Nájsť si čas na cvičenie pri bábätku je pre mnohé mamičky mission impossible. Vyrieši to strollering, teda cvičenie s kočíkom. Z obyčajnej prechádzky sa stane aktívny pohyb a vy sa budete vracať domov plná energie. 
Kočíkovať, to nie je len tak... Dá to zabrať, čo poviete?

Veľa z nás to pozná - pozeráme do zrkadla a sme zhrozené. Ja som jedna z nich. Nikdy som nebola štíhla, ale ako som sa "vyžrala" po druhom pôrode, no fuj. Mala som snahu niečo s tým robiť minulú jar - leto, ale hoci som vtedy trošku zhodila, cez Vianoce som to všetko mala nazad.

A tak som sa 1.1. tohto roku postavila na váhu, ktorá ukazovala nelichotivé číslo 80,4 kg. Pri mojej výške ("nížke") 164 cm je to hrozné číslo a aj ten obraz v zrkadle bol odpudzujúci. Celý deň som spriadala v hlave plány a postupy, ako začnem a čo vlastne idem robiť. Cvičiť alebo meniť stravu, či oboje? 

Rozhodla som sa, že na to pôjdem postupne, ak by som si totiž zrušila všetky "sla(dko)sti" naraz, isto by som to nevydržala. Takže som si dala na január niekoľko predsavzatí:

• nebudem jesť sladkosti, len v sobotu alebo nedeľu a len doma upečené, jeden kúsok z koláčika - dodržala som
• budem piť viac vody, cca 3 litre denne - dodržala som, ale musela som si robiť za každý pohár čiarku
• po siedmej večer už nedám do úst nič - dodržala som
  
• cvičiť som začala len nenásilne, pomaly, a to 30-dňovú brušákovú a drepovú výzvu - vydržala som celých 30 dní.

Čísla na váhe pomaly klesali, centimetre, hlavne z brucha (cez pupok), tiež pomaly ubúdali. Ale koncom mesiaca sa váha zastavila a ja som si dala predsavzatia ďalšie: 

• večera medzi 17:00 - 18:00 - dodržiavam
• zeleninové šaláty namiesto pečiva či dojedania z obedu - dodržiavam, i keď nie striktne. Nie vždy mám doma zeleninu a nie vždy si ten šalát aj stíham pripraviť pri tých mojich dvoch šidlách.
• cvičiť s Jillian Michaels - zvolila som si program 30 days beginner shred a začínala som s ním 30.1.

Diétujem, naberám, zhadzujem už od 17 rokov. Dokopy za tie roky som zhodila váhovo jedného dospelého človeka a  pribrala som ich ešte viac.

Nikdy som nebola štíhla. V prvom roku som mala 12 kíl, v 12 tich rokoch až 65 kíl. Neznášala som sa v škole vážiť, bolo to stresujúce zistiť, že vážim najviac z celej triedy.

Moja prvá diéta začala až v 17 rokoch. Čakala ma v tom roku stužková a pri mojej váhe 85 kíl som si nevedela predstaviť  zohnať niečo pekné a moderné na svoju postavu. Za tri  mesiace bolo dole 15 kg a naspäť dlhé roky ani gram navyše.

Zlom nastal o dva roky neskôr. V nemocnici dvakrát v priebehu jedného mesiaca a následne 10 mesiacov doma. V práci bol aspoň pohyb. Váha sa dostala opäť smerom hore, tentokrát sa zastavila až na 90 kg. V hlave bol len jeden plán. Schudnúť. Dlhý a nekonečný boj, ale ustálilo sa to na 70kg. Po čase len 60kg. Moje sebavedomie krásne stúplo. Napísala som svoj článok aj do časopisu. 

Moja svadobná, 70 kg.

Práca bola na smeny. Každý týždeň som sa stravovala inak a to bolo najhoršie. To kolísanie bolo cítiť aj na oblečení. O dva roky som sa vydávala ako 70 kg, ale na pohľad som vyzerala štíhla. Dlhé nekonečné roky sa váha držala. Striedali sa u mňa zmenou stravovania aj nálady. Váha sa potom rokmi zvyšovala a keď som išla rodiť prvú dcérku, ručička ukazovala 107 kg, pri druhej 102 kg. Po pôrode prvej dcérky sa mi podarilo schudnúť 18 kíl, ale po čase boli naspäť. Aktuálne, druhá dcérka má 27 mesiacov.

