soldi
3. jan 2019
3201 

Ako som si nestihla užiť svoj štvrtý pôrod

Na úvod sa vrátim trošku do minulosti, aby som si to všetko pekne zhrnula. 

Mala som doma už troch chlapcov -Leonarda (6r), Gabriela (4r) a Viliama (1r).

Pri nich som mala všetky tehotenstvá ako cez kopirák - tehotenstvá také, že som ani nevedela, že som tehotná, iba čo mi bruško rástlo a pôrody tiež veľmi podobné.

V 37+5tt mi praskla plodová voda, potom 2- 3 hodiny bezbolestných kontrakcií a následne po pár zatlačeniach bol potomok vonku. 

Po narodení nášho tretieho syna Viliama som si povedala, že dosť bolo detí, tri sú viac ako dostatok a konečne sa môžem začať venovať aj sama sebe. 

Našla som si úžasnú prácu z domu (skutočná práca snov - voľná pracovná doba a skvelý plat 😀 ), začala som brať lekcie business angličtiny a dva krát do týždňa som chodila na tréningy pole dance. Tam som sa skutočne našla - boli sme výborná partia a akrobacia na tyči spojená s neustálym prekonávaním samej seba ma neskutočne napĺňali. Proste všetko bolo ideálne. 

Ako začalo jarné počasie, rozhodla som sa pridať k pole dance ďalší aktívny prvok a šla som si kúpiť svoj prvý bicykel od čias strednej školy. A hneď cez víkend som sa vydala aj na prvú skúšobnú jazdu s najmladším Viliamom na palube. 

Bolo sobotné ráno, vonku krásne slnečno, do mesta som to mala slabé dva kilometre a 'akútne' sme doma potrebovali papierové vreckovky. 

Ako som tak krúžila po drogérií, padol mi zrak na tehotenské testy. 

Po chvíľke rozmýšľania som ich vložila do košíka. O týždeň mala totiž sestra svadbu a mne sa zdalo, že mám nejaký oneskorený cyklus, aj keď nikdy nebol veľmi pravidelný. Ale cítila som sa tak nafúknuto. A cez týždeň som si kúpila langoš. Ten som mala naposledy ako tehotná s Viliamom. A hlavne, chcela som mať istotu, že sa môžem na svadbe slobodne a bez výčitiek zabávať. 

Test som vyskúšala hneď po návrate domov. Ten šok, keď sa na ňom zjavili dve paličky!

Neverila som vlastným očiam! Bola som vydesená. Bežala som dole za mužom a ten ocikaný kus papiera som doňho šmarila so slovami: Takto si si dával pozor!!!

Dráma pokračovala mojimi výkrikmi rozmaznaného decka: ja nechcem, nechcem, nechcem a nebudem mať zas dieťa! Do tejto atmosféry prišla svokra, lebo zrovna v ten deň nám sľúbila postráženie všetkých detí, aby sme si mohli užiť pár hodín osamote.

Šli sme do nákupného centra, potrebovali sme ešte deťom nejaké pekné handry na svadbu. Aspoň sme mali chvíľu kľudu na prebratie situácie. Ja som ako bláznivá vbiehala do každej lekárne a kupovala testy, na ktoré som následne cikala dúfajúc, že ten ďalší už konečne ukáže ten správny výsledok - jednu čiarku. No, nestalo sa.

A ja som si zas a znova pripomenula dávne slová veštice, ktorá mi predpovedala 4 deti, troch chlapcov a dievčatko na záver. Ako som sa vtedy smiala, že ja toľko detí mať nikdy nebudem. Ani náhodou!

Tak strašne som nechcela to dieťa. Kto neprežil, ten si to ani nedokáže predstaviť. Celý jeden deň som si googlila témy o interupciach. Ale to nie som ja. To by som nikdy nedokázala. Napriek tomu som sa ešte dobrých pár dní budila s pocitom, že to tehotenstvo bola len nočná mora. Až po týždni, či dvoch som sa pomaly začala zmierovať s novým stavom, s tým, že budem znova vyzerať ako hrošica, že musím zas vypiplávať nového miničloveka, že bude treba všetko doma preorganizovať a zas kupovať nové auto. 

Celé tehotenstvo som prežívala viac menej v negatívnych, prinajlepšom neutrálnych pocitoch, chvíľky naplnené radosťou a zvedavosťou na príchod nového člena rodiny boli extrémne vzácne. 

Aby som si to čakanie aspoň trošku spestrila, rozhodla som sa, že si nedám povedať pohlavie. Aj tak to bude pravdepodobne chalan číslo 4, a takto si aspoň pár mesiacov budem môcť predstavovať, že možno je to aj dievča. Niežeby som nejako extrémne túžila po dievčatku, vždy som chcela radšej chlapčeka, ale ten kumulujúci testosterón u nás doma mi už dával pekne zabrať, nehovoriac o tom, že pri rozoberaní ich obľúbených technických a vedeckých tém som sa často cítila vylúčená z kolektívu. Takže predstava ďalších malých guliek do partie ma vôbec nenadchýňala. 

