🤬 Čo robíte, keď vás ovládne hnev?
🌿 Hnev nie je problém. Problém je, že väčšinu z nás nikdy nenaučili, čo s ním robiť. Tlak na neustály výkon z nás robí stroje, ktoré namiesto autentického spracovania emócií len vrstvia racionálne obhajoby a potláčajú vlastný hnev. Keď vás niečo vytočí alebo preťaží, automaticky prepínate do obrannej reakcie, obviňujete okolie, alebo naopak všetko dusíte v sebe a hráte formu. Tento vnútorný chaos sa postupne mení na chronickú únavu, stratu zmyslu a pocit, že hoci máte všetko, nemáte vlastne nič.
🧠 Keď pomenujete svoju emóciu slovami, aktivita v amygdale, časti mozgu spojenej s intenzívnymi emóciami, sa môže znížiť a viac sa zapája prefrontálna kôra, ktorá podporuje reguláciu správania. Jednoduché „som nahnevaný“ nie je banalita. Je to spôsob, ako mozgu pomôcť spracovať to, čo sa deje.
🧠 Krátka chôdza alebo pohyb pomáha znižovať fyziologické napätie. Neodstráni problém, ale znižuje intenzitu stresovej reakcie, takže sa k situácii vrátite s väčším nadhľadom.
🧠 Vnímanie hraníc a schopnosť povedať „nie“ nie je otázkou pevnej vôle, ale schopnosti naviazať kontakt s vlastným telom. Ak nevieme zachytiť fyzické signály frustrácie včas, reagujeme buď výbuchom, alebo totálnym stiahnutím sa do seba, hoci jediné, čo sme potrebovali, bolo odísť na pokojné miesto a zmeniť perspektívu.
❓Ak vaše emócie vždy čakajú, kým budete mať čas, kedy ste naposledy dali čas vy svojim emóciám?
🎨 Presne preto má zmysel vytvoriť si vlastný "plán prvej pomoci", keď prídu silné emócie. Nejde o detské rady. Ide o spôsoby, ktoré pomáhajú nervovému systému vrátiť sa do rovnováhy. Keď namiesto ďalšieho rozumového rozboru vezmete papier, farby alebo hlinu a bez posudzovania naň prenesiete to, čo vás hnevá či ťaží, stiahnete pretlak z hlavy priamo do hmoty. Hranice, vyčerpanie či potlačený hnev sa na papieri stanú hmatateľnými, zrazu ich vidíte pred sebou, môžete ich pretvoriť, pomenovať a získať od nich zdravý odstup.
Aj ja som na manžela použila bielu lož
Finančná nevera je zatajovanie príjmov či výdavkov pred partnerom. „Patrí do škály klamania a podvádzania,“ vraví Jolana Kusá, ktorá sa viac ako 40 rokov venuje párovej terapii.
V podcaste Tridsiatnik vysvetľuje, že finančná nevera môže byť deštruktívnejšia ako „klasická“ sexuálna nevera.
Okrem samotnej finančnej nevery rozoberá aj to, ako by si páry mali zosúladiť svoje financie. „Urobiť si drobné radosti by malo byť v partnerstve tolerované. Je to spojené so žičlivosťou, ktorú by sme si mali navzájom dopriať. Otázkou je len miera – malo by to byť tak, aby to neohrozilo bazálny rozpočet.“
🤷♀️ Čo ak problém nie je v správaní, ale v tom, čo sa za ním skrýva?
👶 Predstavte si dieťa, ktoré kričí, vzdoruje alebo sa uzatvára do seba. Väčšina dospelých vidí len to, čo je na povrchu. Rovnako sa však správame aj k sebe. Keď sme podráždení, unavení alebo nás všetko rozčuľuje, snažíme sa "opraviť správanie". Lenže podobne ako ľadovec, aj človek ukazuje svetu iba malú časť toho, čo sa v ňom naozaj odohráva.
🧠 Neurobiológia potlačenia. Keď spracovávate emóciu čisto slovne, aktivujete Brocovu oblasť v ľavej hemisfére. Pri hlbokom strese alebo traumách sa však táto oblasť vypína.
🧠 Teória metafora ľadovca vo vývinovej psychológii. Až 80% nášho správania je riadených podvedomými potrebami. Správanie, ktoré dnes považujete za svoju „zlozvykovú vlastnosť“ (napr. perfekcionizmus či vyhýbanie sa konfliktom), bol pôvodne váš jediný detský obranný mechanizmus na získanie lásky a bezpečia.
🧠 Správanie je často iba spôsob, akým človek komunikuje nenaplnené potreby. Platí to u detí aj u dospelých. Keď nevieme pomenovať, čo prežívame, telo a správanie to urobia za nás.