Pomaly, ale určite nastupuje jar a my sa môžeme dlhšie zdržiavať v prírode. Čo tak využiť túto príležitosť i na zhodenie niekoľkých nadbytočných kíl, ktoré ste možno pribrali v zime?

Zároveň vďaka tejto činnosti lepšie spoznáte svoje najbližšie okolie prípadne môžete preskúmať krásy nášho Slovenska. Priznávam, pre niekoho môže byť takýto štýl pohybu aj zábavný. Lenže keď Nordic walking vyskúšate zaručene zmeníte názor... 

Aké sú vlastne výhody severskej chôdze?

Zhrniem ich do niekoľkých bodov:

• Umožňuje pohyb na čerstvom vzduchu
• Vďaka fínskej chôdzi môžete spoznávať krásy svojho bližšieho i širšieho okolia. Veď na Slovensku je tak krásne.
• Podporuje naše zdravie. Pri tejto chôdzi zapojíte do pohybu až 90% všetkých svalov tela. Pri bežnej chôdzi zapájate len svaly dolných končatín a čiastočne trupu.
• Zároveň odľahčujete a šetríte svoje kolennné kĺby a posilňujete svaly chrbta.
• Správne držíte telo, chrbát.
• Spálite približne o 300 až 500 kilojoulov viac ako pri bežnej chôdzi na rovnakú vzdialenosť a čas.
• Pohyb vám pomôže aj pri boji s celulitídou prípadne s ochabnutými ramenami.  
• Je nenáročná na pomôcky. Pokojne môžete používať lyžiarske palice, prípadne nové originálne nordwalkingové palice stoja približne od 10 do 20 eur. Ich výhodou je, že sa dajú zložiť a môžete si ich upevniť na batoh.
• Umožní vám spoznávať nových ľudí, pretože nadšencov fínskej chôdze je čoraz viac.
• Budete sa cítiť šťastnejšie, pretože pri pohybe sa uvoľňujú hormóny šťastia. 

Zdroje fotiek: pixabay.com

Na začiatku každého kalendárneho roka si zvykneme dávať predsavzatia. My, ženy väčšinou ohľadom nášho zdravia a krásy.

Podobne aj ja som sa rozhodla, že budem žiť tento rok zdravšie a lepšie. Jedna z vecí, ktorá má už dlhodobejšie zdravotne trápi, je zápcha. Jej pravdepodobnou príčinou bude asi to, že nestíham piť dostatočné množstvo tekutín, prípadne málo športujem a s jedením ovocia či zeleniny to tiež nepreháňam.

Povedala som si však, že stačí. Veď „vypestovať si zlatú žilu,“ či iný zdravotný problém, nie je žiadna zábava. Prvé čo som zmenila na svojom spôsobe života bolo, že som začala jesť primerané množstvo ovocia a zeleniny. Ako sa mi to podarilo? Mojím hlavným pomocníkom je mixér na smoothie. Vďaka nemu zjem primerané množstvo ovocia (lekári odporúčajú zjesť približne 5 kúskov ovocia a zeleniny denne). Stal sa mojím pomocníkom a inšpiráciou zároveň, vždy sa teším na to, aký ovocný nápoj si vďaka nemu spravím. A vždy si nájdem čas na prípravu tejto zdravej pochúťky. 

Moje rady pre tých, ktorých trápi tiež zápcha:

• Kúpte si niečo, čo vás bude motivovať jesť ovocie a zeleninu (pre mňa to bol práve mixér na smoothie).
• Veľa vlákniny, ktorá je zodpovedná za naše rýchle trávenie obsahujú napríklad jablká. Môžete kupovať tie naše slovenské, tie sú zdravšie.  Prípadne si pozrite zeleninu a ovocie obsahujúce vlákninu na internete, aby ste jedli to čo vám chutí.
• Keď viete, že nebudete mať čas sa napiť počas dňa, skúste to ráno.
• Ak máte málo času na pohyb, chodievajte do práce autobusom. Tak zaručene prejdete aspoň kúsok cesty peši zo zastávky a na zástavku.
• Nájdite si  čas na pohyb aspoň cez víkend, stačí prechádzka s rodinou či s domácim miláčikom.
• Robte veci s radosťou, stres neprospieva nášmu zdraviu a ani našej tráviacej sústave.
• Ak máte so zápchou vážnejšie problémy, určite navštívte lekára.

Pri konzumácií smoothie nápojov a pokrmov s najväčšou pravdepodobnosťou i schudnite, vaše telo bude totiž obohatené o vitamíny, stopové prvky. Tým pádom bude pravdepodobne rýchlejšie spaľovať kalórie.

