Devätnáste okienko v Adventnom kalendári otvárame s PEPCO!
Dobré ránko, máme 19. decembra a spolu s PEPCO Vám prinášame ďaľší článok v našom Adventnom kalendári. Tak v tomto predvianočnom zhone trošku spomaľte, urobte si kávičku, vyložte nohy aspoň na päť minút a čítajte s nami...

Vianočný čas - čas zázračný, ale často plný stresu a obáv, či všetko čo sme si naplánovali, stihneme do Vianoc. Zháňame darčeky, nakupujeme, naháňame sa, pečieme, varíme, upratujeme, ozdobujeme...s cieľom, aby sme mali čo najkrajšie Vianoce...zamysleli ste sa niekedy, ako to vyzeralo v minulosti? Ako trávili Vianoce naši predkovia? Užili si ich viac ako my?

Kračun, Viľija, Dohviezdni večer, Posni večer, Svjati večur. Takto rôzne sme na Slovensku v minulosti nazývali Štedrý večer.
V minulosti mali všetky predvianočné úkony svoj význam, dnes takmer automaticky vyupratujeme všetky kúty svojich obydlí, umyjeme okná, prezlečieme periny a napečieme koláče. Pred Vianocami akoby čas utekal rýchlejšie a mnohých zachváti nákupná horúčka, máme pocit, že nestíhame vôbec nič.
V tradičnom vidieckom prostredí sa začalo veľké upratovanie zvyčajne týždeň pred sviatkami, inde pre domácu zakáľačku museli stačiť dva či tri dni. Gazdiné s dcérami umyli alebo vyrajbali nábytok, v izbe vybielili steny, hlinenú podlahu vymazali, oblôčiky umyli, visiace šatstvo poukladali, na periny a podhlavnice dali čisté obliečky. Na hlinenú podlahu prestreli vrecovinu alebo čerstvú čečinu.
Všetko v domácnosti muselo byť po celé sviatky čisté a na svojom mieste. Ženy museli týždeň pred Vianocami vrátiť požičané predmety, nič sa nesmelo požičať, aby sa majetok v novom roku „nerozpožičal“. Všetky veci museli byť oprané, vyčistené a práca naplánovaná tak, aby na sviatky bolo šatstvo a bielizeň vysušené a uložené. Podľa poverovej predstavy, ak cez Vianoce visí v dome kožuch, budú tak cez rok visieť kože z uhynutého dobytka, ak však šaty, do roka zomrie ten, komu patria.
Magický zákaz do Troch kráľov priasť, tkať, šiť a prať zabezpečoval ženám odpočinok bez toho, aby im mohol niekto vyčítať, že leňošia. Rovnako muži narúbali dostatok dreva, dobytku vymenili podstielku, pripravili krmivo, vykonali všetky práce, ktoré bolo možné urobiť s viacdenným predstihom.
Dvor zametali smerom k múru, aby sliepky nezanášali vajcia. Aj izbu museli zamiesť novou metlou ešte pred zotmením, nie však smerom ku dverám, aby sa nevymietol majetok.
Na Štedrý deň sa každý usiloval vyhnúť zlej nálade, zvade, kriku a plaču, pretože by sa potom po celý rok často opakovali. Ráno sa zavčasu vstávalo a všetci sa museli rýchlo obuť, pretože sa v tento deň nesmelo stúpiť na zem bosou nohou. Odôvodňovalo sa to prejavom úcty k zemi. Všade sa v tento deň hádzala soľ do studne, orechy, chlieb, oblátky a cesnak, aby si tak zabezpečili v studni na celý rok dostatok zdravej vody.
Sladkou predzvesťou Vianoc boli perníčky. Medovníky piekli v kláštoroch, ale aj v šľachtických a meštianskych rodinách a boli nezdobené. Gazdiné piekli vianočné koláče ako kračún, baba, vianočka, roháče, calty, makovník, orechovník či tvarohovník. Všetko boli koláče z kysnutého cesta, hojne plnené plnkou. Neskôr prenikajú z mestského do vidieckeho prostredia aj ťahané štrúdle, metrový koláč, vianočná štóla alebo bábovky.
