhleho tvaru. Hoci majú veľkosť 1 až 5 mm, uvidíte ich veľmi jasne:  sú pokryté bielym, alebo šedým povlakom, ktorý ostro kontrastuje so začervenaným okolím v ústach. Postihujú ďasná, alebo akékoľvek iné miesto na sliznici úst. Vyskytujú sa buď jednotlivo, alebo v menších zhlukoch, vedľa seba.

Rýchlo praskajú a ostávajú po nich pálivé body. Každý kontakt s prsníkom, alebo potravou pálenie ešte zhorší. Plač neutícha. Ochorenie nie je nebezpečné, ale je bolestivé a nepríjemné. Navyše, kojenec nie je schopný dať najavo, čo ho bolí. Môžete len pátrať.

Príčiny vzniku áft

Jednoznačná príčina vzniku áft nie je známa, aj keď ide o pomerne rozšírenú infekciu. Štúdie uvádzajú, že až 25 % populácie trpí ich opakovaným výskytom, kojencov nevynímajúc.  Predpokladá sa, že ide o ochorenie, ktoré je zapríčinené viacerými faktormi. Najčastejšie je spôsobené oslabenou imunitou u detí, alebo je dôsledkom stresu -  najmä u dospelých. Dôležitú úlohu pri ňom zohrávajú aj genetické a iné faktory:

1. Slabá imunita

V slinách bábätiek sa nachádzajú protilátky s názvom imunoglobulín A (IgA). Ich nedostatočné množstvo dovolí baktériam, ktoré sú bežnou súčasťou ústnej mikroflóry, vyvolať zápalovú reakciu. Zápal vedie k vzniku áft.  Ak imunitný systém nedokáže tvoriť postačujúce množstvo imunoglobulínu A,  znamená to, že  celková obranyschopnosť dieťatka je oslabená. V tomto prípade hrozí, že afty sa budú ozývať niekoľkokrát do roka.

 2. Výživa

Plne dojčené deti prijímajú stravu výhradne v podobe materského mlieka. Toto obdobie trvá približne do šieteho mesiaca, kedy začne byť bábätko prikmované.  Príčinou vzniku áft môže byť, logicky, nepostačujúca strava matky počas dojčenia. Vyčerpanie, únava, nedostatok vitamínov a stopových prvkov v jej tele sa prejaví aj na zložení materského mlieka.

Konkrétne ide o:

• Nedostatok železa
• Nedostatok kyseliny listovej
• Nedostatok vitamínu B12

Neskôr môže narobiť problémy aj zloženie dojčenských príkrmov. Ak postrádajú vyššie spomenuté vitamíny, dieťa je náchylnejšie k vzniku áft.

3.   Genetika

Ak rodičia trpia aftami, predpokladá sa až 90 % pravdepodobnosť, že ochorenie sa objaví u ich detí. Myslite na to a upozornite aj pediatra, aby zvážil, či je potrebné preventívne zakročiť.

Liečba - komplexný prístup

Cieľom liečby áft je potlačenie ich príznakov. Je potrebné najmä zmierniť bolesť a urýchliť zahojenie afty. Predídete tak  dlhodobejšiemu odmietaniu jedla, ktoré by neskôr spôsobilo stratu hmotnosti dieťatka. Detský lekár zváži komplexnú, dlhodobú terapiu, hlavne, ak sa afty opakujú.  Zameria sa na odstránenie príčiny a posilnenie imunity.

Terapia pozostáva z dvoch úrovní:

• Lokálne ošetrenie afty (v prípade detí sa najčastejšie používajú bylinné extrakty a ústne gély)
• Celkové perorálne (v podobe kvapiek) doplnenie vitamínov (vitamíny skupiny B, vitamín C)

Ošetrenie boľavého miesta

Najstarším prípravkom na lokálne ošetrenie áft je tzv. genciánová violeť. Je to tá “fialová vodička”, ktorú si možno pamätáte aj z vašich detských čias. Pôsobí dezinfekčne a antibakteriálne. Pharm.Dr. Anna Jauschová z bratislavskej lekárne ale objasňuje, prečo je jej využitie teraz v úzadí: “ Dôvodom je možné, stále neobjasnené, karcinogénne pôsobenie pri dlhodobom používaní. Názory odborníkov sa v tomto výrazne líšia. Osobne jej aplikáciu neodporúčam deťom s opakujúcimi sa aftóznymi stomatitídami.”

Na jednorazovú terapiu ju kojencom a starším deťom môžete aplikovať po konzultácii s pediatrom. Zaberá väčšinou rýchlo. Dajte si pozor na zafarbenie oblečenia, ktoré len tak ľahko neodstránite.

Tictura gingivalis je alternatívou starej “genciánky”. Doteraz sa pripravuje v lekárňach. Obsahuje tincturu rathaniae, tincturu myrhae a tincturu gallarum. Je to účinné antiseptikum (zneškodní mikroorganizmy), vhodné na ľahké prejavy áft. U detí zaberá veľmi dobre a jej použitie je bezproblémové.

Nezabudnite na úpravu stravovania

Do svojho jedálnička zaraďte  potraviny bohaté na vitamíny skupiny B, C, a zinok:

• Vitamín B9 (kyselina listová) - hlávkový šalát, špenát, cvikla, špargľa, brokolica, hrach, karfiol, kel. Pozor na skonzumované množstvo potravín, ktoré majú tendenciu nadúvať (kel, hrach, karfiol).
• Vitamín B12 – vajcia, mlieko, červené mäso.
• Vitamín C – citrusy, rajčiny, jablká, ríbezle. Citrusy sú diskutovanou zložkou potravy dojčiacich žien. Najnovšie štúdie ukazujú, že počas dojčenia ich môžete konzumovať bez obmedzení.
• Zinok – orechy, celozrnné obilniny.

Prečítajte si podrobne o správnom stravovaní počas dojčenia.

Ak už dieťatku podávate príkrmy, dbajte na ich zloženie. Má pokryť najmä zvýšenú potrebu železa a vitamínu D. Najviac železa obsahuje teľacie mäso, preto je jeho včasné zaradenie do jedálnička dôležité. Brokolica a špenát by mali zas patriť medzi prvé druhy zeleniny, ktoré vyskúšate. Pre obsah kyseliny listovej sú mimoriadne vhodné práve v prípade áft. Losos a vaječný žĺtok sú zdrojom vitamínu D. O tom, kedy ich zaradiť do jedálnička kojenca, rozhoduje detský lekár.

Komplikácie

Ťažší priebeh aftóznej stomatitídy sa prejavuje veľmi bolestivými veľkými pľuzgiermi, ich zlým hojením (viac ako 2 týždne)  a opakovaním sa ochorenia. Afty môžu byť sprevádzané až horúčkou, či naopak, zimnicou. V tomto prípade Dr. Jauschová odporúča: “Komplikovanejšie, horšie sa hojace stavy u detí sú v kompetencii detského lekára. Na mieste je určite aj dlhodobé doplnenie vitamínov B, C a užívanie probiotík. Imunitný systém dieťatka je oslabený už len tým, že sa afty  opakujú. Kojencom sa väčšinou vitamíny dopĺňajú v podobe kvapiek do materského mlieka, alebo na lyžičku.”

Afty neobchádzajú ani tehotné ženy. Tie totiž vyžadujú vyšší príjem niektorých vitamínov (kyselina listová, vitamíny skupiny B, zinok). Práve ich neostatok sa prejaví vznikom áft.

Extra tipy:

Deťom nepodávajte pri ochorení teplé nápoje, ani nič kyslé. Podráždite afty a bolesť bude intenzívnejšia.

Ak dojčíte, starostlivo si bradavky pred každým podaním mlieka očistite prevarenou vodou, alebo dojčenskou vodou.

Imunitu preventívne podporte probiotikami. Dojčatá ich môžu už od narodenia. 

Zdroje:

Mgr. Koktavý P.,Pharm.Dr. Stanko P.: Prehľad voľnopredajných prípravkov používaných v terapii áft a stomatitíd

Jirásek L: Dermatovenerologie pro stomatology

MUDr. Mrázová J.: Najčastejšie vírusové infekcie kože a ich terapia

www.tvojlekarnik.sk

www.adcc.sk

Zdroj foto:

pixabay.com

Čakáte príchod dvojičiek alebo ďalšieho člena rodiny s tým, že ešte stále dojčíte jeho staršieho súrodenca? Pochopiteľne, nemusíte s kojením prvorodeného dieťatka prestávať. Tandemové dojčenie, alebo dojčenie dvoch detí naraz, je úplne bezpečnou a vyhľadávanou formou, ako 'nakŕmiť dve muchy jednou ranou'.

Tandemové kojenie má mnoho výhod a obavy z toho, že nebudete mať pre novorodenca dostatok mlieka vás trápiť nemusia. Vaše prsia totiž majú úžasnú schopnosť prispôsobiť sa 'dopytu', ktorý je na nich kladený. Zároveň tandemové kojenie môže posilniť novovznikajúcu väzbu medzi súrodencami. 

Nájdite si vhodnú pozíciu

Zo začiatku dá zabrať aj dojčenie jedného bábätka. V tomto ste už ale zrejme profesionál. Kŕmenie oboch detí naraz však bude opäť vyžadovať istú mieru skúšania, experimentovania a zvykania si na novú situáciu. Určite oceníte dostatočné množstvo vankúšov i vlastnú dávku kreativity. Pomôcť môže dojčenie na posteli. Keď bude menšie bábätko správne prisaté a bude sa kŕmiť, vám ostane jedna voľná ruka, ktorou môžete pomôcť nájsť vhodnú polohu druhému dieťaťu.

Nájsť vhodnú polohu, ktorá bude vyhovovať vám aj bábätkam, je o to namáhavejšie v prípade, že začínate kojiť dvojičky. Prvé dni vám to dá určite zabrať. Aj preto sa odporúča pri rozkojovaní začínať individuálne - najprv s jedným a potom s druhým novorodeniatkom. Mnohým mamičkám dokonca individuálne kojenie vyhovuje viac, ako kŕmenie oboch deti naraz, napriek tomu, že zaberie dvojnásobne viac času. “I keď som toho naspala veľmi málo, kojila som samostatne. Viem, že sa to dá aj naraz, ale mne to nevyhovovalo. Nemala som na to nervy," popisuje svoju skúsenosť mamička dvojičiek na fóre.

Dojčiť jedno a až potom druhé dieťa môžete samozrejme aj v prípade, že ide o novorodenca a staršieho súrodenca.

Mierne plánovanie neuškodí

Keďže po pôrode sa v prsiach vytvorí prvé mliečko, tzv. kolostrum, ktoré je bohaté na živiny a imunitné látky, uprednostnite v začiatkoch kojenia práve novorodenca, ktorý tieto látky potrebuje. Takisto potrebuje byť dojčený oveľa častejšie ako starší súrodenec.

V prípade dvojčiat začnite kojiť najprv to bábätko, ktoré ste naposledy dojčili ako druhé, prípadne si to podeľte a dojčite z jedného prsa vždy jedno a z druhé prsa druhé bábo.

Tehotenstvo a kojenie?

Ak prírastok do rodiny ešte len očakávate a pritom pokračujete v dojčení staršieho dieťatka, nemajte obavy. Nie je žiaden dôvod na jeho predčasné odstavovanie. Môže sa však stať, že dieťa samo vypozoruje zmenu chute mliečka, čo je spôsobené práve vašou graviditou, a postupne ho začne odmietať.

Skúsenosť s tým má aj mamička z fóra:"Kojila som asi do 6. mesiaca tehotenstva. Potom zrazu syn prestal sám od seba. Asi sa zmenila chuť materského mlieka. No a potom, keď uvidel po narodení papať mladšiu sestričku, tak sa opäť pridal."

Ak však staršie dieťa naďalej materské mlieko vyhľadáva, neexistuje dôvod, prečo by ste ho museli odstavovať. Dojčenie počas tehotenstva nemôže vyvolať predčasný pôrod a ani ním nijak inak neohrozíte bábätko v brušku.

Zdroj: www.fitpregnancy.com, www.breastfeedingusa.org

Zdroj foto: pixabay

Už držíte svoje novorodeniatko bezpečne v náručí, pevne zabalené v zavinovačke. Pocit uvoľnenia, šťastia. Zrazu ho však treba rozbaliť, úplne nahé namočiť do vody a okúpať. Vynárajú sa prvé otázky. Že sa bez predchádzajúcej skúsenosti neodvážite? Nemajte obavy, s nami to určite pôjde.