❓ Ak by vaše emócie nemuseli kričať cez únavu, podráždenosť alebo ticho, čo by vám povedali?
🎨 Kreslenie či maľovanie dokáže pomôcť spracovať emócie aj vtedy, keď na ne chýbajú slová. Práve preto sa arteterapia využíva ako podporná metóda pri strese, vyhorení či náročných životných obdobiach, nejde o výkon ani talent, ale o bezpečný spôsob sebavyjadrenia.
Muži často nevedia požiadať o pomoc
Martina Horňáková, ktorú väčšina Slovenska pozná ako Momu, začala tvoriť obsah na internete ešte ako dieťa. Dospievala pred očami státisícov ľudí. Úspechy a chyby, ktoré väčšina z nás robí v súkromí, robila verejne. Za tie roky sa menili jej názory, hodnoty aj témy, o ktorých hovorí. Od beauty obsahu sa posunula k psychológii, duševnému zdraviu a spoločenským témam. Otvorene hovorí o tom, že zmeniť názor nie je slabosť, ale prirodzená súčasť dospievania a života.
V tejto epizóde sa rozprávame o tom, aké je vyrastať na internete, niesť zodpovednosť za vlastný vplyv a priznať si omyl. O tom, prečo je veta „potrebujem pomoc“ často jednou z najťažších, a prečo je dôležité veriť, že ľudia aj spoločnosť sa dokážu meniť.
❤️ Čo ak vás nevyčerpáva práca, ale vzťah, v ktorom sa necítite bezpečne?
🔥 Ak váš nervový systém nepretržite vyhodnocuje vaše prostredie alebo vzťahy ako nevyspytateľné, ste v pasci. lovek totiž nedokáže skutočne vypnúť tam, kde neustále očakáva ďalší útok, kritiku alebo sklamanie.
🧠 Nervový systém nerozlišuje iba fyzické nebezpečenstvo. Dlhodobá neistota, nepredvídateľnosť či opakovaná kritika môžu udržiavať organizmus v stave zvýšenej pohotovosti. Preto niektorí ľudia zostávajú vyčerpaní aj po dovolenke alebo víkende.
🧠 Dlhodobý emočný stres z nevyspytateľného prostredia udržiava zvýšenú hladinu kortizolu, čo priamo potláča imunitnú odpoveď a mení architektúru spánku. Telo skrátka neopravuje tkanivá, kým hlási poplach.
🧠 Pocit bezpečia nevzniká z pozitívneho myslenia. Vzniká zo skúsenosti. Keď opakovane zažívate prostredie, kde nemusíte nič dokazovať, nervový systém sa postupne učí, že nemusí byť stále pripravený na obranu.
❓ Akú cenu platí vaše telo za to, že dlhodobo tolerujete prostredie, v ktorom nemôžete plne zložiť svoju zbraň?
🎨 Senzimotorický arte koučing využíva nepriamu taktilnú a vizuálnu stimuláciu na obídenie prefrontálneho kortexu, čím znižuje nadmernú aktivitu amygdaly. Tým, že ruka vytvára fyzickú stopu bez hodnotenia, mozog spracováva potlačený stres bez potreby traumatizujúceho rozprávania.
Vyhodil som ju, bál som sa, že ma udrie
Michal Bača vyštudoval psychológiu, no potom dvadsať rokov pôsobil na rôznych vedúcich pozíciách v korporátoch.
Dnes je opäť vo svojom pôvodnom odbore, kde ho často vyhľadávajú vedúci pracovníci.
V rozhovore pre podcast Tridsiatnik vysvetľuje, čo on sám prežíval a nezvládal ako vedúci pracovník a ako vyzerá vnútorný svet manažéra.
👩🏻🎨 Čo ak vaše vyhorenie nie je signál, že potrebujete oddych, ale že ste príliš dlho ignorovali
🔥 Väčšina ľudí v strede kariéry si pletie svoj cieľ so svojou identitou. Keď dosiahnete pozíciu, status alebo finančný cieľ, zistíte, že ten očakávaný pokoj nenastal. Namiesto toho prišla neustála ostražitosť, reakcie na e-maily o desiatej večer, pretvárka pred známymi a neustály pocit, že ak na chvíľu spomalíte, všetko sa rozpadne.
🧠 Tvorivé aktivity zapájajú mozgové siete spojené so sebapoznaním a spracovaním spomienok. Keď človek tvorí bez tlaku na výkon, mozog dostáva priestor spájať nové informácie a nachádzať nové riešenia.