Na prestretom stole boli jablká, orechy, cibuľa, cesnak, oblátky, hriatô, pálenka, sviečka, biblia, chlieb. V minulosti sa jedlo z jednej misy drevenými lyžicami a na stole nemal byť nôž, preto sa z chleba odlamovalo. Štedrá večera sa nazývala štedrou preto, lebo sa mohol pri nej každý dosýta najesť a pozostávala z viacerých chodov. Magické účinky sa pripisovali nielen jednotlivým jedlám, ale i počtu chodov. Večera mala stabilný rituál, skladajúci sa zo siedmich až deviatich chodov. Ako vidieť, v procese štedrej večere je obsiahnutý princíp hojnosti, ale i pôstu. Medzi archaické, tradičné štedrovečerné jedlá patrili opekance, lámance, lokše s makom, hrachová kaša, šošovica, hríbová polievka, kapustnica, ryba, ovocie, orechy či koláče. Vianočná polievka bola na väčšine územia kapustnica, pretože kapusta sa tlačila do sudov takmer všade. Na Záhorí zasa bola hustá fazuľová polievka so širokými rezancami, na južnom Slovensku rybacia polievka, na východnom Slovensku jucha, mačanka. Z ďalších jedál to boli zasa podľa regiónov ryba, sladké pirohy, slané, šúľance, alebo takzvané bobaľky, opekance. No a kaše. Takzvaná ježišková kašička, dnešná biela krupicová na hornej Nitre bolo slávnostné jedno, alebo prostná, obilninová, prívarky... Podľa toho, kde čo ľudia mali.

Prvý sviatok vianočný bol sviatkom rodiny. Schádzala sa rodina, už skoro ráno chodili vinšovníci. My si dnes vinšujeme elektronicky, oni vinšovali osobne. Bol slávnostný obed, pretože pre katolíkov bola štedrovečerná večera síce štedrá, ale stále ešte pôstna, s rybou. Takže jedli, navštevovala sa rodina, sedelo sa pri stole pod stromčekom, ktorý zväčša visel nad ním, spievali sa koledy. Ľudia boli radi, že sa vidia, že majú pokoj a nič nemusia robiť. Druhý sviatok vianočný to už bolo iné. Na Štefana už bola prvýkrát zabáva, lebo celý advent bol pôst. Aj svadby sa robili. Patrilo sa, aby si celá dedina navzájom povinšovala a nikto, kto bol s niekým pohnevaný, by nemal zasadnúť k vianočnému stolu. To bol úplne iný svet, iný život ako dnes.
Kedysi rodiny vianočný stromček nemávali. Je to novodobejšia záležitosť. Gro Vianoc býval na našom území do konca 19. storočia betlehém. Stromček k nám prišiel z nemeckých krajín. V regiónoch ako Kysuce, najmä horné Kysuce či na východe Slovenska sa stromčeky medzi obyčajnými ľuďmi objavili až v 20-tych rokoch 20. storočia. Keďže dom našich predkov bola jedna veľká multifunkčná miestnosť, kde žilo viacero generácií, miesta na stromček veru nebolo. Tak kam ho dali? Visel z jednej hrady, spočiatku dolu nohami, potom ho otočili. Bolo to navyše veľmi ekologické, lebo sa zrezal len ten špic, ktorý potom dorástol. Teda bol to len maličký stromček, ozdobený ozdobami zo slamy.

Takisto naši predkovia ani nesnívali o obdaruvávaní v tej forme ako ju praktizujeme dnes pod vianočným stromčekom. Darčeky sa objavujú v 17. storočí, najprv u vysokej šľachty a mešťanov. Bola to symbolika, ktorá pochádzala z Biblie. Na pripomienku narodenia Ježiška, Božieho syna, ktorý je považovaný za dar od Boha pre ľudstvo, si ľudia dávali drobné darčeky. Z etnologických výskumov – napríklad v 30-tych rokoch dostalo sedem detí jednu mandarínku. Každému sa ušlo po mesiačiku. Už vtedy sa to exotické ovocie dalo kúpiť, ale bolo veľmi drahé. Rodina chcela deťom urobiť deťom radosť, tak dostali jednu. Väčšinou deti dostávali doma vyrábané darčeky, drevené hračky, mamy ušili bábiky, dominovala ručná práca.
Ja Vám dnes síce darčeky nepošlem ale rada sa podelím o bohatú nádielku 💙💙💙💙💙 pre radosť 🙂
Súťažná otázka za #srdiecka na dnes znie: Dodržiavate u Vás doma nejaký vianočný zvyk ako napríklad rozkrojenie jabĺčka, šupina z kapra v peňaženke, prestieranie navyše, bankovka pod obrusom a podobne?
Nezabudni dať like na článok a napísať svoju odpoveď do komentára!
