Dojčenie je krásne spojenie medzi mamou a dieťatkom. Navyše je veľmi praktické, pretože pitie a papanie pre bábätko máte vždy so sebou, nech už sa vyberiete kamkoľvek. No a nakoniec neprevetrá peňaženku tak, ako kúpa umelého mliečka. Dojčenie ale nemusí byť až takou samozrejmosťou, ako sa to na prvý pohľad javí. Málokto vie, že sa za ním môže skrývať aj veľa bolesti a sĺz, kým sa stane naozaj tým krásnym putom.

S bolestivými bradavkami, krvavými ragádami či dokonca hnisajúcimi ranami sa stretla nejedna dojčiaca mama. Niekedy sú bolesti až také veľké, že žena už nemá silu bojovať a dojčenia sa radšej vzdá. Čo radia skúsené mamičky? Ako sa vyvarovať podobným scenárom?

O bradavky sa starajte už od začiatku

"Ja dojčím bezbolestne už 3. dieťatko od prvého dňa. A moja finta na bradavky je, že som si ich už v pôrodnici po každom jednom dojčení "zaliehovala". Túto fintu mi poradila pred pôrodom kamoška lekárnička. Vezmeš si ten 60-percentný lieh, čo sa tým ošetruje aj pupočníkový pahýľ, a dáš si ho priamo na bradavky. Prvé dni to štípe, ale časom si zvykneš a ako kamoška vravela, je to aj dezinfekcia, aj to vysušuje zároveň a vyprchá to z kože rýchlo, netreba to omývať ako niektoré mastičky pred dojčením. Ja som s liehovaním prestala asi po 4 týždňoch, keď som už mala pocit, že je to v pohode, ale hlavne prvé dni a týždne sú rozhodujúce," radí ako na prevenciu bolestivých bradaviek mamička na fóre Modrý koník.
Ak je to čo i len trochu možné, nedávajte bábätku cumlík. "Používaním cumlíka si niektoré detičky pokazia prisatie - cumeľ totiž dudluje úplne iným spôsobom, akým sa správne prisáva na prsník. Ak sa týmto spôsobom ako na cumlík začnú prisávať aj na prsník, môžu žene veľmi ublížiť. Preto aj cumlík môže zapríčiniť bolesť bradaviek," vysvetľuje druhá a ďalšia dodáva: "Bolesti sa dá predísť správnym prisatím a nepoužívaním cumlíka."

Nie ste v tom sama

V pôrodnici sa väčšinou v otázke dojčenia nevenujú ženám dostatočne. A tak mamičky skúšajú, sú z neúspechu frustrované a majú pocit, že dojčenie je hotová veda. Prvé týždne bývajú pre mliečko najdôležitejšie, preto ak má žena problém, s ktorým si nevie sama poradiť, odporúča sa kontaktovať laktačnú poradkyňu. Mamičky, ktoré tak urobili, nedajú na tieto skúsené ženy dopustiť. "Popraskanie bradaviek vzniká nesprávnym priložením a potom sa už ťažko hojí, ak sa nezlepší priloženie bábätka. Ja som vyskúšala všetko - mastičky z lekárne, klobúčiky, náplaste, lanolín, nekojiť z jedného prsníka, kým sa nezahojí a potom vystriedať, nenatierať, nechávať voľne na vzduchu - nič nepomohlo. Zachránila nás až laktačná poradkyňa, keď mala dcérka týždeň a už vtedy mi namiesto mliečka ťahala krv a rozbehol sa mi aj zápal prsníka s parádnymi horúčkami. Takže odporúčam rýchlo kontaktovať poradkyňu. Pomohla mi zlepšiť priloženie a ukázala veľmi pohodlné polohy na dojčenie. Dnes má malá 2 mesiace a dojčíme bez bolesti ostošesť," neskrýva svoju spokojnosť jedna z diskutujúcich mamičiek. Laktačné poradkyne už pomohli mnohým mamám, ovládajú rôzne techniky dojčenia a vedia poradiť aj v prípade bolestivých či krvavých bradaviek. "Treba si skontrolovať s laktačnou poradkyňou prisatie, pretože je pravdepodobne zlé, ak máš bradavky tak zničené. Nie je to nič strašné, laktačná ti ukáže, ako máš bábo pri kojení správne držať a ako má mať pusku a jazýček, aby ťa nič nebolelo. Sú veľmi milé, netreba sa brániť priamej rade," radí monyccka zúfalej mamine.