Tehotenstvo ako také prebiehalo veľmi podobne ako tie predchádzajúce, avšak pár malých odchýliek sa našlo:

  • Placentu som prvý krát mala vzadu. A bol to teda riadny rozdiel. Hlavne vo vnímaní pohybov. Prvé nesmelé štuchance som neveriacky zaznamenala už okolo 13- 14tt.
  • Prvý trimester ma občas potrápili mierne vyrážky na tvári, čo je u mňa (nielen v tehotenstve) jav nevídaný
  • Bruško malo očividne úplne iný tvar než v predchádzajúcich tehotenstvách
  • Plod pri meraniach na sone vždy zodpovedalo veľkosťou termínu (predtým boli bábätká vždy o týždeň až dva väčšie, hlavne kvôli veľkým hlavám)
  • V prvom trimestri mi vyšla vysoká pravdepodobnosť down syndrómu - skreslila to jedna hodnota a dočítala som sa, že býva často falošne skreslená práve pri tehotenstvách s dievčatkami - opakovaný odber už dopadol našťastie dobre. 
  • No a hlavne som na žiadnom sone nevidela to, čo robí chlapca chlapcom. Síce som vždy poctivo hlásila vopred, že pohlavie vedieť nechcem, ale pri sonách som sa samozrejme rada kochala pohľadom na bábätko, spoliehajúc sa na to, že keď pohlavie vedieť nechcem, tak gynekológ nemá dôvod cielene sa pozerať plodu medzi nohy. 

V podstate bolo celkom dosť náznakov, že by to mohlo byť dievčatko, ale žiadny z nich nebol smerodatný a sám o sebe nemusel nič znamenať. Neprikladala som tomu žiadnu váhu, páčilo sa mi byť v tej sladko trpkej neistote. 

Vzhľadom na to, že som netušila, kedy presne som otehotnela, tak som mala dva termíny pôrodu - 15.12. podľa môjho nepravidelného cyklu a 12.12. podľa sona. Rozhodla som sa riadiť termínom 12.12., keďže to sme mali s mužom 14.výročie a bolo to teda také pekné symbolické. 

Prvé dva trimestre tehotenstva ubehli ako voda - stále som 2x týždenne chodila na pole dance, jazdila na bicykli, čľapkala sa s deťmi v bazéne počas leta a stále som aj pracovala. V siedmom mesiaci som na moju veľkú ľútosť musela prestať s pole danceom, keďže šplhať po tyči s velkým bruchom bolo nielen komické, ale už aj pomerne náročné. 

Okrem toho v septembri začala aj škola, mali sme doma prváka, tak sa mu trebalo venovať, voziť na krúžky a pod. 

Ani neviem ako to zbehlo a bol tu november. Veľmi náročný a hektický mesiac. Muž mal v práci vrchol sezóny a tento rok bol preňho extrémne vyčerpávajúci. Do práce chodil ráno o ôsmej, vracal sa o šiestej večer, aby mi pomohol uložiť deti, a potom ešte pracoval do jednej druhej rána. A takto každý deň, aj v sobotu. Ja som tiež ešte pracovala 6 hodín denne, starala sa o domácnosť a deti. Každý deň budík o šiestej ráno, nachystať deťom raňajky, zabaliť desiate, obedy, rozviezť ich. Varila som po nociach. Obaja s mužom sme boli nervózni, unavení, a ako som sa prehupla do deviateho mesiaca, tak nervozita sa ešte stupňovala. Vždy, keď som mužovi volala do práce, tak očakával, že rodím 😀 . 

S blížiacim sa záverom tehotenstva prišli úvahy, že aké to bude tento krát. Zas mi praskne voda v 37+5tt? Tak rada, by som aspoň raz zažila pôrod začínajúci kontrakciami. Že vraj bývajú rýchlejšie a menej bolestivé. Aj keď to menej bolestivé som si nevedela predstaviť, keďže ani predchádzajúce pôrody ma žiadno extra neboleli. 

Prvý krát som zažila, čo to je tvrdnutie brucha. A nočných poslíkov. Radšej som si do telefónu stiahla aplikáciu na meranie intervalov a dĺžky sťahov. Že čo keby to boli náhodou kontrakcie. 

Na poradni v 36tt mi bral gynekológ ster na streptokoka. A veľmi nemilo ma prekvapilo, že vyšiel pozitívne. To bolo prvý krát. Bola som z toho pomerne nešťastná. Nielen kvôli hororovým historkám o hroziacej sepse u novorodenca, ale aj tá predstava byť v pôrodnici 4 hodiny pred pôrodom a absolvovať infúziu s antibiotikami, ktorá môže, ale nemusí pomôcť, ma desila. Zopár dní som sa tým trápila, ale potom som si povedala, že aj tak to žiadno neovplyvním a nejako to už len dopadne. 

Pracovala som až do 19.11. a dúfala, že bábätko v brušku vydrží čo najdlhšie, nech mám čas všetko pochystať a nech sa to už konečne trošku ukľudní u muža v práci, lebo vplyvom nedostatku spánku a veľkého stresu to bola chodiaca nervózna nevyspaná troska a k veľkej cti mu slúži, že napriek všetkému sa mi stále snažil všemožne pomáhať. 