A ešte stále sa môžete zapojiť do súťaže u @zuzkanr 🙂
https://ahojmama.pravda.sk/clanky/etnologicka-katarina-nadaska-vianoce-kedysi
http://www.chelemendik.sk/Ako_slavili_Vianoce_nasi_predkovia
https://svetevity.sk/zivotny-styl/2038170-viano...
Odporúčame
Neodchadzame od stola a prestierame navyse 🙂
Par zvykov dodrziavame. Peniaze pod obrusom, rozkrojenie jablcka.
Nasa tradicia-vzdy musia byt napecene medovniky, vecera pozostava z: oblatky, klobasa (vacsinou len muz ju je), hribovka, vyprazane file, kasa, zemiakovy salat. Po veceri rozbalovanie darcekov a pozeranie vianocnych rozpravok (a popoluska nesmie chybat).
My sme doma tiež dodržiavali rôzne tradície - pôst, kedy sa na štedrý deň nič nejedlo, až večer, orechy do kúta sa hádzu, neodchádza sa od stola, kraja sa jedno jabĺčko pre všetkých, aby rodina držala pokope, supina z kapra nesmie chýbať v peňaženke, priateľ prestiera tanier navyše, takže nám pribudne nová tradícia. 🎄😃
Samozrejme a verim,ze aj my ako rodinka budeme mat taketo zvyky. Mame ochutnavku zo vsetkeho zo stola,sladkosti,ovocie,oriesky,jablcko prekrojime,medik s oblatkou,peniazky pod obrusom a mame aj jednu volnu stolicku pre pocestneho alebo dalsieho clena rodiny. 😊😊😊❤
Krajame jablcko, oplatku s medom a cesnakom, nikto pocas vecere neodchadza od stola. A cely den drzime post.
Dávame peniažky pod obrus a všetci sedíme pri stole a ak aj niekto doje neodchádza od stola😊a máme prestrete aj pre hosťa či príde alebo nie.
Ja dávam tanier naviac
Dodržiavame bankovku pod obrusom a ešte aj krájame jabĺčko aby bola hviezdička...
Keď som bola mladšia , tak som chodila vysypať smeti a z ktorej strany stekal pes, tam som sa mala vydať 🤣 inak klasika, supina, jabĺčko, medový krížik na čelo, pod chlebom peniaze, na stole žitko, cesnak. Neprestierali sme navyše, ale teraz, keď som už s manželom, tak áno. Lakte sme neopreli o stôl, teda nie vždy nám to vyšlo. Od stola sa nevstavalo. Spoločná motlidba. Keď ešte žila babka z otcovej strany, tak sme po večeri chodili ku nej "koledovat" potom sme šli spolu na polnocnu a odtiaľ sme niekedy ešte šli ku ďalšej rodine. Tento rok plánujeme ísť koledovat ku našim rodičom aj so sestrou a jej rodinou. Bude veselo 😊
Novodobo,pod obrusom su platobne karty🙈ale ano,aj peniaz pod kazdym tanierom,spolocna modlitba pred jedlom a po jedle a u nas dolezita cista voda v plechovej kanve s mincami pod stolom,aby rodina bola bohata cely rok.tiez nevstavame od stola a vinsovacka musi byt😀
Neodchádzame od stola 😉
Keď som bola ešte dieťa tak sme dodržiavali mnoho zvykov ako napríklad neodchádza od stola nikto,prekrojenie jabĺčka,hádzanie orechov do kútov či oblátky s medom a cesnakom 😊 sú to krásne tradície 😍 Teraz už keď mám svoju rodinku tak nerobíme ani polovicu z toho lebo muž bol zvyknutý na iné ale chcela by som dodržiavať aspoň časť tradícií kvôli synovi ❤🎄
Krásny článok, zase som sa niečo nové dozvedela, ďakujem 🙂
My dávame peniaze pod obrus a prestierame navyše 🙂
Krásne zvyky a tradície
Dodržiavame krájanie jabĺčka,mince pod obrusom, tanier navyše a od stola neodchádzame ak nemusíme ♥️
My takisto nevstavame počas večere od stola,iba gazdiná, ktorá podáva jedlo,a dávame pod obrus peniažky
posadame si za stol pride otec zacne vynšovat, pomodli sa a da na stol poplanok a ten cely vecer nekrajame len sa trha od stola sa neodchadza, každemu spravy na celo medovy križ ešte predtym ako zacneme jest, a mame aj bankovku pod obrusom, napucane žito a v nom sviečku/hromnicu
Modlitba, oplatky s medom, svatenie domu, kapustnica
Pred jedlom sa pomodlime, rozkrájame jabĺčko, pod tanier sa dáva minca, od stola sa neodchádza... A ako malá si pamätám, že tatik nám na čelo robil krížik medom, aby sme boli po celý rok sladké (vraj aby sme poslúchali 😂)
My sa umývame mincou
my dávame reťaz okolo stola, aby sme celý rok držali ako rodina spolu a pokope
šupinku z kapra šupneme pod obrus. A potom ju nosím v peňaženke.