🧠 Ľudia s jasne definovaným sebaobraom vykazujú podstatne nižšiu reakčnosť na sociálny stres a odmietnutie. Nepotrebujú neustále potvrdzovanie zvonka, pretože ich sebaúcta nestojí na okamžitom hodnotení okolia.
🧠 Prepojenie kreatívnej tvorby s prácou s telom pomáha dobiť mentálnu kapacitu a regeneruje preťaženú prefrontálnu kôru. Tým sa prirodzene obnovuje schopnosť rozhodovať sa s pokojom aj pod tlakom.
❓ Kedy ste sa naposledy rozhodli podľa toho, čo naozaj chcete vy, a nie podľa toho, čo sa od vás očakávalo?
🎨 Spracovanie emócií cez vizuálne a motorické dráhy v mozgu obchádza obranné mechanizmy rečového centra a priamo znižuje aktivitu amygdaly. Keď svoje vnútorné nastavenie zhmotníte obrazom, mozog ho dokáže spracovať rýchlejšie než pri bežnom rozhovore.
Myslel som si, že nikdy nebudem šťastný, dnes už ale som. Vraví vedec s dvoma psychickými poruchami
Ako mať dobrý a naplnený život, keď máme psychické ochorenie?
Peter Kravárik vyštudoval psychológiu, teraz študuje PhD. program lekárske neurovedy na Lekárskej fakulte UK a pôsobí v oddelení behaviorálnej neurovedy Centra experimentálnej medicíny SAV.
Zároveň žije s dvoma psychickými poruchami - obsedantno-kompulzívnou poruchou a bipolárnou poruchou druhého typu, ktorej súčasťou sú ťažké depresie.
Vďaka odbornej pomoci je však dnes Peter so svojím životom spokojný - robí veci, ktoré mu dávajú zmysel, a teší sa na svadbu s partnerkou Jarkou.
Barbora Mareková sa ho pýta, ako sa počas života vyvíjalo jeho prežívanie. Peter rozpráva o ťažkých fázach, o tom, ako sa dostal k odbornej pomoci, aj o tom, ktoré zážitky z terapie zmenili jeho vnímanie.
Približuje, aké princípy potrebuje s partnerkou dodržiavať, aby boli k sebe ohľaduplní a chránili svoj vzťah. A Barbora sa ho pýta aj na gitarové balady, v ktorých Peter zachytáva svoj vnútorný svet.
O ženách ktoré ľutujú, že sa stali matkami
„Keby ste sa mohli vrátiť v čase späť, s vedomosťami a skúsenosťami, ktoré máte dnes, rozhodli by ste sa mať deti?“ spýtala sa izraelská sociologička Orna Donath matiek a viaceré jej povedali „nie“.
Spravila s nimi hĺbkové rozhovory o dôvodoch a výsledok rozpútal záujem o skúmanie materskej ľútosti po celom svete. Ide síce o mladú výskumnú oblasť, no ukazuje sa, že materská a aj rodičovská ľútosť bývajú častejšie, než si pripúšťame.
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou a výskumníčkou Lenkou Štepánkovou z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne. Lenka sa venuje sa výskumom rodičovstva a jej výskum materskej ľútosti je práve v recenznom konaní.
Lenka priblíži čo jej povedali ľutujúce matky, a čo hovorili výskumníčkam a výskumníkom v zahraničí.
Barbora sa pýta aj na otcov. A na príčiny toho, prečo sa muži do výskumov o rodičovstve až tak nehrnú.
🔎 Prečo ste prestali objavovať?
🎓 Často si myslíme, že vzdelávanie končí poslednou skúškou alebo získaním titulu. Pravdou však je, že práve vtedy sa začína to najdôležitejšie, schopnosť neustále sa učiť, klásť otázky a pozerať sa na svet z nových perspektív. Vzdelanie totiž nie je cieľ. Je to cesta, ktorá otvára dvere tam, kde sme ich predtým ani nevideli.
🧠 Mozog vytvára nové nervové spojenia počas učenia počas celého života. Neuroplasticita nekončí po tridsiatke. Každá nová tvorivá skúsenosť podporuje schopnosť adaptácie a flexibilnejšieho myslenia.
🧠 Kognitívna presýtenosť dokazuje, že neustále hromadenie informácií bez emocionálneho spracovania vedie k apatii a hlbokému pocitu vnútornej prázdnoty. Vaša myseľ funguje ako plný pevný disk, ktorý nutne potrebuje uvoľniť kapacitu, nie inštalovať ďalší zbytočný softvér.
🧠 Pocit zmyslu rastie vtedy, keď človek objavuje nové pohľady na seba, nie keď iba opakuje staré návyky. Práve preto celoživotné vzdelávanie súvisí aj s vyššou psychickou odolnosťou.