Posledný mesiac som si hovorila, že ak rodiť, tak ideálne v nejaký párny dátum 

(ako aj predtým) a ideálne pred víkendom, lebo fakt neviem, komu by sme zverili tie naše malé kreatúry, kým by som bola ja v pôrodnici a muž v práci. 

V 38+1tt (štvrtok 29.11.) som bola na poradni. Dole všetko pripravené, otvorená na 2- 3cm, môže to prísť hocikedy, tak znel záver prehliadky. Dokonca mi gynekológ ponúkol Hamiltonov hmat, že aby to trošku popohnal. Rozhorčene som sa ohradila, že ja nič poháňať nepotrebujem, naopak, rada by som vydržala ešte aspoň týždeň. Neviem, čo to majú furt tí chlapi s tým urýchľovaním pôrodov. 

Deň na to, v piatok, som bola o šiestej večer ešte stále sama doma s deťmi. Hrali sme sa v izbe všetci spolu. Vzácna chvíľka kľudu a pohody, užívala som si to. Zrazu som cítila ako niečo zo mňa vytieklo. Okamžite mi napadlo, že to je plodová voda. Ale bolo toho máličko. Tak asi len nejaký výtok. Alebo skôr hlienová zátka. Ostala som nekľudná, nervózna, ruky ľadové. O siedmej boli všetky deti úspešne uložené v posteli a muž doma. Ja som ostala úplne podráždená, cítila som miernych poslíčkov. 

O pol ôsmej som navrhla mužovi dopozerať si film z predchádzajúceho večera. Potrebovala som sa ukľudniť, odosobniť. A chcela som si stopovať poslíčkov. Cítila som ich ako jemnú menštruačnú bolesť spojenú s tlakom. Ten tlak bol nezvyčajný. Sťahy boli pravidelné po 5 minút a trvali 1,5 minúty. O ôsmej film skončil. Hovorím mužovi, že mám divné tlaky, a že by som sa asi dala ísť pre istotu pozrieť do pôrodnice, že asi falošný poplach, ale pre istotu. Pôrodnica bola 60km od nás. 

Volala som svojej mame, či príde k deťom. Nedvíhala. Skúšala som to opakovane. A nič. Joj, tak som sa hnevala. Však sme mali dohodu, že už bude stále na telefóne. Tak muž volal svojej sestre. Ale ona býva v dedine 15km od nás. Prísť by jej trvalo cca pol hodinu. Tak musíme čakať. Cítila som však, že to je dlho. Že toľko čakať nemôžeme. 

Našťastie vtedy moja mama zavolala, že bola na oslave a mobil si zabudla v aute. Ale uprostred oslavy ju prepadol pocit, že ho potrebuje, tak sa zdvihla a šla si poň. Vďaka za túto našu ženskú intuíciu!

Konečne prišla a mohli sme vyraziť. To bolo už 20:30. Stav ciest som vopred skontrolovala cez stella centrum, pre istotu, keďže cesta viedla aj cez problematický úsek, kde bývajú časté nehody a uzávierky. V aute sa interval kontrakcií skracoval. Asi 15 km pred pôrodnicou som bola už veľmi nervózna. Kontrakcie boli každé dve minuty až minútu. Tušila som, že to bude tesné. Bolesť som necítila, len silný tlak, vnímala som, ako sa to dole všetko otvára. 

Konečne sme zastavili pred pôrodnicou, vybehla som z auta, muž za mnou. Vygúľala som sa svižným tempom na druhé poschodie, kde bola pôrodnica. Akurát šla okolo mladá doktorka. Pýta sa ma, že s čím som prišla. S úsmevom na tvári som odpovedala, že s pôrodom. Netvárila sa, že mi verí 😀 To bolo 21:20. 

Poslala ma za sestričkou na príjem. Vybaviť tie otravné formality. O pár minút jej hovorím, že ja mám ale vážne kontrakcie každú minutu až dve. Poslala ma teda do šatne sa prezliecť. Tam som ešte vtipkovala s ďalšou sestričkou. Pri pohybe som sťahy necítila vôbec, ale začínala som mať pocit tlaku na konečník. Oni to však všetci stále brali nejako ležérne! Tak hovorím sestričke, že už cítim tlak na konečník a že som štvrtorodička. No konečne sa začalo niečo diať! Pri slove štvrtorodička začali konečne kmitať a odvelili ma na pôrodnú sálu. 

Tam sa ma zas začali vypytovať dookola na adresu, zamestnávateľa a bla bla bla. 

Medzitým prišiel skúsený doktor a mladá doktorka, ktorú som predtým stretla na schodoch. Doktor mi oznamuje, že mladá sa zaúča, tak ma vyšetrí ako prvá. Išla na to. Zrazu na mňa pozrela, vyvalila oči a hovorí: otvorená na 10cm, bránka zájdená, vak blán vydutý v pôrodných cestách. 