nedoržiavame žiadne zvyky
@zuzannka10 krasny clanok 👍😊
My zvykneme rozkrojit jablcko, ochutnat zo vsetkeho kusok, jeme oblatky s medom a cesnakom, davame si supinku z kapra do penazenky, peniazky pod obrus a neodchadzame od stola 😊
davame supiny z kapra do penazenky a pod obrus peniazky 🙂
Áno, u nás ako zazvoní zvony o 18 otech s plným košíkom ide klopat na dvere, zazela hojne Božské požehnanie, po modlíme ss a mama (keďže večeriavame stále spolu rodina) potom v prvom rade cesnakom omocenym do medu dá každému krížik povie mu prianie do budúcna a porozdeľuje rovnako ovocie a oblatky
u nás len rozkrojenie jabĺčka
My dodržiavame rozkrojenie jabĺčka,oplátky,medový krízik
Prestieranie pre pocestneho, neodchádza nikto iba mamina od stola. Medom nám dáva krížik na čelo aby sme boli zdraví celý rok. Modlitba za zosnulých z rodiny a aj za všetkých pri stole.
Na Vianoce jedávame s jednej misy. Každý dostane lyžičku a do stredu misa a tak papame. A ešte jeden zvyk máme koláč ktorý sa nekraja , ale trha .🙂chcem si tieto zvyky uchovať a ďalej šíriť, aby aj moje deti pokračovali v tradícii
Krájame jabĺčko, dávam šupiny z kapra pod obrus a peniaze pod tanier, počas večere neodchádzame od stola, šupiny z kapra odkladáme do peňaženky...
u nas je vela zvykov ..🙂
vychod-rusnačka ako repa🙂
xixiii
najprv zapalime sviecku ,dame na stol chlebik
ideme sa vsetci spolu k potoku umyt ,potom sa modlime
na kolenach ri stole
na stole uz mame prichystane jedla mame 7 chodov🙂
v dome mame slamu a retaz okolo stola..
pod obrusom psenicu a peniaze plus peniaze mame aj vo vreckach
muz vzdy bere 100é😂😝
od stola neodchadzame
po veceri sfukneme sviecku
Naše zvyky jeden tanier pre pocestneho a mince pod obrusom 😁a aby sme boli celý rok fit tak ako prvé si dame oblátku s medom a cesnakom a ako posledný chod ovocie 🍎🍌🍏
Peniaze pod obrus a šupinky z kapra v peňaženke. A oblátky s medom tiež sú každý rok.
My si davame bankovku pod stôl
U nas dodrziavame ze davame peniazky pod obrus aby ich bolo dostatok na dalsi rok, z kazdeho jedla odobereme kusok na tanierik pre smrtku aby nas obchadzala a este papame konzervu hrasku lebo kolko hrasku tolko stastia ...😆
Modlíme sa pred večerou, prestieranie navyše niekedy máme tiež
Neodchadzame od stola
U nás peniaze pod obrus 💶 a skupinka z kapra 🐟
My vždy prestierame o jedno miesto naviac a snažíme sa neodchádzať od stola. 🎄
Neodchádzame od stola a rozkrajujeme jablko
Wau, krásny článok. No áno, dodržiavame také, že postime, modlitebna knižka na stole, pomodlime sa, peniaze pod obrusom, krížik cesnakom na čelo, oplátky s medom, prestierame pre zosnulého ocina, z každého trošku treba spapať a aj cesnak jeme pred jedlom pre zdravie..
Doobeda post- aby sme videli zlaté prasa.
Večeru začíname klopanim na dvere(je za nimi mamina) keď ju pozveme ďalej- požehna nas i dom- a z košíka čo doniesla vloží vsetko ovocie o ktore sa z jedneho kuska delime vsetci.
Davame si kriziky- aby sme boli sladkí ako med- krajame jablka, hadzeme orechy do kutov domu....
