Týždne i dni nás ľudí sú aj o radosti z okolia. Stačí si veci viac všímať a nachádzať v nich zmysel a zrazu je aj na tvári viac úsmevu 🙂 Dôkazom je aj nový Týždeň zo života mamičiek.

• Nech mi nikto nehovorí, že žena/matka nedáva teplo rodine - pes natlačený pri brušku, krpatá nohy vyložené na mojej hlave a tata nohy cez moje nohy. Všetci na mojej polovici postele a na tej druhej polovici spia plyšové zvieratká. Byť mamou je úžasné!

• Chodím si do jednej predajničky kupovať prírodné kvapky na imunitu pre moju 3,5-ročnú dcérku. Vždy tej pani rozprávam, aká je tá moja malá neposedná, stále niekam uteká, nedokážem ju udržať na mieste a ešte aj keď sedí, tak stále hojdá nohami. No proste malé šidlo, veľký živel. A pani vždy taká dojatá so slzami v očiach mi hovorila, aby som bola rada. Minule som vošla do predajne a za pultom sedelo väčšie dievčatko, papalo pečivo a malo podbradník uviazaný okolo krku, naše pohľady sa hneď stretli a keď som prišla bližšie, všimla som si, že to dievčatko bolo handikepované. Vzapätí prišla tá pani a hneď dievčatku začala utierať pusinku, lebo nezvládalo samé to pečivo spapať, padalo jej z pusy (nebolo to nič nevkusné) a hladkala ju a chválila za každý úspech požutia. Ja som cítila taký zvláštny pocit a opýtala som sa tej pani, či je to jej dcérka a ona s takou hrdosťou a pýchou povedala, že áno. Dievčatko okrem silného smiechu nevydávalo žiadne iné zvuky. Medzi ním a tou pani bolo toľko lásky, že by som si kľudne za priehrštie mohla zobrať, ak by som potrebovala. Bolo vidno, že dievčatko je úplne odkázané na svoju maminu, na pani, ktorá vždy mala dojatie v očiach, keď som jej rozprávala o svojej malej neposednici. No pre zmenu v ten deň som so slzami v očiach a dojatím odchádzala z predajne ja.

• Dnes je ten najkrajší deň v živote, sestre dnes oznámili, že malý sa po 7 rokoch na 99,9% postaví na nohy a bude chodiť vďaka modernej medicíne taká som šťastná.

• Som hrdá na svojho syna. Sme v nemocnici, dovolili nam vychádzku na námestie a malý tam zbadal obchod s darčekmi. A hneď povedal: "Maminka, poďme kupiť darček pre tatinka, keď tu nemože byť s nami" Vôbec nechcel hračku pre seba, ale myslel na ocka. Skvelé dieťa 🙂 Moc ho ľubim.

• Karolínke silný moč z antibiotík podráždil pišuľku. Tak sme išli k doktorke po radu. Vošli sme do ambulancie, Karolína stiahne nohavice až po kolená a zahlási: „Pani doketa, kukni moju pitulu, tííííípeeeee!!!“ [Pani doktorka, pozri sa na moju pišulku, štípe.] Ľudia, tri dospelé ženy plakali v tej chvíli na kolenách od smiechu

Mnoho ľudí tvrdí, že bez cukru sa žiť nedá. Čiastočne majú pravdu, avšak dôležité je, o aké cukry ide. V poslednom storočí rapídne narástla spotreba cukru na celom svete. Veď sa len pozrime na svoj deň: ráno kávička/čaj s cukrom, nejaké zapekané musli, biely chlieb s nátierkou alebo sladké pečivo. Na desiatu ochutený jogurtový nápoj alebo Mars tyčinka. Po obede si ako dezert dáme malý zákusok. Na olovrant v lepšom prípade ovocie, v horšom zase nejaká sladkosť. A čo večerné prejedanie sa pred telkou? Rozhodne to nášmu telu neprospeje. Kým v roku 1900 človek za rok spotreboval 40 kg cukru, v roku 2009 už 81 kg- teda 225 g cukru denne. Je to viac ako 100 kockových cukrov za deň! Významne k tomu prispeli svetové vojny, keď výživnej stravy bolo nedostatok, pričom cukor sa dal ľahko a lacno vyrobiť a predstavoval zdroj energie.

Dovolím si tvrdiť, že biely rafinovaný cukor je toxín. Môže sa to mnohým ľuďom zdať extrémne, ale naše telo pri nedostatku jednoduchých cukrov reaguje veľmi podobne, ako keď drogujúci človek nemá k dispozícií svoju potrebnú dávku. Pokazí sa nám nálada, sme nervózni, náhle nám klesne hladina cukru v krvi a je nám na odpadnutie, trasieme sa. Toto som ja všetko prežívala v niektorých chvíľach, keď som nemala pri sebe nejakú sladkosť.

Najhoršie je, že cukor sa už dnes nachádza úplne všade- nie len v koláčoch, cukríkoch a keksoch, ale aj v mliečnych výrobkoch, horčici, kečupu, dokonca aj v šunke a ďalších mäsových výrobkoch (tam sa skrýva pod názvom dextróza).

Cukry môžeme členiť na jednoduché (monosacharidy)- sem patrí glukóza, fruktóza a dextróza a zložené sacharidy (napr. biely cukor, ktorý tvorí 50% fruktózy a 50% glukózy alebo glukózovo-fruktózový sirup). Poďme sa pozrieť na účinky týchto jednoduchých cukrov. Mnoho z nás si myslí, že fruktóza je zdravá náhrada cukru, veď aj v ovocí sa nachádza, aj na poličkách obchodov zdravej výživy ich môžeme nájsť. Ide o veľký omyl! Kým v ovocí je okrem fruktózy aj veľké množstvo iných látok, ktoré na seba fruktózu viažu a tým neutralizujú jeho negatívne účinky, v prášku sa nenachádzajú. A aké riziko v sebe skrýva konzumácia fruktózy? Síce nám nezvyšuje hladinu cukru v krvi, putuje rovno do pečene, pretože iba tento orgán má predispozície na jej spracovanie. Tým pádom poškodzuje pečeň obdobne ako napríklad alkohol.  Ďalšou obrovskou nevýhodou fruktózy je, že vypína systém, ktorý kontroluje pocit nasýtenia v žalúdku a tým prispieva k zvyšovaniu hmotnosti. Môžeme teda zjednodušene povedať, že konzumácia fruktózy je vlastne konzumácia tuku.

Glukóza je druh energie, na ktorej dokážeme fungovať. Každá naša bunka ju totiž používa ako zdroj energie, teda je spracovaná každým našim orgánom a len cca 20 % pečeňou. Z toho vyplýva, že glukóza je omnoho menšie zlo než fruktóza.

Stačilo teórie, poďme sa teda pozrieť, čo všetko nám ponúka trh ako náhradu cukru:

Milé mamičky, dovoľte aby som vám priblížila náš deň, keď sa Jakubko necíti dobre. Som mamina 3 synov a s najmladším Jakubkom som na materskej dovolenke. Chcela by som vám opísať naše pocity a ako to prežívame.