Bojujete s mokrou postieľkou aj niekoľkokrát za noc? Alebo je neodmysliteľnou súčasťou pyžamka plienka, s ktorou je už podľa vás načase skoncovať? Nezúfajte, nejedného rodiča máta, kedy a najmä ako odplienkovať dieťa nadobro. I keď zaručené návody by ste len ťažko hľadali, možno je dobré vyskúšať aspoň zopár tipov mám, ktoré si tým tiež prešli a nakoniec to ich drobci zvládli.

Kedy skoncovať s nočnou plienkou?

Odúčanie od plienok je skôr pocitová záležitosť, nikto vám preto nevie povedať, kedy je ten správny čas začať. U väčšiny detí sa to deje postupne, teda najskôr prestanú nosiť plienočku cez deň, potom cez denný spánok a nakoniec aj v noci. Nájdu sa však aj mamičky, ktoré sa rozhodnú pre radikálne riešenie, ako tomu bolo v tomto prípade: "U nás to bolo všetko naraz. Jednoducho sa malej povedalo, že plienočky už nie sú, že budeme chodiť na záchod. Nedávala som jej ani na spinkanie, dala som jej prebaľovaciu podložku pod plachtu. A super, nehoda sa jej stala možno raz. Mala dva roky a mesiac. Samozrejme, že sme predtým skúšali cez deň, ale keď som sa stále pýtala na cikanie a aj tak sa mi docikala, rovno sme plienočku vrátili a skúsili sme povedzme za dva týždne." Občasná nehoda sa môže pritrafiť aj u menších školákov, no pokiaľ sa to po 5. roku stáva často alebo pravidelne, je vhodné obrátiť sa na odborníka.

Dôležité je správne načasovanie aj z pohľadu ročného obdobia, nielen veku dieťaťa. Asi každá mama vie, že odúčať deti v zime je nezmysel. Nie je ničím ojedinelým, že keď už drobec v lete behá bez problémov bez plienok, s prvým ochladením sa začnú stávať nehody. "My sme začali až vo veku dva a pol roka v lete, lebo v zime to nemalo zmysel, vždy sa pocikal. Ale dlho už v noci spal tak, že mal do rána suchú plienku, tak som ho dala spať bez nej a bolo to ok. Ibaže na druhú noc sa pocikal. Asi je ten detský zadoček už navyknutý na to, že ho tá plienka hreje, ale tak som sa nevzdala, skúsila som ďalšiu noc a odvtedy nemáme v noci plienky, samozrejme cez deň tiež od leta," potvrdzuje príspevok na fóre Modrý koník. Navyše spaním v zime v mokrej postieľke si koledujete o prechladnutie a ani opraná bielizeň neschne tak rýchlo, ako by človek potreboval 🙂  

Čakať na suchú plienku alebo nie?

Ani v tomto nie sú mamičky jednotné. Kým jedny tvrdia, že suchá plienka je jasným signálom na odúčanie na noc, iné na tú suchú plienku čakajú márne. Pokiaľ si myslíte, že drobec by to už mohol zvládnuť a je podľa vás najvyšší čas, nebojte sa ísť do toho. "Ja mám odskúšané, že treba dať nepremokavú plachtu, spaciu plienku radikálne zrušiť a hotovo. Vyskúšať to tak na týždeň a ak sa bude denne pocikávať, tak by som plienku na noc vrátila a vyskúšala zase o mesiac, dva. Keď budete čakať, kým bude plienka suchá, tak sa možno nedočkáte - decká sú pohodlné, a keď vedia, že majú plienku, tak sa na nočník neunúvajú," vyjadrila svoj názor na fóre jedna mamička. "Nelka začala chodiť na nočník mesiac predtým, ako mala dva a pol roka. Plienku som jej ale na spanie dávala a vždy po prebudení bola plná. Raz som jej poobede zabudla dať a nepocikala sa. Odvtedy bola poobede bez plienky a o pár dní sme to vyskúšali aj na noc. Keď mala dva a pol roka, bola komplet odplienkovaná," opisuje svoju skúsenosť ďalšia z diskutujúcich.

