Leto ubehlo rýchlosťou blesku – ani sme sa nestihli otočiť a už nám na EduPage pípajú prvé správy. Vzduch začína voňať nielen jesennými listami, ale aj novými úlohami, zošitmi a sem-tam aj pokazenou desiatou, ktorú dieťa zabudlo cez víkend vybrať zo školskej tašky. Prípravy na ďalšie kolo školského kolotoča sú v plnom prúde: „Taxi služba“ na krúžky má už predbežný rozpis, desiaty plánujeme na základe predošlých skúseností – vieme presne, čo sa zjedlo a čo zostalo nedotknuté na dne desiatovej krabičky. A samozrejme, nebudeme chýbať ani my, maminy s čelovkami na hlavách, zháňajúce gaštany na prvouku, pretože si naše dieťa tesne pred spaním spomenie, že ich zajtra naozaj nutne potrebuje.

Rovnako rýchlo ubehlo aj moje pôsobenie na Modrom koníku v úlohe Ambasádorky značky Baagl. A tak mi zostáva milá povinnosť poďakovať vám za spoločnosť a rozlúčiť sa. Verím, že ste sa niečo nové dozvedeli, že som vám značku Baagl dostatočne predstavila a ak sa niekomu dostala pod kožu, tak ako mne, že ste sa aj rozhodli pre nejaký batoh či aktovku z ich ponuky.

Robiť Ambasádorku pre túto českú značku mi bolo veľkým potešením, pretože som ich už poznala a práve ich aktovku mala moja staršia dcéra ako svoju prvú školskú tašku. Prvorodené dieťa, nostalgia, veď to poznáte. A keď ponúkate ľuďom niečo, v čo sami veríte a ste presvedčený o kvalite, tak to ide samo.

Za českou značkou aktoviek a batohov BAAGL stojí tím ľudí, ktorí sa neboja výziev, prichádzajú s novými originálnymi nápadmi, milujú moderný dizajn, sledujú trendy a pritom starostlivo dbajú na kvalitu, ergonómiu a predovšetkým zdravie našich detičiek. Ich motto znie: „Vyrastať s Baaglom, znamená vyrastať s odvahou. A presne také ich tašky sú. Prekrásne, odvážne a štýlové!

Povedali sme si niečo o správnom výbere tašky.

Prvý školský rok je veľkým míľnikom nielen pre deti, ale aj pre rodičov. Je to obdobie plné nových výziev, ktoré môžu byť pre deti vzrušujúce, ale zároveň aj trošku náročné. Odvaha je jednou z najdôležitejších vlastností, ktoré môžeme deťom vštepiť, aby dokázali čeliť týmto výzvam s úsmevom na tvári. Ako však túto odvahu podporiť a posilniť?

1. Odvaha učiť sa nové veci

Škola je miestom, kde sa deti denne stretávajú s novými informáciami a vedomosťami. Učiť sa nové veci môže byť náročné, najmä ak nie všetko ide hneď na prvýkrát. Je dôležité deťom vysvetliť, že robiť chyby je úplne v poriadku a je to súčasťou učenia. Povzbuďte ich, aby sa nebáli pýtať otázky a skúšať veci znova, aj keď sa im na prvý pokus nepodarí. Viem, že je to niekedy náročné. No majte s deťmi trpezlivosť. Samej mi neraz „rupli“ nervy pri domácich úlohách pri staršej dcérke. No nikam to nevedie. Maximálne docielite, že váš malý školák bude mať zlý pocit z toho, že sklamal nielen seba, pretože sa mu nedarí tak, ako by chcel, ale aj toho najdôležitejšieho človeka v jeho živote, rodiča.

2. Odvaha byť sám sebou

V prostredí, kde sa stretávajú s mnohými novými ľuďmi, môže byť pre deti ťažké udržať si svoju jedinečnosť. Povzbuďte svoje dieťa, aby sa nebálo byť samým sebou. Podporujte ich záujmy, koníčky a zvláštnosti, ktoré ich robia tým, kým sú. Pomôžte im pochopiť, že každý je iný a práve to robí svet zaujímavým.

3. Odvaha prejaviť empatiu a pomáhať druhým

Keď som bola malá, koniec prázdnin vždy znamenal niečo magické. Aj keď som si užívala bezstarostné letné dni, s príchodom konca augusta sa mi v mysli začala formovať zvláštna kombinácia vzrušenia a zvedavosti. Pamätám si, ako som s obrovským nadšením vyberala nové zošity, ceruzky a pastelky, ktoré čakali na svoje prvé riadky a kresby. Bolo to ako malý rituál – príprava na nový školský rok, ktorý so sebou prinášal nové dobrodružstvá, výzvy a, samozrejme, priateľstvá.

Roky ubehli a ja som sa ako dospelá často pristihla, že som zabudla na túto čarovnú atmosféru, ktorú som kedysi tak intenzívne prežívala. Až keď som sa stala matkou, začala som znovu objavovať tú radosť z príprav na školu – tentokrát z pohľadu rodiča. Uvedomila som si, že nejde len o kúpu nových školských potrieb, ale aj o vytvorenie pozitívnej atmosféry, ktorá deťom pomôže tešiť sa na nové zážitky a učiť sa s nadšením.

S príchodom konca leta sa s deťmi viac rozprávam. Mladšej trpezlivo odpovedám na zvedavé otázky, čo ju v škole čaká. Staršej pripomínam to, čo sa jej na škole páči. Je to jednoduchý spôsob ako sa spoločne pripraviť na nový školský rok – bez stresu, ale s radostným očakávaním. Zistila som, že najlepším spôsobom, ako deti motivovať, je premeniť prípravy na školu na zábavné a zmysluplné chvíle.

A práve o tom je aj tento článok. Ako pripraviť deti na nový školský rok tak, aby sa do školy tešili a vykročili do nových výziev s odvahou a sebadôverou.

1. Spoločná príprava a pozitívna motivácia

Do školy som chodila 12 rokov, 2,5 km pešo každý deň. Kedysi sa deti do školy jednoducho autom nevozili, tak ako dnes 🙂 Najskôr s rodičmi, ako staršia sama. Ráno som vyrazila vždy skôr, aby som stihla postupne vyzdvihnúť svoje naj kamošky. Z vchodu paneláka som vychádzala sama, no kým sme prišli pred bránu gymnázia, bolo nás pokojne aj 6. Cestou sme debatovali, chichotali sa, doťahovali sa, opakovali si učivo na písomku z Biológie, Fyziky, ... Z ustrojených školáčok s aktovkami na chrbte sa postupom rokov stala partia študentiek s taškou cez rameno. Vtedy sa to nosilo. Všetky sme chceli mať tašku cez rameno a nie batoh. V duchu sa smejem tomu, že mi to rodičia dovolili 😀 Desať mesiacov som si ničila chrbticu a potom 6 týždňov strávila na liečení práve pre svoj krivý chrbát 😀

Dnes väčšina rodičov dbá o správny výber školskej tašky pre svoje dieťa. To, aby bola ergonomická je asi najzákladnejšie kritérium pri ich výbere. No ani tá najkvalitnejšia taška na trhu nebude pre chrbticu dieťaťa bezpečná, ak ju správne nenastavíte.

Moju budúcu štvrtáčku som minulý školský rok odprevádzala do školy každé ráno, keďže som zároveň vodila do škôlky mladšiu dcérku. Pri pohľade na väčšinu detí, ktoré kráčali v ústrety vzdelaniu, s ruksakmi spustenými až po kolená alebo prehodenými cez jedno rameno mi zostávalo mdlo. Viem, že som bola v ich veku rovnaká. No dnes, keď sa denne hrbím za počítačom a cvičím na svoju ubolenú chrbticu, by som im najradšej z plného hrdla vykričala: „Nerobte to! Neničte si svoje mladé chrbty.“  Vždy som si zachovala príčetnosť a bola ticho, nebojte. No o to viac sa snažím svojej dcére vysvetľovať, prečo je správne nastavenie a nosenie tašky tak dôležité. A vám, by som dnes chcela poradiť, ako správne aktovku alebo batoh nastaviť. 