6.50 ráno vstávam, hoc unavená, ale predsa, pretože moje 9-ročné ja ide do školy a to už z postele Jakubko sa dožaduje o svoje mliečko.
7.30 začína moje upratovanie každý den vysávač, prach a bežné veci. Poznáte to, je to režim alergika.
8.00 lieky ako každý deň, len s tým rozdielom, že beriem atb. Musíme silné dávky, máme zápal plúc.
8.30 plač a bolesť bruška, som uplakaný, len na ruky chcem. Tak len sedíme a hladíme bruško a pozeráme pri tom rozprávky.
9.15 chcel by som sa hrať, ale sa bojím. Prečo? No bojím sa všetkého, a tak si vyžadujem maminu. Autíčka, kocky, nič ma nezaujíma a len jedna vec - buď sedieť na rukách, alebo idem vysávať. Nie som vo svojej koži.
12.00 idem hajkať a len stonám zo spánku. Mamka rýchlo varí obed. Keď je čas, som na koníku.
13.15 už som hore, ale hore je aj moja teplota a mám ju cez 40C. Môj stále najhorší čas je obed na teploty.
14.15 konečne sme striasli aspon dačo a už by sme pred ďalšími liekmi mali aj niečo spapať, ale to velmi nejde. Nechcem jesť, ale ani piť. Tak po striekačkách mi mamka dáva. Som statočný od 3 mesiacov bojujem s takými teplotami.
15.25 už je braček doma a sa aj trošku pohráme, ale potom sa musíme učit a pripraviť knihy do školy.
17.00 zas bojujeme, zábaly, sprcha a lieky. Som zmorený a mamka so mnou plače.
18.15 pozeráme ešte rozprávku s bračekom.
20.00 do pyžamka a spať, no náš deň nekončí, ešte to len začína.
22.30 mam 40,7 teplotu a mamka sa o mňa bojí, no musíme dávať zábaly a bojovať. Ráno sa pôjde  smer pohotovosť alebo príjem.
Nespíme len ležíme a dávam obklady na hlávku. Bojím sa spať, no som unavená. Nemá ma kto vystriedať. Žiaden tatik tu nie je, ani nebol, keď som bol v perinke. Vzdal sa ešte keď som bol v brušku. To nevadí, mamka ma veľmi ľúbi.
Sú 3 hodiny ráno, mám cez 40C, je to zlé, no zas bojujeme. Slzy tečú a nik tu pri nás nie je.
5.00 ráno zaspávame, konečne to jak tak kleslo.
7.00 sme hore a sa obliekame na pohotovosť.
Na druhý deň ráno diagnostikované už na naše dosť boľavé plúca zápal. Nič to, musíme ísť vpred a tešiť sa, že kedy sa zas budeme vonku hrať. Život spoza okna je veľmi smutný. Monika

...aj žena!  A žena ich dokonca prežíva všetky naraz! 

1.   Život ženy -  častokrát prežitý v istom kolobehu, v ktorom každá z nás spoznáva dennodenne radosť aj šťastie, smútok aj plač.

2.   Život matky - ktorá porodí a vychováva svoje najkrajšie deti na svete, chráni ich a stráži ako šelma, ktorá by bola ochotná pre ne aj vraždiť.

3.   Život dieťaťa - pretože aj napriek veku sme niečie dieťa a naši rodičia nás milujú po celý náš život v ktoromkoľvek období dospievania. 

4.   Život manželky - priateľky - ktorý je nielen o láske a porozumení, ale aj o starostlivosti. Sme našim polovičkám oporou, láskou, no neklamme si, aj matkou. Po čase sa nám otvoria a sú ako deti, ktoré treba maznať a ťuťuškať 🙂 To oni radi, že? 🙂 

5.   Život kuchárky - áno áno áno, kuchynka, hrnce, olej, cibuľa rozpražená na panvici, zemiaky, špinavé riady, deti hladné, muži hladní, viac netreba dodať, že? 

Do Vybrali sme - #magazin - sme pridali už dva články zaznamenávajúce denný režim mamičiek. Je to stručný záznam jedného dňa, ktorý viac predstaví konkrétnu mamičku a hlavne ukáže ostatným aj iný svet, ktorý má s detičkami každý odlišný. Ukážte aj vy ten svoj 🙂

Výber z existujúcich denných režimov:

• 3.00 mám prvý budíček. Rianka si pýta mliečko. Ach jaj, akurát sa mi sníval krásny sen - o dovolenke pri mori so všetkými deťmi. Dávam mliečko a zaspávam.

• 12.15 Rianka sa opäť vracia do detskej izby. Stíha bratovi vyjesť čokoládu, ktorú si schoval pod posteľ. Ona všetko nájde.

• 18.30 prichádza konečne domov manžel, zasa narobený.

• 23.30 zasa budíček. Ach nie, Rianka chce opäť mliečko, tak sa mi nechce vstávať, ale musím. Ešteže jej šmakuje a vypije ho za 5 minút. Zaspáva a ja tiež.

Kde-tu dnes vyšlo slniečko aj zapršalo. Príbehy mamičiek však vznikajú v každom počasí a preto je čas uverejniť ďalších päť.

• Hláška z ihriska: Idem s kočíkom v parku so synom (10m). Zastaví chlapec, cca 3r, a vraví: "Čo pani, ako sa darí s bábätkom?" V šoku odpovedám: "Dobre." On: "A papá všetko?" Ja ďalej v šoku: "No papá všetko." On: "A kaka ako má?" Ja: "No dnes ešte nekakal." On: "Ešte bude, do večera je ďaleko." V tom príde jeho mama a vraví mi: "Viete, máme doma bábätko a všetko počúva a mudruje potom..." No strašne bol zlatý a ešte aj šušľal krpec jeden.

• Zobudím sa na to, ako niečo mega buchlo. Ja už som rozospatá hladala malého. Pozriem sa lepšie a to ten moj starý na zemi sa váľal, že sa mu snívalo, že malý spadol z postele a on skočil za ním 😀 Ja plačem ešte teraz 😀

• Kubko tlačil ako besný, zrazu rana ako z dela a bolo to vonku. Hovorím si: "Hmm, ty tam budeš mať pekne naložené mucinko." Rozbalím ho a tam taký malý strek, tak som ho začala utierať ešte som si v duchu pomyslela, že aké fajinské sú tie plienky, že tak pekne sajú. Dám pod neho čistú plienku a vytiahnem celú žltú ruku. Tak ho s napätím otočím, že asi som ho zlé utrela. Ženy, ten bol tak okakošaný, komplet celý. Chrbát, krk, dokonca aj vlasy. Ja doteraz neviem ako sa mu to podarilo a ocino ešte povie: "Však skús sa ty vytoto po ležiačky. Tiež by si si aj vlasy pohnojila, keby ti mama plienku slabo zatiahla."

• Dnešná hláška môjho syna. "Naša pani učitelka má také isté veľké cicky, ako máš ty mamina. A ja že: "Ako to vieš?" "Veď vidím, keď sedím v prvej lavici a ona nosí také tričká, že keď sa nado mnou nahne, vidím jej ich skoro celé." Všímavý chlapec 🙂

• Ja už na toho môjho chlapa nemám slov! V spálni niečo strašne smrdelo. Pod posteľou som našla malého gumáky, a tak som žiadala od mm vysvetlenie. Odpoveď: "Boli sme hádzať hnoj, preto mal malý gumáky." Na môj prekvapený výraz, že prečo boli pod posteľou pokračoval: Lebo malý bol unavený, tak ho išiel dať späť a vyzúval ho v posteli. Tak som počítala do 10 a pokračovala som. Na otázku, či mu vôbec nevadilo, že smrdeli, opovedal, že nie, veď aj on bol celý od hnoja. Poslednej odpovede som sa bála. "A ako si ho uspal?" "No normálne. Ľahol som si do postele s ním." V montérkach! Mám ho zabiť teraz, či až potom? 😀

Cestoviny sa považujú za jedlo chudobných. Nemusí tomu však vôbec byť tak - za kvalitu sa totiž pripláca.