Ako ho držať, ako ho nedržať? Je voda dosť teplá? Mám použiť aj mydlo? Čo keď…? Záplava otázok je na svete už v prvé dni po pôrode. Verte, že kúpanie nie je nič zložité. Chce to síce prax, ale… Hlavne si to vyžaduje správne načasovanie. Poďme na to krok za krokom.

Štyri otázky

Na začiatok trochu teórie:

Ako často kúpať bábätko?

Pediatri odporúčajú prvé týždne kúpať novorodeniatko každé dva až tri dni. Keď sa už začne aktívne hýbať a liezť, frekvenciu kúpania zvýšte. Kúpte aj podľa ročného obdobia: v lete, keď sa dieťa viac potí, umývajte častejšie. V zime zas stačí dva - trikrát týždenne. Deti majú oveľa citlivejšiu pokožku, časté kúpanie by ju mohlo vysušiť a podráždiť. Mamičke Stefi to ale nedá: “My kúpeme každý deň, nevedela by som malej tú radosť odoprieť.”

V čom kúpať?

Kým sa bábätku nezahojí pupočník, len ho zľahka umývajte špongiou, alebo žinkou, na prebaľovacom pulte. Potom kúpte v detskej vaničke, alebo vedierku. S čím mali mamičky lepšiu skúsenosť, sa dozviete tu. Ak sa už dokáže posadiť a na vaničku je veľké, kúpte vo vani. Vedeli ste, že čas strávený kúpaním má veľký psychologický dopad na váš spoločný vzťah s dieťaťom?

Akú kozmetiku použiť?

Bábätko naozaj nepotrebuje nijakú kozmetiku, ani tú detskú. Na umytie telíčka i vláskov stačí voda. V minulosti sa používala prevarená voda, no dnes už pediatri od toho upustili. Ak máte starosti s atopickým ekzémom, či mliečnou chrastou, o vhodnej starostlivosti o takúto pokožku, sa poraďte s vašim detským lekárom.

Aká má byť teplota vody a miestnosti?

V miestnosti, kde budete dieťa kúpať, dbajte na teplotu okolo 25 stupňov Celzia. Vypnite klimatizáciu, chladenie, alebo ventilátor. Zavrite okná, aj dvere. Teplota vody na kúpanie je 38 stupňov. A to bez ohľadu na ročné obdobie. Odmerajte teplomerom do vody, alebo orientačne na zápästí. Voda by mala byť príjemné teplá.

Čo všetko budete potrebovať

Pri kúpaní je najdôležitejšie načasovanie. Je to úkon, ktorý nemôžete prerušiť, nedá sa "skočiť si" pre niečo, čo ste zabudli. Hoci trvá krátko (len 5 až 7 minút), príprava je nepostrádateľná. Majte v hlave tento zoznam potrieb:

• Osuška pre bábätko
• Žinka, špongia, alebo bavlnený kúsok plienky
• Prebalovací pult, alebo podložka
• Vatové tampóny do uší
• Krém na zadoček
• Detský zásyp
• Jemná kefa na vlásky
• Jednorazová plienka
• Dupačky, alebo pyžamko

Poďme na to 

A teraz trochu praxe:

1. Pred každým kúpaním dieťaťa si umyte starostlivo ruky mydlom. Bábätko opatrne vyzlečte.
2. Ak je potrebné, opláchnite bábätku zadoček pod tečúcou vodou (v umývadle). Jedine v tomto prípade použite na umývanie detský syndet. Treba sa totiž zbaviť mastného filmu po kréme na zadok, alebo zvyškov stolice.
3. Držte bábätko v náručí a jemne ho položte do vaničky. Ruku, ktorou ho držíte pod zadočkom, vytiahnite.
4. Dieťa vo vaničke po celý čas kúpania držte pevne jednou rukou: hlavička spočíva na vašom predlaktí a zároveň ho chytíte pod jeho pazuchou: 
6. Voľnou rukou umývajte. Začnite tváričkou, pokračujte telíčkom a nakoniec umyte oblasť genitálií. U dievčat utierajte vždy spredu dozadu, u chlapca je potrebné skontrolovať penis a predkožku podľa odporúčania vášho pediatra. Žinkou, alebo špongiou opláchnite všetky záhyby na tele, nezabudnite aj pod krkom.
7. Vlásky namočte mokrou rukou. Pokiaľ ich ešte nie je veľa, postačí to. Na husté vlasy možete použiť detský šampón
8. Drobca opäť jemne vytiahnite z vody a zabaľte do pripravenej osušky. Položte na prebaľovací pult.
9. Starostlivo poutierajte vo všetkých záhyboch, aby nevznikli kožné zapareniny. Pokožku uterákom nešúchajte, iba ho prikladajte.
10. Skontrolujte telíčko. Ak je niekde zaparené, použite na to vhodný krém, prípadne detský zásyp.
11. Krémovať, či olejovať pokožku nie je potrebné. Ak sú na tele predsa len nejaké veľmi suché miesta, použite olivový olej. Vedeli ste, že jemná masáž bábätka pôsobí ukľudňujúco a harmonicky? 
12. Vatovými tyčinkami vytrite vonkajšie časti ušiek. Nezachádzajte do zvukovodov, pokiaľ nie sú špinavé. Ide len o vysušenie!
13. Dieťaťku dajte plienku a oblečte ho do čistého, vyžehleného pyžamka.

Opatrnosti nikdy nie je dosť

Čím viac kúpaní budete mať za sebou, tým väčšia rutina to pre vás bude. Ak už aj budete "ostrieľaná", nezabudnite na bezpečnosť! V žiadnom prípade nenechávajte bábätko bez dozoru ani na okamih! Opatrná buďte aj pri vyťahovaní z vody – aby vám nevykĺzlo. Vy si tiež dávajte pozor – na klzkú podlahu, prípadne malý, tesný priestor v kúpeľni. Zaučte aj manžela.

Pri kúpaní sa dieťaťu dostáva pocitu bezpečia a starostlivosti. Bábätko už od svojich prvých dní vníma vaše jemné dotyky a cíti vašu lásku.rostlivost

Zdroj foto: archív autorky

To už nie je otázka, ale priam dilema. Názory o tom, kedy a či vôbec prvé detské vlásky ostrihať, sa rôznia. Trúfli by ste si aj sami? Prečítajte si pár faktov a rád.

Ako bude vaše dieťaťko po narodení vyzerať? Na koho sa bude podobať, po kom bude mať úsmev, oči, či noštek… Bude vlasaté, alebo s bábätkovským páperím, s plavými jemnými kučierkami, či tmavými dlhými?, Tak, či onak, chlapec, či dievča, skôr, či neskôr, príde aj k prvému strihaniu.

Poriadny mýtus

Určite ste už počuli, že deti treba starostlivo ostrihať na krátko, aby im vlásky zhustli. Nuž, je to povera, ktorá sa ťahá z generácie na generáciu. Každý človek sa narodí s istým typom vlasov, ich vlastnosťami, kvalitou, hustotou. Máme presne daný počet vlasových folikulov, takže častým strihaním nedosiahnete to, že ich bude viac.

Skúsenosti sú odlišné: “My stále striháme na krátko, vlásky spevneli a je to aj praktické, “ vraví mama dievčatka, Milota. Odborníci vysvetľujú, že je to len optický klam. Strih je tupý, zarovná rozštiepené končeky vlasov a tých sa potom zdá byť viac.

Prvé vlásky

Prvé jemné vlásky novorodeniatok postupne samé vypadajú. Často majú takéto malé detičky vzadu, na hlávke, zošúchané miesto. Typická bábätkovská lysina je znakom toho, že trávia čas viac – menej na chrbátiku. Novorodeniatko preto nie je potrebné strihať, azda len, ak sa skutočne narodilo vlasaté a po pár mesiacoch mu vlasy padajú do tváre.

Novorodenecké vlásky postupne nahradia ozajstné vlasy, ktoré bývajú už pevnejšie, silnejšie, štruktúrou podobné tým “dospeláckym”. Ako rastú, nastáva dilema so strihaním. Rozhodnutie, kedy skrátiť vlasy, je na vás. No rozhodne by nemali zasahovať do očí. Ak ste už raz zastrihli, potom už vlasy pravidelne skracujte. Približne každý mesiac o dĺžku jedného centimetra.

Strihanie ako v rozprávke

Ak máte hrôzu z predstavy, ako budete pred dieťaťom cvakať nožnicami, zájdite ku skúsenej detskej kaderníčke. Dnes sú kaderníctva pre deti zariadené veľmi vkusne, prostredie niektorých je priam rozprávkové. Dobrú skúsenosť má aj Asaela: “Malá mala 7 mesiacov, keď sme ju dali ostrihať tam, kde sa chodí stihať aj manžel. Pani má zlaté ruky, urobila to perfektne, malej hlávku prestrihala, vlasy boli rovnomerné.” Kaderníci strihajú vlasy chlapcom strojčekom. Z hľadiska bezpečnosti je to lepšie, aj keď na jemné vlásky možno nie veľmi vhodné. Malé dievčatká, ktoré obsedia viac, strihajú ručne, nožnicami. Ako vraví kaderníčka Alenka z bratislavského kaderníctva, deti všeobecne dlho neposedia, musí pracovať rýchlo, ale bezpečne.

Dieťa do kaderníctva niekedy ťažko dostať, hlavne, ak je už väčšie. Skúsená mama Zabina vraví: “Lepšie je chodiť pravidelne, aby si dieťa pomaly zvyklo. Čím neskôr pôjdete prvýkrát, tým horšie.” Ak nezaberie prostredie kaderníctva, skúste:

• Hrať sa na kaderníctvo
• Pustiť rozprávku Vlásková víla
• Odmena v podobe sladkosti, alebo inej drobnosti
• Zobrať ostrihať zároveň aj ocka, či nebojácneho malého kamaráta, nech dieťa vidí, že to nebolí

Strihanie doma

Ak sa odvážite a ste matka “bojovníčka”, smelo do toho! Kaderníčka Alenka odporúča: “Stihajte deti doma pri nejakej obľúbenej činnosti. Či už pri hraní sa s preferovanou hračkou, alebo pozeraní rozprávky. Ja, osobne, strihám svoje deti pri kúpaní vo vani. Je to aj praktické.”

Na domáce strihanie potrebujete:

• Gumenú podložku na zem
• Nožnice strednej veľkosti
• Uterák
• Rozprašovač s vodou

Uterák položte na plecia dieťaťa. Vyhnite sa strihaniu britvou, alebo žiletkami. Na detské jemné vlásky je táto metóda príliš drastická. Ak sú vlasy neposedné, trochu ich navlhčite vodou. Ofinku skráťte nad obočie, chlapcom vlásky zastrihnite nad uši. Stačí im dĺžka vlasov tri centimetre. Diečatám môžete nechať mikádo. Takto by to bolo priam ideálne:

Nezabudnite si prvé ostrihané vlásky vášho dieťatka odložiť. Nech vám ostane na toto krásne, ale krátke bábätkosvké obdobie, večná spomienka.

Zdroj foto: freeimages.com, depositphotos.com

Príchod bábätka do rodiny neznamenajú iba radosti a starosti s opaterou. Po návrate z pôrodnice začínajú vybavovačky na úrade. Nikoho nenapĺňajú radosťou, ale sú nevyhnutné.

Čo všetko treba vybaviť a kde

Vo väčšine rodín je otecko ten, kto  vybaví všetko, čo treba. No nie každá mamička má pri sebe pomoc, tak aj slobodné mamičky musia všetko zvládnuť.

Po pôrode odchádzate domov s tromi tlačivami, ktoré musíte odovzdať

• pediatrovi – je to prvý lekársky záznam o novorodencovi, ktorý obsahuje údaje o ňom a pôrode. Najlepšie je doručiť ho do 24 hodín od pôrodu.
• gynekológovi – správa o zdravotnom stave matky, ktorú stačí odovzdať po pôrodnej kontrole
• hlásenie o narodení dieťaťa – je dôležité pri vybavovaní rodného listu. Informujte sa vo vašej pôrodnici, či nepošlú tieto správy za vás, niektoré to robia.

Detský pediater

Detského lekára si vyberte už pred narodením dieťaťa. Do pôrodnice potrebujete jeho telefónne číslo a adresu ordinácie. 

Rodný list a rodné číslo dieťaťa

Musíte zájsť na matriku v mieste vášho bydliska. Okrem hlásenia o narodení dieťaťa doložíte aj sobášny list (ak ste manželia), oba občianske preukazy rodičov. Rodný list je vyhotovený približne do týždňa. Urobte si z neho niekoľko kópií, pretože ich budete potrebovať. Jednu hneď zašlite zamestnávateľovi kvôli vyplácaniu finančného príspevku.