Divili sa veľmi, že sme sa odvážili ísť tak ďaleko v takomto stave. Ale či sme my vedeli, že sa to tak rýchlo zvrhne?

Ešte chvíľu ma tam cvičili s formalitami, ale som sa potom ohradila, že už vážne potrebujem tlačiť. Súhlasila som s prepichnutím plodového vaku. Nohy mi zalialo teplo, prišla kontrakcia, stačilo jemne zatlačiť a bábätko zo mňa vyšlo v gejzíre plodovej vody. Muž bol uchvátený, že aký krásny pohľad to bol. Doktor mal čo robiť, aby dieťa stihol zachytiť. Dali mi ho na bruško. Snažila som sa mu nazrieť medzi nohy, ale zavadzala mi pupočná šnúra. Keď ležalo na mne, zopakovala som pokus o zistenie pohlavia. Tentokrát som skúšala rukou nahmatať, či nájdem nejaké neželané príslušenstvo. Ale som nedotiahla. Tak som sa nakoniec ako taký blbec musela opýtať, že čo sa mi vlastne narodilo 😀 

Dievčatko. Ešte teraz mám slzy dojatia v očiach, keď si na ten moment spomeniem. 

Opýtali sa ma, že ako sa bude volať. Mali sme vybrané meno Julian pre chlapčeka a Rebeka pre dievčatko.

Ale v tom šoku som to nejako poplietla a vyletelo zo mňa, že Juliana 😀 Muž na mňa vyvalil oči, ze to odkiaľ mám. Ale súhlasil. Páčilo sa mu. 

A tak k nám 30.11. o 21:38 priplávala naša rybka Julianka s mierami 3320g/51cm.

Bolo to v 38+2tt po prekotnom pôrode, ktorý trval cca 2,5 hodiny. Po pôrode hovorím doktorovi, že to bolo také rýchle, že som si to rodenie vôbec neužila 😀

Malú chvíľu nechali na mne, potom ju zobrali na asi 10 minút (ktoré mi prišli ako večnosť), keďže jej potrebovali odsať plodovú vodu zo žalúdka kvôli tomu streptokokovi.

Potom mi ju doniesli a odvtedy sme boli stále spolu.

Keďže malá bola celý čas chránená v plodovom vaku a v pôrodnych cestách strávila dohromady minútu, možno dve, tak ma utešili, že nákaza streptokokom je mizivá, ale že výsledky odberu budú v pondelok.

Po dvoch hodinách poctivého ležania a stláčania maternice ma (potupne!) odviezli na izbu (kľudne som mohla ist po vlastných!) a doniesli mi hneď aj Julianku. Bolo niečo málo po polnoci. Muža čakala ešte náročná cesta domov.

Bála som sa oňho veľmi, lebo bol unavený, nevyspaný, vystresovaný z práce a cesty boli zlé. Musel mi sľúbiť, že hneď ako príde domov, tak mi zavolá. Ja som sa zatiaľ kochala malou. A na chvíľu som zadriemala. Zrazu som sa strhla. Preboha, vsak muž mi este nevolal! A už je to dlho. Nevedela som, kedy presne odišiel, ale bolo to dlho. Už mal byť dávno doma. Asi len zabudol zavolať. Tak mu volám. Nedvíha. Mne začína búšiť srdce. Volám znova. Stále nič. Volám mamine. Rozospato dvíha. Pýtam sa, či už muž prišiel. Nie, neprišiel. Uff, mne až zle prišlo, dvihol sa mi žalúdok, srdce bilo ako o závod. V hlave neodbytná predstava ako leží niekde vybúraný pri ceste. Čo teraz?Čo  robiť? Ako mu pomôcť?

Volám 158. Zdvihol to veľmi milý policajt. Opísala som mu situáciu a pýtam sa, či nemajú hlásené nejaké nehody. A či keď mu nadiktujem mužove číslo, či ho vie lokalizovať. Počas toho ako som sa snažila neplakať policajtovi do telefónu mi muž zavolal. Tá úľava! Hneď som to zreferovala policajtovi a ospravedlnila sa za svoju hystériu 😀

Vysvitlo, ze vôbec neprešla taká dlhá doba, ako som sa domnievala, som to mala trošku posunuté, no. Však som bola tesne po pôrode, mala som nárok trošku hysterčiť, nie? 😀

Naše prvé dni s Juliankou boli bohužiaľ plné stresu. Najprv som riešila toho streptokoka a stále kontrolovala, či nemá príznaky sepsy. Potom ma mladý praktikant z neonatológie vydesil informáciou, že mala malá hraničné množstvo krvných doštičiek a že sa môže jednať o hrozivú diagnózu - trombocytopéniu. To sa našťastie tiež nepotvrdilo, hodnoty boli skreslené technikou odberu. Následne nám hrozili, že ostaneme v pôrodnici dlhšie kvôli výraznému schudnutiu a stúpajúcej žltačke. Aj to našťastie dopadlo dobre, od večera do rána sa obe kritéria upravili. Keď som sa po troch dňoch konečne, šťastná ako blcha, balila domov, tak prišla ďalšia zlá správa - Juliana má hematóm v oblasti obličiek.No krvi by sa vo mne nedorezal. Ukázalo sa, že pri tej rýchlej zmene tlaku pri prekotnom porode jej vznikol v oblasti obličiek hematóm o veľkosti 3,5 cm.