Vedeli ste, že ak nie je aktovka alebo batoh dieťaťa správne upravený a používaný, hrozia rôzne zdravotné riziká, ktoré môžu prerásť do problémov pretrvávajúcich až do dospelosti? Napríklad zlé držanie tela, migrény alebo zhoršené videnie spôsobené zaťažením krku, šije a krčnej chrbtice. Podľa fyzioterapeutov je dôležité dbať na správne nastavenie popruhov a naučiť dieťa, že aktovku alebo batoh si musí vždy pevne pritiahnuť k chrbtu. Taktiež ho upozorniť na riziká vyplývajúce zo zlých návykov, ako je napríklad nosenie aktovky na jednom ramene. "To vedie k asymetrickému zaťaženiu, ktoré spôsobuje chybné a následne skoliotické držanie tela. Nepretržité chybné a skoliotické držanie tela potom môže viesť k poškodeniu stavcov a vzniku samotnej skoliózy. Tieto problémy môžu u dieťaťa pretrvávať aj v dospelosti a viesť k migrénam alebo výhrezu platničiek," vysvetľuje fyzioterapeutka Iva Bílková.

Desať kľúčových kritérií na správne nastavenie školskej tašky

1. Vyberte batoh alebo aktovku primeranú výške, hmotnosti a celkovej telesnej konštitúcii dieťaťa.

Je letný horúci deň. Prázdniny sa prehupli do druhej polovice. Dnes sme s mamou nešli k vode, ako po minulé dni, ale do mesta. Vchádzame do malého papiernictva. Staré drevené dvere zavŕzgajú a nad zárubňou zazvoní zvonček, ktorý ohlasuje náš príchod. Spoza pultu sa usmieva predavačka s okuliarmi zavesenými na krku na retiazke. Vľúdne nás pozdraví a venuje nám plnú pozornosť. Očami blúdim po predajni. Vo výklade sú vystavené školské tašky. Moje srdce túži len po jednej. Pýtame nejaké zošity, vytúžený dvojposchodový peračník, výkresy, farebný papier a... novú školskú tašku. Padla mi do oka hneď. Vedela som, že to je tá pravá.

Na výber svojej prvej školskej tašky si nepamätám. Tieto spomienky sú na kúpu niektorej z tých ďalších. No dodnes mám ten deň živo pred očami. Pri srdci ma zahreje príjemný pocit pri spomienke na tú radosť, ktorú som z nej mala. Kritériá boli len dve. Aby sa mi páčila a aby to našim umožnil rodinný rozpočet. V tej dobe rodičia neriešili nejaké špeciálne vlastnosti, či ergonómiu.

Dnes je našťastie povedomie o dôsledkoch prílišnej fyzickej záťaže detí vo vývoji oveľa väčšie. Okrem iného je častým vinníkom aj nesprávne nosenie či zlý výber školskej tašky. Fyzioterapeuti sa u značného percenta detí školského veku stretávajú s problémami s nesprávnym držaním tela, bolesťami hlavy, chrbta alebo kĺbov. Správny rast a formovanie tela detí školského veku je možné podporiť, alebo minimálne neohroziť aj vhodným výberom školskej aktovky alebo batohu, ktoré musia spĺňať určité požiadavky.

A tak bol výber školskej aktovky pre našu budúcu prváčku niečo ako malé rodinné konzílium. Dcéra chcela predovšetkým peknú, ja som kládla dôraz na ergonómiu a manžel chcel, aby bola kvalitná a vydržala viac ako jeden školský rok. Ak aj vás čaká tento rok výber školskej tašky pre prváka, tu je pár mojich rád a odporúčaní, na čo sa pri výbere zamerať a prečo sme sa rozhodli pre českú značku tašiek a batohov Baagl.

Desatoro rád, ako vybrať školskú tašku pre prváka

1. Hmotnosť

V ruke držím fotografiu mojej mladšej dcérky. Stojí pod zakvitnutou sakurou, ktorú sme sadili pred necelými siedmimi rokmi spolu s manželom a staršou dcérkou. Mesto si vymyslelo veľmi peknú symbolickú akciu, kde rodičia detičiek narodených v danom roku, posadili za svoje novorodeniatko strom. Bolo to už takmer pred siedmimi rokmi. Pani učiteľky v škôlke vybrali práve túto sakurovú alej ako prírodnú kulisu na fotenie detičiek na škôlkárske tablo. V hlave mi víria spomienky. Na ten malý uzlíček, ktorý tak neskutočne rýchlo narástol. Ani neviem, kedy sa to stalo a od septembra máme doma už druhú školáčku.

Pred nami je teda vzrušujúce obdobie plné prvých čiarok, dopletených písmeniek, zabudnutých desiatových boxov v školskej taške a, v neposlednom rade, učenia sa trpezlivosti.

No skôr ako sa vrhneme do tohto kolotoča, čakajú nás predsa prázdniny. Čas kedy by sme mali nabrať sily, a samozrejme, pripraviť všetko potrebné na nový školský rok.

A práve touto prípravou vás budem sprevádzať najbližšie tri mesiace. Predovšetkým však výberom vhodnej školskej tašky. Teší ma, že môžem byť novou Ambasádorkou českej značky aktoviek a batohov BAAGL, za ktorou stojí tím ľudí, ktorí sa neboja výziev, prichádzajú s novými originálnymi nápadmi, milujú moderný dizajn, sledujú trendy a pritom starostlivo dbajú na kvalitu, ergonómiu a predovšetkým zdravie našich detičiek. Ich motto znie: „Vyrastať s Baaglom, znamená vyrastať s odvahou. A presne také ich tašky sú. Prekrásne, odvážne a štýlové! Samozrejme, ich portfólio produktov je omnoho širšie, vyrábajú širokú škálu výrobkov pre malých aj veľkých školákov ako peračníky, desiatové boxy, vrecká na obuv, kufríky na výtvarnú a mnoho ďalších.

Postupne sa vám pokúsim predstaviť túto značku. Spolu si vysvetlíme, čo je dôležité zohľadniť pri výbere školskej tašky, vypichneme nejaké rady fyzioterapeutov, prečo je tak dôležitá ergonómia, ale aj ako správne nastaviť batoh či aktovku. Nebudú chýbať moje tipy, postrehy, budem sa veľa pýtať na vaše názory a diskutovať pod príspevkami. Teším sa, že si budete môcť na mojom profile v priebehu týchto troch mesiacov, ktoré nás čakajú zasúťažiť nielen o školské tašky, ale aj o ich doplnkové produkty.    

V závere článku by sa patrilo konečne predstaviť. Volám sa Táňa, mám 37 rokov a som mamou dvoch dcér, 6-ročnej Simonky a 9-ročnej Bianky. Od septembra budeme mať teda doma prváčku a štvrtáčku. Často bačujeme samé v trojici, keďže náš tatino pracuje v zahraničí a tak máme doma obvykle babinec odtrhnutý z reťaze, ktorý nemá kto krotiť 😊

Ktorá žena a ktoré dieťa nemájú radi sladké? Avšak nie je sladké ako sladké. 

My sme testovali Seditky, piškóty bez pridanej cukrovej posýpky a kypridiel pre ľahšie, zdravšie a sviežejšie dezerty a vyrobené len z 3 surovín – z múky, cukru a vajíčok.

Mini piškóty majú super praktické balenie do každej kabelky, školskej tašky, ruksačiku. Sú akurát pod zub. Žiadne odkusovanie, trúsenie, mrvenie. 

Deti ich milujú aj do pudingu, ovocných výživiek, jogurtu. 

Podlhovastné sú nadýchané, oceňujem, že sú bez posýpky. U nás si našli skôr miesto ako surovina do nepečených "zákuskov". 

Najviac u nás idú „pudingáče“ a „tvaroháče“. Preto máme piškóty vždy doma v zálohe. Pomlskanie pre celú rodinu, dokonca aj pre domácich miláčikov. :D Pre mňa skvelé, pretože sú rýchle na prípravu a pre deti super ako príjemné dezertíky, ktoré nie sú suché ani mastné. 

Bláznivý kolotoč chorôb sa začal približne pred rokom, kedy moja staršia dcéra Bianka nastúpila do škôlky. Šesť dní na to sa jej narodila sestrička Simonka, a tá od toho dňa ťahala za kratší koniec. Škôlkárske bacily nás skolili už deň po príchode z pôrodnice a skončili sme na antibiotikách. Obe. A tak si žijeme. Už rok. Staršia prinesie, mladšia schytá a mama ako v závese to dostane tak s týždňovým oneskorením.

Mladšia, Simonka, testovala sirup Futura, určeý pre deti od 1 - 3  rokov, pre zdravý rast a vývoj. Obsahuje železo, vápnik, vitamín K2, D3 a C. Sirup má tak podchytiť potreby malého organizmu pri dramatickom raste a vývoji kognitívnych funkcií, zvýšenú potrebu vitamínov D a K2, vápnika a železa. Výrobca reaguje na nedostatok vitamínu D a železa u detí, ktorý je u detí tohto veku veľmi častý. 