Ako je to u matiek samoživiteliek pri vybavovaní rodného listu

• Slobodné matky poskytujú iba svoje údaje. Pri žiadosti o priznanie otcovstva musíte túto skutočnosť uviesť.
• Rozvedené matky poskytujú súdne rozhodnutie o rozvode.
• Vdovy dokladajú úmrtný list manžela

Trvalý pobyt dieťaťa

Musí byť totožný s trvalým pobytom matky. Budete potrebovať originál rodného listu a občiansky preukaz matky. Trvalý pobyt nahláste do troch dní od obdržania rodného listu. Túto povinnosť môže vybaviť aj manžel.

Zdravotná poisťovna

Nahlásenie dieťaťa do zdravotnej poisťovne stačí vykonať do 60 dní od jeho  narodenia. Dovtedy postačí vaša kartička. Formulár si vytlačte z internetu tej poisťovne, pre ktorú ste sa rozhodli. Po vyplnení žiadosti vám príde kartička poštou.

Dôchodkové poistenie

Vybavíte v sociálnej poisťovni. Materská dovolenka sa započítava do dôchodku ako zamestnanie. Túto povinnosť neodkladajte, aby vám boli započítané všetky dni materskej dovolenky. Budete potrebovať registračný list FO a kópiu rodného listu dieťaťa a čestné prehlásenie o starostlivosti o dieťa. Štát však za vás bude platiť poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity do 6 rokov dieťaťa len ak nebudete dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo SZČO.

Do sociálnej poisťovne zašlite aj fotokópiu rodného listu dieťaťa, aby vám neprestali vyplácať materské. 

Odvodové povinnosti za dieťa

• ak budete nahlasovať dieťa kvôli trvalému pobytu, tak ho nahláste ako ďalšiu osobu, za ktorú budete platiť poplatky za odvoz smetí
• v bytovke, v ktorej bývate máte povinnosť nahlásiť dieťa ako ďalšieho člena domácnosti, budete potrebovať kópiu rodného listu

Príspevok pri narodení dieťaťa od obce

Nie každá obec vypláca príspevok pri narodení dieťaťa, ale informujte, či to nie je práve u vás. 

Príspevky pri narodení dieťaťa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny

Vypláca rôzne prídavky. Pri narodení dieťaťa máte nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, rodičovský príspevok a príspevok na starostlivosť o dieťa. Ak ste držiteľom občianskeho preukazu s elektronickým čipom, tak žiadosti o tieto príspevky môžete podať aj prostredníctvom elektronických služieb.

Od 1.1.2014 sa zlúčil príspevok pri narodení dieťaťa (151,37 eur) s príplatkom k príspevku pri narodení dieťaťa (678,49 eur) do jednej dávky. Dávka sa nazýva Príspevok pri narodení dieťaťa. 

Výšky dávky podľa počtu tehotenstiev

• 829,86 eur, ak ide o dieťa narodené z prvého pôrodu až tretieho pôrodu, ktoré sa dožilo najmenej 28 dní
• 151,37 eur, ak ide o dieťa narodené zo štvrtého pôrodu a ďalšieho pôrodu alebo ak ide o dieťa z prvého pôrodu až tretieho pôrodu, ktoré sa nedožilo 28 dní
• dvojičky a viecerčatá – 829,86 eur, resp. 151,37 eur sa zvyšuje o 75,69 eura na každé dieťa, ktoré sa dožilo najmenej 28 dní

Príspevok si môžete vybaviť do šiestich mesiacov od narodenia dieťaťa, potom vám nárok naň zanikne.

Podmienky nároku

• narodenie dieťaťa
• trvalý pobyt a bydlisko žiadateľky/ľa na území Slovenskej republiky
• uzatvorenie dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti

Na to, aby ste si mohli uplatniť nárok budete potrebovať

• občiansky preukaz matky – žiadateľa,
• rodný list dieťaťa/detí (originál a fotokópiu),
• fotokópiu identifikacnej karticky majitela bankového úctu v prípade zasielania na účet
• potvrdenie gynekológa, v ktorého starostlivosti je matka dietata, že dieta/deti je/sú prvo až treťo narodené (vyplní sa do daného tlačiva)
• potvrdenie gynekológa, v ktorého starostlivosti je matka dietata, že ste absolvovali dané preventívne prehliadky (vyplní sa do daného tlačiva)
• potvrdenie pediatra dieťaťa (o uzatvorení dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti a o dožití sa 28 dní života dieťať/detí)
• vyhlásenie o bydlisku
• Čestné vyhlásenie k príspevku pri narodení dieťaťa

Daňový bonus

Potvrdenie o čase čerpania materských dávok a o začiatku čerpania rodičovskej dovolenku sa vám zídu pri uplatňovaní daňového bonusu.  

Ak dieťaťu vybavujete cestovný doklad, ku žiadosti o vydanie dokladu priložíte rodný list a občiansky preukaz rodiča.

zdroj: 

https://www.slovensko.sk/sk/zivotne-situacie/zivotna-situacia/_co-robit-po-narodeni-dietata-a

http://www.upsvar.sk/prispevky/socialne-veci-a-rodina/narodenie-dietata-pripadne-viac-deti.html?page_id=262398&urad=240879

zdroj foto:pixabay.com, depositphotos.com

Oteckovia, ak túžite vytvoriť si s novorodencom čo najintímnejší vzťah hneď po narodení, nebojte sa to dať najavo. Buďte iniciatívni, preukážte vlastný záujem byť súčasťou novovzniknutej situácie hneď od začiatku. Ako však na to? Poradíme vám.

Vaša partnerka nosí dieťatko 9 mesiacov pod srdcom. Ona ho porodí, začína kojiť a trávi s ním väčšinu dňa. Nejeden otecko sa preto v takejto chvíli môže cítiť odstrčený, prípadne ani sám netuší, akým spôsobom nadviazať prvé, a často tak dôležité, puto s vlastným dieťaťom. Počuli ste už o bondingu? A ako ho vytvoriť medzi otcom a bábätkom?

Čo vlastne bonding je?

Ide o vytváranie intenzívnej väzby s novorodencom bezprostredne po jeho narodení. Nadväzovanie intenzívneho emočného a biologicky prirodzeného vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, budovanie náklonnosti, intimity a dôvernej lásky.

Niektorí oteckovia sa cítia silne zviazaní so svojím novorodeniatkom už niekoľko minút po narodení, iným to môže trvať oveľa dlhšie. Je to však úplne normálne. Nie je dôvod cítiť sa previnilo.

Prinášame vám niekoľko tipov, ktoré vám na začiatku môžu dopomôcť vytvoriť so svojím dieťatkom lepší bonding:

• Budujte si vzťah so svojím dieťatkom už keď je v brušku. Hlaďte ho, prihovárajte sa mu, spievajte mu... Až príde na svet, váš hlas bude poznať a bude pre neho tou najkrajšou melódiou na upokojenie sa.
• Buďte pri pôrode. Samozrejme iba v prípade, ak je to niečo, po čom sami túžite a chcete to. Nikto by vás do toho nemal nútiť. Ak sa na to teda cítite, vedzte, že začuť prvýkrát plač svojho dieťaťa je pre mnohých rodičov jedným z najsilnejších zážitkov v živote.
• Bonding sa posilňuje každým dňom vďaka bežnej dennnodennej starostlivosti o bábätko. Vyhraďte si preto dostatok času po návrate partnerky a dieťatka z nemocnice. Vyberte si dovolenku v práci a trávte s kruhu novovzniknutej rodiny toľko času, koľko je len možné.
• Posilňujte puto pomocou kontaktukoža na kožu. Ľudský dotyk, a najmä dotyk blízkej osoby, novorodeniatko upokojuje.
• Rozprávajte sa s ním počas dňa, pozerajte mu do očí, robte na neho grimasy.
• Hrajte sa s ním každý deň. Novorodenci majú radi hrátky rovnako ako staršie deti. Je úplne v poriadku, ak využívate inú techniku hry, ako napríklad vaša partnerka. Dieťatko sa bude rado hrať s vami oboma.
• Noste svoje dieťatko v babyšatke alebo nosiči. Vyberte sa s ním takto na prechádzku. Bábätka zbožňujú čerstvý vzduch. Doprajte preto mamičke time out a vyberte sa s prckom pre zmenu na prechádzku vy. Miesto kočíka vyskúšajte práve nosenie bábätka.
• Čítajte pravidelne svojmu bábätku. Pri čítaní buďte v jeho tesnej blízkosti.
• Komunikujte s ním tak, že budete napodobňovať jeho pohyby a zvuky, ktoré vydáva.
• Masírujte ho. Deti majú rady dotyky, ktoré ich upokojujú. Bábätkovskú masáž môžete vyskúšať len tak, ako súčasť maznania, alebo v čase, keď má novorodeniatko problémy s prdíkmi.

Bonding aj počas dojčenia

Prvé týždne strávi dieťatko značnú časť dňa spánkom a dojčením. To je v plnej zodpovednosti partnerky. Preto sa môžu niektorí novopečení oteckovia cítiť mierne "vylúčení z hry". Aj tu však môžete zohrať istú, aj keď iba asistenskú, rolu. Po nakojení môžete zobrať dieťatko do náruče, pomôcť mu správnou technikou odgrgnúť si, jemne mu spievať, aby ste ho uspali, prechádzať sa s ním po izbe.

Ak z nejakého dôvodu vaša partnerka mlieko odsáva alebo bábätko prikrmujete, je to takisto ideálna šanca pre vás zobrať iniciatívu do vlastných rúk (napríklad v noci) a vytvoriť si bonding pomocou kŕmenia. Zároveň doprajete partnerke zaslúžený oddych. Počas kŕmenia držte dieťatko v rovnakej pozícii, ako je počas dojčenia a dívajte sa mu do očí.

Nebojte sa prebaľovania

Mnohí oteckovia to vnímajú ako strašiak číslo jedna. Boja sa nielen smradľavej plienky, ale aj svojej nešikovnosti. Čo keď mám obe ruky ľavé a nebudem vedieť, ako na to? Nebojte sa, prebaľovanie nie je žiadna veda. Raz, dvakrát si to skúsite a stane sa z vás profík. Nielenže zažijete malé víťazstvo, zároveň tiež budete schopný zastúpiť na chvíľu partnerku. Navyše prebaľovanie je ďalší skvelý čas na vytváranie bondingu.

Buďte súčasťou večernej rutiny

Bábätka majú rady presný harmonogram. Cítia sa vďaka tomu istejšie. Staňte sa preto aj vy súčasťou malého večerného rituálu. Je to ideálny čas, keďže ste už pravdepodobne doma z práce. Prevezmite napríklad úlohu počas kúpania. Bábätko si tak zapamätá, že po večernom kúpaní s oteckom nasleduje čas spánku.

Zdroj: www.babycenter.com, www.parents.com

Zdroj foto: pixabay

Spoločnosť chápe tehotenstvo ako obdobie plné lásky, radosti, spokojnosti a šťastia. Inak tomu ani nemôže byť. O strachu sa nevraví. Pritom je bežnou emóciou každej ženy vo väčšej, či menšej miere. Obavy sú späté najmä s bolesťou počas pôrodu, možnými komplikáciami i s fyzickými zmenami. Kedy je strach fóbiou, kto a čo pomôže? Existuje prevencia?

Nielen fyzické, ale aj psychické zmeny a neistota počas tehotenstva vyvolávajú u žien veľké obavy z tohto obdobia. Doslova nočnou morou môže byť i samotný pôrod. Takéto emócie sa ženy boja vyjadriť, pretože si myslia, že iné ženy sú silnejšie a podobné pocity nemajú. Neodkomunikovaný strach naberá na intenzite. Má vplyv na priebeh tehotenstva,  pôrod a aj na rozvoj možných popôrodných depresií, či ich zložitejší priebeh a dlhšie trvanie.

Kedy je strach fóbiou

Tokofóbia (strach z pôrodu) je natoľko silný strach z tehotenstva a pôrodu, že žena sa bráni otehotneniu. Je to paradox, pretože napriek tomu, že túži po dieťati a praje si ho, pociťuje iracionálne, prehnané obavy. Tie ju premôžu a vedome sa otehotneniu vyhýba. Ide o patologický strach.

Tokofóbia sa delí na primárnu, sekundárnu a terciárnu.