Najlacnejšie, ktoré sú pripravené z obyčajnej bielej múky a vody sa naozaj dajú kúpiť za pár centov. Tie však nám okrem neužitočných jednoduchých sacharidov a prázdnych kalórií nedajú nič, až na pocit nasýtenia.

A že čo nášmu telu spôsobujú tieto jednoduché sacharidy, prečo sú vlastne také nežiadúce? Po ich konzumácií nám náhle stúpne hladina cukru v krvi. Pankreas preto začne produkovať inzulín, aby sa obsah cukru znížil. V konečnom dôsledku však väčšinou dôjde k poklesu pod priemernú úroveň a naše telo sa zase ozve, že potrebuje energiu. Pritom v skutočnosti prijatá energia nebola spotrebovaná, tak ju telo uloží do tukových zásob. Je to nekonečný kolobeh, ktoré jednorazovo nemusí pre nás nič zlého znamenať.

Opakované a časté používanie jednoduchých sacharidov však vedie ku vzniku cukrovky. (Mimochodom preto je dôležiťé sledovať tzv. glykemický index, ktorý nám udáva ako rýchlo daná potravina  ovplyvňuje hladinu cukru v krvi. Čím nižší je tento index, tým je dané jedlo prospešnejšie pre náš organizmus. Najnižší glykemický index majú práve celozrnné produkty, tých treba skonzumovať čo najviac. Musím však dodať, že aj keď zjeme nejaký výrobok z bielej múky, nemusíme hneď spanikáriť, účinky jednoduchých sacharidov v nich obsiahnutých sa dajú čiastočne zmierniť napr. konzumáciou zeleniny, ktorá obsahuje vlákninu a tým spomaľuje vstrebávanie energie, ako aj konzumáciou správnych tukov- keď si idete dať nejakú sladkosť, dajte si predtým napr. za hrsť vlašských orechov.)

Takže sa vráťme k cestovinám. Dnešný trh je už chvaľabohu dostatočne dobre zásobený aj zdravšími variantami cestovín - od grahamových cez špaldové, pohánkové, ražné až po kamutové. Na svoje si však prídu aj celiatici - v bio-obchodoch sa dajú kúpiť aj kukuričné, pšenové a ryžové cestoviny. Na chvíľku by som sa zastavila pri pojme grahamových cestovín - mnoho ľudí si ich mýli s celozrnnými. Ide o cestoviny pripravené z obyčajnej bielej múky, do ktorej sú však dodatočne primiešané pšeničné otruby. Je to teda určite menšie zlo ako cestoviny z bielej múky.

Cestoviny sa dajú konzumovať buď s mäsom (čo nie je zlá voľba vzhľadom na obsah bielkovín, avšak je dosť ťažko stráviteľné, nehovoriac o obsahu antibiotík, ktorými dopovali zvieratá) alebo so zeleninou (ja to považujem za lepšiu voľbu - jednak obsahuje veľa vlákniny, o ktorej som už písala a aj mnoho dôležitých antioxidantov, ktoré dokážu výrazne zmierniť prípadný obsah dusičnanov. Mnohí ľudia totiž argumentujú, aby som si nemyslela, že keď jem zeleninu zo supermarketu, tak jem zdravo. Zabúdajú však práve na existenciu antioxidantov. A mimochodom snažím sa kupovať vždy len sezónnu zeleninu a od domácich pestovateľov).

Špalda, ovos, jačmeň, kamut, bulgur, kuskus- alternatívny k pšenici, časť 2.

Obilniny sú úžasným darom prírody pre nás. Majú neskutočne širokú škálu prípravy, pre vegetariánov tvoria základ jedálnička so strukovinami. Táto kombinácia totiž dodáva telu plnohodnotné bielkoviny, ktoré sa vyrovnajú tým živočíšnym. Samozrejme nechcem nikoho prehovárať, aby sa vzdal mäska, sem-tam však určite neni na škodu ani pre „všežravcov“ pridať trošku obilnín do svojho jedálnička J A ak už obilniny, určite celozrnné. Buď v podobe celých zŕn (krúpy sú vlastne vyleštené celé zrná), alebo celozrnnej múky. Poďme sa tentokrát pozrieť na tie obilniny, ktoré obsahujú lepok, majú úžasnú chuť a sú plné vitamínov.

Ovos sa vyznačuje najnižším obsahom lepku, preto ho aj niektorí celiatici tolerujú. Väčšinou sa aj deťom odporúča zaviesť lepok v podobe ovsenej kaše. Najbežnejšie ich stretávame vo forme ovsených vločiek, recepty na ich využitie nasladko nájdete aj v článku o raňajkách. Teraz by som sa radšej venovala tzv. nahému ovsu, ktoré sú vlastne celé zrná ovsa. Síce ich častokrát dávajú aj koňom, ja sa za to nehanbím a veľmi rada ich jem J Možno niekedy zvieratá vedia lepšie, čo majú jesť, než my ľudia. A prečo by sme ho mali pravidelne jesť? Obsahuje veľa vlákniny, ktorá ako vieme, pomáha predchádzať zápcham, taktiež vitamíny skupiny B, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie nervového systému. Okrem toho nájdeme v týchto zrnách aj fosfor, horčík, železo, zinok a betaglukán, ktorý je dôležitým prvkom pre budovanie našej imunity. Nemusíme kupovať drahé prípravky v lekárni, dajme si každé ráno tanier ovsených vločiek a hneď sme spravili pre naše zdravie obrovské dobro.

Nahý ovos sa musí namáčať pred varením, najlepšie 24 h, ale stačí aj cez noc. Keď ho však necháte vo vode 2-3 dni (samozrejme vodu treba často meniť), tak vám aj vyklíčia,prebudíte v ňom prírodu a on sa vám odvďačí ďalšími minerálmi a vitamínmi). Varí sa pomerne dlho (môže sa variť aj v naklíčenom stave), až 40 minút. Ja ho väčšinou používam ako prílohu k jedlu, ale môže sa z neho spraviť aj kaša. Uvarené zrná rozmixujeme a ochutíme podľa chuti.

Ovsené mlieko

Autor: @ildici12

Dnešný výber zo života mamičiek sme venovali netradične mužom a manželom. Pretože smiať sa na nás dá naozaj často 🙂

• Včera si v Lidli kúpil manžel vysielačky. Bola to osudová chyba. Jednu "venoval" susedovi a nič iné nepočujem, len: "Ahoj ahoj, tu orol, si tam sokol? Už máte navarené? Prepínam." "Áno áno, tu sokol, už máme navarené, prepínam," a stále dookola

• Perla dňa: Manžel sa ma pýta: "Počuj, kedy máš tú besedu?" "Akú besedu?" "No to, neviem ako sa to volá. U gynekológa." "Myslíš poradňu?" "Áno áno, to som myslel." Že besedu 😀

• Včera večer sme išli spať a MM zas chrápal (posledné noci stále, bez prestávky). Tak som si povzdychla a zúfalým hlasom poznamenala: "Bože, Paťko čo mám spraviť, zas chrápe, zas bude celú noc len chrápať?" A Paťko pohotovo odpovedal: "Vezmi varechu a preplieskaj ho." No nemohla som sa udržať, výbuch na celú spálňu. To čo mu napadlo 🙂

• Debata včera s mužom v posteli o vesmíre a meteoritoch a jeho záver: „Naša Zem je v porovnaní s celým vermírom malá ako omrvinka. Vidíš a tebe je za ťažko zájsť do Lidlu (vzdialený od nás asi kilometer)." Umrela som!