Sirup je hustej konzistencie, vôňou a chuťou podobný ovocnej výžive. Čím si, myslím, bude lahšie aplikovateľný malým deťom. Moja mladšia dcéra je veľmi náročná na konzumáciu vitamínov. Nemá ich rada a dať jej akýkoľvek výživový doplnok bez toho, aby som ju musela spacifikovať chvatmi ľubovoľného bojového umenia, je takmer nemožné. Na moje veľké počudovanie jej prvá lyžička chutila. Bola som nadšená. No dlho jej to nevydržalo. Striedali sa nám horšie a lepšie dni. No v podstate to bolo celkom fajn. Lyžičku som vymenila za striekačku z detského sirupu proti teplote, dobre známu všetkým mamám. My s ňou doma aplikujeme všetky lieky tekutej konzistencie a nie je nad ňu. V najhoršom prípade som jej sirup vmiešala do ovocného pyré alebo do jogurtu. 

Okrem iného bol sirup najlepšia hračka, ktorá mi umožnila minimálne upratať stôl po raňajkách. A "mňam" dostávali aj bábiky. 

Štvorročná Bianka lieky miluje. Akejkoľvek chuti, tvaru, veľkosti a vône. Od mala patrí k chorľavým deťom a od nástupu do škôlky je to ešte horšie. Na druhej strane užíva antibiotiká ojedinele. Vždy to zvládneme domácou liečbou pomocou voľne predajných doplnkov ako sú sirupy proti kašlu, probiotiká, sirupy na podporu imunity a podobne. 

Ako som už spomínala, vyskúšali sme veľa prípravkov na podporu imunity, no bezvýsledne. Soplíky a následne kašeľ nám robia denno denne spoločnosť. Bianka testovala cmúľacie tablety Marťankovia Futura vhodné pre deti od 3 do 6 rokov. Oproti prípravku pre menšie deti obsahujú navyše inulín a betaglukány. Bianke tablety chutili. Ako inak. Pripomínala mi ich a sama si ich pýtala. S podávaním teda nebol najmenší problém.

Moje deti sú na testovanie ako stvorené. Každodenne testujú výdrž mojej nervovej sústavy, hlasového fondu a sebaovládania. Taká normálna rodina. Všetko, čo by mohlo dopomôcť ku kľudnej chvíľke v dome sa počíta a tak sme skúsili šťastie a prihlásili sa na túto testovačku.

V jeden pondelok, špeciálny pondelok, zavolal kuriér. Akoby to v tom koníku vedeli, naša Simča oslavovala v ten deň svoje prvé narodeniny. Parádne načasovanie. Do rozbaľovania sa pustila vo veľkom štýle.

Oficiálnym testerom bola ročná Simonka. Hlavným asistentom bola 47 mesačná sestra Bianka. S tými mesiacmi len provokujem. (Pozn. red.: O mesiac bude mať 4 roky a na prepočet mesiacov som musela použiť kalkulačku :-P)

Kolotočáris

Kolotoč bol pre mňa výzva. Poznám schopnosti a vlastnosti svojho dieťaťa a bola som zvedavá, či prežije. Nebudem vás naťahovať. Prežil najťažšie crash testy a to teda klobúk dolu.

Kolotoč sa skladá intuitívne. Akosi mi hneď všetko zapadalo. Ja vždy ignorujem návody na použitie, ale teraz som z rešpektu, že to pokazím a bude po testovaní 🙂 návod použila. Namiesto skrutkovača mi stačila aj špicatá škrabka na zemiaky. Baterky idú u nás na tony, takže sme boli pripravené, aj keď neboli súčasťou balenia.

V krajine, kde sa linecké lepili a medovníky zdobili, sem tam orechové zhoreli, žila raz dievčinka menom Simonka. V čase vianočnom jej prdelka ružovučká ako púčik a jemučká ako marcipán testovala plienky Pampers Premium Care (3).

Hoc úvod našej recenzie znie ako z rozprávky, začiatok testovania sa podobal skôr na thriler. Po prebdenej noci sa mamička, po odprevadení staršej sestričky do škôlky, schúlila do ešte stále teplučkých perín vedľa Simonky. Keď v tom ju strhne zlá predtucha z polospánku. Kuriér! Dnes mal kuriér priniesť balík! Šmátra po mobile a tam 2 neprijaté hovory! Tichý režim! Bastriguly! Volám naspäť, raz, dvakrát. Nič! O minútu zvoní mobil späť a misia zmeškaný hovor je úspešne ukončená a balík na ceste ku nám.

Priznám sa, že Pampersky poznám. A aj som ich používala. Aj pri prvej, aj pri druhej dcérke, boli práve tieto plienky tie, ktoré som kúpila na prvé týždne. Viete ako sa vraví, na začiatku aj na konci života chcete dopriať to najlepšie. Bola som spokojná. Ďalšie čísla som však kúpila lacnejšie, inej značky. Myslela som si, že už to nemusím tak prežívať, riťku precitlivelú nemá, stačia jej aj obyčajnejšie plienky. No začali nás stretávať kadodenné nehody. Dvakrát, niekedy trikrát za deň bola malá precikaná, aj keď plienka nebola ani zďaleka plná. Začalo ma to štvať. A to riade. Už beztak som prala pri dvoch deťoch každý deň, ale 3x denne nakomplet precikaná garderóba mi to všetko ešte viac komplikovala. V tom čase som zbadala výzvu na prihlásenie sa na testovanie Pampers Premium Care. Bola som zvedavá, či je chyba v plienkach alebo má dcéra také mega turbo precikávacie schopnosti. 

Balík ako svet otváram s nedočkavosťou dieťaťa. Som zvedavá, ako sa pleskli po vačku a koľko tých plienok vlastne dostaneme. Na dne krabice čakali dva 80 kusové balíky. Klobúk dolu. Za 2 týždne minúť 160 plienok je asi nemožné. To by som musela mať doma asi polievacie autíčko namiesto dieťaťa. Uznanlivo kývam hlavou a otváram prvé balenie.

Privoniam. Nie moc pekná vôňa. Typická pampersková, ktorá sa mi však spája s najkrajšími chvíľami v živote. Vždy keď ucítim tieto plienky, v mysli sa mi pripomenú prvé dni s mojimi babami. Poznáte to. Tie asociácie, ktoré vám privedú niekoré vône. Jeden parfem vonia ako vaša prvá pusa. Pach benzínu pripomenie výlety, ktoré ste podnikli so starýcmi rodičmi na dedkovej MBéčke. Vôňa ihličia privolá spomienky na neforemnú borovicu uprostred obývačky, ktorá však bola najkrajším stromčekom, lebo sa v jeho ozdobách odrážali šťastné detské oči (Nejako som to s tými spomienkami prehnala). No ale presne takéto dačo cítim, keď si privoniam k Pamerskám. 

Plienky sú na dotyk jemné, zvnútra je priedušná sieťka a po okrajoch typické volániky, ktoré majú udržať všetok obsah vo vnútri. Obrázok vpredu oceňoval môj muž, ktorý sa veľmi rýchlo zorientoval, čo ide dopredu a čo dozadu. Žlté zalepovacie pásiky držia dobre a dajú sa opätovne prelepovať.  Zvovnku sa plienkou tiahne žltý pásik, ktorý sa pri pocikaní sfarbí namodro. Myslím, že je to fajn vec pre prvorodičky a pre oteckov. Kedy ľahko nakuknú pod oblečenie a modrý pásik im napovie, či je potrebné dieťa prebaliť alebo nie. Skúsenejšie mamičky to už majú v rukách. Stačí jeden "omak" a už cítiť, že zadoček je akosi moc 3D a je potrebné plienku vymeniť. Tá vydrží určite viac, ako jedno cvrknutie, ktoré však keď je dobre mierené, pásik zafarbí. 

Múdre knihy definujú dojčenskú koliku ako nevysvetliteľnú nespokojnosť bábätka, prejavujúcu sa intenzívnym plačom.  Ten spravidla trvá viac ako tri hodiny a objavuje sa častejšie ako trikrát v týždni a trvá aspoň tri týždne. 