1. Primárna sa vyvíja už v ranej puberte, kedy dospievajúce dievča väčšinou preberá vzorec správania svojej matky. Z matkinej negatívnej skúsenosti sa práve v tomto citlivom období môže strach veľmi ľahko rozvinúť.
2. Sekundárna tokofóbia vzniká z traumatickej skúsenosti z predchádzajúceho tehotenstva ženy. Ak žena potratila, alebo porodila mŕtve dieťa, či šlo o akútny cisársky rez, to všetko môže prispieť k intenzívnym pocitom strachu. Rozhudujúce je, či žena takúto pôrodnú skúsenosť vníma ako traumu.
3. Terciárna je súčasťou depresívnej poruchy a zároveň jedným z príznakov tohto ochorenia.

Príznaky tokofóbie

Patologický strach sa prejaví ako iné úzkostné poruchy. Na jednej strane sú fyzické príznaky:

• potenie rúk
• studený pot
• sucho v ústach
• búšenie srdca
• ťažkoti s dýchaním
• závrate
• poruchy spánku

A na strane druhej, psychické prejavy:

• napätie
• strach
• obavy
• nutkavé myšlienky
• nočné mory
• strach zo smrti

Obvykle si žena sama uvedomí, že strach je neprimeraný, ale nemá doť síl, aby ho vedela prekonať.

Ženy pod vplyvom tokofóbie 

Ženy trpiace tokofóbiou sa vyznačujú starostlivým užívaním antikoncepcie. Často kombinujú viac metód brániacich počatiu. Odkladajú tehotenstvo. Ak aj otehotnejú, toto obdobie je pre ne náročné a ťažko ho prežívajú. Možný pôrod chcú riešiť jedine plánovaným cisárskym rezom. Ich strach je zvačša kombináciou vážnych obáv v nasledujúcich oblastiach:

1. Pôrod – boja sa bolesti, možného dlhotrvajúceho pôrodu, majú paniku zo straty kontroly počas pôrodu, obavy, že nebudú schopné spolupracovať, alebo nesprávne tlačiť a dýchať, riešia strach z natrhnutia a nástrihu hrádze, prípadne sa boja neskorého odjazdu do pôrodnice.
2. Zdravie dieťaťa a matky – majú obavu z porodenia mŕtveho dieťaťa, poranenia dieťaťa počas pôrodu, postihnutia dieťaťa, z možných problémov počas tehotenstva a po pôrode.
3. Personál nemocnice - sú presvedčené, že personál bude nevľúdny, alebo nebude prítomný, majú obavy, že sa budú pýtať otázky, ktoré personálu budú pripadať hlúpe, obávajú sa nedostatočného súkromia pri samotnom pôrode.
4. Rodinný život – často pociťujú strach a neistotu z partnerského života po pôrode, predpokladajú, že po pôrode nastanú problémy v sexuálnom živote a problémy so starostlivosťou a výchovou dieťaťa.

Príčiny vzniku tokofóbie

Odborné štúdie z Veľej Británie uvádzajú, že tokofóbia sa najčastejšie rozvinie u žien, ktoré boli psychicky, alebo sexuálne zneužívané a tiež u žien s predispozíciou na úzkostné stavy.

Ďalej:

• Viac strachu s pôrodom prežívajú prvorodičky, v porovnaní s druhorodičkami. Podpisuje sa to i na intenzite strachu.
• U viacrodičiek môže byť príčinou predchádzajúci komplikovaný, či traumatizujúci pôrod.
• Autori britskej štúdie dokázali, že ženy, ktorým bola podaná epidurálna anestézia , mali väčší strach z nasledujúceho pôrodu.
• Ku vzniku strachu prispievajú aj konflikty v partnerskom živote, psychické napätie v osobnom živote, ochorenie.
• V neposlednom rade je to aj vek, nedostatočná prípravva na pôrod a nízka sebeúcta.
• Negatívne môže zapôsobiť postoj okolia: nešťastné príbehy o tehotenstve a pôrode druhých žien, alarmujúce informácie, či odborné informácie, ktoré sú neuvážlivo formulované a vyvolávajú strach.

Možnosti terapie

Liečba tokofóbie, tak ako aj iných úzkostných porúch, ponúka niekoľko terapeutických postupov. V prvom rade ide o psychoterapiu. Individuálne psychoterapeutické sedenia so psychoterapeutom, alebo psychiatrom, prebiehajú dlhodobo. Okrem nich žena pracuje aj sama na sebe, podporuje sa. Pomoc a sila sa očakáva aj od partnera, rodiny, okolia.

 Ak nie je dostatočne účinná psychoterapia, volí sa kombinácia s farmakoterapiou. Používajú sa lieky zo špeciálnej skupiny anxiolytík (lieky proti strachu) spolu s antidepresívami (lieky na zlepšenie nálady).

Ako podporiť samu seba

Pri riešení tokofóbie je azda ľahšie racionálne si uvedomiť strach. Aj keď jeho intenzita a množstvo obáv s ním spätých, sa vymykajú normálu. Náročnejšie je pracovať systematicky sama na sebe tak, aby ste strach eliminovali. Buďte trpezlivé. Nenechávajte obavy zájsť ďaleko a neberte situáciu na ľahkú váhu. Okrem pomoci odborníka, sa orientujte aj na:

• Vyhľadávajte ženy, ktorých postoj k tehotenstvu, skúsenosť s pôrodom vás posiľňuje.
• Aktívne sa zaujímajte o tehotenstvo, pôrod. Vyberajte si odborné informácie, podložené štúdie. Nesledujte katastrofické informácie, či negatívne príbehy.
• Utrieďte si myšlienky, vzdelávajte sa v oblasti priebehu pôrodu a materskej starostlivosti. Tu sa vám osvedčia rôzne kurzy prípravy na pôrod a materstvo.
• Autosugescia je vašou "najlepšou kamarátkou". Privádzajte do vašich predstáv o pôrode a tehotenstve len príjemné, šťastné pocity. Vzbudzujte v sebe pozitívne emócie.
• Ak ste tehotná a premohol vás strach, hovorte o ňom otvorene, bez viny, či hanby. Konzultujte so psychológom. Pomôže vám osvojiť si techniky a stratégie zvládania strachu.
• Starostlivo si vyberte pôrodnicu. Máte možnosť bezplatnej prehliadky pôrodnej sály, či oboznámenie sa s personálom. Vybrané pôrodnice ponúkajú aj vlastné pôrodné kurzy, kde vás podrobne oboznámia s prostredím, oddeleniami šestonedelia a novorodencov.  
• Ak ste už matkou a pôrod bol pre vás traumatizujúci, snažte si tieto pocity opäť neprivádzať. Nepripomínajte si ho. Ani pred deťmi nevyjadrujte svoje negatívne pocity späté s týmto zážitkom.

Ostatné preventívne opatrenia proti strachu

• Cvičenie pre tehotné
• Cvičenie taojin (cvičenie na vitalitu)
• Prechádzky, dychové cvičenia
• Partner pri pôrode
• Oddať sa pôrodu – nechať telo pracovať

Zdroje: 

1. Mgr. Linda Černochová: Strach z porodu - obsahy, příčiny a strategie zvládání
2. Alehagen, S. : Fear of childbirth before, during, and after childbirth
3. Hart, R., McMahon, C. A. : Mood state and psychological adjustment to pregnancy
4. https://eduworld.sk/kd/1822/cvicenie-taojin-pre-tehotne?t=2651

Zdroj foto: pixabay.com

„Ako môže vychovávať dieťa, keď ona sama je ešte dieťa? Veď si vôbec neužila život! A má vôbec dokončenú školu?“ šuškajú si ľudia naokolo. Kde je ale napísané, že vek má byť zárukou zrelosti na rolu matky? Dokáže dať žena po 30-tke dieťaťu naozaj viac ako mladá 20-ročná mamička?

Materstvom sa život rozhodne nekončí. Práve naopak, začína ním jedno obrovské a úžasné dobrodružstvo, ktoré vám otočí celý život hore nohami. Väčšina žien túži po rodine a má v sebe zabudované „biologické hodiny“, ktoré začnú skôr či neskôr tikať. Kým jedna sa na materstvo odhodlá v 20-tke, druhá sa k tomu horko ťažko dostane po 30-tke. Je jedno, kedy to príde. Byť dobrou mamou nie je otázka veku!

Prečo materstvo odkladáme na neskôr?

Ako sa vraví, sto ľudí, sto chutí. A tak je to i s materstvom. Kým jedna sa na to cíti ešte v školskej lavici, druhá po bábätku zatúži až potom, ako si vytvorí potrebné rodinné a finančné zázemie. Mnohí ukazujú na bezdetné tridsiatničky prstom a nazývajú ich karieristkami. Netreba však všetky hneď škatuľkovať.

Tilda z fóra na Modrom koníkovi v tom má jasno: „Väčšina mojich kamarátok má deti po 30-tke a teda vôbec nemám dojem, že by boli karieristky. Niektoré ženy sa s nadšením venujú svojmu povolaniu alebo len jednoducho nestretnú toho pravého.“

Za takýmto rozhodnutím môže byť tiež strach, že sa o dieťatko nebudú vedieť finančne postarať, platiť strechu nad hlavou a všetky tie výdavky, ktorých nie je málo, alebo že sa nebudú mať po materskej kam vrátiť, pretože nájsť si novú prácu s dieťaťom je zase o čosi náročnejšie. Ženy dnes riešia množstvo pre a proti, kým sa do plánovania materstva pustia, aj keď už vo vnútri možno cítia, že sú na tento veľký krok pripravené.

Naše telo je tak nastavené!

„Ešte nedávno to bolo normálne. A tiež je to dané fyziologicky. Ideálny čas na prvý pôrod je v priemere 24 – 25 rokov,“ vysvetľuje v diskusii surf. Mladé mamičky už dnes väčšinou nestretávame na každom kroku a vek prvorodičiek sa čoraz viac posúva. S vekom súvisí aj schopnosť otehotnieť, riziko predčasného pôrodu či potratu, ako aj pravdepodobnosť vývinu závažnej genetickej poruchy u bábätka. Aj to sú dôvody, prečo je lepšie stihnúť prvé tehotenstvo do 25-ky. Ba čo viac, ženy ho znášajú v tomto veku oveľa lepšie.

„Mám celiakiu a nechcela som materstvo odkladať z obavy, že neskôr možno bude neskoro. Na druhej strane som vždy chcela mať prvé dieťa do 25-ky a druhé do 30-tky, vydávala som sa 22-ročná a manžel je o 10 rokov starší, takže u nás nebolo na čo čakať. Dnes mám 28, Tobi 3 a čakáme dievčatko. Cestovať a všetko ostatné môžem aj neskôr. Tiež si myslím, že mladým mamkám sa v noci lepšie vstáva a ten spánkový deficit dajú s väčším úsmevom. Mám susedu, čo si najskôr splnila sny a potom 7 rokov čakali na dieťa a druhého sa už asi nedočkajú. Ja ešte zvažujem okolo 35-ky tretie bábo,“ podelila sa o svoju skúsenosť na fóre danieli.

Obrovskú dávku energie môžu mladým mamičkám mnohé tridsiatničky tiež len závidieť. A že je pri deťoch tých pár rôčkov navyše poriadne cítiť. „Za pár mesiacov mám 30 a čakám druhé. Verte mi, je to pre mňa osobne vyčerpávajúce. Prijala by som, keby mala malá 6 a druhé už 3. Buďte radi, že ste mali deti skôr,“ zverila sa na diskusnom fóre pslahorova.

Nič vám neutečie

„Podľa mňa je to super, mladá rodina a kopec života pred sebou, keď deti vyrastú,“ neskrýva svoje nadšenie xfenix. A je tomu tak! Veď čo už len žene utečie, keď sa stane mamou skôr. Že nedoštudovala školu? Je to náročné, no dá sa to zvládnuť aj popri miminku, alebo sa dá štúdium jednoducho odložiť. Alebo že si nestihla vybudovať kariéru? Ešte sa vráti dosť mladá do práce na to, aby si ju mohla začať budovať. Len sa z nej vďaka deťom nikdy nestane workoholik, čo je koniec koncov dobré. A že nevidela svet? Ani sa nenazdá, deti vyrastú a zostane kopa času na cestovanie aj užívanie si života.

A má to ešte jednu veľkú výhodu. Ktorú ženu nepohladí na duši, keď si ju pomýlia so sestrou svojej dcéry? „Kočky, ja vám závidím tie detičky v 20-tke. Vtedy som len spoznala manžela, ale brala by som detičky aj skôr. Veď to je paráda mať dospelé dieťa a byť ešte stále mladá krásna mamina v 40-tke,“ dodáva danieli. Mladé mamičky majú šancu užiť si svoje deti o čosi dlhšie, a keď im bude zdravie slúžiť, dožijú sa vnúčat a možno i pravnúčat.