❓ Akú najcennejšiu lekciu vás život naučil mimo školských lavíc?
Podeľte sa s nami v komentári.
Keby boli chlapi tehotní, starostlivosť by bola bezplatná a na pumpe
Fínsko má 5 miliónov obyvateľov a 22 pôrodníc. Slovensko má 5 miliónov ľudí, je výrazne menšie a pôrodníc má 55. V Bratislave sme nepotrebovali ďalšiu pôrodnicu, no prišla Penta a postavila si ju, hovorí v Rozhovoroch ZKH prednosta gynekologicko-pôrodníckej kliniky v Ružinove JOZEF ZÁHUMENSKÝ.
V rozhovore sa ešte dozviete:
Prečo sa rodí menej detí?
Prečo máme stále vysoké počty cisárskych rezov?
Prečo na Slovensku nie je možnosť ambulantného pôrodu?
Nemáme príliš vysoký počet pôrodníc?
Chcú pôrodnice v nemocniciach duly?
V čom má Slovensko najväčší dlh vočí ženám, ktoré porodia deti?
Prečo žiadna pôrodnica v Bratislave nemá pôrodnú vaňu?
Čo s reklamami, ktoré atakujú ženy v najzraniteľnejšom období života?
A ako sa lekárom pozerá na stámilióny, ktoré lietajú pri výstavbe prešovskej nemocnice?
Generácia Z ide do práce. Čo od nej očakáva?
Vyrástli na sociálnych sieťach. Sú známi technologickou zručnosťou, ambíciami a kreativitou. Rovnosť a udržateľnosť im nie sú ľahostajné. Na čom im ešte záleží? Aké očakávania majú od svojho života a práce? Aké je byť súčasťou dynamickej a inovatívnej generácie?
Vypočujte si rozhovor s Laurou Blažekovou zo spoločnosti Allheads, ktorá pomáha firmám zlepšovať fungovanie viacgeneračných tímov vďaka dátovo podmieneným riešeniam.
Laura nám odpovedala aj na otázky:
• Prečo je obdobie medzi 20. a 30. rokom pre človeka kľúčové?
• Akí sú mladí dospelí na základe dát a jej osobných skúseností?
• Je pre nich množstvo príležitostí výhodou alebo hendikepom?
• Aké pracovné prostredie chcú a aké benefity mladí oceňujú?
• Dokážu sa sústrediť a zvládnuť tlak? Vedia byť lojálni?
• Kedy viacgeneračné tímy dobre fungujú a ako to dosiahnuť?
• Prečo má význam neformálne vzdelávanie stredoškolákov?
• Koho a prečo zaujímajú výskumy o generácii Z?
👀 Koľkokrát ste už zmenili svoj názor len preto, že ste sa konečne odvážili pozrieť na seba úprimne
🌱 Väčšina ľudí si pod slovom vzdelanie predstaví diplomy, kurzy alebo ďalšie certifikáty. Človeka nezastaví nedostatok vedomostí. Zastaví ho presvedčenie, že už vie, kto je a čo musí robiť.
Učenie nekončí školou. Je to celoživotný proces. Niekedy sa učíme z kníh. Niekedy od druhých. A niekedy práve z vlastných omylov, ktoré nás posunú ďalej. Schopnosť meniť svoj pohľad na svet nie je prejavom slabosti. Je znakom psychickej flexibility, jednej z najdôležitejších zručností pre zvládanie zmien, stresu aj medziľudských vzťahov.
🧠 Ľudia sa menia najviac v prostredí, kde sa necítia hodnotení. Keď obrana klesne, mozog je otvorenejší novým pohľadom na seba aj svoje možnosti.
🧠 Chronický stres a kariérny tlak doslova prepisujú anatómiu nášho mozgu. Dlhodobé preťaženie zmenšuje hipokampus, centrum pamäte a učenia, a naopak zväčšuje amygdalu, ktorá riadi strach a úzkosť.
🧠 Psychologický pojem kognitívna flexibilita označuje schopnosť meniť pohľad na situácie podľa nových skúseností. Práve táto schopnosť úzko súvisí s lepším zvládaním stresu, zmien aj vyhorenia.
❓Ktorý názor o sebe stále obhajujete, hoci vám už dávno neprospieva?
Prečo robíme to, čo robíme
Dominika Fričová v prednáške Prečo robíme to, čo robíme približuje, čo ovplyvňuje naše rozhodnutia, správanie a každodenné voľby. Venuje sa otázke, prečo niekedy konáme inak, než by sme čakali, a čo nám veda môže povedať o ľudskom správaní.