Definícia je až hrôzostrašne presná. Ten pocit neschopnosti pomôcť vlastnému dieťaťu pozná každý, kto má doma "kolikové" dieťa. Vyskúšali ste už bylinky, ležanie na brušku, teplé obklady, stravu si kontrolujete dôkladnejšie ako prezidentova ochranka, cvičíte s nožičkami a rektálnu rúrku nosíte pre istotu v peňaženke. Za protiprdíkové kvapky ste minuli polovicu rodičáku, lebo tie ďalšie určite pomôžu. Z antinosiacej mamičky sa stala nosnica no.1. Len vďaka šatke vám ešte nepriznali plný invalidný dôchodok za odpálenú chrbticu. 

Vyskúšajte masáž bruška - 3 - krát denne, 4 kroky, za 5 minút!

1. KROK - SLNIEČKO

Otvorenými dlaňami kreslíte Slnko okolo pupčeka. Intenzitu masáže prispôsobte reakciám dieťatka. Masáž v žiadnom prípade nesmie bolieť, no pri antikolikových opatreniach by hladkanie nemalo žiadúci efekt. Na záver kreslite prstami lúče vychádzajúce zo stredu pupka. Každý krok zakončite pritlačením nožičiek k brušku a následným uvoľnením. 

2. KROK - KOLO KOLO MLYNSKÉ

Pôrodné zranenia (natrhnutie hrádze, krčka maternice alebo lekárom vykonávaný nástrih - epiziotómia) nie sú ničím nezvyčajným. Epiziotómia patrí medzi najčastejšie pôrodnícke operácie. Vykonáva sa na konci druhej doby pôrodnej k rozšíreniu pôrodných ciest a ako prevencia pred roztrhnutím pri priechode plodu. Na Slovensku nastrihnú až 70 % rodičiek, zatiaľ čo vo svete len 10%. Ak sa pomalý blíži váš termín pôrodu, prečítajte si pár rád, ako urýchliť hojenie pôrodných rán. 

1. Dôkladná hygiena

Alfou a omegou je oplachovanie rany, minimálne po každom použití toalety. Zabránite tak množeniu baktérií a uľavíte si od bolesti a opuchu. A nezabúdajte, vetrať, vetrať, vetrať.

2. Repík lekársky

Repík je liečivá rastlina so žltými kvetmi, ktorej protizápalové účinky poznali už starí Egypťania.

• Na vonkajšie použitie treba pripraviť silnejší čaj. Dve polievkové lyžice repíka povaríme v 0,2 l vody asi 1 minútu a necháme ho ešte polhodinku zapariť. Do záparu namočíme gázu alebo čisté plátno, ktoré priložíme na ranu aspoň na dve hodiny.  Ak ešte krvácate, roztok z byliniek je vhodnejší, ako sedavé kúpele. V bojových podmienkach pôrodnice si môžete preliať čaj do fľaše so "sosáčikom" a po každej návšteve toalety ranu obliať repíkom, ktorý nechajte voľne uschnúť. 
• Ak už nekrvácate, doma si môžete pripraviť  repíkový kúpeľ - 250 gramov sušeného repíka zalejete v hrnci dvoma litrami vody. Zmes necháte lúhovať 30 minút a následne tento odvar vlejte do vane s teplou vodou pripravenou na kúpeľ. Takýto kúpeľ s repíkom nielen pomáha hojiť rany, ale aj uvoľňuje telo. 

Keď už ste prežili ranné nevoľnosti a nadštandardne intímny vzťah so záchodmi v širokom okolí. Keď ste si už zvykli, že vy "skorovegetariánka" sa po večeroch kŕmite tlačenkou a domácou slaninou, či naopak z mäsožravca sa stal fanúšik ľahkých šalátov.  Keď si už muž zvykol, že ho v priebehu 5 minút posielate cvičiť a vzápätí po ňom hystericky kričíte, že či to myslí vážne, že vás chce nechať doma samú. Potom príde úľava, mierumilovný druhý trimester. Máte pocit, že môžete byť tehotná navždy. 

A potom sa začnú objavovať. Pokožka vás slabo šteklí, svrbí, máte ju jemnučkú, napnutú a vyhladenú ako detskú prdelku. Výjdete zo sprchy a v zaparenom zrkadle zbadáte prvú, takmer neviditeľnú čiaročku - striu - postrach tehotných.

Čo sú to strie a prečo vznikajú?

Strie alebo aj "pajazvičky" sú pruhy atrofickej a zvrásnenej kože. Spočiatku sa javia ako lineárne ružovobledé ranky, ktoré sa postupne vyvíjajú do mierne stiahnutých bielych jazvičiek.

Vytvárajú sa najčastejšie na bruchu, bokoch, na prsiach či v oblasti kĺbov. Ich vznik zostáva neobjasnený. Svoju úlohu v deštrukcii a úbytku kolagénových a elastických vlákien pokožky hrá v prvom rade genetika a v prípade tehotenstva predovšetkým mechanická námaha pri rýchlom zvyšovaní váhy a teda aj telesných proporcií. Z toho istého dôvodu sa môžu objaviť aj pri prudkom raste v puberte, priberaní ako takom, pri intenzívnom naberaní svalovej hmoty ale aj pri endokrinologických ochoreniach.

Dá sa im predchádzať?

V minulom roku bolo na Slovensku hlásených 263 epidémií salmonelóz. Zdrojom nákazy sú predovšetkým vajcia, výrobky z nich a taktiež kontaminované a nedostatočne tepelne spracované mäso. Veľmi dobre prenikajú do sliznice čreva, môžu sa dostať do krvného obehu a u oslabených osôb spôsobiť infekcie kostí, kĺbov, mozgových obalov, alebo sepsu.

Prvé príznaky

Na vznik akútneho bakteriálneho hnačkového ochorenia sú vnímavé všetky vekové kategórie, najčastejšie sa vyskytuje u detí v predškolskom veku a u starších ľudí. Inkubačný čas (kým sa od skonzumovania nakazenej potraviny prejavia prvé príznaky) je v priemere 12 až 36  hodín. Priebeh môže byť rôzny, od ľahkého až po závažný. Pacienta potrápia horúčky, kŕčovité bolesti brucha a hnačky z prímesou krvi, zvracanie.  Stolica je zelená, opakuje sa aj 10x denne, takže veľmi často môže dôjsť k dehydratácii, ktorá môže v najťažších prípadoch skončiť až zlyhaním obličiek s nutnosťou dialýzy. Preto je často nutná hospitalizácia na infekčnom oddelení a podanie infúznej liečby.

Kde na nás číha nákaza?

Salmonelóza patrí k tzv. antropozoonózam (ochoreniam prenosným z zvierat na človeka). Prvotným zdrojom baktérií salmonel sú hlodavce a vtáky, ktoré svojimi výlučkami môžu nakaziť krmivo pre hydinu, ale i nesprávne skladované koreniny alebo mak. Tieto sa stávajú rizikovými za predpokladu, že sa už ďalej tepelne nespracovávajú.

"Salmonelóza sa najčastejšie prenáša nedostatočne tepelne upraveným kontaminovaným mäsom - kuracím, morčacím, bravčovým, mletým hovädzím, marinovaným, ale aj tepelne neupraveným mliekom a mliečnymi výrobkami, ďalej tepelne nedostatočne upravenými slepačími vajcami a výrobkami z nich a tiež pokrmami, do ktorých sa často pri domácej príprave pridávajú surové vajcia, ako sú majonézy, krémy do zákuskov a podobne. Okrem použitia kontaminovaných surovín a nedodržiavania správnej technológie býva pri príprave jedla príčinou nákazy aj nedodržiavanie osobnej hygieny, zanedbanie pravidiel hygieny pri používaní pracovných pomôcok, nedostatočné čistenie pracovných plôch, nesprávna manipulácia so surovinami a jedlami, ako aj ich nesprávne skladovanie," varuje Odbor hygieny výživy, bezpečnosti potravín a kozmetických výrobkov Úradu verejného zdravotníctva SR.

Každé ročné obdobie so sebou prináša špecifické situácie, ktoré si vyžadujú zvýšenú opatrnosť. Trvdiť, že leto je nebezpečnejšie ako iné mesiace by bolo zavádzajúce. Úpal, utopenie či teplom pokazené potraviny sú momentálne v kurze, no tiež je pravda, že pravdepodobne vás nepotrápia omrzliny.

Aké sú tie letné nástrahy?

1. POZOR NA PITNÝ REŽIM

Počúvate to s každej strany, nie je to nič nové. Viete o tom. Ale ruku na srdce, kto z vás vypije denne aspoň tie potrebné 3 litre tekutín. So zvyýšenou námahou sa aj zvyšuje potrebné množstvo. Odrátajte si kávičky, presladené limonádky, pivečko (aj to nealko) či radlerík.  Ak hovoríme o deťom, tak sa nerátajú malinovky či sirupy. 