• Môj chlap: "A to môžeš rodiť aj v noci?" A ja na to: "Nie, len medzi ôsmou ráno a 22-ou večer, aby som nerušila nočný kľud." 😀

Ach jááááj, starnem, už mám 4 mesiace.

Čo už viem:

Slovná zásoba:

Viem povedať gigigi. Mama sa to snaží napodobniť, ale nerobí to presne ako ja, ona pri tom neslintá a nerobí slinové bublinky. A bez nich to nie je ono predsa!

Viem chrčať tak strašidelne, az sa oco zlakol, ked som to na neho rano spustila. A viem aj brrrrrm az mam od sliniek cely ksichtik. A viem aj kecat riadne, aj vela aj nahlas, ale mama mi to nevie zapisat, dokonca ani foneticky /aaaoo, ao, e, maaa, ej, hehe+nezapisatelne/

Motorika: uz viem chytat veci do oboch ruciciek samostatne, dokonca aj veci, ktore sa nachadzaju naboku od mna, alebo jednoducho niekde v mojom dosahu. Rada chytam fotrovcom brile a nechavam na nich svoje otlacky prstov. Mama si dava vlasy do copu, ale aj tak ju viem chytit za tych par jemnych malych na zatylku. A hlavne uz si viem chytit moju milovanu dudulku a hrat sa s nou, vyberat si ju z pusinky a davit naspat a to opakovat dookola a dookola. Samozrejme, ze obcas sa netrafim, ale tak trenujem casto, uz to bude len lepsie. V kociku sa viem hrat so zavesenymi kacatkami a v kosiku so zabinkami. Chytit, potiahnut a sup do pusy. Tam viem spolahlivo nasmerovat vsetucko vsetko.

Týždenne pribúda do #magazin množstvo článkov, ktoré nepíšeme my, ale vy, mamičky. Občas sa stane, že text nemá diakritiku, a preto je horšie čitateľný a podľa pravidiel prispievania nepoužiteľný. 

Je tu však riešenie 🙂

Ak napíšete akýkoľvek text bez diakritiky a nechce sa vám ju dodatočne pridávať, môžete využiť nástroj, ktorý je na to vytvorený. Je jednoduchý a text doň stačí skopírovať.

Vyskúšať si to môžete tu: www.p.brm.sk/diakritika

Prajem pekný deň a zábavu so samopribúdajúcimi mäkčeňmi a dĺžňami 🙂

alebo Kreatívne tvorenie s deťmi a pre deti ako ho nepoznáte.

Poznáte niečo radostnejšie a krajšie ako šťastný smiech Vašich detí? Ja veru nie. Radosť v ich očiach a úsmev od ucha k uchu obmäkčia srdce každého dospeláka. Vtedy nezáleží na tom, či sú deti čisté alebo po uši zablatené, dôležité je, že sú šťastné. A ak aj nastane chvíľa, že vašu ratolesť prinúti choroba, škaredé počasie či len obyčajná nuda ostať doma, ponúkame Vám pár skvelých tipov ako sa kreatívne vyblázniť 🙂

Jednoducho sa vráťte do detských čias a s pomocou prstových farieb a vašich malých pomocníkov si užijete kopec radosti!

autor: @snopkulka

Alebo sa vybláznite pri tvorení detských obrázkov na stenu

autor: @katrenka85

Tradičný piatkový výber zážitkov zo života mamičiek sme dnes presunuli na pondelok, aby sme vám rozveselili začiatok týždňa 🙂

• Nedávno som zažila jeden veľmi pekný okamih s mojím 3-ročným synom. Už približne 8 rokov sa nemaľujem a len občas mi to napadne, tak 1-2 krát za rok. Minule som sa nudila, tak som sa vymachlila. Môj syn prišiel ku mne a vraví mi: "Maminka, prečo máš také iné oči?" Odpovedala som mu, že sa to chlapcom páči, keď je dievča namaľované. On mi na to v momente odpovedal: "Maminka, umy si tie oči. Mne sa to nepáči. Mne sa páčiš, keď si čistá. Pre mňa to robiť nemusíš."

• Pracovala som na call centre, kde sme sa predstavovali určitou formulkou a keď som potom raz prišla z práce do obchodu, zahlásila som: "Dobrý deň, dialóg, ako vám môžem pomôcť?" Ten trapas ako na mňa predávačky pozerali, uff.

• Príde ku mne Matej, sadne si na mňa, pozerá, pozerá, ... naraz sa usmeje, oboma rúčkami mi stlačí prsia a hovorí: "Aké fajné, škoda, že aj netrúbia."

• Dnes vravím synom: "Ak sa okamžite nezačnete k sebe chovať ako bratia a neprestanete si škaredo nadávať, tak na Vianoce s nami nebudete, to si píšte. A keď už si musíte nadávať, tak aspoň použite v slovách ovocie alebo zeleninu, nech to vyzerá lepšie." Poobede z vonku strašné kriky, išla som sa pozrieť a moji drahí chlapci prejavovali k sebe tú bratskú lásku takto: "Počúvaj ma ty zemiak hnilý, pohneš sa už konečne pre tú loptu!" "Ja som ju tam nekopol ty tekvica dutá." Pozreli obidvaja na mňa, že ich sledujem a vravia: "No čo, takto ti to už vyhovuje?"

• Utekajte pohladiť a pobozkať vaše deti, kašlite na to, že pomaľovalo stenu, postrihalo vaše obľúbené tričko, olialo mrkvovým džúsom bielu sedačku, že má stále zodraté kolená na nohaviciach, že má 3 roky a stále má plienky, že má vonku "amoky", ... To sú také nepodstatné veci! Milujte ich ešte viac, veď si uvedomte, aké máte šťastie, že máte doma krásne, zdravé a hlavne živé dieťatko.