,,Táto diéta je zaručená a pomôže ti." Toto počúvam stále. Áno, aj ja mám ten problém schudnúť. Ako to? Veď som mladá, mám dieťa a tým pádom aj veľa pohybu. Toto všetko je pravda, ale nastupuje tu dedičnosť a metabolizmus.  A povedzme si narovinu, že popôrodné bruško ide zriedkakedy ľahko dolu.

V súčasnosti máme na výber veľké množstvo diét, avšak veľa z nich nemusí fungovať, alebo sú príliš drastické. Čo s tým ale robiť? Najprv si treba urobiť prieskum. 

Prieskum je podľa mňa najdôležitejší. Prečo? Pretože potom nebudem mať ,,nervy", koľko času som zasa premárnila!

Dievčatá do 18 rokov by podľa mňa nemali držať žiadne diéty. Len si zničia zdravie a "pocuchajú" nervy. Potom sa dostávajú do chorôb ako sú anorexia (odmietanie prijímať potravu) a bulímia (stav, kedy osoba potravu prijíma a nasledne vyvráti alebo použije preháňadlá). Ako si takéto niečo môžem dovoliť tvrdiť?

Predstavte si situáciu

Mladé dievča pozerá TV. Povedzme, že pozerá reláciu o modelkách. Vidí aké sú krásne, vysoké a štíhle. Samozrejme je v puberte a má pár kíl navyše. V tomto veku to nemusí byť nič nezvyčajné. Nemusí mať dokonca ani predispozíciu. Pozrie sa do zrkadla a povie si, že by mohla aspon pár kíl schudnúť. Ide na internet a hľadá. Nájde diéty, ktoré tvrdia, že ak nebude jesť NIČ, potom NIČ a ešte raz jedno veľké NIČ tak má výsledok zaručený. Pridá sa k tomu neúspech, stres a nervozita. Bingo! K anorexii či bulímií je to už len krôčik. Samozrejme, žienky, neberte ma doslovne. Takýto hororvý scenár sa vôbec nemusí stať. Ale uznajte, že nie je ani nereálny. Takže dávajte si pozor. 

Sadám ku kalendáru a počítam. Posledná menštruácia bola tuto... Ovuláciu som mala tu... Spolu sme boli iba vtedy... A opäť, a znova... Ale to nie je možné! Už dva dni nič! Veď fungujem ako švajčiarske hodinky, tak čo sa stalo? Kde som urobila chybu? Tak ešte raz...

"Miláčik, asi máme problém!" oznamujem manželovi s tvárou belšou ako gejša. Po tejto vete sa na gejšu postupne mení aj on.

"Toto mi nehovor ani zo srandy!"

"Vyzerám na to, že sa pokúšam o kameňák?" snažím sa odľahčiť situáciu, ktorá vo mne vyvoláva neopísateľné pocity. 

"A to sa ako mohlo stať?" položí mi otázku otec 4! detí. No čo som mu mala na to povedať? Hádam to nie sú u neho prvé príznaky Alzheimera? Už len toto by nám k tomu všetkému chýbalo!

"A je to isté?"

Vydávala som sa s nálepkou „stará dievka“. Nuž, akosi nevydalo a do 25-ky som to nestihla.Prešvihla som to o 2 roky s odôvodnením, že sa ešte nenašiel nik taký     odvážny,  aby si ma vzal. Keby som bola chalan, tak by som hádam aj staromládeneckú daň musela zaplatiť. Manžel, ako inak, bol tiež „starý parobok“. Mal 32. Ajáj, ten by sa nedoplatil! Tak sme sa akosi dali dokopy, a to je tiež príbeh sám o sebe. Endorfíny vtedy museli zo mňa striekať na všetky strany. Napokon sme to dotiahli až do zdarného konca - pred oltár.

Ozaj, svadba! Odmalička ma učili,  že vydávať sa na dedine ako „prespanka“ bola obrovská hanba. Asi preto dodnes nezabudnem na ironickú hlášku cca 70 ročnej susedy, keď sme sa stretli na ulici deň pred svadbou: „No ako, mladucha bez brucha?“  Moje rečové centrum ochrnulo. Pozbierala som všetky zvyšky sebazáchovy. Vypla som hruď, hrdo natiahla krk a zdvihla hlavu najviac, ako sa dalo. Chystala som protiútok. S ešte ironickejším tónom, ako mala suseda, som sa však zmohla iba na: „A to je už teraz hanba vydávať sa „bez brucha“?" Pozrela som sa pritom na mamku priam s vyčítavým pohľadom a otázkami v očiach.  No hotové Kocúrkovo! Zase som v hanbe ostala! Ale to som  ešte netušila, že na to bruško si budeme musieť (spolu so susedou) veru ešte počkať.