Piť by ste mali v malých dávkach a pravidelne. Keď už cítite smäd je neskoro. Váš organizmus znižuje obrátky a spúšťa núdzový režim. Vyhýbyjte sa aj studeným nápojom. Taká domáca limonáda s množstvom ladu je síce super a na prvý pohľad aj osviežujúca. No aby mohla vaše telo skutočne ochladiť, tým že sa kožou odparí, telo ju musí poriadne zohriať a teda sa zase len zbytočne prehrieva.

Čítaj viac o: Pitný režim bábätka

Bez pieskovísk by si horúce letné dni nedokázali predstaviť ani deti, ani rodičia, ktorí si môžu vďaka zaujatosti potomkov na chvíľku vydýchnuť. Prvé kamarátstva, aj prieky o hračky. O tom všetkom je "piesková sezóna". Ak však nemáte pieskovisko vlastné, počas vašej neprítomnosti prekryté, dobre si skontrolujte, čo v ňom na vaše dieťa číha.

Vedúca odboru hygieny detí a mládeže Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky docentka  Mgr. MUDr. Jana Hamade, PhD., rodičom radí: ,,Pri návšteve otvoreného pieskoviska zriadeného v rámci občianskej vybavenosti si všímajte jeho celkovú úroveň, či nie je poškodená obruba, ale aj hrubé znečistenie,  vrátane biologických exkrementov. Zdravotné riziká pre dieťa môžu byť mikrobiálne a mechanické. V rámci mikrobiálneho rizika sa pri nedostatočnej hygiene môže na  pieskoviskách nakaziť rôznymi bakteriálnymi, parazitárnymi a vírusovými ochoreniami  ako toxokaróza, toxoplazmóza, giardióza, salmonelóza, helmintózy. Pokiaľ ide o mechanické poškodenia, rizikové bývajú najmä poranenia injekčnými ihlami alebo rozbitým sklom, voľne pohodenými v pieskovisku,“ zdôrazňuje docentka Jana Hamade.

Aké sú povinnosti prevádzkovateľa?

Prevádzkovateľ pieskoviska (väčšinou obec) je podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva povinný viesť záznamy o čistení, prekopávaní, prehrabávaní a polievaní pieskoviska pitnou vodou alebo vodou zodpovedajúcou požiadavkám na kvalitu vody na kúpanie najmenej raz za dva týždne počas sezóny ( od 1.marca do 30.novembra).

Komu sa sťažovať v prípade neplnenia povinnosti?

Ak máte podozrenie, že si zriaďovateľ svoje povinnosti neplní, či je pieskovisko nebezpečné, môžete podať podnet na prešetrenie. Ak ide o verejné pieskovisko, je potrebné adresovať ho zriaďovateľovi ihriska s pieskoviskom. Vo väčšine prípadov je to samospráva, resp. obec. V prípade pieskoviska, ktoré je súčasťou vonkajšieho areálu zariadenia pre deti a mládež, adresujte podnet príslušnému Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva SR, ktorý v danom zariadení vykonáva štátny zdravotný dozor. Zákonom stanovená lehota na vybavenie podnetu je 30 dní.

Kedysi vymoženosť prímorských letovísk, dnes samozrejmosť v autách a čoraz častejšia súčasť moderných príbytkov. Pri prerábke domov a bytov ľudia začínajú zohľadňovať neustále sa zvyšujúce priemerné teploty a nezabúdajú na montáž klimatizácie.

Čo je to klimatizácia?

Klimatizáciou označujeme proces úpravy teploty, vlhkosti, čistoty a distribúcie vzduchu. 

Zariadenie nasáva vzduch, filtruje ho a podľa aktuálnej teploty v interiéry buď ohrieva alebo ochladzuje, poprípade zvlhčuje, vysušuje a rozvádza.  

Ak ju máte správen nastavenú, viete ju vhodne využívať a dbáte na pravidelnú údržbu, je v horúcich dňoch útočiskom pred rozpáleným okolitým svetom a pomáha zmierniť negatívne dopady vysokých teplôt na ľudské zdravie a vyhnúť sa tzv. úrazom z tepla.

>>Aké sú príčiny, príznaky a prvá pomoc pri úrazoch z tepla?

Extrémne horúčavy už dávno nie sú vymoženosťou prímorských krajín. S ich čoraz častejším výskytom v našich končinách sa aj zvyšuje frekvencia výskytu tzv. úrazov z tepla - prehriatia a úpalu. 

Prehriatie je v podstate následkom dehydratácie.  Pri dlhšom pobyte v prostredí s extrémnymi horúčavami nie je naše telo schopné sa efetkívne ochladzovať, vytvára si viac tepla ako je schopné odovzdať do okolia. Ak dôjde k zlyhaniu termoregulácie hovoríme o úpale. V takomto prípade končí všetka sranda. Hrozí zlyhanie orgánov a postihnutie centrálnej nervovej sústavy.

4 spôsoby ochladzovanie organizmu 

1. Vedenie tepla

Predstavuje priamy kontakt s iným povrchom. Je to najmenej efektívny spôsob. Tvorí približne 2% z celkového odovzdávania tepla do okolia.

2. Sálanie

Leto, aj keď nie to kalendárne, je už v plnom prúde. Čoraz viac času trávime v prírode. A tak sa pravdepodobnosť uštipnutia hmyzom zvyšuje priamo úmerne s blížiacimi sa prázdninami. Pre niekoho môže byť pohryznutie včelou bezvýznamné a vrcholom liečebnej terapie je rozkrojená cibuľa priložená na mieste vpichu, hneď potom, ako otecko vysal žihadlo ústami. Niekoho to môže stáť život.

Anafylaktická reakcia alebo aj tzv. anafylaktický šok prichádza náhle. Môže sa skončiť fatálne so smrteľnými následkami aj u ľudí, pre ktorých je aj obyčajná alergia tabu.

Výskyt týchto akútnych reakcií kolíše podľa rôznych štatistík. Uvádzaný je jeden z dvetisíc ošetrení záchranármi alebo aj 30 pacientov zo sto tisíc v priebehu roka. Do týchto štatistík sú však zahrnutí aj tí pacienti, u ktorých bol anafylaktický šok spôsobený nevhodným zásahom zdravotníkov. Tvoria asi 50 %. Druhú polovicu spôsobí hmyz, potravina a iné faktory.

Ako ho rozpoznať?

Jedným z prvých príznakov začínajúcej alergickej reakcie býva opuch tváre, jazyka, krku, svrbenie kože a žihľavka. Objaviť sa môže aj opuch rúk a nôh; dychčanie; chrapľavosť; nevoľnosť; vracanie; žalúdočné kŕče a v niektorých prípadoch aj strata vedomia. Zákernosť tohto ochorenia spočíva v nevyspytateľnosti. Nie je v našich silách predpokladať, či sa reakcia zastaví alebo sa bude zhoršovať až po závažné problémy.  Odborníci preto neodporúčajú čakať, ale naopak, začať s liečbou čo najskôr podľa prevažujúcich príznakov. 

Neskorý zásah môže mať za následok zástavu dýchania z opuchu dýchacích ciest, opuch pľúc, nedostatok kyslíka v organizme, zníženie celkového množstva krvi, nízky tlak až zástavu srdcovej činnosti. K tej môže dôjsť aj do 10 minút až po hodinu. 

Do konca školského roka zostáva mesiac aj pár dní. Zaslúžený prázdninový oddych sa deťom blíži a rodičia si pomaly začínajú lámať hlavu, ako ich počas voľných dní zmysluplne zamestnať. Počet dní dovolenky na výplatnej páske nepustí. Nie vždy sú po ruke starí rodičia a tak sa rozumnou alternatívou javí letný tábor.

Ako zistím, či je dieťa dostatočne zrelé?

Väčšina táborov je určená pre školopovinné deti. Povahu svojho potomka však poznáte najlepšie sami. Ak dobre nezvláda ani víkend s babičkou a po večeroch vám plače do telefónu, že mu je smutno, je namieste si krok dlhšieho odlúčenia od rodičov premyslieť.

Povahové rozdiely a stupeň socializácie dieťaťa sa odlišuje prípad od prípadu a niekedy je "ostrielaný" šesťročný krpec samostatnejší ako deväťročný mamičkin synáčik.