Po prvotnom zdesení ma ale na špecializovanom pracovisku, kam som s ňou ešte v ten deň išla, ukľudnili, že sa to len sleduje a nič jej nehrozí. 

Konečne domov! Tak som sa tešila na chlapcov!

Avšak, doma ma čakal lazaret. Najmenší mal teplotu a bolo mu zle od žalúdka. Najstarší kašlal ako tuberák a stredný mal silnú nádchu a zapálené hrdlo. No radosť tam prísť s novorodencom. Všetko sme to nejako zvládli aj bez asistencie doktorov, či nakazenia malej, čo bola moja najväčšia obava (aj keď sama na tri choré deti a jedného novorodenca pár dní po pôrode bola výrazne zaťažkávajúca skúška).

Momentálne si naplno užívam svoju rodinku, a stále mám momenty, kedy neviem uveriť, že mám skutočne svoje dievčatko, a že sa dávna predpoved veštkyne (na ktoré neverím) ozaj naplnila. 

Julianka je dieťatko za odmenu (zatiaľ 😀 ). Pekne spinká, papá, je kľudná a jej bratia ju už teraz zbožňujú. 

Niekedy vie život lepšie, čo nám chýba a čo potrebujeme, než my sami. Ďakujem za tento nečakaný dar. 

    To je tak krasny clanok!Zelam Vam hlavne vela zdravia lásky celej rodinke,ostatne si Vas najde😊

    3. jan 2019

    Gratulujem, krásne dievčatko 🙂

    3. jan 2019

    Gratulujem😍 a krasny pribeh aj porod...ale ako sa potom vola porod, ktory trva 2,5 minuty? 🤣

    3. jan 2019

    Aj my v lete cakame 4. babo. Moje pocity na zaciatku boli podobne, ale teraz sa uz neskutocne tesim. Tie porody v dobrom zavidim, chcela by som aj ja taky. Ja som mala vsetky vyvolavane po termine, velmi bolestive.

    3. jan 2019
    soldi
    autor

    @cammille porod sa rata od zaciatku kontrakcii, to si neviem predstavit v praxi tie 2,5 minuty 😀

    3. jan 2019
    soldi
    autor

    @amel dakujem velmi pekne 😘

    3. jan 2019
    soldi
    autor

    @janulka24 ja som sa v tehotenstve netesila vobec, az po porode to prislo 🙂
    Vyvolavane porody byvaju zle, skoda, ze na svk je to bezna prax

    3. jan 2019

    velka gratulacia a vela zdravicka celej krasnej rodinke 🙂

    3. jan 2019

    @soldi Pekné, aj slzy mi vyšli. Milé. Prajem veľa zdravia a trpezlivosti.

    3. jan 2019

    Aj ja mám slzy v očiach... V niektorých situáciách akoby si opisovala moje pôrody... Gratulujem k dcérke, prajem veľa zdravíčka...

    3. jan 2019

    Krásne napisane😉

    3. jan 2019

    Perfektne napisane 😍😍😍

    3. jan 2019

    @soldi ano ano viem😊 ja mam ale ozaj vzdy 2-3 kontrakcie, v trvani mozno max 5 minut, to je moj “cely” porod😊 tomu predchadza bud odtecenie vody, takze na zaklade toho sme utekali, alebo len tvrdnutie brucha v pravudelnych intervaloch, ale bez bolesti, dokonca ani na ctg este 5 minut pred porodom nebola jedna jedina kontrakcia...poslali ma do sprchy...prisla prva bolest, tak som tam uz ani neprisla😊 a ta sa uz len vystupnovala a do 3 minut som porodila😊to bolo pri druhom a uplne identicky pri piatom😊 a teda pri stvrtom mi okolo 17 zacalo tvrdnut brucho hned v 2minutovych intervaloch, a kedze som uz mala termin tak sme rsdsej sli...nastastie bola sobota, muz doma, prazdne cesty. O 17:25 sme sli z domu, 17:40 sme prisli a 17:50 opat na jednu bolestivu kontrakciu bol maly vonku. Ani prezliect som sa nestihla...este sme stali na semafore na cervenu a muz cely nervozny, ze idem na cervenu? A ja s kludom Anglicana ze nie, mame cas, ved mi ani voda este neodtiekla, ani bolesti nemam, ved mozno ani nerodim😃 ...keby som vtedy vedela ze porodim za 15 minut tak asi by som taka kludna nebola😃 a v podstate vsetky moje porody prebiehali podobne😊 preto ma prekvapuje ked mamicky pisu ze 2-3 hodinovy porod je prekotny, kedze to by u mna bol dlhyy porod😊 ale chapem ze zrejme z globalneho hladiska aj ten 2hodinovy je uz asi rychlovka😊 a este raz gratulujem a hlavne budte zdravi 😍 je uzasne mat velku rodinku❤️