Možno to budú mať o čosi ťažšie kvôli peniazom, bývaniu, práci, možno sa budú môcť osamostatniť, doštudovať či zamestnať neskôr, no nič im neutečie. „Podľa mňa je super byť mladá matka. Ale ideálne je to vtedy, keď je manžel dobre zabezpečený, rodina má vlastné bývanie, auto, ... Vtedy ani nemrzí 200 € materská,“ pridáva sa do diskusie fuska.

Nezáleží na tom, či sa rozhodnete pre materstvo v 20-tke alebo 40-tke. Dôležité je, aby sa to podarilo. Veď byť mamou je pre ženu ten najkrajší dar, a to v každom veku!

Foto: pixabay.com

Túžite po druhom dieťatku, alebo sa už nebodaj zadarilo, a tak si lámete hlavu nad tým, ako túto novinku oznámiť svojmu prvorodenému? Kedy je ten správny čas a ako ho čo najlepšie pripraviť na príchod nového člena?

Každé dieťa je iné, presný návod preto len ťažko nájdete. Dôležitú úlohu tiež zohráva vek. Kým malé deti sa s príchodom súrodenca vyrovnávajú často bez problémov, u tých starších to môže byť dosť komplikované. Niet sa ale čo diviť, keď boli roky zvyknutí na to, že všetko dianie vo vašej domácnosti sa točilo len okolo nich a teraz sa to má zrazu zmeniť.

Pýtate sa sama seba, ako sa nemôže tešiť z tak krásneho malého uzlíčka? Ako ho nemôže ľúbiť, keď je ten drobček na zjedenie? Možno vám to príde až príliš pritiahnuté za vlasy, no skúste si predstaviť, že prídete domov a tam na vás bude čakať ďalší člen domácnosti. Druhá pani domáca sa s vami s úsmevom zvíta, vaša polovička sa bude správať úplne normálne, akoby sa nič mimoriadne nedialo, len vy budeme mať sánku až po zem. Pobozká ju, pobozká vás, a na všetko to, čo ste doposiaľ robili spolu len vy dvaja, budete zrazu traja. Bude sa od vás očakávať, že si na novú situáciu v rodine jednoducho zvyknete. Podobné pocity zažíva aj vaše dieťa po príchode bračeka či sestričky. Nenechávajte preto nič na náhodu a dôkladne ho na túto veľkú zmenu pripravte.

Kedy je ten správny čas

Určite nie je dobré nechávať si túto novinku na poslednú chvíľu. Dieťa potrebuje čas, aby to spracovalo a zvyklo si na novú skutočnosť. Treba pritom ale prihliadať na jeho vek. Detičky mladšie ako 2 roky nemajú dlhodobú pamäť, takže s tým môžete ísť von pokojne aj krátko pred pôrodom. V tomto veku sú deti veľmi prispôsobivé a nechápu ešte veľmi, o čo ide.

U 3 – 4 ročných detí je to ako u väčšiny mužov. Kým nevidia bruško a necítia pohyby, akosi im nedochádza, že potomok je na ceste.

U tých starších ako 5 rokov s tým budete musieť von už na začiatku tehotenstva, pretože budú potrebovať viac času, aby si na príchod nového súrodenca zvykli. Každopádne si dajte čas a nechajte si toto tajomstvo pre seba aspoň do 12. týždňa tehotenstva. Je to obdobie, kedy sa o tom nezvyknete zdôverovať ani známym alebo v práci pre prípad, že by nešlo všetko podľa plánu. Dieťatko by v takom prípade mohlo byť z tejto informácie dosť zmätené.

Hovorte s ním na rovinu

Nerozprávajte mu dlhé hodiny deň čo deň o tom, že bábätko je na ceste. Ako sa vraví, menej je niekedy viac. Nechajte drobcovi priestor, nech si sám určí, kedy sa chce baviť na tému súrodenec, nepreťažujte ho zbytočnými informáciami, ale nechajte radšej jeho, aby sa pýtal a vy mu trpezlivo odpovedajte.

Rodičia mávajú tendenciu kvetnato opisovať úlohu veľkého brata alebo sestry, a pritom si neuvedomujú, že dieťa to môže poňať po svojom. Môžete v ňom zbytočne vyvolať dojem, že sa blíži čosi úžasné a realita prinesie veľké sklamanie. Hovorte preto dieťaťu pravdu o tom, čo ho čaká, no zároveň mu dajte pocítiť jeho dôležitosť. Pojem braček či sestrička si môže drobec vyložiť tak, že zrazu na dvere zaklope dieťa v jeho veku a šups hrať sa na ihrisko. Vieme ale, že takto to nefunguje. Už počas tehotenstva treba veci správne pomenovať.

• Mama: „Keď už budem mať veľké bruško a príde ten správny čas, pôjdem do nemocnice, kde mi pán doktor vyberie bábätko z bruška. Budem tam musieť s bábätkom zostať niekoľko dní a ty budeš zatiaľ s oteckom. Ale budete nás chodiť pozerať každý deň, ak budeš chcieť.“
• Dieťa: „Čo bude so mnou, keď príde bábätko domov? Budete ma stále ľúbiť rovnako?“
• Mama: „Samozrejme, že ťa budeme stále ľúbiť. Aj keď na teba nebudem mať vždy toľko času, koľko by som chcela, nehnevaj sa preto na mňa. Viem, že to bude zo začiatku ťažké, no sľubujem, že sa to časom zmení, keď bábätko trošku vyrastie a bude už samostatnejšie. Nebude to náročné len pre teba, ale aj pre mňa a budem preto rada, keď mi s bábätkom pomôžeš. Spolu to isto zvládneme.“
• Dieťa: „A s čím ti mám pomáhať?“
• Mama: „Bábätko bude veľmi malinké, budeme sa musieť o neho veľa starať a všetko ho naučiť. Budeme ho prebaľovať, prezliekať, kúpkať, uspávať, kŕmiť, ... Nebude môcť s tebou hneď hrať futbal alebo sa hrať na obchod. Zo začiatku bude len ležať, potom sa naučí sedieť, plaziť po brušku, chodiť po štyroch ako psík a až neskôr chodiť, behať, rozprávať. Bude to nejaký čas trvať, no my mu s tým všetkým pomôžeme. Dobre?“

Všetko chce len čas a láskyplne vysvetľovať vášmu jedináčikovi, čo ho čaká. Ukazujte mu fotky a videá, keď bol on bábätkom. Robte to pokojne aj potom, čo sa bábätko narodí, aby videl, že aj on bol taký maličký a veľa vecí, ktoré sú už teraz pre neho samozrejmé, vtedy nerobil. Dôležité je, aby vedel, že aj keď s ním už teraz nerobíte veci, ktoré sa dostávajú jeho mladšiemu súrodencovi, aj on dostal toľko lásky a starostlivosti v jeho veku.

Kde bude moje miesto?

Pokiaľ už má dieťa svoju detskú izbičku a postieľ, bude to o to jednoduchšie. Treba ho pripraviť už len na to, že bábätko bude mať postieľku vo vašej izbe, lebo sa bude v noci budiť na papanie. A keď podrastie, budú si užívať detskú izbu spoločne. Ak ale drobec ešte stále spí vo vašej spálni, stojíte pred neľahkou úlohou, ako ho presunúť do izbičky ešte pred príchodom nového člena. Dôležité je nehovoriť mu, že musí odísť, lebo príde braček alebo sestrička. Skôr sa ho snažte navnadiť na to, že je už veľký, bude mať posteľ pre veľkáčov, vyberte mu spoločne nejakú výnimočnú, v ktorej bude radosť spávať a ktorá bude patriť len a len jemu.

Urobte z neho výnimočného člena domácnosti

Zapájajte dieťa do prípravy výbavičky pre dieťatko. Môže vám pomôcť vybrať nábytok, oblečenie aj hračky. Ak bude chcieť, môže mu podarovať aj niektorú svoju hračku, s ktorou sa už nehráva, alebo mu kúpiť novú a tú mu dať, keď sa prvýkrát uvidia.

Po príchode bábätka ho nechajte pomáhať. Kočíkujte spolu, krémikujte bábätko po kúpeli, vyberajte mu spoločne, čo si dnes oblečie. Dajte pocítiť staršiemu súrodencovi, že je stále potrebný a veľmi dôležitý. „Zlatíčko, prinesieš mi, prosím, plienku? Ja som úplne zabudla.“ Nič nepokazíte tým, keď si takýchto situácií vymyslíte aj viac. Vôbec to nemusí byť o tom, že ste si tú plienku zabudli. Skrátka ste si ju zabudnúť chceli, no to drobec nemusí vedieť. A uvidíte ako "narastie" po tom, čo mu poviete: „Ďakujem, zlatíčko. Čo by som ja bez teba robila?“

Máte dve deti, nie len jedno

Aj keď vám starostlivosť o nový prírastok zoberie veľa času a energie, netreba zabúdať na to, že aj váš prvorodený vás stále potrebuje. Nemusí to dávať najavo, nemusí o tom hovoriť, no určite si vás chce neraz ukradnúť len pre seba, aby bolo aspoň na chvíľu všetko tak ako predtým.

Ukážte mu, že je pre vás stále rovnako dôležitý, že ho milujete stále rovnako, ak nie viac za to, ako sa ukážkovo stará a pomáha vám, že aj vám chýbajú tie spoločne strávené chvíle. Ak sa od bábätka nedá odísť, ukrojte si aspoň minútku pre seba napríklad čítaním rozprávky pred spaním alebo spievaním uspávanky, obetujte svoje plány s domácnosťou alebo oddychom počas jedného denného spánku najmenšieho člena a namaľujte si spolu pekný obrázok. Môže to byť len chvíľočka, iba on a vy.

Keď bábätko trošku podrastie a vám sa podarí hodiť ho na krk tatovi či babke, vybehnite spolu na zmrzlinu, do parku alebo sa len prejdite do obchodu a rozprávajte sa. Tieto okamihy budú pre neho znamenať viac ako si možno myslíte.

Foto: pixabay.com

Mnohé deti sa na príchod nového súrodenca do rodiny tešia už keď je v brušku. Chystajú pre neho hračky, rozprávajú o tom, ako vám budú so všetkým pomáhať. No realita je častokrát iná. Keď príde do domácnosti nový súrodenec, začnú žiarliť a až vtedy si uvedomia, koľko sa s jeho príchodom zmenilo. Ako si s novou situáciou poradiť?

Scéna, ako sa medzi sebou večne priečia dvaja súrodenci, neznie ako zo scifi filmu. Žiarlivosť a rivalita môže trvať rok, pokojne aj dlhšie. Niekedy dokonca úplne nevymizne celý život. Najviac sa však prejavuje práve pri malých deťoch. Starší súrodenec nechce akceptovať mladšieho, robí mu zle, nechce mu požičiať hračky. Nevie sa zmieriť s tým, že už všetky reflektory vašej pozornosti nesvietia iba na neho. Nuž, z postu najmladšieho sa ťažko odchádza. Je tiež prirodzené, že rodičia venujú mladšiemu dieťaťu, aspoň zo začiatku, viac pozornosti. Dávajú na neho väčší pozor, dieťatko je na rodičov väčšmi naviazané. Starší súrodenec sa potom môže cítiť odstrčený.

„Vo vyhrotených prípadoch môže dokonca nová situácia v domácnosti spôsobiť reverz vo vývine staršieho súrodenca. Začne sa pocikávať, nechce spinkať, je zlý, trucuje, robí vám napriek. Všetko sú to spôsoby, ako na seba upozorniť,“ približuje na fóre jedna mamina.

Ako na hojdačke

V mnohých rodinách sa situácia mení v závislosti od momentálnej nálady detí. "Niekedy sú úžasní a majú sa hrozne radi. Pekne sa hrajú. No dosť často starší otĺka mladšieho a berie mu hračky,“ opisuje situáciu ďalšia mamička na fóre.

"U nás je situácia podobná. Niekedy sa bozkávajú a stískajú, inokedy po sebe kričia. Ale asi to tak má byť. Ja sama mám 2 sestry a tiež sme si neraz skočili do úsmevu a štekali po sebe,"dodáva ďalšia. Niekedy zostáva len veriť, že časom a vekom ich táto detská rivalita prejde. No robiť medzi súrodencami večne policajta, rozhodne ani vám na pohode a pozitívnej nálade nepridáva.

