Hervé Tulleta máme doma veľmi radi a tak sa nám knihy od neho celkom "nakopili". Máme ich už 8 a ďaľšie dve sú vo výhľade 🙂 Nečítame ich síce denne, no napriek tomu sa nedá povedať, že by na poličke zapadali prachom. Paradoxne "tulletovky" najviac číta s dcérkou manžel, ktorý za celý život prečítal dokopy 3 knihy. A vlastne ma to ani veľmi neprekvapuje. Myslím, že práve o to Hervé Tulletovi ide, aby si lásku ku knihám vytvorili aj deti, ktoré príliš nečítajú (tým nechcem povedať, že manžel je dieťa...alebo...je? 😀)

Knížka

je v naších končinách asi najznámejšou knihou Hervé Tulleta nakoľko vyšla v češtine vo vydavateľstve Portál v roku 2011. Hlavnú úlohu v knihe majú bodky. Deti pomocou inštrukcií v knihe do bodiek fúkajú, ťukajú, hladkajú ich a tlieskajú, čím na každej stránke rozihrajú svet farieb a fantázie. Knížka má pevné kriedové stránky, ktoré dobre odolávajú detským prstíkom. Miška túto knihu dostala k druhým narodeninám, v začiatkoch ju až tak neoslovila, no teraz po troch mesiacoch môžem skonštatovať, že si Knížku obľúbila a rada si ju číta.

The game of Finger Worms

bola prvou "tulletovkou", ktorú moje dieťa dostalo (cca v 18. mes.). Princíp knihy je taký, že deti si na prsty nakreslia tváričku a pomocou týchto prstových červíkov si vytvárajú svoj vlastný príbeh tým, že prstíky prestrčia cez otvory na každej strane. Kniha má spolu 7 obrázkov. Miška má najväčšiu radosť ak mi môže prstových červíkov nakresliť sama, i keď sa na výsledok svojho snaženia vždy pozerá veľmi skepticky 🙂

The game of light

Ahojte. Mnohé/mnohí z Vás nás tu poznajú, viete ako na tom Timotej je a ako stále bojuje a aký je statočný a silný ten náš Bojovník Timotej.

Neustála starostliovosť je náročná, nielen finančne, ale aj psychicky a aj po všetkých stránkach.

Po rôznych debatách u nás doma, aby sme si pomohli, sme začali zbierať vrchnáčiky pre Timoteja. Je to beh na dlhú trať, lebo ich treba veľké množstvo, ale s pomocou známych, rodiny a priateľov si myslím, že to zvládneme. Máme jednu firmu, ktorá to od nás vykupuje a zaradila nás do programu na pomoc Timotejovi formou zbierania vrchnáčikov z pet fliaš, mlieka, džúsov, sirupov.

Výťažok z toho pôjde predovšetkým malému na prenosný kyslík, ktorý potrebujeme, kúpele, rehabilitačné pomôcky a aj jeho potreby. 

Zberné miesto zatiaľ nemáme, ale vždy sa nejak dohodneme, je to v štádiu riešenia.

Čím viac ľudí bude zbierať, tým pre nás lepšie.

Ľudze moji , zas trochu nestíham, kopu roboty na tom švece mom, furt vysavac musím a tak, nemám čas še Vám venovac. Teraz Vám rozpovem, dačo o mojem spánku bo kedz, šem bl maly furt šem spal, postupne coraz menej až spím len dva raz za deň a večer, še ale furt budzim, bo chcem pic. Nevem co metak suší v noci. Moja mamka, je zas z teho na prášky. Ale spím velice rad , preto Vám v krátkej kapitole rozpovem o nektorých podobách mého spánku. Tutaj na fotke je spánok- klasická podoba. Proste še napijem a spím jak miminko.

Väčšinou s nekým spím, v noci s mamku a cez deň väčšinou tež. Cez deň chodí spať se mnú mamka, bo vraví , že už nevládze, že se radčej vyspí teš , až mi stíha, svatá pravda. Kedz je doma tatko tak aj on, spí se mňu, väčšinu je z teho potom všoku, keľo zas spal. 

Toto je moja naobľubenejša poloha, hore ricu. Fakt super, še mi črefka pouvoľnujú a nemám problém.

Ďalša spaca poloho, je poloha na boku tzv. aktívny jogín. Velice náročná, neve ju každý. Ja som v nej preborník od narodeňa.

Potom je spaca poloha inkognito , to je taká kedz si daco dám cez hlavu, lebo nechcem nikeho vidzec a palec dohora, že by me nik nerušil. Všetci to už rešpektujú, bo vedzú, že budem potom revac.

Kedz še sem tam zobudzim, tak vypadam väčšinu takto. Jakože bohovo a s veľkýma očama.

Dve veci ma inšpirovali k napísaniu tohto článku. Prvá je množstvo tém na tomto fóre, ktoré majú rovnakú podstatu, a to je ako zarobiť popri materskej. Druhá je novootvorená téma užívateľky seemani „ako začať od nuly“. Sama som si všimla, že je tu veľa mamičiek, aj nemamičiek, ktoré sú v nezávideniahodnej situácii, aj by menili, aj by odišli, ale nemajú kam a za čo a pod.

Čo s tým?