Jedným z ukazovateľov je schopnosť nadväzovať priateľstvá s rovesníkmi a spolupracovať s autoritami, v tomto prípade vedúcimi tábora.

Dieťa by taktiež malo byť do určitej miery samostatné. V takom prípade je možné predpokladať, že si s určitou dávkou voľnosti poradí. Ak za neho doma robíte všetko vy, je pravdepodobné, že bude bez rodiča bezradné, stratené a odkázané na pomoc. Ľahko sa tak stane terčom výsmechu a je na najlepšej ceste odniesť si z tábora namiesto pekných letných zážitkov traumu.

Dostávajú sa do čoraz vyšších nadmorských výšok. Výskyt infikovaných jedincov každoročne narastá. Prechádzajú sa po vás aj niekoľko hodín. Sú druhým najznámejším prenášačom pôvodcov infekčných ochorení na ľudí. Ich revírom sú listnaté lesy a zmiešané lesné porasty, no chytíte ich aj v mestskom parku. Sezóna kliešťov začína na jar, zobúdzajú sa v marci, útočia od apríla až do prvých mrazov.

Kto je to kliešť?

Kliešť (tiež Kliešť obyčajný, Ixodes ricinus) je parazit, ktorý sa živí krvou divých i domácich zvierat a človeka. Životný cyklus kliešťov prechádza štyrmi štádiami: vajíčko, larva, nymfa a dospelý kliešť. Ochorenie môže kliešť preniesť na človeka počas posledných troch štádií.

Kliešte sú v prírode voľným okom ťažko viditeľné.  Larvy a nymfy sajú krv iba dva až tri dni, zatiaľ čo dospelá samička až dva týždne, pričom jej objem sa zväčší až dvestonásobne. Dospelý kliešť môže mať rozličnú farbu - od červenkastej cez tmavohnedú až po čiernu.

Nikde som nebol, tak kde som ho chytil?

Kliešte sa najčastejšie vyskytujú v tráve a nízkych porastoch do pol metra. Určite je vyššia pravdepodobnosť, že si vás kliešť nájde na prechádzke v lese. No suvenír v podobe prisatého kamaráta si pokojne môžete domov priniesť aj z prechádzky mestským parkom.

Slovensko má z pôvodnej tridsiatky už len jednu Baby friendly nemocnicu. Mamičky, ktoré v nich rodili, sa podelili o svoje zážitky. 

S udeľovaním certifikátov nemocniciam priateľským k deťom (Baby friendly hospital) sa začal už takmer pred štvrťstoročím. Slovenský výbor pre UNICEF začal túto iniciatívu v roku 1993 a od tej doby získali tento titul 3 desiatky slovenských pôrodníc. V súčasnosti je jeho držiteľom len jedna - nemocnica v Čadci.

Cieľom tohto programu je podporovať zdravý vývin detí širením osvety o význame dojčenia medzi matkami. A rovnako podporovať pôrodnice v zanechaní zastaraných postupov starostlivosti o matky a novorodencov. Zdravotníci, pôrodníci aj pediatri sú preškolovaní a po splnení kritérií získa nemocnica plaketu a titul Baby Friendly Hospital.

Slovenská pediatrická spoločnosť (SPS), ktorá je od roku 2014 garantom programu BFHI na Slovensku, považuje za nevyhnutné, aby podľa zásad programu BFHI pracovali všetky slovenské nemocnice s pôrodnicou a zároveň, aby dodržiavanie zásad programu bolo v nemocniciach v záujme udržania potrebnej úrovne pravidelne kontrolované. Za účelom koordinácie jednotlivých aktivít programu BFHI bola zriadená pri SPS Pracovná skupina na podporu dojčenia, ktorá bola poverená realizáciou uvedených cieľov podľa schválenej koncepcie.

Slovenská pediatrická spoločnosť ako garat programu trvá na dôslednom dodržiavaní zásad tohto programu zo strany nemocnice, ktorá je držiteľom plakety BFH. Program BFHI je dlhodobý proces, ktorý začína certifikačným konaním a pokračuje jeho pravideľným obnovovaním. Týka sa celej nemocnice a preto si od začiatku vyžaduje zapojenie viacerých zložiek: vedenie nemocnice, gynekologicko – pôrodnícke oddelenie, novorodenecké oddelenie, detské oddelenie.  

Titul BFHI sa nemocnici udeľuje na obdobie piatich rokov. Ak si chce zdravotnícke zariadenie aj naďalej udržať titul BFHI je nevyhnutné, aby požiadalo SPS o audit a aktuálne posúdenie dodržiavania jednotlivých krokov iniciatívy, inak certifikát stráca platnosť. Práve to je kameňom úrazu, prečo väčšina slovenských nemocníc tento titul stratilo. O potrebe obnovy certifikátu, ktorá platí od roku 2009 jednoducho nevedeli.

Počuli ste už o znakovej reči pre batoľatá? Nie?! Chyba! Baby signs alebo po našom znakovanie je úžasná dorozumievacia pomôcka pre rodičov, kým ich deti ešte nerozprávajú.

Teoretických informácií nájdete na webe neúrekom, my sme pre vás vyspovedali mamičku, ktorá si znakovanie zamilovala a priblížila nám jeho používanie v každodennej praxi.

"Prvýkrát som sa o znakovaní dozvedela na internete, ešte skôr, ako som otehotnela.  Táto myšlienka má oslovila, no zatiaľ nebola aktuálna. Druhýkrát mi znakovanie pripomenula jedna známa, ktorá ho tiež úspešne praktizovala so svojimi ratolesťami a keďže som už bola tehotná, začala som si o tomto prístupe v komunikácii s malými deťmi hľadať viac informácií," začína svoje rozprávanie @tarniah, mamička malej Adelky.

Čo je to znakovanie?

Baby signs rozvinuli americké profesorky vývojovej psychológie, ktoré znakovanie batoliat starostlivo preskúmali a zistili, že znakovanie je pre deti aj rodičov výborný základ pre obdobie rozprávania. Akonáhle deti začnú používať na komunikáciu namiesto rúk a rôznych pohybov svoje ústa, upúšťajú od znakovania a následne sa zlepšujú a zdokonaľujú v hovorenej konverzácii.

"Veľa ľudí sa obáva že deti nebudú chcieť rozprávať, keď sa naučia znakovať. Pravda je taká, že znakovanie deti v rozvoji reči vôbec nebrzdí, ale naopak. Znakovanie reč rozvíja a znaky sú len nejakým dočasným medzistupňom, ako napríklad aj štvornožkovanie pred chodením. Podľa vykonaných štúdií vraj dokonca znakujúce deti začínajú rozprávať skôr a majú bohatšiu slovu zásobu, čomu na základe vlastnej skúsenosti so znakovanim aj verím. Vďaka znakovaniu totižto veci pomenúvate nielen z vlastnej iniciatívy, ale aj zakaždým, keď ich odznakuje vaše dieťa. Tým pádom rozprávate nespočetne viac ako bez znakovania. Napríklad také slovo strom. Ak by som neznakovala, zmienila by som sa o ňom počas prechádzky možno raz, ak vôbec, ale odkedy tento znak začala používať naša Adelka, o stromoch rozprávame skoro celou cestou. Takže namiesto toho, aby slovo strom počula raz, ho počuje aj 20-krát. Preto verím že sa jej takto slová do hlávky dostanú skôr a akonáhle bude schopná rozprávať tak to pôjde ako po masle," pridáva @tarniah svoj pohľad na vec.

Taký krásny titulok, že? Aj hlbokomyseľný, aj nadčasový, aj pravdivý. Ale keď vám trojročná zahlási: "Mami, volaj bocianovi, nech si to berie späť!", znie trochu ako klišé.

Ako pripraviť malé dieťa, ktoré si ešte samo vyžaduje väčšinu vašej pozornosti, na súrodenca? Tak znie dnešná otázka. Mamičky - flegmatičky sa chytia za hlavu a povedia: "Zase tu robia z komára somára". Mamičky - čakateľky, ktorým behá doma po kuchyni už jedno malé stvorenie, zbystrite pozornosť - môžete získať inšpiráciu, ako sa s podobnou situáciou popasovali iné mamičky.