Najkrajšie je, keď sa na mňa pozrie a usmeje
Tento svet patrí autistom rovnako ako nám, a tak by sme sa k nim mali správať, vraví otec dvoch dcér Rastislav Bakala. Mladšia šesťročná má autizmus a takmer vôbec nekomunikuje. Bakala vraví, že ostatní rodičia či starí rodičia si niekedy neuvedomujú, ako dokážu svojimi rečami ublížiť.
„Predstavte si, že rodič, ktorý od rána do večera rieši s dieťaťom krízové situácie a kartičky, príde na ihrisko a tam si doňho niekto bezcitne rypne otázkami, prečo je to dieťa také divné a prečo nerobí to, čo ostatné.“
V rozhovore opisuje negatívne aj pozitívne stránky života s autistickým dieťaťom – napríklad úprimnú a obrovskú radosť z maličkostí.
„Ťažšia stránka veci na mňa dolieha každý večer, keď s ňou ležím v posteli a snažím sa ju uspať, no ona namiesto toho hodiny skáče a behá. V bežných situáciách často vidím jej neprítomnosť, čo je pre rodiča nesmierne náročné. Rovnako ako to, že mi nedokáže povedať ,oci‘,“ opisuje Bakala, ktorý s manželkou založil občianske združenie Tamitos, aby šírili povedomie o autizme.
Môžete si byť istí, že deti budú rozmýšľať, či za rozvod nemôžu
Deti si pri rozvode rodičov takmer vždy kladú otázku, či za situáciu nemôžu ony. „Môžete si byť stopercentne istí, že v nejakej fáze to deťom napadne,“ hovorí detská psychologička Mária Balážová v podcaste Otcovia v plienkach.
Rodičia podľa nej robia chybu, keď sa snažia dieťaťu namaľovať príliš ružový obraz – obrovskú životnú zmenu v podobe rozvodu tým nezmenšia, no dieťa môže začať pochybovať o vlastných pocitoch.
🔉 Prečo si niektorých ľudí pamätáme celý život a iných zabudneme za pár minút?
💭 Mnohí si myslia, že rozhoduje cena. Iní veria, že certifikáty. Ďalší investujú hodiny do loga, webu či dokonalej prezentácie. A potom príde niekto, kto nemá nič z toho najlepšie a napriek tomu mu ľudia dôverujú.
Pretože náš mozog sa nerozhoduje len logicky. Najskôr si odpovie na inú otázku: „Ako sa pri tomto človeku cítim?“ Ak pri vás môže byť človek sám sebou bez pretvárky, bez strachu z odsúdenia, bez potreby dokazovať svoju hodnotu, vtedy vzniká niečo, čo sa nedá kúpiť ani napodobniť. Platí to v podnikaní. Platí to vo vzťahoch.
🧠 Mozog rozpoznáva pocit bezpečia skôr, než vedome spracuje obsah rozhovoru. Ak sa cítime prijatí bez hodnotenia, klesá obrannosť a ľahšie premýšľame nad novými riešeniami. Preto je atmosféra často dôležitejšia než samotná rada.
🧠 Chronický stres a zameranie na čistý výkon doslova deformujú funkciu prefrontálnej kôry, čo vedie k emocionálnej otupenosti. Keď dlhodobo ignorujete svoje vnútro, mozog vypne receptory radosti, aby ušetril energiu na prežitie. Preto vám ani ten najlepší obed s obchodnými partnermi nič nehovorí.
🧠 Psychológia dlhodobo ukazuje, že pocit spojenia patrí medzi najsilnejšie ochranné faktory proti vyhoreniu. Nie preto, že odstráni problémy, ale preto, že človek na ne prestane byť sám.
❓ Kedy ste naposledy boli v prostredí, kde ste nemuseli nič dokazovať?
Chceš skončiť v base, keď máš bábätko? Študenti opisujú vyhrážky a šikanu od profesorky
Keď sa študent psychológie na Univerzite Komenského Matúš Hradský pýtal na kvalitu výučby magisterského predmetu, netušil, že sa stretne so zastrašovaním od ľudí z vedenia školy.
Ako si zlepšiť pamäť, učenie sa a rozhodovanie
Niekto si prečíta knihu, dačo sa naučí, no onedlho má pocit, že všetko zabudol. Ako môžeme ovplyvniť, čo si pamätáme? Na čo ďalšie nám je dobré, ak uvažujeme o svojom myslení? O metakognícii sa ľudsky a zrozumiteľne rozprávame s Kamilou Urban, vedeckou pracovníčkou v Ústave výskumu sociálnej komunikácie SAV v Bratislave a odbornou asistentkou na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe.
Kamila nám odpovedala aj na otázky:
• Ako nám metakognícia pomáha zlepšiť rozhodovanie?
• Je nám prospešná aj pri riešení konfliktov?