Anjeličku, môj strážničku,
uzamkni predo mnou chladničku,
opatruj moju telesnú schránku vo dne, v noci,
no najmä po 18-tej hodine buď mi na pomoci.
Vtedy sa končí idylka,
som ako pažravá kobylka...
Opancieruj všetky hrnce a pridaj ostnatý drôt,
ochraňuj ma od dobrôt.
Večermi dostávam záchvaty hladu,
hrozí, že budem mať dvojitú bradu.
Zatiaľ mám váhu ešte v norme,
radšej už o tom nehovorme...
Dovoľ mi zjesť len ovocie či zeleninu,
nie hranolky, čipsy či inú gebuzinu.
Z dosahu vezmi kešu oriešky,
nech nemám stravovacie prehrešky.
Nech ich radšej mravce zožerú,
ja ešte nechcem ísť do zberu...
Anjeličku, môj strážničku,
nezabudni na mrazničku.
Hoc aj prežijem ukrutné muky,
nedovoľ mi chúťky na nanuky
Roztop všetky zmrzlinové kornútky,
odplaš hriešne pohnútky.
Zbav ma zlého lízania sladkostí,
nech ma telo poslúcha a nezlostí.
Už teraz som ako v treťom mesiaci,
nevidím zhora ani svoj pipík visiaci.
Túžim mať tehličky a nie vankúš z tuku,
drž nado mnou svoju ochrannú ruku...
Anjeličku, môj strážničku,
ustráž predo mnou i špajzičku.
Zatvor ju aspoň na tri zámky,
číhajú tam samé mňamky.
Čokolády, čipsy, keksy,
po ich zbagrovaní prestávam byť sexi...
V plavkách musím vtiahnuť brucho,
nejde to celkom jednoducho.
Tento krycí manéver je nebezpečný,
keď na kúpku namotávam krásne slečny.
Zadržiavaním dychu môžem stratiť vedomie,
ber to prosím na vedomie...
Nauč ma piť neperlivé minerálky naše,
a nie osladené farebné žbrndy z fľaše.
Anjeličku, môj strážničku,
vylepši moju kondičku.
Pomocnú ruku mi daj,
na gauči pred telkou ležať nenechaj.
Presvedč ma, že na dráhe desať vytrvalostných koliesok viac dá mi,
než desať koliesok trvanlivej salámy.
Osvieť ma, nech si idem občas zahrať tenis,
pri sexe predsa nestačí len veľký...kreativita.
Zakáž mi tučné syry a klobásku,
nech aj vonkajšou krásou zabojujem o lásku.
Posaď ma častejšie na bicykel,
do jedálnička zaraď strukoviny a kel.
Ukáž mi občas čaro fitka,
nech nevyzerám ako trasorítka.
Anjeličku, môj strážničku,
vyslyš túto modlitbičku.
Chcem mať štíhlu figúru,
na baby pôsobiť jak guru.
Vycikaný som a zúbky umyté,
napriek tomu ako vlčiak snorím po byte.
Hľadám, čo mi mama napiekla,
viem viem, nemal by som...
Pôjdem za to do pekla.
Schovaj predo mnou misu,
kam uložila tiramisu.
Pokušenie nech horko zaplače
a ja do hlavy pred spaním už nenatlačím žiadne koláče.

Quinoa, pšeno, pohánka alebo alternatívy k pšenici - časť 1.

V dnešnej dobe čoraz viac ľudí trpí celiakiou. Lepok má totiž tendenciu zahlieniť organizmus, ničí výstelku tenkého čreva a tým zabraňuje vstrebaniu živín do nášho organizmu. Príroda nám však ponúka dostatočné množstvo alternatívnych obilnín, ktoré by sme mali aj my zdraví ľudia bez alergií zaviesť pravidelne do nášho jedálnička. A že prečo? Lebo rozmanitosť stravy je základom nášho zdravia, a rovnako týmto spôsobom môžeme zásobiť naše telo veľkým spektrom vitamínov a minerálov. Na pšenici nie je nič zlého, problémom však je, že do nášho tela sa dostane väčšinou v jej ochudobenej forme - bielej múke. Na raňajky namiesto chleba (v horšom prípade „akože“ zdravých cereálií, ktoré sú vyrábané z bielej múky a tým pádom sú najdrahšou bielou múkou na trhu) si môžeme dať ovsené vločky, prípadne nejakú obilninovú kašu. Ani k obedu si nemusíme stále dávať bielu ryžu alebo zemiaky. Pozrime sa teda na toto bohaté spektrum obilnín, ich základný spôsob prípravy a chutné receptíky z nich.

Pohánka

Táto prastará pseudoobilnina pochádza z južnej Ázie, no v stredoveku sa rýchlo rozšírila aj v našich zemepisných šírkach. Bola považovaná za jedlo chudobných. Keby v tých časoch bohatí ľudia boli tušili, čo všetko táto úžasná rastlinka obsahuje, určite by ju jedli aj oni. Pohánka je významná predovšetkým pre svoj obsah vitamínu P, teda rutínu, ktorý zvyšuje pružnosť ciev a utesňuje ich. Konzumáciou tejto obilniny však prispejeme aj ku zlepšeniu nášho imunitného systému, účinná je aj pri hemoroidoch, keďže reguluje zrážanlivosť krvi. Pomáha pri krčových žilách, ale aj pri ovplyvňovaní hladiny cholesterolu v krvi. Obsahuje vápnik, fosfor, horčík a železo. Je prirodzene bezlepková.

Bežne sa dá kúpiť v podobe krúpov, múky alebo vločiek. Pohánková múka sa vyznačuje veľkou lepkavosťou, takže je ideálna do koláčov, chleba, ale môže sa z nej pripraviť aj puding. V bio-obchodoch môžete natrafiť aj na tzv. nelúpanú pohánku, ktorá je určená výlučne na klíčenie. Mladé, cca 10-15 cmové rastlinky sa potom konzumujú. Vraj listy pohánky obsahujú najväčšie množstvo rutínu. Osobne som ešte neskúšala, ale určite sa k tomu chcem dostať. J

Príprava pohánkových vločiek je veľmi jednoduchá. Používam ich vtedy, keď potrebujem pripraviť rýchlo raňajky alebo olovrant. Stačí ich zaliať teplou vodou, nechať asi 5 minúť nabobtnať a prípadný zvyšok vody vyliať.

Už to budú asi 3 týždne, ako sa stretla časť našej koníkovskej "bežeckej" súkromky aj v realite, nielen virtuálne. Stretnutie dopadlo úžasne a zistili sme, že ten virtuálny svet nie je až taký "pomýlený" a tak, ako sme si porozumeli cez "písmenká", tak isto to bolo aj v realite - proste super baby. 🙂

Možno to bolo aj tým, že nás spojilo naše hobby, ale aj rovnaká "úroveň" pokročilosti nášho hobby - takže nikdy v našej skupinke nevznikol priestor na výmenu názorov, ale len priestor na vzájomné povzbudzovanie a motiváciu, ktoré prerástlo aj do "zdieľania" našich každodenných radostí a problémov. V každom prípade, naša skupinka je určite roznorodá - aj čo sa týka miesta bydliska (cez celé Slovensko až po Švajčiarsko), aj čo sa týka počtu detí, profesií, ale aj veku. Teda musím povedať, že tú vekovú "roznorodosť" vytváram hlavne ja 🙂 - keďže som dosť výrazne staršia od všetkých kočiek v skupinke a tento rok budem mať 45 rokov. Napriek tomu, dievčatá ma na stretnutí veľmi potešili, keďže ma vychválili, ako dobre vyzerám a že teda vobec nie na svoj vek. Môžete si teraz povedať, že mi možno chceli len polichotiť, ale naozaj možem potvrdiť, že ich reakcia bola veľmi prirodzená a spontánna, tak som zo stretnutia odchádzala celá rozradostená aj kvoli takejto maličkostǐ - veď ktorej žene výrazne nad 40, by to zle padlo, že? 🙂

Možno sa teraz pýtate, ako to súvisí s mojou témou článku - Prečo som na Modrom Koníkovi? A možno ste si aj odpovedali - áno, toto je jeden z tých dôvodov. Samozrejme nie tá lichotka ( aj keď aj tá poteší ), ale možnosť spoznať vynikajúcich ľudí, ktorých by som nikdy nemala možnosť spoznať.