    3. jan 2019
    soldi
    autor

    @cammille tak to mame podobne 🙂 akurat ja to tvrdnutie/tlak beriem ako kontrakcie, keby som cakala na bolest, tak rodim vzdy doma 😀
    na ctg som tiez mala vzdy rovnu ciaru 😀

    3. jan 2019

    Čakala som na tento clanok🙂 máš nádhernú rodinku 💓

    3. jan 2019

    krasne napisane , gratulujem k malej princeznicke, sledovala som ta cele tehotenstvo a drzala palce aby to bolo dievcatko 😊

    3. jan 2019

    Gratulujem ku krasnej princeznej. Aj my mame 3 vajciakov, 15r.,7r.,a 2r., keby som nemala 100 kg a 42 rokov, asi by som este skusala dievcatko, ta testosteronova prevaha da niekedy fakt zabrat 😀😀😀😍😍😍. Prajem vela zdravicka a trpezlivosti 😘😘😘

    3. jan 2019

    Barci ten priebeh tehotenstva a začiatok jak keby si písala o mne hlavne o tom teste a x ocikanych ďalších presne tak isto som ho z hnevom zľahla do muža 🤔. Len s tým rozdielom ,že ja som sa akosi netešila ani po pôrode a trvalo mi to veľmi dlho a presne viem ako si sa cítila ty keď ti stále ohlasovali nové prognozi u nás to bolo nápodobne .Elis bola anjiel prvý mesiac a odvtedy je to nas malý satanek 🤷😉. Baby prajem vám hlavne veľa veľa zdravia 😉 užívaj si babulku 😘

    3. jan 2019

    @soldi ja som pred rokom čítala Tvoj zážitok z posledného pôrodu a to som fakt závidela 😉 a toto už duplom.....😀 užívaj si krásne deti,v dobrom závidím dcérku,ja mám tiež troch chalanov 😀

    3. jan 2019

    Cakala som, kedy to zo seba das von a bolo to prijemne citanie, az na tu pasaz s manzelom a policiou, uplne sucitim, aky desny strach si musela mat. A konecne viem, kedy doslo k zmene mena🙂). Inak aj nasa Kika ma hematom na brusku, ak bolo sono ok, co pises bolo, s tou mastickou, co tam v Martine davaju, to mizne pekne. Uzivajte si vsetky deti v laske🙂

    3. jan 2019

    @soldi čakala som na tento príspevok a dnes som sa dočkala. Skvelé čítanie. Nech vám malička robí len radosť!
    P.S: nedáš kontakt na vešticu? 🙂

    3. jan 2019

    Preplakala som od zaciatku až po koniec...tiez túžim po dievčatko keďže mám dvoch chalanov ale zostane to len mojim snom

    3. jan 2019

    Krasne si to napisala 😊 Ja mam doma o par guliek menej a mozno aj preto dceru s menom takmer identickym ako tvoja, len o to “na” kratsim 😅 ale to som nechcela, skor to, ze tiez som neverila, ze by som niekedy mala dceru, ale mat ju, je pre zenu ozaj velkym darom, je ina, dokonala, nasa ceresnicka na torte. Preto som rada, ze bolo dopriate aj tebe a ze bude tvojim ostrovom v tom mori testosteronu 😊

    3. jan 2019

    ❤️... krásne napísané, ženy sú úžasné a veľmi silné stvorenia. Emócie sú naša hybná sila. Všetko dobré želám, veľa zdravicka všetkým

    4. jan 2019

    nadherny clanok...skoro akoby som o sebe citala...4 dieta nedavno, nebudem nechcem....zvazovanie tabletky co vsetko vyriesi, plac polovicu tehotenstva....konecne som mala zivot, slobodu, vylety na bicykly vsetky deti v skole.....porod..tiez ma nikto nebral vazne az do poslednej chvile v porodnici, vela nechyba a odradim sa sama na izbe a ked sa maly narodil mi povedali ze mna by rodili aj kazdy den....

    4. jan 2019

    @soldi krásne meno

    4. jan 2019
    soldi
    autor

    @cuculiatko88 dakujem pekne, dobre si drzala 😀

    @manula och ano, ten testosteron ma niekedy zabija, momentalne sa neviem nabazit ruzovych veci, a to som nikdy nic ruzove ani sebe nekupila 😀

    5. jan 2019
    soldi
    autor

    @noname26 dakujem pekne, Katka. Julianka nema ten hematom na brusku, ona ma krvnu zrazeninu vnutri nad oblickou, preto sa to sleduje sonom. Ale verim, ze sa bude aj nadalej pekne vstrebavat 🙂

    5. jan 2019
    soldi
    autor

    @qwert87 dakujem 🙂 vesticu som uplne nahodne naklikala cez mimibazar, 7 rokov dozadu 🙂
    https://www.mimibazar.sk/inzerat/12010852-1/ves...