• Aký vplyv má na deti to, že sa s nimi rodičia rozprávajú?
• Kde sa dospelákom stratila prirodzená zdravá zvedavosť?
• Môžeme si trénovať pamäť aj v dospelosti?
• Ako sa dá uvažovaním o vlastnom myslení zvýšiť adaptabilita?
• Vieme ním podporiť originalitu a divergentné myslenie?
🏃♂️➡️ Ste šéf alebo líder, ktorého chcú ľudia nasledovať?
🎭 Najväčšia chyba lídrov nie je nedostatok vedomostí. Je to presvedčenie, že rešpekt prináša funkcia. V skutočnosti ľudia oveľa viac sledujú to, ako reagujete pod tlakom, ako prijímate chyby a či vaše činy zodpovedajú vašim slovám.
Žijete v ilúzii, že stačí dávať jasné zadania a platiť faktúry načas. Skutočnosť je taká, že vaši zamestnanci podvedome kopírujú váš vnútorný stres, tlak na výkon a emocionálny chlad, čím sa celá kancelária mení na toxickú bublinu. Keď odchádzate z práce ako poslední s kŕčom v sánke, neučíte ich pracovitosti, ale permanentnému strachu zo zlyhania.
🧠 Tímy podávajú lepšie výkony tam, kde líder vytvára psychologické bezpečie. Ľudia potom častejšie priznajú chybu, prinesú nový nápad a menej energie míňajú na obranu vlastného ega.
🧠 Ľudia necítia vašu skutočnú prítomnosť, vidia len unaveného človeka, ktorý sa schováva za tabuľky, čím strácajú lojalitu a motiváciu. A práve tu väčšina ľudí urobí chybu.
🧠 Ľudia zostávajú motivovaní tam, kde cítia autonómiu, kompetenciu a kvalitné vzťahy. To nevzniká príkazmi. Vzniká spôsobom, akým líder každý deň komunikuje.
❓ Koľko zbytočných konfliktov a odchodov ľudí vás ešte bude stáť vaše presvedčenie, že emócie a umenie do biznisu nepatria?
Negativní zkušenosti klientů v psychoterapii
Negativní zkušenosti klientů v psychoterapii jsou důležitým, ale často opomíjeným tématem. Přesto právě tyto zkušenosti mohou významně ovlivnit důvěru klientů v terapeutický proces i jejich další vztah k psychoterapii jako takové.
Ve druhém dílu podcastu České asociace pro psychoterapii Co z toho? se Erika Vlasáková a Kateřina Vávrová věnují výsledkům kvalitativní metaanalýzy, která analyzuje, jak klienti sami popisují své negativní zkušenosti v terapii. Hostem epizody je psycholog, psychoterapeut a vysokoškolský pedagog profesor Zbyněk Vybíral, první autor této studie.
Rozhovor se zaměřuje na čtyři oblasti, ve kterých klienti negativní zkušenosti nejčastěji popisují: chování terapeuta, překážky ve vztahu terapeut–klient, nepřizpůsobení terapeutické péče a negativní dopady terapeutického procesu. Diskuse se dotýká také tématu moci a odpovědnosti terapeuta, práce s kritikou ze strany klientů a toho, jak mohou terapeuti těmto situacím ve své praxi předcházet.
Nestačí na dlhší život meditovať a veriť vedcom?
V podcaste Tridsiatnik som sa viackrát dotkol témy dlhovekosti – s docentkou Adelou Penesovou sme sa rozprávali o prozápalových potravinách, s trénermi Michalom Králikom, Jurajom Karasom a Richardom Vargom o tom, ako pohyb ovplyvňuje dĺžku a kvalitu života. Alena Gábelová zas priblížila, čo sú najväčšie karcinogény.
Odborné práce však ukazujú, že okrem stravy či pohybu vplýva na dĺžku a kvalitu života aj niečo, čo sa priamo netýka svalov ani orgánov, ale niečoho menej uchopiteľného. Vplyv na dlhovekosť má aj viera.
O téme debatujú religionista Martin Lang, ktorý vedie Laboratórium pre experimentálny výskum náboženstva, ktoré sídli na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne a Martin Kováč, starokatolícky kňaz, teológ a projektový manažér.
Cieľom tohto rozhovoru nie je hľadať správnu odpoveď, ale otvoriť debatu o tom, čo hovoria výskumy a aké skúsenosti majú religionista a kňaz.
👣 Akú stopu dnes zanecháte vy?
🏚️ Nemusí ísť o veľké činy. Práve naopak.