Keď som sa pred rokom na Koníka pridala, ani som od toho až tak veľmi veľa neočakávala. Len som si chcela trošku pozdieľať skúsenosti o behaní a chudnutí a Google mi proste vyhodil Koníka. Tak som sa začítala do danej témy a vytvorila profil, aby som trochu podiskutovala. No a potom sa postupne vykryštalizovala naša skupinka, ktorá si vytvorila svoj priestor. Ďakujem vám baby- vy viete ktoré, za tú možnosť vás poznať. Ste fakt super a mám vás rada - tie ktoré sme sa videli, aj tie, ktoré nie. Tak ako aj baby z ďalšej súkromky o chudnutí, ktoré som síce zatiaľ nemala možnosť spoznať osobne, ale opäť si s mnohými vynikajúco rozumiem a veľmi mi pomohli v rámci mojej snahy niečo robiť so svojou postavou. A keď je tu už tá "ďakovačka", ešte musím spomenúť aj kočky, ktoré som zase stretla prostredníctvom našej "veľkej" skupiny o Profesionálnom a Osobnom Rozvoji - aj tam je pár spriaznených duší, s ktorými si sadneme ako "nočník na hlavu" ( povedané viac spisovne 🙂 ) a sú to skvelé žienky. 

Takže toto je ten dôvod. A nič na tom nezmení fakt, že život nie je len biely, ale je aj čierny. Proste tak to chodí - ľudia sú rôzni.. A sú všade. A tak to má byť, život má byť roznorodý, lebo keby nebol, tak by sme neprežili. Takže aj Koník je taký. S niekým si sadneme, s niekým nie. Niečo sa nám páči, niečo nie. Na niečo máme rovnaký názor, na niečo nie. Aj ja som sa pár krát stretla s rôznymi reakciami (na verejnom koníkovskom fóre, diskusií )- aj na moje príspevky, kde som sa napríklad dozvedela, že som "plechová nádhera", alebo "strašne hlúpučká, že tomu nerozumiem", že som "lenivá", alebo že som "tak drzá, že si zaslúžim po papuli" (takmer doslova). No čo už. Poďakovala som sa týmto žienkam za ich názor (veď majú na neho právo) a išla som ďalej. Bez ďalších komentárov, či rozmazávania. Samozrejme, že ma to vnútorne štvalo (veď nakoniec mám svoju mienku o sebe a myslím si, že som vzdelaná a už vobec nie hlúpa), ale povedala som si, že práve takéto osoby mi nestoja za to, aby mi pokazili deň, alebo to iné, skvelé, čo som našla a nachádzam na Koníkovi. Niekedy si myslím, že toto sú práve lekcie, ktoré nás posilňujú. Spoznať všetky stránky života. Aj dobré, aj zlé. A tie zlé nás nakoniec najviac vycvičia. Takže vrámci dnešnej "ďakovačky", ďakujem aj týmto ženám, ktoré hovoria veci, čo sa ťažko počúvajú - a to nielen mne, ale aj druhým. Otvárajú totiž ešte viac oči o svete a nenechávajú nás naivnými.

Preto som na Koníkovi a aj tu zostanem. Pokiaľ tu zostane každý, ktorý ma tu denno-denne obohacuje- či už nejakým postrehom, príbehom, názorom, ktorý je či už múdry, alebo aj nie. 

Vždy som mala s mojou maminkou užasný, krásny vzťah. Keď som bola dieťa hrávali sme sa že som už “velkáčka” a chodili sme sa akože navštevovať. Dávali sme si spolu čaj o piatej s koláčikom, bábovkou alebo hoci len tak s piškotami. V tom období sa mi to veľmi páčilo. Veľmi si prajem, aby som aj ja mala s Kristínkou tak krásny vzťah ako som mala s mojou maminkou a aby sme okrem toho, že sme mama a dcéra boli aj kamarátky. Ako teda spolu trávime voľny čas? Tu je pár tipov na skvelé rande alebo poobedie s dcérou:

1. Upečte muffiny. Znie to banálne ale Kristínka mi veľmi rada pomáha pri pečení a varení. V poslednej dobe jej veľmi zachutili muffiny. Necham ju vážiť, miešať, plniť formičky a vymýšľať náplne. Vyskúšajte banánanový, čokoládový, čučoriedkový. Kika sa cíti veľmi dôležito, keď má na sebe aj kuchársku zásteru
2. Spomínaný čaj o piatej. Kristínka ešte hodiny nepozná ale čaj o piatej môže byť kľudne aj o tretej. Pekne sa oblečte a nachystajte šálky, tanieriky a konvičku s čajom. Striedajte sa a nechajte aj dcerku aby niekedy pripravila čaj o piatej/tretej pre vas. Rozprávajte sa o dôležitých veciach. Dôležitých nie pre vás ale pre ňu
3. Choďte do cukrárne. Raz za čas keď ideme s Kikou zo škôlky skončíme v cukrárni. Dáme si kávu, džúsik, koláčik a povieme si čo sa za ten deň udialo. Áno rozprávame si to každý deň ale v cukrárni to má predsa inú atmosféru
4. Vezmite ju do divadla. Víkendove popoludnia zvyknú bývať v divadle venované deťom. Detské predstavenia sú krátke približne hodinové a z dieťaťa je behom sekundy malá slečna
5. Choďte do obchodného centra. Ženy rady nakupujú a tie malé tiež. Aspoň tá moja. Nechám ju nech si sama vyberie čo sa jej páči (samozrejme tak aby sme sa zmestili do rozpočtu) a potom pomôže vybrať aj mne
6. Urobte si piknik. Teším sa na to ako si v lete s Kikou nachystáme deku, do tašky dáme jedlo, koláčiky, ovocie, samozrejme hračky a vyrazíme do Medickej záhrady. Tam sa usadíme, rozprávame sa hráme sa s malými bábikami ktoré máme so sebou, jeme to čo sme si same nachystali, oddychujeme na deke, prechádzame sa bosé po tráve. Nezabudnite na opľovací krém a slnečné okuliare
7. Choďte von v dažďi. Obujte si gumáky, dajte si pršiplášť a skáčte do mlák.
8. Skáčte aj na trampolíne. Je veľa detských kútikov kde sú trampolíny, v lete sa bude dať ísť aj na tie vonkajšie. Ja skáčem spolu s Kikou. Smejeme sa a bláznime spolu. len pozor na krkolomné kúsky
9. Navštívte ZOO. Prechádzajte sa a obdivujte zvieratká a skúšajte napodobňovať zvuky ktoré robia. Fakt zábava
10. Ostaňte doma. Je vonku pekne a vám sa aj tak nikam nechce? Urobte si domácu pohodu a pozerajte spolu rozprávky

Prajem všetkým krásne chvíle s Vašimi ratolesťami

Slniečko vyšlo a k nemu sa hodí aj ďalší Týždeň zo života mamičiek. Po malej sviatkovej pauze vyberáme znovu päť vtipných a milých zážitkov. Posúďte sami:

• Tak mňa už materská demencia dostihla v plnej miere. Ráno som zaviedla deti do inštitúcií a cestou domov som sa zastavila na tržnici kúpiť nejakú zeleninu (samozrejme už bez detí). Ako to predávač vážil, tak zobral aj čo mal pripravené ďalší kupujúci a ja automaticky: "To neber, to je ujove."

• Malá včera nemohla v postieľke zaspať, tak začala vymýšľať: "Maminka, kakáám!" Keď som dlhšie nereagovala, začala kričať intenzívnejšie a ešte pridala: "Maminka kakám, KLUCINÁL, kakááám!" Tak to som už nemohla, v duchu som sa pučila od smiechu, vybrala som ju z postieľky a ona zasa dosiahla svoje.