Po prvé, chcite a robte – možné je naozaj všetko. Nemám teraz na mysli ten americký optimizmus v zmysle, seďme na zadku a čakajme na kufrík s euráčmi a on príde. Lebo on nepríde.  Musíte sa zdvihnúť a tie euráče si odmakať.  Takže dôležitá je druhá časť tej vety – robte. Dá sa to pri dieťati? Samozrejme. Nebude to vždy ružové, úplne isto budete musieť zmeniť niektoré svoje zvyky ale stojí to za to.

Prečo píšem, že všetko je možné? Mám reklamnú agentúru, sezóna, keď mám najviac práce trvá od septembra do Vianoc. Začiatok roka býva taký „lightový“ Keď som bola tehotná so synom, termín pôrodu som mala koncom februára. Povedala som si výborné, sezónu zvládnem a pred pôrodom budem mať pokoj. Lenže človek mieni, klient mení. Februárová realita bola taká: v pondelok ráno som odovzdala poslednú zákazku, odišla som do pôrodnice, v utorok som bola na vyšetreniach, v stredu ráno som porodila. V nedeľu sme došli z pôrodnice, maily som vybavila už v nedeľu večer a od pondelka som normal fungovala.

Malý mal dva týždne, keď som mala dohodnuté stretko, išlo len o odovzdanie zákazky. Manžel nestihol prísť, tak som naložila bábo do auta a išlo sa. Takže, keď som písala, že je všetko možné, myslela som to naozaj vážne.

Stálo to za to? Určite áno. Obišla ma tzv. „materská demencia“, vedela som sa porozprávať aj o inom, než pokakaných plienkach a ogrckaných bodynkách, tiež nebolo od veci vymeniť raz za čas rifle-tričká-tenisky za sukničku, pančušky a ihličky a čo je najdôležitejšie, syn /momentálne 4-ročný/ je šikovné a hlavne samostatné dieťa, keďže nie je zvyknuté, že v momente, keď pípne je maminka pri ňom. Pomoc si žiada, až keď si už naozaj nevie rady a myslím, že má lepší pocit z vecí, ktoré zvládne sám.

Toto nie je odborny clanok, ale osobna skusenost mojej dobrej kamaratky. Prosim sirte ho dalej, nech si ho precitaju tie, ktorych sa to tyka. Statisticky 1:100 zien ma az takyto problem. Ak bude sanca, prosim @e_z pribrat ho aj do wiki modreho konika.

Inkontinencia v tehotenstve

Bolo to v 29-tom tyzdni tehotenstva, zobudila som sa a na posteli bola krv. Obrovska panika, strach, obliekanie, cesta do nemocnice. Na prijme skvely doktor, zlate sestricky, uplny opak, ako clovek pocuva o ludoch s pohotovosti. Na CTG babu krasne bilo srdiecko, ale aj kopa mensich a vacsich kontrakcii. Ani vysetrenie zospodu nebolo dobre. Otvorena na 3cm. Boze ved ja este nemozem rodit! Prijali ma, nasadili infuziu, ze lekar prijde o par minut.

Lekar prisiel. Pozrel sa do mojich vystrasenych oci a ukludnoval ma, ze to zastavime, ze mi pomoze, len si par tyzdnov polezim. Mne zvieralo napriek tomu pri pohlade na tecucu infuziu hrdlo. Pozeral na mna, akoby oci prenikali hlbsie a pytal sam ma – ale to nie je vsetko, ze? Kde je problem?

Kde bol problem? Problem bol obrovsky. Tento problem sa zacal zu dobre desat tyzdnov dozadu. Cakam nase druhe dietatko, nasho vytuzeneho syna. Po prvom tehotenstve som mala maternicu velmi nizko, v podstate sa nikdy neposunula na spravne miesto, lezala doslova na mocovom mechuri celou svojou vahou. Vahou babatka kazdym dnom rastol aj tlak na moj mocovy mechur. V desiatom tyzdni som chodila cikat v noci 1-2x, posledne tyzdne to bolo aj 7-8x za 8h nocneho spanku. Teda spanku? Da sa to tak este nazvat? O unikoch mocu pri smiati, kychnuti, o vynechavani rodinnych vyletov ci dlhsich prechadzok z dovodu, ze v okoli nie je ziadna toaleta… ano toto bol moj PROBLEM, ktory som sa tak neuveritelne hanbila vysvetlit mlademu lekarovi pred sebou.

Ale pri pohlade na litrovu infuziu a prisny zakaz hybat sa s postele mi bolo jasne, ze budem musiet. Hovorim mu, ze babo tak tlaci na mechur, ze musim chodit cikat kazdych 30-60 minut. Teda skor tych 30 L Lekar popovytiahol obocie… to myslite vazne? A co na to hovori Vas lekar? Pokrutila som hlavou. Doteraz som o tom nikomu nepovedala, prilis som sa hanbila za svoje telo, za to, ake je a ako je mozne, ze to nezvlada tak, ako by malo?

Chceli by sme vás veľmi pekne poprosiť o zdieľanie tejto výzvy pre Alexíka.

Ide o neodkladnú operáciu ULZIBAT, ktorú musí náš synček absolvovať v apríli 2015 v Čechách. Z celého srdca ďakujeme za zdieľanie.

Zbierka: https://www.ludialudom.sk/vyzvy/1986

Vďační Alexíkovi rodičia Katka a Maťko.