Niekedy stačí venovať niekomu plnú pozornosť. Povzbudiť kolegu. Usmiať sa na neznámeho človeka. Byť trpezlivejší s vlastnými deťmi. Alebo sa rozhodnúť, že namiesto kritiky prinesieme riešenie.
Spoločnosť sa nemení len rozhodnutiami lídrov či veľkými projektmi. Mení sa každodennými rozhodnutiami každého z nás.
Každé ráno máme nových 24 hodín.
Novú príležitosť ovplyvniť to, ako sa budú cítiť ľudia okolo nás.
🧠 Kompenzácia nízkym sebavedomím. Potreba neustále niekoho zachraňovať a posúvať veci vpred je často len maskovaný strach z vlastnej nedostatočnosti. Keď nekonáte, máte pocit, že strácate hodnotu.
📖 Prečo nás neničia samotné udalosti, ale príbehy, ktoré o nich v sekunde napíšeme?
👉 ,,Prišiel/a som o prácu." Táto veta sama o sebe ešte neurčuje, ako sa budeme cítiť. Často máme pocit, že za našou úzkosťou, smútkom či beznádejou stojí samotná udalosť. REBT (racionálno-emotívna behaviorálna terapia) však hovorí niečo iné, medzi udalosťou a našimi emóciami stoja naše presvedčenia.
🧠 Udalosť nie je rozsudok. Strata práce alebo konflikt je len udalosť. Sama o sebe nemá moc definovať vašu ľudskú hodnotu. Túto moc jej dávate až vy vo chvíli, keď uveríte iracionálnemu hlasu vo svojej hlave.
🧠 Slová spúšťajú telesnú chémiu. Keď si poviete „som k ničomu“, váš nervový systém zareaguje, akoby na vás útočil predátor. Telo zaplaví stresový hormón a zablokuje logické myslenie. Mozog nedokáže hľadať riešenia, keď bojuje o prežitie proti vlastným myšlienkam.
🧠 Rozporovanie nie je lacný optimizmus. Spochybniť svoje myšlienky neznamená začať si toxicky nahovárať, že „všetko je skvelé a vesmír to tak chcel“. Znamená to zobrať svoj strach a podrobiť ho krížovému výsluchu: „Naozaj je pravda, že si už nikdy nič nenájdem? Je to fakt, alebo len môj unavený a vystrašený mozog hystericky preháňa?“
❓ Ktorá veta, ktorú dnes o sebe alebo o svojej situácii hovoríte, nie je objektívny fakt, ale len vystrašený príbeh vášho preťaženého mozgu?
🎨 V arte koučingu robíme dôležitú vec, tieto deštruktívne scenáre vyťahujeme z vašej hlavy von. Keď svoje obavy, napätie a chaos zhmotníte cez farby, línie a tvary na papier, odrazu získate odstup. Zistíte, že ten vnútorný kritik a katastrofické scenáre nie ste vy. Sú to len staré, automatické vzorce, ktoré môžeme spoločne prepísať.
🗣️ Prečo je také ťažké zmeniť názor?
👉 Predstavte si situáciu, že ste o niečom dlhodobo presvedčení. Potom sa objaví dôkaz, ktorý hovorí opak.
Čo sa deje v našej mysli?
Vzniká kognitívna disonancia, nepríjemný vnútorný pocit, keď sa naše presvedčenia dostanú do konfliktu s novými informáciami.
Prirodzene by sa mohlo zdať, že stačí prijať fakty. Lenže práve to môže znamenať priznať si, že sme sa mýlili. A to nie je jednoduché. Naše názory totiž často tvoria súčasť našej identity.
Preto mozog neraz zvolí jednoduchšiu cestu: spochybní zdroj informácie, vyhľadá argumenty, ktoré potvrdzujú pôvodný názor alebo si nové dôkazy vysvetlí tak, aby zapadali do existujúceho presvedčenia.
Preto, že náš mozog sa snaží zachovať pocit konzistentnosti.
💥 Koľko času denne venujete katastrofám, ktoré sa nikdy nestanú?
✨ Niektorí ľudia si predstavujú najhoršie možné scenáre takmer automaticky. Nie preto, že by boli pesimisti. Ich myseľ sa jednoducho snaží pripraviť na nebezpečenstvo.
Mnohí z nás žijú v neustálom napätí, pretože sa pokúšajú byť tými prvými, ktorí každú blížiacu sa hrozbu predvídajú a eliminujú. No za akú cenu?
🧠 Mozog uprednostňuje hrozby pred pozitívnymi podnetmi. Tento jav sa nazýva negativity bias. Z evolučného hľadiska bolo bezpečnejšie všimnúť si potenciálne nebezpečenstvo než krásny západ slnka.