Na veku záleží

Prístup, ktorý zvolíte, záleží samozrejme od veku "staršieho" súrodenca. Ak máte bocianiu donášku zajednanú ešte pred druhými narodeninami vášho "veľkáča", bude to náročné predovšetkým fyzicky. Pre vás. Starať sa súčasne o dve deti, ktoré si vyžadujú aktívnu účasť mamičky na každodenných drobnostiach, dá zabrať. Z druhej strany je to pre deti výhodné. Prvotný šok zvykne rýchlejšie pominúť a ľahšie sa adaptujú na novú situáciu. Vekový rozdiel sa vyrovná "co by dup" a z detí sa stanú parťáci s približne rovnakými záujmami. "Môj starší mal rok, keď som otehotnela. Postupne sme mu povedali, že mamičke rastie bruško, lebo je tam bábätko, že to bude jeho súrodenec, bude to maličké bábätko a potom, keď bude väčšie, budú sa spolu hrať. Krémoval mi bruško, dal pusinku a podobne. Keď sa mladší narodil, tak najskôr z toho nerobil nič. Akože pozrel ho v nemocnici a hotovo. Doma si ho už všímal viac, bral ho hneď s láskou, pusinkoval, dával mu hračky. Vôbec nežiarlil, chvála Bohu. Problémy nastali až neskôr, keď mu začal brať malý jeho hračky, ale nič vážne. Len občas chcú práve to isté auto, hoci majú minimálne 150 podobných. Ale inak sa ľúbia, hrajú sa spolu. Keď dám či kúpim niečo jednému, hneď je, že aj bratovi," popisuje krásny vzťah svojich detí mamička z Modrého koníka.

Prežívať čakanie na jeho príchod by mal spolu s vami

Detičky staršie ako dva roky, ktoré už začínajú viac chápať súvislosti a presadzovať si svoju osobnosť to môžu znášať trošku ťažšie. Ich závislosť na matke je iného charakteru ako uspokojovanie životných potrieb a na matku si nárokujú.

Mám zvláštne tlaky v podbrušku, môžem byť tehotná? No, áno. Pokiaľ si mala pohlavný styk, je to pravdepodobné. Rovnako to môže byť predzvesť menštruácie, náznak prechladnutia alebo aj prejav sily podvedomia a nie plodnosti.

Vieme to všetky, že so stopercentnou istotou nám to povie len lekár, ani transsibírska magistrála na tehotenskom teste ešte nemusí byť tutovka. Napriek tomu snoríme, hľadáme, zňuchávame na internete všakovaké informácie, ktoré by nám mohli potvrdiť (resp. skôr naznačiť) to, čo tak veľmi túžime počuť. Jedna, že bude mamou a druhá, že úlet s tým chlapíkom z baru v centre zostane bez doživotných následkov. Ak ste aj vy jednou z nich, tento článok je práve pre vás.

10 najčastejších príznakov tehotenstva

1. Mešká mi to!

Jedným z najviac do očí bijúcich príznakov je meškajúca menštruácia. Ak ste si aj doteraz nič nevšimli, tak tento fakt by ste prehliadnuť nemali. Samozrejme, aj tento príznak nemusí nič znamenať. No mali by ste minimálne zbystriť pozornosť.

2. Bolestivé prsia

"Miláčik som v 4tt, na teste mám koľajnice, pôjdem si dať spraviť test na HCG, či fakt." O minútu jej pípla SMS s odpoveďou: "Vôbec nerozumiem, že o čom. Si chorá? Skús ešte raz a po slovensky."

Aj takto vtipne môžu niekedy dopadnúť pokusy o oznámenia tehotenstva partnerovi 🙂 Hlavne ak použijete mužom neznámu snažilkovskú terminológiu. Prinášame vám pár rád a nápadov z Modrého koníka, ktoré vás môžu inšpirovať, ako vaše tehotenstvo oznámiť budúcemu oteckovi. Alebo on vám. Poviete si, čo táto tára? Ako môže chlap oznámiť tehotenstvo žene? Tak čítajte 🙂

"O bábätko sme sa snažili pomerne dlho, skoro 2 roky. Každý test, ktorý som si robila, bol len rutinou. Aby som nakŕmila tie vnútorné pažravé hlasy, ktoré sa dožadovali dôkazu, že zase nič. A tak som mechanicky ocikala tehotenský test. Manžela som už ani neupozorňovala. Zistil to vždy sám. Podľa môjho výrazu v tvári. Tak to bolo aj vtedy. Ten kúsok plastu som hodila do koša. Zaspala som zmorená osudom na gauči. Zrazu ma budí manžel so slovami: "Vstávaj maminka!" Myslím si, že to ma budí len preto, aby som si spravila test? A v rukách jeden drží. Hovorím mu: "Už som si robila. Nič z toho, je v koši. " On mi na to: "Ja viem, zbadal som ho tam a aj tú druhú čiarku. Toto je on." Vytrhla som mu test z ruky a fakt tam bola. Taký slabý duch. Ale bol tam! Môj prvý duch v živote. Dnes má už 5 rokov," spomína Zuzka, matka predškoláčky.

Ak patríte medzi trpezlivé osoby, ktoré vydržia kým nepodstúpia prvé ultrazvukové vyšetrenie, tak môžete oteckovi darovať fotku z prvého sona. Chcelo by to buď nejaké slovné alebo obrazové vysvetlenie, keďže z prvého sona je naozaj veľmi ťažko odhadnúť čo chcel básnik povedať. A pri menej chápavých oteckoch by to mohlo dopadnúť, ako v úvode tohto článku 🙂

Milým darčekom aj krásnou spomienkou do budúcna bude nejaká drobnosť, ktorú oteckovi venujete. Cumlík, dupačky, ponožky, či body s vtipným textom.

Taktiež môžete jednoducho položiť tehotenský test na miesto, kde ho otecko objaví, alebo mu ho darovať zabalený.

Predkus, vtáčí profil, zdeformovaný tvárový skelet, dýchanie pusou, nosové polypy, angíny, chrápanie... Toto je len pár z diagnóz, o ktoré si koledujú naše ratolesti s palčekom v puse.

Odhliadnuc od hygienickej stránky a faktu, že sa cmúľanie palčeka považuje za spoločensky neprijateľné, je to naozaj nebezpečný zlozvyk. A predovšetkým veľmi ťažko odstrániteľný.

Osveta v oblasti dojčenia, kedy sa matky snažia pristupovať svedomito k svojej príprave (veľmi správne) má za následok, že veľa mamičiek sa snaží vyhnúť používaniu cumlíkov. Výrobcovia síce argumentujú ich tvarom "priateľským" k detskému chrupu, no aj tento argument má rovnako aj svojich odporcov.

Stále sa však cumlík považuje za rozumnejšiu voľbu, ako nechať si bábätko cmúľať palec. Kým sa pokúsite ponúknuť dojčaťu cumlík, je dôležité ponechať mu dostatok času na osvojenie a zafixovanie dojčenia.

"Dcérke som cumlík neponúkala. Mala som doma asi 4, ktoré sme dostali od rodiny a známych. No chcela som sa vyhnúť jeho používaniu. Dcérke nechýbal. Skôr ho odmietala už od začiatku. Pri jednom nekonečnom záchvate plaču, kedy sme už vyskúšali naozaj všetko, ho cmúľala asi 5 minút a aj tak skončil vypľutý na opačnom konci izby. Až si jedného dňa, nemala ani pol roka, začala cmúľať palec. Najskôr mi to prišlo ako milé, chutné. No keď som si uvedomila, že sa z toho stáva regulárna závislosť, snažila som sa jej ponúknuť dudlík. No žiaden jej nevyhovoval. Na cumlíky som minula dokopy aj 30 eur. Skúšali sme kaučukové, silikónové, menšie, väčšie, tvarované, obyčajné, svietiace. Žiaden jej nevyhovoval. Dcérka má dva a pol roka a palec žužle stále," sťažuje sa na zlozvyk svojho dieťaťa mamička z Modrého koníka.

Reflex či zlozvyk?

"Ideme k svokrovcom a oni otvoria skôr, ako zaklope na dvere. Prípadne otvorí svokor a nie svokra. Tak to dávaj, zavrieť dvere a odznova. Keď sa sprchujeme, tak musí on pustiť vodu aj sprchu," popisuje ich každodennú rutinu Zuzka.