• "Maminka, pjačeš?" "Áno, Radi, plačem." "Pječo?" "Lebo som nahnevaná a veľmi unavená." "Hnevaná si? Nepojsúcham?" "No veru, zlatko, neposlúchaš." Cupot preč, za chvíľku prišiel s rolkou toaletného papiera, podal mi ju a hovorí: "Na, utji sopeľ. Daj pyžamo a idem spinkať, dobje? A keď bude Aďko spinkať, daj si kokojádu a nepjačkaj. Ja tá juuubim maminka." Aj ja teba anjelik." :-*

• Kamarátka sa ma spýtala, aké to je byť mama a či sa nezmenil vzťah medzi mnou a manželom, lebo toho sa najviac bojí, že bude zanedbávať manžela a ako to bude zvládať. Hovorím jej: Každá to prežívame inak. Pre mňa je byť mamou ten najkrajší pocit. Som ňou iba necelé tri týždne a za ten čas som sa každý deň rozplakala minimálne raz pri pohľade na to malé, milé, krehučké stvorenie závislé len na nás. S Ďurim sa nevieme vynadívať na to, aké hádže ksichtíky. Akurát minule sme sa rozprávali, že je sranda, z čoho všetkého sa zrazu dokážeme tešiť. Napríklad z toho, že sa každý deň pokakoší a z toho, že poriadne prdká 😀 A či sa zmenil vzťah medzi mnou a manželom? Áno, zmenil a len a len k lepšiemu. Stále ma hladká a opakuje, aký je hrdý, že ma má a že som ho urobila najšťastnejším mužom na svete. A masáž mám každý druhý deň (snáď mu to vydrží čo najdlhšie). Z môjho pohľadu som dosiahla najvyššiu možnú métu v mojom živote. Mám rodinu s mužom, ktorého milujem. Takže ja materstvo len a len odporúčam 😉

• Stojíme v rade pri pokladni a Sofi má kinderko v ruke. Pred ňou dievčatko, ktoré prosilo mamku, aby jej kúpilo tiež. Mamka povedala, že nemá už peniažky, že nemôže. Sofi na mňa pozrela a vraví: "Mama, môžem dať dievčatko vajíčko?" Poviem vám, ostala som v úžase a aj hrdá. Na deťoch vidíte tú vašu snahu vychovať z nich dobrého človeka. Joj, takú radosť mám z nej.

Varíme zdravo a chutne - časť 7.

Jogurty, syry... tieto výrobky sa vyskytujú na našom stole takmer každý deň. V dnešnej dobe, keď dennodenne čítame články o rôznych potravinových škandáloch, naozaj nie je jedno, ktorý mliečny výrobok ponúkame našej rodine. Či si kúpime jogurt za 22 centov alebo 50.

Každý z nás predpokladá, že s väčšou cenou pravdepodobne rastie aj kvalita, avšak ani toto pravidlo neplatí plošne. Mnohí sa mi čudujú , pretože čítam zloženie potravín, ale ja si myslím, že v dnešnej dobe je to už naozaj nutné. Dnešným výrobcom už nejde o to, aby nám ponúkli poctivé výrobky najvyššej kvality, ale aby na nás čo najviac zarobili.

Čo si ja na zložení jogurtov všímam?

1. ideálne je, ak v prvých štyroch ingredienciách nenájdem cukor ani žiadne umelé sladidlo (Light výrobky zo zásady nekupujem, vo väčšine nich je aspartam, prípadne sacharin, o ktorých škodlivých účinkoch sa veľa píše. Stačí si vygúgliť). Pozor, cukor sa môže skrývať aj pod názvami dextróza, fruktóza či glukóza. Za posledných 30 rokov sa v značnej miere rozšírili light výrobky, aj na našom trhu ich nájdeme v hojnom množstve. Čo je však zaujímavé, že napriek silnému marketingu zameranému na konzumáciu light produktov, ktoré nám sľubujú, že nebudeme priberať, obezita sa stáva celosvetovým problémom. Čo je však pre mňa naj, že v USA vymysleli už aj light slaninu s 0%-ným obsahom tuku 😀 No ale vráťme sa teda k tým jogurtom.
2. Neobsahujú farbivá. Pre mňa za mňa to farbivo môže byť aj prírodné. S divným pocitom by som jedla jahodový jogurt, ktorý je prifarbený cviklovou šťavou. Myslím si, že keď pridám jahody do jogurtu, šťava z jahôd mi automaticky trošku prifarbí ten jogurt. Mne predsa nezáleží na tom, ako je ten jogurt červený, ale či v ňom naozaj nájdem aj kúsky tej jahody.
3. Neobsahujú konzervačné látky. V dnešnej dobe minimálna trvanlivosť jogurtov je okolo mesiaca, prípadne aj dlhšie. Budem tu robiť trošku reklamu, ale najprírodnejšie sa mi zdajú jogurty od Hollandie, Sabi a Bánovecký. Aj s jednoťáckym smotanovým jogurtom som bola spokojná, no minule som natrafila na exemplár s vyše mesačnou dobou trvanlivosti :-/ 

Z tejto mojej malej analýzy vyplýva, že osobne preferujem neochutené biele jogurty, najlepšie smotanové. Hlavne aby to malo čo najmenej zložiek. Aj malej dávam zásadne neochutené a s veľkou radosťou ich je. Sem-tam jej doňho nakrájam kúsky ovocia, prípadne lyžičku domáceho džemu.

Nový začiatok

Nie je to tak dávno, keď som ešte ako dieťa školou povinné drala školské lavice, svet bol gombička a mojou jedinou povinnosťou bolo dobre sa učiť, zjesť desiatu od mamy a HLAVNE nestratiť kľúč od bytu, keď sme sa večer čo večer hrali medzi bytovkami na "schovku" 🙂 Čas ísť domov bol, keď sme začuli svoje meno zakričať z okna, zbierali sme nálepky z Pedra a čakali na nové príbehy Bambuľky.

Aj keď dnes naše deti vyrastajú v inej dobe, jedna vec sa nikdy nezmenila. A tou je čas, ktorý strávia s mamou a tatom. Obdobie, na ktoré budú s láskou spomínať, keď sa raz stanú sami rodičmi.

Užite si spoločné chvíle so svojimi deťmi a nechajte sa inšpirovať tvorbou modrokoníkovských mamičiek!

Zasaďte si obľúbené bylinky do vajíčkových škrupiniek.

Alebo si ušite milé potvorky zo zvyškov látky.

Varíme zdravo a chutne - časť 6.

Mnoho ľudí pri pomyslení na šalát ohrnie nosom a radšej si k jedlu vyberie ako prílohu ryžu alebo zemiaky. Pritom možno ani netušia, že zajace naozaj vedia prečo treba jesť toľko zelených listov a o koľko cenných látok ich odmietnutím prídu. Asi každý vie, že šaláty sú vhodné pri diéte, keďže neobsahujú takmer žiadne kalórie, avšak už menej sa hovorí o vitamínoch, ktoré v sebe skrývajú.  Pod šalátmi rozumieme v tomto kontexte predovšetkým špenát, ľadový šalát, klasický hlávkový šalát, rukolu, ale aj  menej známy mangold, žeruchu, stopkový zeler alebo čakanku. Sú bohatým zdrojom vitamínu C, A,vápniku, železa, karoténov, ale aj folátov. Mnohé ženy používajú kyselinu listovú v podobe tabletiek v období tehotenstva, aby tak predišli vrodeným vývinovým chybám dieťatka. Tie,  ktoré uprednostňujú prírodnejšie zdroje doplnenia zásob kyseliny listovej, majú vždy po ruke šalátovú zeleninu. Vďaka folátom môžu zabezpečiť dostatočnú hladinu tejto kyseliny vo svojom tele.