🧠 Neustále premýšľanie nad ,,čo ak..." neznižuje úzkosť. Dlhodobé katastrofické scenáre skôr udržiavajú nervový systém v pohotovosti a posilňujú pocit neistoty.
🧠 Prehnaná potreba mať všetko pod kontrolou paralyzuje našu flexibilitu. Snaha predvídať každú možnú katastrofu vyčerpáva kapacitu prefrontálnej kôry. Keď sme dlhodobo preťažení, mozog zjednodušuje svet na čierny a biely, stráca nadhľad a aj drobné vybočenie z plánu vyhodnocuje ako koniec sveta.
❓ Koľko životnej energie denne spálite na to, aby ste držali pod kontrolou veci, ktoré vôbec nemáte vo svojich rukách?
🤑 Čo po vás zostane, keď raz zmiznú vaše peniaze?
💛 Koľkokrát sa pristihneme pri tom, že úspech meriame číslami, výškou účtu, titulmi alebo tým, čo vlastníme? A pritom to najcennejšie často nemožno odmerať.
Skutočný vplyv človeka sa prejavuje v tom, ako sa po stretnutí s ním cítia ostatní. Či odchádzajú povzbudení, vypočutí alebo s novou nádejou. Práve schopnosť vytvárať bezpečný priestor, byť autentický a konať v súlade so svojimi hodnotami patrí medzi najvýznamnejšie faktory spokojného života.
🧠 Emócie sú ,,nákazlivé". Nálada jedného človeka dokáže ovplyvniť emócie ľudí v jeho okolí. Láskavosť, pokoj či optimizmus sa prenášajú rovnako ako stres alebo napätie.
🧠 Hodnoty sú silnejším zdrojom motivácie než vonkajšie odmeny. Ľudia, ktorí žijú v súlade so svojimi hodnotami, zažívajú vyššiu mieru spokojnosti, odolnosti a psychickej pohody.
🧠 Tvorivá činnosť posilňuje sebapoznanie. Senzimotorický prístup v sebarozvoji dokazuje, že fyzické prepájanie rúk, farieb a textúr dokáže obísť obranné mechanizmy racionálnej mysle a uvoľniť hlboko zakorenené napätie účinnejšie než samotné rozprávanie.
💬 Akú stopu podľa vás zanechávame v životoch druhých? Čím by ste chceli byť zapamätaní vy?
Prečo si vyberáme strednú kávu a veľké menu?
Michal Plevka vedie konzultačnú časť spoločnosti Mindworx, ktorá firmám radí, ako v predaji využiť psychológiu.
V rozhovore sa však na svoju prácu pozerá z pohľadu zákazníka a vysvetľuje napríklad princíp návnady.
„Ak máte v kine malé nachos za tri eurá, stredné za šesť päťdesiat a veľké za sedem eur, predajca sa vás spýta: ‚A nechcete tie veľké za sedem? Je to len päťdesiat centov navyše.‘ Vtedy si poviete, že to dáva zmysel a priplatíte si.“
😑 Máte komplex menejcennosti?
🌸 Keď sa pozrieme na rozkvitnutý kvet, málokto z nás začne pochybovať o svojej hodnote len preto, že ho nedokáže vytvoriť. Prijímame, že príroda dokáže veci, ktoré my nedokážeme.
Prečo by to malo byť inak pri umelej inteligencii?
Strach z umelej inteligencie nie je o technológiách. Je o našom vlastnom egu, ktoré zúfalo potrebuje byť v niečom najlepšie, najrýchlejšie a najproduktívnejšie.
Citát Alana Kaya nám pripomína dôležitú vec, naša hodnota nikdy nespočívala v tom, že dokážeme robiť všetko lepšie ako stroje. Spočíva v našej schopnosti cítiť, tvoriť, prepájať súvislosti, budovať vzťahy a nachádzať zmysel.
🧠 Rozhodovanie je výsledkom spolupráce emócií, skúseností, intuície a logického myslenia. Práve emócie sú nevyhnutné pre kvalitné rozhodnutia.
🧠 Kreativita vzniká prepájaním zdanlivo nesúvisiacich informácií. Tvorivé myslenie sa aktivuje najmä v stave uvoľnenia, hry a predstavivosti, nie pod tlakom výkonu.
Nemáme právo nútiť mladých do rodenia detí
V novej epizóde nášho podcastu sa stretávame so spisovateľom, autorom pravidelnej rubriky Do hĺbky a lektorom kritického myslenia Jánom Markošom. V rozhovore analyzujeme nielen hlbšie príčiny toho, prečo sa rodí menej detí, ale prechádzame aj k témam, ktoré hýbu verejným priestorom – od dezinformácií a slobody slova až po lacný politický marketing na sociálnych sieťach.