Je úplne prirodzené, keď malé deti ochutnávajú všetko, čo im príde pod ruku. Nie nadarmo sa vraví, že dieťa poznáva svet ústami. Väčšina mám nerobí drámu z toho, keď si dá dieťa do úst za hrsť piesku, hliny, zahryzne do mydla, či si potajomky odtrhne kúsok papiera. Čo ale robiť, keď dieťaťu takéto "dobroty" zachutia? Existuje na to vôbec nejaké vysvetlenie?

Takáto porucha, kedy človek konzumuje nejedlé veci, sa volá Pica (pika) syndróm. Stretne sa s ním asi každé tretie až štvrté dieťa vo veku od 2 do 4 rokov. Nemusí to ale nič znamenať. Vo väčšine prípadov ide len o zvedavosť a postupne sa tento problém vytratí aj sám.

Pica syndróm je veľkou záhadou

Nejde totiž o chorobu, ale o príznak čohosi, čo nepoznáme. Ako k tomu dôjde a čo s tým urobiť, nikto presne nevie. Pica syndróm môže naznačovať, že telu chýbajú nejaké živiny alebo minerálne látky, no vyskytuje sa aj u detí a dospelých, ktorí majú pestrú a pravidelnú stravu a hodnoty minerálnych látok v norme.  

Ak spozorujete, že vaše dieťa, ktoré je už dosť rozumné na to, aby pochopilo, že nejedlé veci nepatria do úst a aj napriek tomu konzumuje nezvyčajné veci ako hlinu, piesok, zubnú pastu, vlasy, kriedu, papier, mydlo a podobne, mali by ste vyhľadať odborníka.

Riešte to!

Odúčanie od dennej plienky už máte za sebou, no s tou nočnou sa to stále akosi nedarí. Pokiaľ má drobec tri či štyri roky, máte stále čas s plienočkou na noc zabojovať. Ak sa to ale nepodarí, kým dovŕši 5 rokov, návštevu lekára by ste nemali príliš odkladať.

Nočné pomočovanie trápi dve z desiatich detí vo veku 5 rokov a môže pretrvávať do puberty, v 2 % prípadov dokonca až do dospelosti. Ak ste sa teda stretli s názorom, že každé dieťa sa raz odnaučí od plienky a nikto dospelý sa nepocikáva, nie je to celkom tak. Problémy s pocikávaním trápia dievčatá aj chlapcov, i keď u chlapcov to býva častejšie.

Nočné pomočovanie (primárna nočná enuréza) je nekontrolovaný únik moču počas spánku, a to nočného aj denného, u detí starších ako 5 rokov. Človek dokáže kontrolovať tvorbu moču a samotné močenie. Táto schopnosť sa v detstve postupne vyvíja, u niekoho skôr, u iného neskôr. Dieťa dokáže prevziať kontrolu nad cikaním najskôr cez deň a potom aj v noci, len ojedinele sa úplne zbaví plienok naraz. 

Prečo sa dieťa pocikáva?

Mnohí sa mylne domnievajú, že dieťa, ktoré sa v noci pocikáva, je vystresované a nešťastné. I keď stres, napríklad v dôsledku hádok alebo rozvodu rodičov, môže byť tiež spúšťačom tohto problému, vo väčšine prípadov treba hľadať príčinu inde.

Dozrievanie centrálneho nervového systému zohráva veľkú úlohu, pretože vďaka nemu si dieťa začne uvedomovať plný močový mechúr a potrebu ísť cikať. To sa väčšinou udeje okolo roka a pol, kedy sa odporúča začať s odúčaním od dennej plienky. Pokiaľ je toto dozrievanie u dieťatka oneskorené, môže to celý proces skomplikovať.  

Bruško pomaly rastie a čas na kúpu detskej postieľky sa kráti. Ešte stále nemáte jasno, akú vášmu novému prírastku zaobstarať? Na čo okrem ceny sa pri výbere zamerať? V obchodoch a na internete na vás vyskakujú postieľky od výmyslu sveta. Drevená, kovová, cestovná, taká, či onaká. Kto sa v tom má vlastne vyznať?