Aj mladší vedia byť čerti

Nemusí byť nevyhnutným pravidlom, že konflikty vždy začínajú iba starší súrodenci. Niekedy okolo druhého roka života môže začať vystrkovať rožky aj mladší drobec.  "U nás je to niekedy podobne, akurát, že tá mladšia si začína do staršej. Dnes jej hodila až dvakrát do hlavy autíčko," pridáva svoju skúsenosť na fóre Lenka.

Správna motivácia

Mamičky odporúčajú snažiť sa deti správne motivovať. Starší by sa mal snažiť ísť mladšiemu príkladom, on je predsa ten veľký brat/veľká sestra. Mal by pochopiť, že lakomosť nie je pekná vlastnosť a ubližovať mladšiemu súrodencovi sa jednoducho nepatrí. Jeden aj druhý tiež musia pochopiť, že brat či sestra nie je ich súper, ale kamoš a opora. Že spoločne môžu spriadať plány a "kuť pikle".

Čas pre každé dieťa

Mamičky odporúčajú venovať sa deťom aj oddelene. Spraviť si hodinku len s jedným, aby malo na chvíľu mamku či ocka len pre seba. „Je dobré vyhradiť si čas, ktorý strávite so starším dieťaťom osamote. Mladšie dieťa zverte do opatery inému príbuznému a aspoň pár hodín sa venujte výhradne staršiemu. Môžete ísť spolu na nákup, písať spoločne domáce úlohy, len tak sa porozprávať. Je tiež dobré zapájať ho do starostlivosti o súrodenca. Ukázať mu, že je dôležitý, že už je veľký a čo všetko dokáže,“ radí mamička na fóre.

Nie je dôvod na spory

Ak chcete eliminovať spory a prejavy žiarlivosti, skúste deťom (ak to vekový rozdiel dovoľuje), kupovať tie isté veci. „Hračky kupujeme rovnaké, takisto jogurty, nápoje, buchty, lízanky, cukríky. Všetko identické. Dosť to pomáha. Nemajú potom dôvod sa naťahovať,“ pridáva sa na fóre iná mamička.

Zdroj foto: pixabay

Prozaik, dramatik, režisér i výtvarník, pôvodne učiteľ slovenského jazyka a výtvarnej výchovy. Silvester Lavrík. Kto iný by mal zodpovedať otázku, prečo deťom čítať knihy? Alebo azda Hana Naglik, ilustrátor a autor detskej literatúry? Najlepšie obaja…

Hana Naglik je veľký, zarastený a večne zamračený chlap. Volá sa Silvester Lavrík. Napísal viac ako 20 divadelných hier a niekoľko zbierok poviedok. Knižne mu vyšla zbierka piatich drám pod názvom Hry, v roku 2011 aj román Zu. Najnovší historický román Nedeľné šachy s Tisom sa predáva vo všetkých kníhkupectvách. Založil vydavateľstvo Iron Libri a píše knihy aj pre deti. Jeho prvotina Ester a albatros získala titul Najkrajšia kniha roka a Cenu ministra kultúry za ilustrácie.

Spolu sme sa porozprávali o tom, aká dlhá by bola polička kníh za cenu umývačky riadu, v ktorých knihách sa dá len listovať, prečo deťom čítať a kedy nastane doba všeobecnej blaženosti.

Aké majú byť knihy pre deti? Jednoduché, pekné a skutočné?

            Užitočné. Forma primeraná obsahu, obsah zodpovedajúci forme. Knihy, ani ľudia, by nemali klamať telom, ak nechcú škodiť. Tie, ktoré lákajú čitateľa tým, že sa podobajú na cukrárenské výrobky a ponúkajú ad absurdum zjednodušené príbehy, sú možno atraktívnymi darčekmi, no s knihami v pravom slova zmysle majú spoločné len to, že sa v nich dá listovať.

Myslíte, že je veľa detských kníh?

            Je. A väčšina z nich nestojí za nič. Ale tak je to, tuším, v každej oblasti ľudskej činnosti. Uvážlivý a svedomitý rodič sa však snaží orientovať v tejto záplave, povrchný rodič prenecháva túto zodpovednosť marketingovým oddeleniam veľkých vydavateľstiev. Ak výberu knihy pre dieťa budú rodičia venovať toľko pozornosti, koľko jej investujú do výberu kočiara, či plienok alebo oblečenia, nastane na Zemi doba všeobecnej blaženosti.

Prečo deťom čítať knihy?

            Lebo samé ešte čítať nevedia. A keď už vedia, hlasné čítanie je najbližšie starému dobrému rozprávaniu. Spoločné zdieľanie príbehov, hoci len sprostredkovaných, je najúčinnejší spôsob budovania stabilných hodnotových, sociálnych a emočných postojov dieťaťa. Nikdy nezabudnem na svoju 103-ročnú prastarú mamu, inak ako vo flanelovej nočnej košeli som ju nevidel, ale keď sme sa pousádzali na jej posteli pripomínajúcej hrad a ona tým svojím slabulinkým hláskom začala rozprávať… Aj dýchať sme zabudli.

Je pre deti dôležité naučiť sa rozoznávať dobro a zlo?

            Deti môžeme naučiť tomu, čo je nebezpečné, ostré, horúce. A môžeme im pomôcť, metodicky, pri vyhodnocovaní nových podnetov. Ale nepreceňujme sa. Nepodávajme im obrazy a príklady “dobra” a “zla” ako statické pojmy. Deti potrebujú skôr ovládnuť mechanizmus na ich identifikovanie sa v meniacom sa svete. Aj facka v pravý čas vie byť požehnaním. Kontext, motivácia a cieľ sú dôležité. Môžeme im poskytnúť príklady zo svojho života a sme povinní upozorňovať ich na to, že ich hlavnou životnou úlohou je rozmýšľať, konať a za vykonané niesť zodpovednosť. Samozrejme, netreba im o tom prednášať, treba mať silu tak žiť deň za dňom, minútu po minúte a keď nevládzeme, alebo urobíme chybu, nájsť v sebe odvahu priznať aj to.

Pôvodom ste učiteľ slovenského jazyka a literatúry. Je ťažké viesť deti k čítaniu?

Ako ste to robili Vy, keď ste učili?

            Nie je to nič ťažkého. Bil som ich. Neprečítanými knihami. Tými prečítanými mohli biť oni mňa… No, úprimne povedané – okrem toho, že som im nadšene a zanietene rozprával o tom, čím tie knihy, ktoré im odporúčam, oslovovali v ich veku mňa, okrem toho, že som si z nich spolu s nimi čítal a potom sa o prečítanom s nimi rozprával na osi čitateľská/mimoliterárna skúsenosť; si žiadne špeciálne postupy nepamätám. Teda ak nerátam to, že som si sústavne nehorázne vymýšľal a deti museli byť v strehu, lebo nikdy nevedeli, čo z povedaného myslím vážne a čo je len pokračovaním života v literatúre a literatúry v živote.

Akou knihou začať?

            Toto sú dobré otázky, ale takto, v zovšeobecňujúcej polohe, aj veľmi nebezpečné. Netrúfam si odporúčať ani konkrétny typ detskej knihy, ani konkrétny titul. Čítanie je nesmierne intímna a komplexná činnosť. Vyžaduje si vysokú mieru zainteresovanosti adresáta/čitateľa/poslucháča, vyladenosť a dôveru medzi dospelým, ktorý by nemal rezignovať na svoju úlohu pri ovplyvňovaní toho, čo sa dieťaťu dostáva do rúk. Svoju úlohu zohráva nálada, únava, okolnosti… Takže otázka, s ktoru by som ja odvážil pracovať, by potom znela – ktorých dvadsať kníh by sme mali kúpiť po príchode z pôrodnice ako prvú investíciu do duševnej a mentálnej hygieny nášho dieťaťa? Myslím, že bez “domácej knižnice” v detskej izbe je čerstvý človek oveľa zraniteľnejší ako bez umývačky riadu v kuchyni. Nechcem, aby to vyznelo ako demagógia, ale za cenu tohto zariadenia sa dá obsadiť naozaj dlhá polička s knihami pre deti.

Je dobré, aby si dieťa knihu vybralo samo, alebo majú vyberať rodičia?

            Rozumný a zodpovedný rodič rozhodnutie vždy nechá na dieťa. Ale použije všetok svoj dôvtip, rozhodnosť a strategickú ľstivosť, aby si vybralo to, čo je v súlade s jeho, rodičovým, presvedčením. Len ľahostajný, alebo mentálne lenivý rodič prenecháva neusmernenú voľbu na dieťa. A vôbec – otvorene sa priznávam, že nemám rád ten typ matiek, ktoré sa neunúvajú svojmu dieťaťu vysvetľovať, znova a znova, lebo výchova je repetitívna a sústavná činnosť, že svet nie je detská izba, kde je ono kráľom, ale dovolia mu myslieť si, že celý svet je detská izba. Dieťa nie je a nemá byť pupkom sveta. Ani toho najmenšieho. Ak sa to predsa len prihodí, najviac to ubližuje práve tomu dieťaťu. A typ otcov, ktorí pristúpia na to, že výchova dieťaťa v útlom veku je vecou matky, tak ten už vonkoncom neznášam, o tom sa ani hovoriť neoplatí.

Treba dieťaťu čítať to isté?

            Nie som vývinový psychológ, ani klinický psychiater, takže odpoviem len intuitívne. Kým si dieťa pýta tú istú rozprávku, tak zrejme áno. Ono si tvorí citové väzby na postavy, stotožňuje sa s nimi, učí sa posudzovať ich konanie v etickej, hodnotovej aj kauzálnej rovine. Konfrontuje sa s ich konaním, reagovaním na krízy, peripetie. Riešia svoje starosti a tak bezbolestne ponúkajú dieťaťu reakčné modely aj v jeho živote. Učia ho. A učenie sa realizuje vo viacerých moduloch, viacerých fázach, “utvrdzovanie” učiva pomáha k tomu, aby sa informácia premenila na vedomosť. A na to potrebuje opakovane sa s nimi “stretávať”. Pomáha to, spolu so situáciou v rodine, vytvárať a stabilizovať obraz dieťaťa o svete ako o bezpečnom mieste so zrozumiteľnými a užitočnými pravidlami. Veď mať každý víkend iného otecka môže byť síce zábavné, ale na vnútornom pokoji to nikomu nepridá, dokonca, ani vo vyššom veku. Opakujúca sa činnosť, vrátane návratom k tým istým knihám, či príbehom, však v sebe potrebuje aj aktivizačné prvky. Znesamozrejmujúce otázky, zámerné zavádzanie, hru na “hlúpeho Jana”. Prečo sa, napríklad, neopýtať dieťaťa, ako je to možné, že minule zožral vlk starú mamu a dnes zožrala stará mama nielen vlka, ale aj dieťaťovu večeru? Nepodceňujme detského čitateľa/poslucháča, ak sme pozorní, môžeme sa od neho vela naučiť. Napríklad aj to, že mu môžeme zlatými slovami vykladať o úcte, láske a obetavosti. Ak tak nevládzeme žiť, a napriek tomu ho kŕmime literatúrou, ktorá je plná takéhoto konania, vyrobíme mu problém, ktorý by bez nás nemalo. Ale chybu nehľadajme v detských knihách. Tú medzeru vo vedomí dieťaťa, ktorou mu ťahá na tykadlá, sme vytvorili my, nie autor/ka literatúry pre deti.

Čo keď to deti naozaj nebaví? Pripúšťa sa vôbec táto možnosť? Alebo sa stala  niekde chyba?

            V tom prípade treba dať deti do detského domova a ďalej im nekaziť detstvo. Odhliadnuc od žartovného tónu predchádzajúcej vety – treba si uvedomiť, že nie každý, kto sa odváži mať deti, má zároveň aj predpoklady na to, aby sa stal plnohodnotným rodičom. A snaha sa nepočíta. Tá úprimná už vôbec nie. Ja viem, trochu tu ctenej verejnosti podsúvam tvrdenie, že môj prípad to rozhodne nie je, ale hoci naše deti sú dávno dospelé a svojprávne, nikto nevie, kde a ako som s nimi ako rodič nedokázal držať krok. Ale to neznamená, že sa to na nich nepodpísalo. Treba byť neustále v strehu, operatívne reagovať na podnety a pritom nestrácať azimut. A viesť deti k tomu, aby boli na rodičovi čo najskôr a čo najviac nezávislé. A v tej akútnej fáze, keď to doma vreští, nespoliehať sa na mamičkovské weby, tatíčkovské drísty a opatrnícke mudrovanie starých rodičov a moralizátorské pizúkanie svokier. A už vôbec nie na to, čo o čítaní pre deti, a o výchove vôbec, hovorí obstarožný krokodíl, ktorý má tú drzosť, že píše aj pre deti. Všetko, čo tu hovorím, je výsostne subjektívne. Jedinou mojou kvalifikáciou je moje presvedčenie podporené dlhoročnou praxou.