    5. jan 2019
    soldi
    autor

    @cukruska1920 to som si aj ja hovorila a bola zmierena s tym, ze uz dievcatko nebude. a vidis, ako nas prekvapilo a vypytalo sa k nam 🙂

    @senta_sofia jeeej, no to si krasne napisala 😍 dakujem pekne a uz sa neviem dockat, kedy sa u nej prejavi ta prava zenskost! zatial len spi, papa a jaci 😀

    @janti tak verim, ze teraz uz nelutujes a vies, ze to tak malo byt, ci? 🙂

    5. jan 2019
    soldi
    autor

    @janti pozeram, ze zijes v skotsku. ja som tam zila pol roka ako aupair a milujem skotsko, sa tam prestahujem, ked deti odrastu 😀

    natrafila som tam na uzasnych ludi, s ktorymi som stale v kontakte (poniektorymi iba bohuzial) a ta krajina je neskutocne krasna. aj to ich veterne pocasie som milovala. zija som v oblasti inverness, aj lochneske jazero som bola pozriet 😀

    5. jan 2019

    @soldi musis tu zenskost objavit a si na dobrej ceste, uz ju oslovujes v zenskom rode, zdrobnujes meno, obliekas ruzovu 😂 zvysok pride, ona v tom vsetkom rozkvitne 😊

    5. jan 2019

    @soldi ak dakedy pridete na vylet urcite sa ozvi

    6. jan 2019
    soldi
    autor

    @senta_sofia Ty si mila 😀 az na to zdrobnovanie mena si to trafila, momentalne ju doma prezyvame buchta alebo bzdocha 😀

    6. jan 2019
    soldi
    autor

    @janti jasne, rada, my sa radi stretavame s inymi mnohodetnymi rodinami 😀 a v ktorej oblasti skotska zijes?

    6. jan 2019

    @soldi Stirling medzi glasgowom a Edinburghom..mame tu nadhernu prirodu, prekrasne kopce

    6. jan 2019

    @soldi Ahoj, naozaj krásne píšeš, mohla by si sa tým živiť. Ale chcela by som ťa poprosiť, mohla by si napísať aj o prvom pôrode? Ako to vníma prvorodička? Mňa to snáď ešte čaká, teraz sa nedá kvôli zdravotnému stavu. Ale to je len na tebe. Ak áno, iste sa nás viac poteší.

    9. jan 2019
    soldi
    autor

    @nikamonika ahoj, dakujem velmi pekne 🙂

    prvy mam spisany tu a este aj par dalsich 🙂

    https://www.emimino.cz/denicky/moj-najkrajsi-za...

    9. jan 2019

    @soldi Ďakujem moc, obdivujem, ako to všetko stíhaš.

    9. jan 2019

    @soldi Krásne napísané, ďakujem.

    9. jan 2019

    @soldi Gratulujem kukrásnejdcérke, meno Julianka sa mi páči viac. Aj pre mňa boli pôrody neopakovateľným zážitkom - prirodzené, bez epidurálky.

    9. jan 2019

    Niekedy je osud fakt asi niekde.....SRDEČNE GRATULUJEM....princezná na záver? Myslím, že malá bude mať krásny život s troma ochrancami po boku :D Wau to ako by mala súkromnú SBS okolo seba. Držím palce, nech ti robia všetci 4 len radosť.

    9. jan 2019

    Úžasne si to napísala, hneď mam krajší deň;) a kávičku vypitu. Pohodovu materskú;) a veľa zdravia celej rodinke a manžel nech sa konečne vyspí.
    Ze bzdocha🙂🙂🙂🙂))))), rehocem sa.

    10. jan 2019
    10. jan 2019
    soldi
    autor

    @janti ja som mala strasne rada vonu krikov s takymi zltymi kvietkami pri pobrezi rastli, neviem uz ako sa volaju, ale vonali uzasne. jooj, uz musim niekam ist, uz mi je dlho doma 😀 (naposledy sme cestovali v zaciatkom novembra 😀 )

    11. jan 2019
    soldi
    autor

    @nikamonika dakujem pekne za mile slova 🙂

    11. jan 2019
    soldi
    autor

    @viliama
    @zubka5 dakujem vam velmi pekne ❤️

    11. jan 2019
    soldi
    autor

    @nikamonika jaaj, a stiham, lebo moje deti su spachtosi 😀 po siedmej vecer mame doma ticho a klud, spia vsetci styria 🙂

    11. jan 2019
    soldi
    autor

    @isabellaa och, dakujem, som rada, ze sa pribeh pacil 🙂

    11. jan 2019

    @soldi ano tunto vsade rastie aj my v zahrade mame jeden... koncom marca zacinaju kvitnut

    11. jan 2019

    Wow, gratulujem! Ze stvrte babo. My mame teraz takmer 4mes. tretie babo a teda ta obdivujem, ze zvladas vsetky 4 sama a este aj chore tesne po porode.
    U mna bol treti porod tiez velmi rychly oproti prvym dvom podstatne narocnejsim.