Pri výbere postieľky sa zamerajte na tri hlavné veci a určite kúpu neoľutujete:

1. Postieľka musí vyhovovať aj vašim potrebám. Stanoviť by ste si mali finančný limit, ale tiež popremýšľať, aké nároky na ňu budete mať po pôrode.
2. Bábätko sa v nej musí cítiť dobre, keďže v nej bude najbližšie mesiace tráviť veľa času a nezabúdajte ani na jeho bezpečnosť.
3. No a nakoniec by sa mala hodiť do izbičky alebo spálne, podľa toho, kam ju plánujete postaviť.

Klasická postieľka

Detské postieľky sa väčšinou vyrábajú z dreva, no natrafiť môžete aj na kovové. Materiál ale určite nie je až taký podstatný a každý má svoje pre aj proti. Kým kov je určite studenší a väčšinou pôsobí aj menej útulne, je menej náchylný na škrabance. Na druhej strane, ak sa drobec pri otáčaní alebo jašení v postieľke udrie, v tej kovovej to asi zabolí o čosi viac.

Dôležitejšie sú ale funkcie postieľky - polohovateľný rošt, spúšťací bok, vyberateľné tyčky, úložný priestor, kolieska, rošt... V tom všetkom by ste mali mať jasno predtým, než sa vyberiete do obchodu. "Ja odporúčam takú, kde sa dá stiahnuť jedna bočnica. Je to praktickejšie. A nie takú, čo je veľmi hlboká a nedá sa nastavovať rošt," odporúča mamička vo fóre. 
"My sme kúpili obyčajnú polohovateľnú, teda dá sa dať na tri stupne. Nedá sa dať ale dole bočnica, čo som už oľutovala, že som na tom šetrila... Malá bola s nami v posteli, ale som si povedala dosť a jednu bočnicu sme odšraubovali, a tak krásne tam teraz spinká, cíti sa ako s nami na jednej lodi a dosiahnem na ňu kedykoľvek," pripája sa so svojou skúsenosťou ďalšia mamina.

Drevená kolíska - po bokoch jemné volány, a celá tá krása prekrytá baldachýnom, má isto stoje čaro. Ak je navyše zdedená po rodinných predkoch, hodnotu má o to väčšiu. 
Pokiaľ kolíske neodoláte, treba počítať s tým, že to bude investícia navyše, pretože skôr či neskôr budete potrebovať aj postieľku.

Kolíska má svoje výhody, ale aj nevýhody. Rozhodovanie, či si ju zaobstarať nestavajte na otázke: Kúpime postieľku alebo kolísku? 
"My sme kolísku nepoužívali. Podľa mňa je to predražená zbytočnosť a myslím si, že nie je dobré učiť dieťa zaspávať kolísaním," myslí si o kúpe kolísky mamička vo fóre. Nájdu sa ale aj také, ktoré na ňu nedajú dopustiť. 
"Máme postieľku aj u našich aj doma, je to bezpečnejšie a kolíska má veľmi krátke využitie, podľa mňa sa oplatí kolíska, iba ak ti ju má kto požičať, na tých pár mesiacov sa kupovať neoplatí a postieľku budeš musieť mať tak či tak," radí mamička vo fóre.

Menšie rozmery

Veľkým plusom sú isto jej rozmery. Keďže je menšia, hodí sa skvele do stiesnenejších priestorov. Mnohé mamičky ju majú len na denné spanie, napríklad v obývačke alebo kuchyni. "Ja mám kolísku, malá má 8 mesiacov a cez deň tam spinkáva, má aj kolieska, tak si ju môžem presúvať. Teraz je už v nej tak akurát, ale hádam ešte mesiac - dva použijeme," podelila sa o svoju spokojnosť jedna z mamičiek na Modrom koníku. 
Tým, že je kolíska menšia, poskytuje zároveň bábätku väčší pocit bezpečia a nie je tam také stratené ako vo veľkej postieľke. Jemné hojdanie pomáha pri uspávaní a upokojení bábätka, i keď pravdou je, že si na tento spôsob uspávania môže ľahko navyknúť a pri prechode na postieľku bude mať problém zaspať bez hojdania. Kolíska zároveň rozvíja u bábätka zmysel pre rovnováhu.