Čo sa ľahšie píše? Knihy pre dospelých, alebo pre deti?

            Radostné a vzrušúce je jedno aj druhé. Písanie pre deti má pre mňa v sebe aj skytý imperatív zodpovednosti za napísané. Môžem žartovať ako v predchádzajúcej odpovedi, v súlade so svojím naturelom to vlastne ani inak neviem, ale predtým, než sa príbeh skončí, než pôjde dieťa spať, musím aj ako autor, aj ako pedagóg, aj ako svojpomocný rodič, dať všetko do poriadku. Dobro musí zvíťaziť nad zlom, ujo poľovník nad vlkom, pocit zodpovednosti nad bezbrehým fantazírovaním, fabulovaním a fanfarónstvom.

Treba s čítaním niekedy prestať?

            Žartujete? Nikdy! Hoci mám bohaté skúsenosti a fantastické zážitky spojené s percepciou, či tvorbou vo viacerých druhoch umenia, čítanie ostáva pre mňa najhlbším, najtrvalejším a najviac obohacujúcim zážitkom z umenia.

Foto: archív S.L.

Vraví sa, že dieťa by malo mať na sebe o jednu vrstvu viac oblečenia, ako máme my, dospelí. Platí to aj v lete? Čo na seba? nie je len večná otázka nás, žien... Pozrite sa, ako obliecť dieťa tak, aby ste predišli prehriatiu z tepla, alebo na čo myslieť, ak sa vonku ochladí.

#leto #starostlivost_o_dieta #materstvo #dovolenka #oblecenie #video

Šplech sem, šplech tam, hlavne, nech je to už za vami… Umývanie vláskov, to je niekedy beh na dlhé trate – a je jedno, či sú vlasy dlhé a či krátke… No tak stop! Užívajte si to. 

Deti majú veľa starostí… Kto by povedal, že umývanie vlasov je jedna z nich. Pre niektoré je to doslova trápenie sprevádzané hysterickým plačom. Keď sme sa detičiek opýtali, čo im najviac na tejto procedúre vadí, odpovede boli rôzne. Jedným voda v očiach, druhým strach zo štípania šampónu, iným zas oplachovanie vlasov. Dvojičky Lila a Nela S. sa dvojhlasne zhodli: “Neznášame, keď nám voda steká po tvári, štípu oči a rodičia nás pri šampónovaní natriasajú.”

Ako na to? 

Na začiatok pár zásad správneho umývania vlasov:

1. Do jedného roka dieťaťu vlasy nešampónujte. Stačí opláchnuť vodou.
2. Väčším deťom netreba vlasy umývať každý deň, optimálne je dvakrát do týždňa. Pri výbere šampónu nechajte drobca asistovať: nech vám povie, akú správnu farbu, vôňu má mať,  prípadne, aký obrázok na obale. Vy mu zas povedzte, prečo je dôležité, aby bol šampón jemný, nedráždil pokožku a príliš nepenil.  A malým slečnám aj uľahčil rozčesávanie. Už nakupovanie vo dvojici bude tým správnym začiatkom.
3. Pred umývaním vlasy poriadne rozčešte zo všetkých strán.
4. Vlasy namočte vodou, použite navlhčenú hubku.
5. Šampón nelejte priamo na hlavičku, ale vytlačte malé množstvo do dlane. Takto ho aplikujte na vlásky.
6. Zmyte jemným prúdom vody.
7. Nechajte vysušiť. Detské vlasy nie je vhodné fénovať. Oslabíte a poškodíte ich. Budú sa štiepiť a lámať.
8. Pri umvaní udržujte pozitívnu náladu, dieťa chváľte a aj keď plače, povzbudujte, nekričte. Trpezlivosť čisté vlasy prináša.

Triky 

Na diskusných fórach je debát o tipoch na umývanie detských vlasov neúrekom. Azda najradikálnejším je ostrihať ich na kratúčko. “Stačilo ich potom umyť rukou namočenou vo vode,” skonštatovala praktickosť strihu svojej dcéry Baša. “A keď už dorástli, stratil sa aj strach,” dodala.

Možno netreba zájsť až tak ďaleko. Vyskúšajte z tých najosvedčenejších trikov mamičiek:

• Používajte pomôcky. V obchodoch je široký výber šiltov na hlavu, pomocou ktorých voda po tvári nebude stekať. Dostať rôzne tvary, aj farby. Existujú i opierky pod krk, vďaka ktorým vlasy zmyjete bez strachu.

• Nalepte na strop farebné obrázky, na ktoré sa dieťa bude pozerať a zároveň tak zakloní hlavu pri oplachovaní šampónu.
• Počas dňa sa hrajte na kaderníčku, umývanie nacvičujte na bábike.
• Skúšajte rôzne metódy oplachovania – niektoré deti majú rady spláchnutie šampónu malou šálkou, niektoré si nechajú namočiť rukou len končeky. Iné zas znesú  postriekanie vlasov vodou v rozprašovači. Na internete sa predávajú špeciálne nádobky, ktoré vodu lejú len v určitom prúde. Martine sa osvedčilo oplachovanie po ležiačky:  “Niekedy sme vlasy neumývali kvôli plaču aj dva týždne. Potom som do vane napustila trochu vody, dcérka si do nej ľahla a apoň sa tak namočili.”
• Natália radí, aby si dieťa na očiach držalo malý uteráčik, ktorým si ich zakryje. Tak mu voda do nich nebude stekať.
• Dávajte si navzájom masáž hlavičky kedykoľvek počas dňa a aj pri umývaní. 
• Vlasy umyte ako prvé a je čas na zábavu: nasypte do kúpeľa lentilky, gumových macíkov alebo farebné loptičky a zabávajte sa, špliechajte, vystrájajte!
• Ak má dieťa rado potápanie, dajte mu plavecké okuliare. Počas potápania rýchlo  vlasy umyte.
• Keď už to inak nejde, je k dispozícii suchý šampón. Používajte len príležitostne.
• Simona na to ide svojsky: "Nediskutujem už o tomto. Vlasy treba umyť a môže bľačať, koľko chce. O 15 minút sa už rehoce. Ideme ďalej..."
  

Možno stačí odložiť stres bokom a deti vnímať. 

Foto: freeimages.com

Video: Youtube.com

Ako môže niekto v letných horúčavách nechať dieťa v aute? Takéto prípady sa stávajú každý rok a pochopiteľne sa nad nimi pohoršujeme, pretože ide o veľký hazard so zdravím a životom dieťaťa. Čosi podobné sa ale okolo nás deje denno-denne, len to mnohí z nás netušia. Poznáte mamičky, ktoré v dobrej viere, že chránia svoje bábätko pred slnkom, prekrývajú kočík plienkou? Alebo to robíte vy sama? Je načase s tým prestať. 

Teplota v kočíku nebezpečne stúpa

Je úplne jedno, či mamička cez kočík prehodí deku, plienku alebo akúkoľvek tenkú látku. Prekryje totiž jediný otvor, cez ktorý k dieťatku prúdi vzduch. V takto uzavretom kočíku začína teplota stúpať veľmi rýchlo. Počas letných horúčav sa môže na slnku vyšplhať až na 37 ° C. Teplotný rozdiel v kočíku a vonku môže byť aj 15 stupňov, čo je už pre dieťatko alarmujúce.

Čo bábätku v prekrytom kočíku hrozí? Vďaka vysokej teplote môže dôjsť až k prehriatiu alebo úpalu. Tým to ale nekončí. Bábätko môže prestať v dôsledku horúčavy dýchať a mamička to ani nezbadá, nakoľko na neho kvôli prekrytiu nevidí. Syndróm náhleho úmrtia dojčiat (SIDS) prichádza náhle a potichu, preto je dobré nespúšťať bábätko z očí ani počas letnej prechádzky.

5 pravidiel kočíkovania počas letných horúčav

• Kočík neprekrývajte - ak chcete bábätko ochrániť pred slniečkom, kúpte si radšej slnečník na kočík alebo špeciálne clony s UV faktorom, ktoré nebránia prúdeniu vzduchu do kočíka, ak čakáte letné bábätko môžete sa poobzerať po kočíku, ktorý bude mať na strieške možnosť vetrania
• Vyhýbajte sa slnku medzi 11. a 17. hodinou - pokiaľ už musíte ísť v tomto čase von, nezdržiavajte sa tam zbytočne dlho a vyhľadávajte radšej tieň
• Bábätko ľahko oblečte - v lete určite neplatí pravidlo, že by mal mať drobček o jednu vrstvu oblečenia navyše, počas horúcich letných dní mu postačí len bavlnené bodynko, nemusíte sa báť nechať ho ani nahé a prípadne ho len prekryť bavlnenou plienkou
• Nezabúdajte na opaľovacie krémy - predtým, než sa vyberiete na prechádzku, natrite bábätko detským opaľovacím krémom s vysokým UV faktorom, natrieť by ste ho mali celé, teda aj pod plienočkou a oblečením
• Dbajte na pitný režim - rovnako ako vy, aj bábätko potrebuje počas leta zvýšiť prísun tekutín, a to buď materského mliečka, ak dojčíte alebo čistej vody

#zdravie #kocik #leto #teplo #prekryvanie_kocika #materstvo
Foto: flick.com

Nájsť si čas na cvičenie pri bábätku je pre mnohé mamičky mission impossible. Vyrieši to strollering, teda cvičenie s kočíkom. Z obyčajnej prechádzky sa stane aktívny pohyb a vy sa budete vracať domov plná energie. 
Kočíkovať, to nie je len tak... Dá to zabrať, čo poviete?

Ako ušetriť na materskej či rodičovskej dovolenke? Pýtame sa každý mesiac. Zaplatíte účty, nájom, inkaso, taký paušál, onaký  paušál a ostane vám biedna suma na hospodárenie. Áno dámy, je to ťažké, ale vo väčšine prípadov sa to dá. K takému receptíku potrebujete prísady ako skromnosť, trpezlivosť a chuť. Hlavne chuť. Ak si poviete, že sa niečo nedá, tak sa to naozaj nebude dať. Ide o to, aký zaujmete postoj. Chcete ušetriť na materskej? Tak hor' sa do čítania!

Povieme si skôr, ako niečo ušetriť na rodičovskej, pretože na materskej dovolenke sa to ešte celkom dá. Prvý mesiac si spravte testovací. Odložte si hoci len 10 eur tak, aby ste na ne nemohli siahnuť v žiadnom prípade. Pretože vedomie, že som si síce peniažky odložila, ale kedykoľvek na ne môžem siahnuť, vytvárajú rezervu, s ktorou počítame a ktorú podvedome zarátavame do nášho rozpočtu. Tu je malý zoznam, ktorý vy samé môžete v diskusii rozšíriť o vami overené tipy.

POTRAVINY

Moja mamina stále vravievala: Najviac môžeš ušetriť na potravinách. A pri vlastnom dieťatku vidím, že je to pravda. Keď je človek zvyknutý na nejaký ten štandard, ktorý musí počas rodičovskej dovolenky rozpustiť, je to ťažké, ale dá sa to. Takže k veci:

• Ak máte kúsok zeme, alebo možnosť niekde niečo pestovať a uskladniť (hoci len na balkóne), jednoznačne to urobte. Špenát, brokolica, paradajky, papriky, uhorky, rôzne typy ovocia nie sú veľmi náročné na starostlivosť. Ak nemáte možnosť pestovania, je treba využiť sezónne predaje na trhu, sledovať debničkárov online, chodiť zbierať lesné ovocie a všetko mraziť. My sme ako deti jedli šesť dní v týždni zemiakové jedlá (halušky, lokše, placky, francúzske zemiaky, zemiakové polievky na sto spôsobov) a v nedeľu sme mali kurča. Vitamíny sme získavali napr. z mrazenej malinovej či jahodovej drene. A málokedy sme boli choré. 
• Čo sa týka drobných detičiek – samozrejme vám neúrekom peňazí ušetrí dojčenie. Niektoré ženy z vážnych príčin nemôžu dojčiť, ale je to naozaj malé percento. Aj na našom fóre nájdete mnoho príbehov, kedy sa maminky rozdojčili aj po troch týždňoch. Ale to je už iná téma. Neskôr detičkám opäť sezónne variť a mraziť. Poprípade je výborné sterilizovať zeleninové či mäsové výživy. A môžete si navariť na týždeň či aj mesiac dopredu. Ovocné výživky si môžete navariť a zasterilizovať na celú zimu (jablká sa dajú zohnať aj zadarmo). Nekupovať deťom žiadnych pribináčikov, ktoré sú nekresťansky drahé. Ja svojej malej robievam na večeru napr. puding s kompótom, ryžu v mlieku, či krupicu. Jedlá, na ktorých sme vyrastali aj my.
• Variť jednoducho. Naozaj nemusíme jesť mäso každý deň. Je len dôležité, aby sme prijímali dostatok živín aj v iných potravinách. Výborné a zdravé jedlá sú napr.: zeleninové polievky od výmyslu sveta, brokolicová omeleta, zem. lokše s pečienkou, zapekané cestoviny. A sýte: fazuľková polievka (klasická a na zeleno), šošovicová, kapustnica, zemiakový prívarok...Strukoviny majú veľmi veľa živín. 
• Sledovať letáky. Do obchodu chodiť so striktným zoznamom, čo nepotrebujem, jednoducho nekúpim (maminky, v tomto bode musíme byť na seba prísne). V hypermarketoch majú pár hodín pred záverečnou výrazné zľavy na pečivo. V špeciálnych kútikoch nájdete potraviny s končiacim dátumom spotreby (ja ich využívam často) rôzneho sortimentu ako mäso (kúpim viac a hodím do mrazničky), jogurty, syry,...