    13. jan 2019
    13. jan 2019

    super článok...v tom začiatku som sa našla aj ja...presne rovnako som reagovala pri treťom dieťatku a rovnako ju mám teraz asi za odmenu 🙂

    13. jan 2019

    Krasny článok😍 Veľká gratulacia k princeznej 🙂

    14. jan 2019

    Ja mam dve baby ( stav konecny ) 🤣 ale po precitani by som este rada zazila takyto prirodzeny porod. Ja som mala oba vyvolavane, dlhe, bolestive tak nemam pekne spomienky 😏

    14. jan 2019

    Joooj,parádny textik!!! Až mi slzy vyskočili ❤️..držte sa ✊💓...ja som voľakedy chcela 5 deti. Chvalabohu,dve máme a o dve sme prišli. Tak možno raz,keď P.Boh dá,budeme mať tretie🙏

    14. jan 2019

    sedim v praci a revem :D krasne citanie 🙂 ja som si teraz pri tvojom clanku spomenula na svoj druhy porod, ktory trval presne dve hodiny a tiez bol tak nejako bezbolestny, pohodovy, vysmiaty a v porodnici zacali kmitat az vtedy, ked som povedala, ze mam silne tlaky na konecnik 😀 taky by som si este zopakovala. ja mam doma dvoch chalanov a coraz castejsie ma prepadava tuzba po tretom babatku, tajne tuzim po dievcatku, ale normalne si viem predstavit aj dalsieho chalana do partie 😀 ale zatial len teoreticky, prakticky nas je doma zatial dost 😀

    16. jan 2019

    @soldi skvela mamina 💗gratulujem 💞🍀 a veru babu mate za odmenu

    16. jan 2019

    @soldi znova napisany skveli clanok, radost citat 🙂 tesim sa s tebou ze to vyslo, a po chalanoch si uzijete, oblečiete, zapletiete vrkoce aj dievcatku ❤ vela stastia a radosti, malej zdravicka prajem. 🍾💐
    Fredi

    16. jan 2019

    Gratulujem k dcérke ...a závidím ten pôrod,teda pôrody...ja som si užila utrpenie pri každej,aj v tehotenstve aj pôrody boli vždy bolestivé a vždy s nejakou komplikáciou...mám 4 dievčatá a raz sa mi snívalo,že mi moja zosnulá babička povadala...neboj sa budeš mať aj toho chlapca...a ja som ho v tom sme aj videla...pri tomto článku ma napadá že by to asi bolo treba skúsiť ☺️

    17. jan 2019

    Gratulujem k dcérke. Ja som ju tak do daru dostala po dvoch chalanoch. V auguste 2016 už to budu tri roky a je to ozaj úchvatné stvorenie pre radosť celej rodine. Tieto neplánované deti sú najväčší dar. Moc na Boha neverím ale Alžbetka je dar od neho za odmenu. Malej Julianke aj celej rodine prajem veľa veľa zdravia

    22. jan 2019

    Peckovy článok! Nech ste zdraví a blahoželám k Julianke!

    19. feb 2019

    Krasny članok. Až mi slzy vyhrkli. Tvoje deti maju fasa maminu! 😉

    24. mar 2019

    Super napísané! Tiež som sa neubránila slzám... A spomienkam na moje síce len 3.tehotenstvo, ale s podobným scenárom...po dvoch chalanoch som sa ja už necítila na ďalšie dieťa a ani ďalšie tehotenstvo a pôrod... ved mi aj ťahalo na 37...no ale ako si napísala, život nám to tiež zariadil inak... Prišli 2.čiarky, šok.... Potom mesiac pred pôrodom vysoký tlak 160 a pod. Strach ze mi ide život vrátiť niečo za to aké myšlienky som mala, že dieťa nechcem... A po prvý raz som si ja zase dala povedať pohlavie! Aj keď ja som typ človeka ktorý kym neuvidí tak neuverí... Prisli 2 týždne na rizikovom, 2x mi chceli pôrod vyvolávať. Ja som odmietala z nejakého strachu, mojej mame tak zomrelo dievčatko, bála som sa. Do toho strašný sen s mrvtvou tetou ktorá ožila... No a aby som to skrátila, potom prišla na svet úplne spontánne moja Bibianka. Manžel tam po prvy raz nebol, boli sme na to "len" my dve...je tiež novembrová, už ma vyše 4.roky a je to taky môj "cicík", moje zlatíčko.

    12. apr 2019

    Inak tiež ma ešte pred pôrodom vystrašili že je akási maličká.... A vieš čo. Narodila sa s váhou ako tvoja Julianka, a to mala väčšiu váhu ako jej bratia keď sa narodili...

    12. apr 2019

    Teda ty mas ale obrovske stastie v zivote, pri tebe musia stat snad vsetci svati 🙂 Nech sa dari s detickami 🙂

    16. apr 2019

    Citam to o 04:17 a ja neverim vlastnym ociam 😲 toto si kedy stihla? Princeznu? Nemame my jedno dieta v spolocnom termine? Uz ked ste sa dali na tretie, tak som davala klobuk dole pred tebou ale takto? Fakt uzas, si najlepsia !!! Wau

    23. máj 2019