Neviem, či niektorá z vás zažila situáciu, že konečne stretla chlapa, o ktorom vedela, že to je ten PRAVÝ a zrazu... Bác! Problém! Ten môj bola cysta  veľká 10 x 11 x 6 cm a obrala ma o vaječník. Bolo to hrozne ťažké. Konečne svadba na obzore a s ňou ruka v ruke prišli obavy, že možno nebudeme mať detičky. To bol aj dôvod, prečo sme ju urýchlili. Pre nás oboch bola svadba dôležitá, tak sme boli vo viere vychovávaní, tak sme to ale aj skutočne cítili.  A podľa lekárov nás momentálne tlačil čas.

Deň „D“ prebehol super a začal reálny manželský život pod neustálym dohľadom lekárov a hlavne svokra bažiaceho po vnúčati. A bábätko nikde. Myslím, že mnohé z vás vedia pochopiť, čo sme prežívali. Všetky tie stresy z novej situácie sa u mňa odrazili na váhe. Pamätám si, ako som manželovi povedala, že sa ešte pokúsim schudnúť, možno to pomôže. A veru pomohlo! Ale asi pomohlo aj to, že som si konečne našla zamestnanie. Psychika sa trošku presmerovala. O pár mesiacov sme sa tešili z našej vymodlenej dcérky.

Prešiel nejaký čas a my sme začali uvažovať o druhom bábätku. Veď roky nám rýchlo ubiehali. A opäť to bolo s problémami. Jeden večer mi zavolala kamoška a prehovárala ma, aby sme s nimi išli na dovolenku. S manželom sme sa teda dohodli, že pôjdeme, veď možno tam „motyka vystrelí“ (aj keď nenazvala by som to práve motykou...). Mňa ale pri pohľade do zrkadla chytila panika. Tehotenské kilá sa ma držali ako kliešť. Mám 2 mesiace na to, aby som s tým niečo urobila! Dovolenka bola super a hneď po návrate domov sme zistili, že chudnúť sa opäť oplatilo. Na dovolenke bol s nami totiž  už aj čierny pasažier – náš synátor. Už vtedy sme si začali robiť srandu, že moje chudnutia majú vedľajšie účinky.

S manželom sme od začiatku chceli 3 deti. Boli sme však radi, že máme aspoň tie dve, lebo nemuselo byť žiadne. Potešili by sme sa síce aj tomu tretiemu, ale nebudeme to absolútne už riešiť s lekármi. Ak príde, príde. Ja som sa teda zamerala na seba. Po dvoch deťoch som mala navyše 20 kíl!!! A nešlo s nimi pohnúť. Tak som sa opäť pokúsila „nakopnúť“. Nakúpila som literatúru, naštudovala si nejaké stránky a rozhodla sa. Začalo to celkom dobre, prvý mesiac som išla s váhou dosť dole. No a druhý mesiac som ...otehotnela!!! Šok! Po tých dvoch ťažších snaženiach to bolo ako blesk. Malý mal iba 8 mesiacov. Ale predýchali sme to a tešili sa, len nás zaskočila tá rýchlosť. Veď aj tak sme chceli 3 detičky. O 9 mesiacov som sa potom hrdila mojim výsledkom  „chudnutia“. Bolo to dievčatko a mne opäť pribudlo ďalších 10 kíl a s nimi aj zúfalstvo.

Každá žena chce vyzerať dobre, bez kíl naviac, chce mať peknú postavu a tým aj vyššie sebavedomie. A je úplne jedno, či je bezdetná alebo odrodila 1, 2, 3... detičky.

Na internete je milión "overených" diét. No u nás v skupinke sa diéty nedržia. Ideme cestou trvalou - ideme cestou k našej premene so zdravou stravou a s cvičením. Zahoďte za hlavu heslo "cica nežer", ale schudnite a udržte si svoju váhu kvalitnou a zdravou výživou. 

Dnešný článok sa venuje chudnutiu, no pokúsim sa v ňom zodpovedať často kladené otázky (Frequently Asked Questions), s ktorými sa stretávam nielen v reálnom, ale najmä vo virtuálnom živote v našej skupinke Cesta k mojej premene.

15 stručných otázok a odpovedí

(čítaj nižšie)

Môžem cvičiť večer/ráno/na obed?