U nás taktiež neodchádzame od stola, peniažky pod obrus, jabĺčko s orechami, cesnakom a medom na oplátku a tiež aj krížik medom na čelo 🎄
áno a to rozkrajovanie jabĺčka
Ked som bola mala milovala som.Vianoce,nemali sme kopu darcekov ale bol to krasny den,zvyky museli byt-jablcko,orech,oblatka s medom a cesnakom,vzdy sme sa tesili,ked ocino isiel pozriet,ci prisiel Jezisko zazvonil na zvonec a utekalu sme k stromceku,porozbalovali,pohrali a potom vsetci posadali,polahynali a pozerali sme spolu rozpravky
Teraz to uz take nieje,aj keby som velmi cgcela a snazim sa,manzelova rodina take zvyky nema a ani nevhvu mat,no ja ich s detmi robim a snazim sa aspon akutaku tradiciu
Asi som vela pisala na otazku,prepacte 🙂 je krasne si zaspomynat
Vianočné oblatky, nevstavanie od stola + akési svoje rodinné tradície. Napr. pri večery máme okrem anjelského zvonenia zapálenú aj Hromničku (sviečka posvatená na Hromnice). Na záver večere sa sfúkne a ak ide dym z nej rovno hore, tak sa o rok opäť všetci spolu takto pri štedr.večery stretneme. Ak dym z nej zanáša krivo hore, tak niekto bude na druhý rok pri večery chýbať.
Oblatky a neodchadzame od stola. Inak ziadne zvyky
Máme ich viac - modlitba pred a po večeri, medový krížik na čelo, rozkrojené jabĺčko, oblátky s medom a cesnakom, hádžeme do kútov orechy, samozrejme korunky pod obrus a šupina z kapra do peňaženky aj deťom do šporkasiek 😉 a čo je naložené na taniery všetko sa musí zjesť 😉
Modlíme sa pred a po večeri. Neodchadzame od stola. Jeme oblátky a med a to isté aj dávame zvieratám. Hádžeme do rohu izby orechy. Pod stromček dávame supy z ovocia chlieb a peňaženku.
Ano,moje decka s muzom nosia vianocne svetlo k stolu a spievaju vianocnu basen. + prekrojene jablcka kazdemu musia byt.
my davame peniazky pod obrus, neodchadzame od stola, davame jeden tanier navyse, pred vecerou modlitba, a pamatam sa ked som bola mala a teda zili este babka s dedkom tak oni davali este pod misu s bobalkami ovos a jacmen a psenicu a vzdy sa jedlo z jednej misy (tie bobalky) . Je pekne tieto zvyky dodrziavat 🙂
dávame peniažky pod obrus, prekrajujeme jabĺčko, počas večere nik nevstáva od stola
My tiež, peniaze pod obrus, prestieranie naviac, opatky musia byť, neodchadzame od stola ❤️
My sme skombinovali zvyky, ktore si priniesol manžel a ja zo svojich rodín. Takže teraz vždy 1 oplátku rozmrvíme do každého okna pre vtáčiky, lebo tak sa to robí v rodine môjho manžela, čiže sa odchádza od stola, ale príde mi to ako veľmi pekný dôvod. A krájame jabĺčko aby vznikla hviezdička. To sme zase robili v mojej rodine. No čítame zo Sv. Písma o Božom narodení. A potom veľa iného ešte..
Ahojte. No ano máme nejaké tie svoje zvyky ktoré nemeníme ;).. . peniaze pod obrus, prestieranie navyše ;) nesmie chýbať oplatka a med, bobalky s makom a klasicky hríbová polievka so zemiakmi na smotane namiesto kapustnice ;) tú potom robíme neskôr ;)
A na stole mištička do ktorej dávame z každého pokrmu čo zjeme pre tých čo niesu medzi nami
Krásne vianočné sviatky 💝 želáme vám všetkým 💖
ano my davame orechy do kazdeho rohu v kuchyni. a ja dievca este slobodna i ked mamicka..nikde nie je pisane ze si ocka musim vziat..chodim vyniest smete a odkial pes zasteka odtial budem mat zenicha.a mame pustene koledy z cd inak ostatne uz veru nepouzivame ale davame si medom krizik na celo a papame ovocie oblatky cesnak med pred hlavnym jedlom
Začni písať komentár...



Veru ano
Vianoce su specialne prave vdaka zvykom, tradiciam a "rozpravkam" ci uz televiznym, ale povedačkám
Krajame jablcko, davame si oplatky navzajom, neodchadzame od stola,...je toho vela