Rada by som ponúkla chutné recepty k zavedeniu tohto druhu zeleniny do nášho jedálnička. Obľubu zelených listov môžeme začať pestovať u našich potomkov už v ranom detstve. Ja pravidelne jedávam surový špenát, šalát alebo rukolu pred dcérkou a tým že vidí, s akou chuťou ich jem, dáva si ich aj ona. Aj keď šalát väčšinou končí na tanieri, keďže ho ešte nevie poriadne rozžuť, verím, že jedného dňa bude aj ona chrumkať s rovnakou radosťou túto vitamínovú bombu ako ja J

Šalát s avokádom a cuketou

Autor: @zojec

Umyté listy ľadového šalátu a rukoly zmiešame s nastrúhanou cuketou, kukuricou a na kúsky nakrájaným avokádom. Ochutíme limetkovým dressingom, prípadne jablčným octom.

Varíme zdravo a chutne – časť 5.

Fašiangy a Turíce už máme za sebou a čaká nás Veľká noc. Niekto tento sviatok oslavuje, niekto nie. Faktom však je, že papať musíme aj vtedy 🙂

Tí, ktorí oslavujú, väčšinou podľa tradície začínajú zeleným štvrtkom. Keďže nie som veriaca, so zvedavosti som trochu pátrala, kde a ako vlastne vznikol zelený štvrtok. Wikipédia mi poskytla stručné vysvetlenie, tak sa s vami oň podelím.

Názov vznikol prešmyčkou nemeckého názvu Greindonnerstag (plačlivý štvrtok) na Gründonnerstag (Zelený štvrtok), pretože niekedy sa v tento deň konalo zmierenie kajúcnikov. Biskup ich rozhrešil a prijal do spoločenstva veriacich. V tento deň sa na niektorých miestach používalo rúcho zelenej farby a aj zvyk požívať v tento deň veľa zeleniny podporoval jeho názov.

Roky rokúce sa traduje na zelený štvrtok jedenie špenátu. Aj ja si už roky pamätám, ako som sa hrozila tohto dňa, keďže som špenát dlhé roky neznášala. Neviem, čím to bolo spôsobené. Ale ako som pri svojich deťoch začala objavovať všestrannosť tejto zeleniny, našla som si k nemu cestu. Ani pre mňa už špenát nie je iba uvarená omáčka s cesnakom s uvarenými zemiakmi a volským okom, ale surovina, ktorá dokáže obohatiť a vylepšiť veľa rôznych jedál.

Keďže však ako všetci vieme, údené mäso k zdravej strave vzhľadom na svoje nepriaznivé účinky určite nepatrí, pripravili sme pre vás milí rodičia zopár dobrých tipov, ako si klasické veľkonočné jedlo trocha zdravo spestriť. Čo tak miesto údeného mäsa pripraviť chutnú rybku? Prejedli ste sa špenátu? Skúste medvecí cesnak. 

Špenátové halušky autor: @drobec33

Ahojte všetci!

Je to neuveriteľné, ale už mám za sebou celý ŠTVRŤROK v starostlivosti mojich rodičov a aj ja, aj oni sme to prežili. Chcete vedieť, čo mám nové za tretí mesiac?

Ako si tak rastiem a múdriem, rozhodla som sa tento mesiac pre hry z tematického okruhu o princeznách:

Hrám sa na Šípkovu Ruženku – to som párkrát tak dlho spala v kočíku pri okne, až bola mama z toho celá prekvapená a spala som tak dlho, až kým neprišiel krýsny princ na bielom koni...eee, vlastne mama a nezobudila ma.

Na kráľovnu zo Snehulienky – to sa pozerám do zrkladla a pýtam sa, kto je najkrajší na tomto svete. Zrkladlo odpovedá obrazovo a ukazuje mi tam obrázok krásneho babätka.

Na princeznú so zlatou hviezdkou na čele – to som si vyškrabla hviezdičku, no dobre, takú čapatú, nad nosík skoro na čelo, ale potom mi mama ostrihala nechtíky, keď som spala, tak uť sa to hrať nemôžem.

Volám sa Andrea, mám krásnych 40rokov a som vydatá, už neuveriteľných 21 rokov, stále za toho istého muža Juraja. Máme krásných 5 detí a 1 anjelika, našu milovanú Dianku. Moje deti sú v rôznom veku. Najstarší je Juraj a má už 21, potom bola naša Dianka, ale od nás odišla do nebíčka ako 4-mesačná - mala by už 18 rokov. Ďalší je Šimon a má 17 rokov, Matúš má 14 rokov, Sindy má 6rokov a najmenšie slniečko bude mať 9.4.2015 tretirôčik.

Približne takto vyzerajú naše dni:

3.00 mám prvý budíček, Rianka si pýta mliečko. Ach jaj, akurát sa mi sníval krásny sen - o dovolenke pri mori so všetkými deťmi. Dávam mliečko a zaspávam.

6.15 zvoní na mobile budíček. Skúšam vypnúť nemôžem musím zobudiť Šimona, mus=im mu spraviť desiatu a raňajky

6.45 zvoní druhýkrát. Škoda, musim zobudiť aj Matusa a Sindusku, opat sa im nechce vstávať

7.00 frmol v kúpelke, všetci chcú byť prví, tlačenica, strkanica, hádky.

Celkovo už dvanásty týždeň žo života mamičiek prináša pravidelný výber piatich milých a pekných príbehov. Ani tentokrát nezostanete bez úsmevu na perách 🙂

• Volala som so švagrinou, chcela ma povzbudiť pred zajtrajškom. Hovorí: "Jajuška, neboj sa, vieš ako sme si depilovali nohy, ja som to nevydržala a ty si pritom skoro slintala. Si proste sado-maso, pôrod ťa nepoloží." 😀

• Ráno mužovi vravím: "Prosím, vyber s chladničky jogurt pre malého a daj mu ho pokiaľ si umyjem vlasy." (malého veľmi obľúbený jogurt "srdiečko") A on po mne kričí: "Lucia, veď on to vôbec nechce jesť ako ho je pri tebe." Prídem vám dole a on ho krmí smotanou na šľahanie.

• Stojím v rade, pred nami pani vyberá drobné. Nakoniec nemá, vzdychá, vyberá papierový peniaz. Matej ju pozoruje a hovorí: "My máme peniažky, v skrini! Pozrieš doľava, doprava a hore ich má mamka vo fľaške. Ti donesiem, keď chceš." No zbohom. A ja som si myslela, aká som nenápadná, keď si do fľašky ukladám mince. A on ešte zaregistruje aj to moje kuk doľava a doprava.

• Vážny rozhovor so synom: "Maminka, vieš, ja som tak rozmýšľal, keď si nájdem frajerku a ožením sa s ňou, tak budeme bývať všetci spolu ako veľká rodina." "Peťko, ale veď si postavíš svoj domček a k nám budete chodiť na návštevu." "Nie, maminka, zhodíme strechu, pristavíme izby a tam budem bývať ja so ženou, aby si nebola ďaleko." "A keď bude chcieť bývať inde?" "Nech si byva!" 😀

• Kuknem do chladničky, tam na mňa žmurká veterník poliaty karamelom, veľký ako moja hlava, tak som si s ním potykala, však už čoskoro si nebudem mať čím ospravedlniť tieto moje sladké výpadky.