Pozor na bočnice

Jej menšie rozmery nie sú len výhodou. Keďže má väčšina kolísok na dĺžku len cca 95 cm, bábätko z nej pomerne rýchlo vyrastie. Nižšie bočnice sú zároveň nebezpečné, keď sa už dieťatko prevaľuje a ťahá do sedu.
"Ja som mala kolísku pri prvom bábätku. Bola ešte po mne a mala som ju v obývačke, lebo tam sa mi nezmestí postieľka a chcela som mať malého na očiach. Používali sme ju 3,5 mesiaca, potom sa začal točiť na bruško a išiel do postieľky. Pri dcére som kolísku nepoužívala, lebo som sa bála, že ju z toho jej akčný brat vysype. Kolísku som mala u našich, kde bola dcérka, keď ju varovala babka. Podľa mňa to je krásna investícia," neskrýva nadšenie jedna z diskutujúcich mamičiek.

Tak veľmi ste túžili po dieťatku a boli ste pre neho ochotná obetovať čokoľvek, aj svoje krivky. A i keď sa s odstupom času pozriete na ten malý poklad a poviete si, že to naozaj stálo za to, občas prídu chvíle, keď sa na seba zahľadíte do zrkadla a zatúžite po atraktívnejšej postave. Dvojdielne plavky alebo tričko, ktoré by odhalilo vaše popôrodné bruško, už viac nemajú miesto vo vašom šatníku. Budete ho musieť skrývať naveky, alebo sa s tým dá ešte niečo urobiť?

Rozostúpené svaly nie sú tuk

Počas tehotenstva ste pribrali a nemienite to nechať len tak. Dohodnete si stráženie a bežíte zhodiť nadbytočné kilá do posilňovne, alebo uprednostníte cvičenie doma, kým bábätko spokojne spinká. Poctivo cvičíte brušáky už niekoľko mesiacov, no vaše brucho stále nevyzerá tak, ako by ste chceli. Ako je to možné?

Pokiaľ sa vám bruško nevrátilo do pôvodného stavu 6 až 8 týždňov po pôrode a je stále vystúpené a ovisnuté, pravdepodobne pôjde o diastázu priamych brušných svalov. O čom je reč? Za normálnych okolností drží pokope pravú a ľavú stranu brušného svalu väzivo. Počas tehotenstva je však naň v dôsledku narastajúceho bruška vyvíjaný neprimeraný tlak, ktorý môže viesť až k jeho uvoľneniu. Vďaka tomu neudrží toto väzivo brušné svaly, a tak sa medzi oboma polovicami vytvorí medzera, ktorá sa zvyčajne ťahá od hrudnej kosti až k pupku. Nahmatáte ju, keď si ľahnete na brucho, pokrčíte nohy a hlavu nadvihnete z podložky ako pri brušáku. 

Zbavte sa popôrodného bruška raz a navždy

Ženy, ktoré sa rozhodli bojovať s týmto estetickým problémom, jednoznačne tvrdia: Diastáza priamych brušných svalov sa dá riešiť, avšak nejde to zo dňa na deň. Čo im pomohlo a čo naopak nefungovalo vôbec?

Bábätko je napapané a teraz je načase si odgrgnúť. Ale čo to? Mlieko je vonku! Poviete si, že sa asi priveľmi najedlo a toto bolo v brušku proste navyše. Zrazu však zistíte, že sa podobný scenár opakuje stále častejšie, aj niekoľkokrát denne. Reflux je u bábätiek veľmi častý. Otázka ale znie, čo s ním a prečo ho nebrať na ľahkú váhu?

Reflux je spôsobený dočasnou nezrelosťou tráviaceho traktu bábätka. Po jedení by sa mal zvierač medzi žalúdkom a pažerákom uzavrieť, čo sa v tomto prípade nestane. Zjedené mlieko sa tak spolu so žalúdočnou kyselinou dostáva späť do pažeráka. Niektoré deti zvyknú grckať menšie množstvo mliečka, u iných to ide doslova prúdom, a to buď krátko po jedle, alebo aj hodinu či dve po ňom. Ale aj deti, ktoré negrckajú, môžu trpieť refluxom. Ten sa prejaví pálením záhy, plynatosťou, bolesťou bruška, vypínaním chrbátika pri papaní, častým čkaním, odgrgnutím s kyslastým nádychom, nespokojnosťou pri dojčení či podráždenosťou. Reflux býva dedičný, preto ak ste ho v detstve mali vy alebo váš partner, je dosť pravdepodobné, že sa mu nevyhne ani váš potomok.