"Ja mám asi najhoršieho čerta. U nás je to naozaj niekedy na psychiatriu (moju). Ako náhle nie je niečo po jej, počujú ju aj do ďalšieho mesta. Napríklad, ideme ráno do jaslí, krásne spolupracuje, všetko funguje, umyť, obliecť, nachystať ruksak na chodbu. A idú na rad topánky. Chce si ich obuť sama, trpezlivo sa jej snažím vysvetliť, že si ich obúva naopak. Od jedu ju už ide rozdrapiť, červená sa, kričí, jeduje sa, nejako sa nám to podarí, ja celá upotená, ešte sme ani z domu nevyšli.  Nasleduje čapica (Bože, nech už je leto). Ona sama. Krásne si ju vie dať, ale už je rozladená z topánok. Nejde jej to. Scenár rovnaký, šľahne čapicu o zem. Krik, nervy, jedovanie. Až jej sliny idú z úst. Tak ja začnem zase svoj monológ... Našťastie ho pochopila. Ideme do auta, samozrejme bez čapice, s kapucňou. Od domu k autu sa dá ísť dvoma smermi, samozrejme ideme tým, čo je bližšie. Samozrejme madam potrebuje ísť tou dlhšou trasou. Sadne na zem, krik, nervy. Ja už zúfalá, naštvaná funiaca lokomotíva. Idem pre ňu. beriem ju pod pazuchu, ona vyvádza, ľudia sa otáčajú. Sadneme do auta, ja vysvetľujem a pani zrazu úsmev ako keby sa nič nestalo," spomína Simona.

"Chystáme sa do škôlky, ona si vytiahne koša na prádlo špinavý kabát, že ten chcem. Poviem nie, je špinavý, že si dáme bundu s uškami. Hneď cirkus, vrieskala, bundu aj sveter najskôr hodila na zem, potom  si to šla dať do skrine, aby som to náhodou nenašla. Tak som sa obliekla, obula, otvorila dvere a vravím čau, ja teda idem. Hneď bola pri mne aj s bundou a svetrom. Potom zas začala revať v škôlke, lebo ona tam nechce byť. Dobre, že nezačala biť deti naokolo, ktoré ju volali hrať sa," vysvetľuje Lucia.

"Môj keď nie je po jeho, tak si ľahne na zem a mravčí. Keď sa k nemu priblížim, tak kope nohami, zásadne sa nám to stáva, keď sa niekam ponáhľam a nemám čas ho tam nechať ležať. Juj. Tak ho beriem na ruky, on so sebou mece, kope. Po ceste, aby som si oddýchla, tak ho občas na tú zem položím. Minule tam stojím nad ním, s pohľadom do nepríčetna a čakám, kým sa upokojí. Okolo idú policajti a kričia na mňa, či je všetko v poriadku. Vravím, že áno, len malý protest. To len môj toto robí?" spytuje sa Iva.

Vzdorovité dieťa

Nie, nerobí to len ten tvoj. Ani tvoja. Štyri mamičky, štyri deti. Všetky vo veku 2 roky a štvrť. Najkrajší vek. Čas na malú maturitu z exorcizmu, nasadenie sedatív (matke, nie dieťaťu) a zakúpenie hrošej kože. Tú poslednú položku kvôli susedom, kamoškám alebo len okoloidúcim, ktorí sa dokážu nekonečne pohoršovať, nad tým nevychovaným, rozmajzlaným a nevyspytateľným deckom. Nech už sa babky tvária akokoľvek rozhorčene, obdobie vzdoru alebo prvá puberta je (bohužiaľ) normálne, dôležité, dokonca žiaduce obdobie vo vývine dieťaťa. Začína okolo roku a pol a vrcholí v treťom roku.

"Prísť s pôrodným plánom do väčšiny slovenských pôrodníc je stále neštandardné. Jediný zoznam, ktorý od vás očakávajú, že si doma v pokoji pripravíte, je koľko dojčiacich košieľ či popôrodných vložiek si vziať. Vaša vôľa začína a končí vybraním či odmietnutím EPI, partnera pri pôrode, či chcete erárnu košeľu či svoju. Pozerajú na vás, akoby kura išlo učiť sliepku. Vaším jediným plánom má byť porodiť a je na nich, ako."

"Do pôrodnice som si priniesla pôrodný plán a podľa reakcii sa s tým stretávajú len zriedkavo. Personál si však pochvaľoval, pretože je pre nich jednoduchšie viesť pôrod, keď vedia, čo si rodička želá, a čo naopak nie. Medzi kontrakciami sme spolu prešli bod po bode a aj vďaka pôrodnému plánu bol môj druhý pôrod krásny, veľmi rada naň spomínam. Netreba sa báť predložiť svoje požiadavky. Personál nemá ako vedieť, čo žena chce a rodička si ušetrí zbytočnú traumu z pôrodu, pretože nebol podľa jej predstáv (ako môj prvý pôrod, žiaľ)."

Takto popisujú skúsenosti so svojim pôrodným plánom mamičky z modrého koníka vo WIKI. Pôrodné prianie je zoznam bodov, ktoré si rodička želá, aby boli pri jej pôrode dodržané. Lekár aj personál nemocnice by mali pôrodný plán rešpektovať. Je vhodné ho prekonzultovať vo vybranej pôrodnici dopredu. Na Slovensku predsa len nie je ešte štandardom.

Ak máte pocit, že patríte k starej škole a takéto "módne výstrelky" nie sú nič pre vás, neunáhlite sa. Pôrodný plán nemusí obsahovať striktné pokyny pre lekárov, ale napríklad aj len požiadavku ohľadom dodržiavania intimity. "Rodila som niekoľko dní (nakoniec to skončilo aj tak akútnou sekciou) a za tú dobu videlo moje prirodzenie viac ľudí, ako keby som sa živila najstarším remeslom. Dala by som krk na to, že sa prišiel pozrieť aj nemocničný záhradník a údržbár. Každý len vošiel, nič mi nepovedal, pošpáral sa mi tam a odišiel. Keď som vyskočila na ženu v roláku a rifliach, ktorá mi zase ťahala nohy od seba, že odkiaľ mám vedieť, že nie je upratovačka a pred dverami nemá vedro s mopom, nemala ani plášť, ani uniformu, ani menovku, tak ešte na mňa nakričali. Pri druhom pôrode si píšem pôrodný plán, a mám jedinú požiadavku - dodržiavanie intimity," popisuje svoj zážitok Eva.

Čo všetko patrí do pôrodného plánu a ako ho formulovať?

Prvé predstavy o pôrodnom pláne by mala žena mať už vo fáze, kedy sa rozhoduje pre konkrétnu pôrodnicu. Darmo budete vyžadovať pôrod do vody, keď sa na celom oddelení nevyskytuje žiadna vaňa. Alebo prítomnosť partnera vo všetkých pôrodných fázach, keď pôrodnica nemá tzv. čakačku alebo ľudovo vzdycháreň. Do finálnej podoby by ste sa mali dopracovať tak v 35. týždni tehotenstva. Na zreteľ berte priebeh celého tehotenstva, komplikácie, ale aj možnosti pôrodnice, pre ktorú ste sa rozhodli.

Pôrod, kedysi čisto ženská záležitosť, sa otvoril svetu mužov. Páni čoraz častejšie doprevádzajú partnerky do pôrodnej sály a prežívajú príchod nového člena rodiny na svet spolu. Nič nedokáže tak partnerov spojiť, no rovnako aj vzdialiť. Ak vás čaká prvý spoločný pôrod, uistite sa, že sa vaše predstavy o úlohe partnera v tomto životnom bode zhodujú. Rozčarovanie na mieste činu by mohlo veci zbytočne komplikovať. A preto dnešný článok neadresujeme len vám, milé mamičky, no predovšetkým vašim partnerom. Pokúsili sme sa dať dokopy to, čo by mali o pôrode vedieť (aspoň minimálne základy) a ako vám pri ňom pomôcť a ušetriť vám trošku času s vysvetľovaním.

Ako zistiť, že sa TO blíži?

Ak je schopná vás zobudiť  o druhej v noci, že je naozaj potrebné dokončiť tú maľovku v detskej izbe. Inštinkt hniezdenia sa dostáva do finále a pravdepodobne aj tehotenstvo.

Bezdôvodné záchvaty plaču vystriedali tie extra nevyspytateľné. Hormóny pracujú na 4 smeny a berú si aj extra nadčasy.

Falošných poslíčkov (Brexton-Hicksove kontrakcie) vystriedali skutočné. Nepomáha masáž ani teplá sprcha. Páni, vezmite stopky a merajte. Ak sú pravidelné a trvajú dlhšie ako 30 sekúnd, je viac ako pravdepodobné, že ide do tuhého.

Alebo jednoducho praskne voda (nie, určite nejde o inkontinenciu). V nemocnici budú chcieť poznať pravdepodobne všetky detaily. Kedy, koľko, pramienok či prúd, farba či prímesy krvi. Tak si pamätajte detaily.