OBLEČENIE

• V tomto prípade je tu naozaj často spomínané slovo: bazár. S tým už máte určite svoje skúsenosti. Veci od výmyslu sveta. Naozaj sa neoplatí nakupovať nové veci. A nielen pre deti. Aj pre nás, maminy. Ja som od pôrodu poriadne pribrala a chodím nakupovať do bázaru. Teraz myslím kamenného. Veci za 0,5 - 1,5 eura. A veľmi sa im teším. Ale na to je opäť potreba času, trpezlivosti a chute. Alebo si zájdite na bazár Modrého koníka. Tu vidíte dokonca aj hodnotenia predávajúcich.
• Veci si môžeme aj požičiavať. Ja mám chlapca a ty dievča? Tak si vecičky po nich  vymeňme. U nás v rodine to tak funguje. Šesť žien v priebehu 13-tich rokov a 10-tich detí, samá kolovačka. Vecičky, kočiare, fusaky, postieľky, odsávačky... Všetko možné aj nemožné. Ak máte v rodine niekoho, kto by možno ocenil pomoc, tak ju ponúknite, určite sa vám vráti.
• Výpredaje. Nie každý je ochotný nosiť bazárikové veci. Vo výpredajoch človek môže naozaj ušetriť. Len je treba dávať pozor a nekupovať zbytočnosti.
• Darovacie skupiny. Napr. Darujem za poštovné 
• Zručnosti. Štrikovanie a šitie je teraz opäť v móde. Látky sú síce drahé, ale mnoho oblečenia sa dá prerobiť alebo opraviť. Môžete vygúgliť stovky návodov čo a ako opraviť, ušiť, či prerobiť. Mnoho našich mám či starých mám štrikovalo, urobte si u nich rýchlokurz a možno vám samé dajú vlnu, ktorú nepotrebujú.
• Plienky. Kedysi ženy iné ako látkove plienky nepoznali. Za pár eur môžete kúpiť látkove nohavičky s vkladačkami. Ja som bohužial nemala tieto veci kde sušiť. Takže, keď som si zrátala peniaze minuté na jednorázove plienky, vyšla mi suma medzi  240 – 300 €. Slušné, čo baby? Ak máte podobný problém ako ja, alebo sa vám látkové plienky či nohavičky nepozdávajú, tak opäť odporúčam sledovať letáky. Vyskúšať, ktoré plienky sa vám osvedčia a potom sledovať, kde a kedy sú v akcii. Kúpiť viac balení  ak sa dá (požičať si rodiny, ak nemáte rezervu). Toto sa mi naozaj osvedčilo – na jednom balíku som dokázala ušetriť aj 3 - 4 eurá, na 10 balení to máte cca 35 eur.  To činí ďalšie 4 balíky.  Musíme rozmýšľať čo najviac globálne a do budúcna.

ENERGIE A HMOTY

• Investovať do úsporných spotrebičov sa oplatí. Peniažky sa nám skôr či neskôr vrátia. Napr. aj za umývačku riadu. Koľko vody potečie, kým stokrát denne poumývate riad? Veľa.
• Dávajte si pozor na zhasínanie svetla. Tiež úsporne žiarovky vedia ušetriť nejakú tú „korunku“.
• Paušál za telefón. Ak sa dá skresať, skúste to. Poprípade nájdite iného operátora a dlhšie rozhovory ponechajte na skype.
• Auto je skvelá a pomerne nevyhnutná vec. Ak však môžete ísť niekam pešo alebo autobusom, urobte to.
• Televízor? Načo? Všetko máme na internete. Ja už roky nemám televízor a som veľmi spokojná.  

SVOJPOMOCNE

• V rodinách sú častým problémom dary. Naozaj nie je nevyhnutné dávať horibilné sumy alebo dráčikovské darčeky. Čo viete, urobte sama. Je mnoho skupín s ručnými dielňami, kde viete urobiť veci sama, či s manželom. Veci efektívne, chcené a zaujímavé. Na narodeniny dieťatka nemusíte nič kupovať, hračky deti aj tak nezaujímajú. Skúste niečo vyrobiť.  Máte s tým nejaké skúsenosti? Ukážte! Toto som ja vyrobila svojej dcérke a nehnabila by som sa to darovať. 

Mnoho z vecí, ktoré som napísala, šetria síce peniaze, no potrebujeme na ne omnoho viac času ako na obyčajný nákup. Avšak, keď chceme ušetriť, inej cesty niet. Je potrebné, aby rodina bola súdržná, dohodli sa určite pravidlá, aby sme si všetci navzájom pomáhali a rozumeli si. Matka je v tomto prípade jednoznačne navyťaženejšou osobou. My boli sme štyri deti. A aj tak z biedneho rozpočtu dokázala mamina uzatvoriť štyri stavebné sporenia a každému ušetriť na svadbu. Nič nám nechýbalo (mne možno „barbie odmatela“ a „ škola v prírode“, ale vidíte – tu som, šťastná a bez ujmy). Mala som krásne detstvo, bez zbytočností, plne fantázie a chlebíka s džemom.
Nebojme sa šetriť, je to dôležité a deti sa učia od nás. Prajem vám, vlastne nám, veľa trpezlivosti, skromnosti a chute ušetriť. U nás na Koníku je skupina, kde si maminy v tejto oblasti navzájom radia.

#setrenie #peniaze #materska #materstvo
foto: archív autorky, pixabay

Varila myšička kašičku… Tomu dala kupovanú, tomu zase domácu… A čo u vás?

S podávaním príkrmov prichádzajú na rad ďalšie radovánky života dojčenského. Detské grimasy sú pri oboznamovaní sa s novými chuťami rozkošné! No niekedy zábava práve tu končí... Jedny deti nechcú jesť domáce, len kupované. Druhé naopak. Iné zas nechcú jesť vôbec nič. Jedáci potom nemajú dna.
Mamy sú na tom tiež všelijako. Niektoré nestíhajú variť, u iných sa vyvára od rána. Sú aj také, ktoré majú s deťmi stále nejaké aktivity a kupovanú výživu vždy po ruke. A ďalšie sa váry nevzdávajú, ani keď idú na cesty. Ktoré sú na tom lepšie?

Fyziologické fakty

• dozrievanie renálnych a gastrointestinálnych funkcií je ukončené vo veku 4 mesiacov, preto sa zavádzanie príkmov neodporúča skôr,
• plne dojčeným deťom sa príkrmy pridajú v 6. mesiaci života, pretože výživa výhradne materinským mliekom je už nedostačujúca (pre nízky obsah zinku, železa, proteínov)
• u detí na umelom mlieku sa s prikrmovaním začína v ukončenom 4. mesiaci
• trávenie a enzymatické funkcie zažívacieho traktu sa musia na prechod na pevnú stravu adaptovať. Preto sa telo naštartuje jednozložkovými príkrmami zeleninového druhu, po 10 – 14 dňoch sa pridá mäso, neskôr ovocie.

Fakty o podávaní príkrmov

• optimálna konzumácia tukov má byť 25 % a bielkovín 15 % z celkového energetického príjmu
• zdrojom železa je mäso, ktoré sa podáva deťom šesťkrát týždenne (inak hrozí anémia z nedostatku železa)
• od 6. mesiaca môže dojča konzumovať mletú a polotuhú stravu, v 8. mesiaci sa jazyk stáva flexibilnejší, schopný žuvať a prehĺtať tuhšiu „hrudkovanú“ stravu. Od 9. do 12. mesiaca môže väčšina detí dostať pokrájanú stravu. Pre lepšiu manuálnu zručnosť majú v tomto období samé konzumovať potravu lyžičkou, alebo rukou. Ak sa dieťaťu mixuje strava neustále do 10. mesiaca života, môžu nastať problémy v stravovacích návykoch v neskoršom období - odmieta tuhšiu stravu.
• v rámci prevencie zubného kazu je dôležité vylúčiť sladké nápoje a džúsy, ktoré nemajú byť súčasťou dojčenskej stravy
• do príkrmov nepridávajte soľ, hrozí riziko vysokého krvného tlaku v dospelosti
• neprisládzajte cukrom, ani medom. Med by vôbec nemal byť podávaný deťom do 12. mesiaca života pre riziko botulinizmu. Môže totiž obsahovať spóry Clostridium botulinum.

Domáce príkrmy

Varenie isto zaberie čas, no pri dobrej organizácii a spánkovom režime dieťaťa počas dňa, ho hravo zvládnete. Pediatrička Elena Prokopová vo svojich materiáloch o príkrmoch odporúča prípravu vo vode, alebo na pare. Mama môže ľahko nakombinovať pre dieťa potraviny, ktoré má rado a sú, vzhľadom na jeho vek, vhodné. Domáce príkrmy tak majú pestrejšie chute. Poznáte i presný pomer jednotlivých surovín.

Ak sú jedlá pripravené z čerstvých surovín a ihneď podávané, majú viac vitamínov. Sú oveľa lacnejšie, než kupované.

Avšak zelenina a ovocie kúpené v obchodoch môžu obsahovať dusičnany. Ak by ste sa aj rozhodli pestovať ich na vlastnej záhrade a pôdu vôbec nehnojiť, predsa len sa tam ľahko môžu dostať. A to vodou, ktorou by ste ich polievali. Navštívte bio potraviny, alebo sa obráťte na bio pestovateľa.

Pri príprave hrozí aj väčšie riziko kontaminácie baktériami. Toto väčšinou končí hnačkami. Dôležité je dbať na dostatočnú hygienu, aj dostatočný čas varenia.

Na cesty sa doma pripravované príkmy veľmi neodporúčajú. Podmienky na skladovanie nie sú v tomto prípade vhodné, ani stále.

Kupované príkrmy

Kupované príkrmy sú vďaka sterilizácii mikrobiálne nezávadné. Ale práve pri sterilizácii, ktorá prebieha pri vyšších teplotách, dochádza aj k väčším stratám vitamínov.

V súčasnosti je kontrolovaný obsah niektorých, pre organizmus zaťažujúcich, látok. Ide najmä o obsah sodíka (maximálne 200 mg v 100 g príkrmu), olova (0, 00 mg), ortuti (0,00 mg) a dusičnanov (maximálne 200 mg na 1 kg príkrmu).

Pri nákupe si preto istotne preštudujte etiketu. Nejde len o spomínané zložky, ale aj o dátum výroby. Čím je príkrm čerstvejší, tým lepšie. Neprehliadnite ani vek dieťaťa, pre ktorý je daná výživa určená. Pozor na alergény. Jahodová si na vášho drobca určite počká.

Jednotliví výrobcovia detských príkrmov sú podrobení mnohým testom. V českom Zdravotnom ústave, v Hradci Králové, takéto testovanie podstúpilo hneď niekoľko, aj u nás dostupných, značiek. Obstáli veľmi dobre! Výsledky ukázali, že 12 zo 14 hotových príkrmov bolo obsahovo úplne v poriadku. Pracovníci ústavu pripravili pre porovanie, aj príkrmy z domácich surovín. Na počudovanie, práve tie obsahovali viac dusičnanov.  

To, čo je najvhodnejšie, vám asi ukáže až prax s vašim vlastným dieťaťom. Nezabúdajte však, že pestrá strava je základ. A to platí aj pre varené a aj pre kupované príkrmy.

Prečítajte si, čo by ste ešte mali vedieť o detských príkrmoch 

Foto: pixabay.com