Reflux by mal časom prejsť sám

Je pravdou, že pri prechode na tuhú stravu by sa mal reflux postupne vytratiť, no asi 0,5 % detí ním trpí aj neskôr, dokonca sa môže objaviť aj v dospelosti. Spočiatku zdanlivo malý problém môže tiež prerásť do refluxnej choroby, a tá vyústiť až do poškodenia pažeráka, čo sa prejaví jeho zápalom, vredmi či zrastami. U väčšiny bábätiek sa ale reflux objaví okolo 4. mesiaca a postupne vymizne pred dovŕšením jedného roka. 

Bábätko sa nemusí trápiť

I keď reflux neprerástol do závažnejšej diagnózy a bábätko pekne priberá, nemusíte len nečinne čakať, kým toto obdobie trápenia prejde. Skúste niektorý z nasledujúcich tipov, ktoré mamičky s rovnakým problémom vyskúšali a pomohli im preklenúť toto náročné obdobie. 

1. Po dojčení, resp. kŕmení z fľašky nechajte bábätko vždy odgrgnúť. Nenatriasajte ho, len ho držte vo vyvýšenej polohe.
2. Ak vám bábätko zaspí počas papania, držte ho vo vyvýšenej polohe ešte aspoň 10 minút.
3. Po jedle ho môžete nechať ešte nejakú chvíľu vo vyvýšenej polohe, napríklad v kresielku alebo vankúši na dojčenie, ktorý zároveň slúži ako relaxačný vankúš pre bábätko.
4. Prebaľujte ho vždy pred kŕmení a po jedle s ním manipulujte čo najmenej.
5. Polohovanie bábätka je veľmi dôležité. Matrac v postieľke by mal byť vyvýšený so sklonom asi 30 stupňov. Je vhodné, dávať spať bábätko mierne na bok, nie na chrbát.
6. So správnym polohovaním bábätka vám pomôže aj klinový vankúš, ktorý sa vyrába špeciálne pre deti trpiace refluxom.
7. Nebojte sa obrátiť na laktačnú poradkyňu. Problém môže byť aj v polohe, v akej dieťatko dojčíte, zlé ťahanie mlieka bábätkom, alebo akákoľvek iná drobnosť, ktorá vám možno uniká.
8. Bábätká zvyknú mlieko doslova hltať, čo môžete skúsiť zmierniť napríklad prerušovaním dojčením. Nechajte ho chvíľu ťahať, potom ho dajte odgrgnúť, znova mu ponúknite prsník a zase ho dajte odgrgnúť. Alebo môžete skúsiť častejšie papanie v menších množstvách, čo asi tých väčších hladošov veľmi nepoteší.
9. Ak pije bábätko z fľašky, skúste sa v obchode poobzerať po antikolikových, vďaka ktorým sa počas papania nenahltá vzduchu.
10. U niektorých detí môže reflux zhoršiť aj pitie čajov s feniklom, anízom a rascou, ktoré sa bežne používajú pri plynatosti. Možno je to aj váš prípad. Ak sa rozhodnete tieto čaje bábätku vysadiť a dojčíte, nezabudnite, že ich nesmiete piť ani vy.
11. Pokiaľ nedojčíte, vyskúšajte špeciálne antirefluxné mlieka. Poraďte sa prípadne s detskou lekárkou, ktorá vám ich môže predpísať aj na recept.
12. Aj pre dojčiace mamy je tu pomoc v podobe prípravku na zahustenie mlieka, ktoré sa môže pridať do odstriekaného materského mlieka alebo podávať pred a počas dojčenia lyžičkou, pokiaľ nechcete bábätko kŕmiť z fľašky.
13. Reflux je v každom prípade dobré konzultovať s detskou lekárkou, ktorá bábätko vyšetrí a v prípade potreby aj nasadí lieky na pálenie záhy a zmiernenie prekyslenia žalúdka. U detí sa však môžu tzv. antacidá užívať len krátkodobo.

Na niektorých ženách nie je už pár dní po pôrode vidieť, že vôbec rodili. Tie, ktoré toľko šťastia nemali, zvyčajne s popôrodnými kilami bojujú ešte niekoľko mesiacov po narodení bábätka. Nie vždy treba ale za ovisnutým a vystúpeným bruškom hľadať tukové vankúšiky. Pokiaľ vaše brucho nevyzerá 2 mesiace po pôrode ako predtým, môže to mať na svedomí diastáza priamych brušných svalov.

Diastáza je rozstup priamych brušných svalov. Počas tehotenstva je v dôsledku rastúceho bruška vyvíjaný na prednú brušnú stenu neprimeraný tlak, ktorý vedie k uvoľneniu väziva medzi pravou a ľavou stranou brušného svalu, čím sa vytvorí medzera. Tá sa môže ťahať cez stred brucha od hrudnej kosti až k pupku.

Ako sa dá diastáza nahmatať

Ľahnite si na chrbát, pokrčte nohy, brucho pritom nesťahujte a pomaly dvihnite hlavu k hrudníku. V tejto polohe skúste nahmatať otvor medzi pravým a ľavým svalom brucha, v oblasti nad a pod pupkom. Závažnosť diastázy priamych brušných svalov sa meria počtom prstov. Ak si nahmatáte rozstup medzi svalmi široký na 2 až 3 prsty, je to normálne. Pokiaľ je to viac, mali by ste to riešiť.

Cvičiť, cvičiť, cvičiť

Neviete si pri bábätku nájsť chvíľku pre seba? Nezúfajte! Dobrou správou je, že diastáza priamych brušných svalov sa dá riešiť kedykoľvek, aj niekoľko rokov po pôrode. Keď sa už ale rozhodnete začať, cvičte správne a pravidelne. Nemusíte robiť všetky cviky, ktoré nájdete na internete. Vyberte si tie, ktoré vám vyhovujú a najmä cvičte opatrne, aby ste si neprivodili pruh. Nie je dôležitá kvantita, ale kvalita prevedených cvikov. Počas cvičenia môžete použiť ako pomôcku sťahujúci pás.

A je to tu! Zase potrebuje kakať a len behá a plače, alebo sa uteká skryť do izby, no ani za svet si nesadne na nočník, aby to šlo z bruška von. Trvá to už dlhé mesiace a vy sa stále pýtate, prečo má z toho takú traumu, a kedy vlastne nastal ten zlom? Trauma z kakania nie je nič ojedinelé a trpí ňou veľa detí, dokonca aj takých, ktoré už s plienkou dávno skoncovali. Ako si s tým poradiť?

Čo sa v tej malej hlávke udeje, že nastane takýto blok? Najčastejšie za tým stojí zlá skúsenosť s tvrdou stolicou. Stačí jedno bolestivé vyprádzňovanie a problém môže byť na svete. 

Odborníci tiež nie nadarmo upozorňujú na to, že kakanie sa pred deťmi nemá spájať s negatívnymi pocitmi. Nikdy preto pred dieťatkom nehovorte: "Fuj, to smrdí! Fuj, ty si sa pokakal! Pozri, aké škaredé a smradľavé hovienko." Skrátka sa vyvarujte čohokoľvek, čo by mohlo v dieťati vyvolať pocit, že kakanie je zlé, inak sa to môže obrátiť proti vám.

Čo asi drobec prežíva?

Máte pocit, že robíte všetko správne. Neustále sa s ním rozprávate o tom, že kakanie je normálne, všetci to robíme a nič na tom nie je, jednoducho to treba dostať von a hotovo. Čo na tom nechápe? Skúsili ste sa ale niekedy pozrieť na tieto rozhovory aj z jeho strany? Sadnete si večer so svojou polovičkou k filmu a začnete sa baviť o tom, že dnes ste sa nemohli vyprázdniť a rozoberáte túto tému deň čo deň? Sadnete si na záchod a vôbec vám nevadí, že sa pri tom na vás pozerá aj druhý člen domácnosti? Keď vám je v práci treba, už sa tešíte, ako si sadnete na záchod a váš kolega z vedľajšej kabínky si vypočuje všetky tie zvuky, pretože je to normálne a prirodzené? To asi nie! Veľká potreba je veľmi intímna nielen pre dospelý, ale aj pre deti a preto by sme mali k tomuto problému podľa toho aj pristupovať.

Na každého iný meter