Neveľmi často sa stáva, aby "bieli" varili rómsku kuchyňu pre Róma. Nám sa to nedávno podarilo. Požiadali sme Janku Sendreiovú o tradičné rómske recepty, navarili ich a pozvali Vlada Sendreia, speváka kapely Sendreiovci, aby prišiel jedlá ochutnať a ohodnotiť.

Aké jedlá sme pripravili?

Gója (zemiaková klobása, zemiaková placka v črievku)

Najemno nastrúhané surové zemiaky posolíme a necháme chvíľu postáť. Vypustenú tekutinu zlejeme. Zemiaky ochutíme korením, majoránom a pretlačeným cesnakom (podobne ako zemiakové placky). Niekto pridáva múku. Zmes natlačíme do črievok a vytvarujeme klobásky. Tie pomaly varíme vo vode asi 20 minút a nakoniec opečieme na panvici. 

Marikľa (pšeničná placka)

Pšeničnú chlebovú múku vymiesime spolu so soľou, práškom do pečiva a kyslým mliekom (cmarom) na nelepivé a vláčne cesto. To vyvaľkáme na placky, ktoré z oboch strán opečieme na suchej panvici.

Rolády môžu byť skvelý spôsob, ako jednoducho nasýtiť väčšie množstvo hladošov a ešte si zabaliť časť z nej na ďalší deň alebo do práce.

Ukážem vám, ako si mäsovú roládu viete rýchlo pripraviť aj vy doma.

1. Vystrite hrubší grilovací alebo dve vrstvy jednoduchého alobalu na pracovnú dosku. Položte naň list papiera na pečenie tak, aby alobal z oboch strán aspoň na šírku päste vytŕčal. Posypte papier soľou, korením a pokvapkajte olejom.
2. Prezentačnou (krajšou) stranou nadol rovnomerne poukladajte na papier natenko vyklepané kúsky chudého "minútkového" mäsa (napr. hydinové prsia, teľacie stehno, bravčové karé atď.). Posypte korením, soľou, bylinkami podľa chuti. Tip: vrstvu mäsa môžete ešte dohromady "sklepať" na papieri.
3. Rozdeľte ochutené mleté tučnejšie mäso (hydinové stehná, teľací alebo bravčový krk, hovädzí močing) po celom povrchu vyklepaných rezňov.
4. Posypte takmer hotovú roládu vašou ďalšou plnkou (tu feta syr, píniové oriešky, pesto).
5. Posypte povrch obľúbeným šalátom alebo bylinkami. Použil som surový mladý špenát - možno ho však predtým narýchlo spariť a prebytočnú šťavu vytlačiť.
6. Opatrne a pevne zaviňte roládu tak, aby papier aj alobal zostal na povrchu, nie vnútri rolády. Použite teraz odstávajúce konce alobalu na zatiahnutie rolády v protismere tak, ako vianočnú salónku. Zaťahujte, pokiaľ nie je roláda na dotyk pevná. Nezbláznite sa však z toho 😉 
7. Pečte roládu na 180ºC pokiaľ teplomer na mäso neukáže 73ºC (pri hydine). Ak teplomer nemáte, investujte do neho. Vyplatí sa. Prípadne pečte roládu asi 45 minút pri jej hrúbke o priemere 10cm (kovový špíz alebo tenký nožík zapichnutý na chvíľu do stredu najhrubšej časti rolády musí byť po priložení na hornú peru neznesiteľne horúci) . Pri inom druhu mäsa môžu skúsenejšie mamičky alebo oteckovia vybrať roládu z rúry skôr (napr. pri medium steak-ovom vyzretom hovädzom mäse to môže byť už 62ºC).
8. Vždy nechajte hotovú roládu po pečení odpočinúť aspoň na 15 - 20 minút. Potom rozbaľte, šťavu z rolády nechajte stiecť do misky (ponúknite ako omáčku k jedlu) krájajte na hrubšie plátky a kochajte sa svojou šikovnosťou. Moju roládu som podával so zapečenými špagetovými "hniezdami".

To je zatiaľ všetko. Prajem vám príjemnú skúsenosť a radosť z možno novej naučenej techniky.

Váš Ľuboš.

Tieto malé čierne alebo biele semienka sú plodom rastliny Salvia Hispanica.

Prvé zmienky o pestovaní tejto plodiny, práve na semeno, pochádzaju z obdobia z tretieho tisícročia pred Kristom,  z oblasti juhozápadu dnešného USA, Mexika a Bolívie. Miestni obyvatelia, ktorými boli Aztékovia ju pestovali a používali v bežnom živote.  Pre nich bola spolu s amarantom, fazuľou a kukuricou kľúčovou plodinou ich jedálnička a rovnako ako ostatné zmienené bola vysoko cenená. Používali ju pri príprave pokrmov, zohrávala svoju úlohu v naboženských obradoch a rovnako bola dôležitá aj v liečiteľstve, dokonca ju používali aj ako formu platidla.

Rovnako dôležitá bola táto plodina aj v kultúre Mayov.

Odrody

Existujú dve odrody tejto rastliny, jedna ma biele kvety a druhá fialové. Semienka rastliniek s fialovými kvetmi su čierne alebo strakaté, prípadne hnedé. Bielokveté rastliny vytváraju biele semienka, ktoré možu byť až jemne žlté,  prípadne sivé. Tieto biele obsahujú viac bielkovín a čierne zasa viac vlákniny. 

Obsah

Ahojte, nižšie som Vám s pomocou dcéry (tá mi diktovala) opísala niektoré nátierky. Robia ich v škôlkach, sú priamo opísané z noriem. Naše ich majú veľmi rady. Dobrú chuť prajem Vám a Vašim detičkám 🙂

1. Hrianky s maslom a cesnakom

Chlieb pokrájame na porcie, opečieme na sucho. Maslo rozpustíme, pridáme soľ a rozotretý cesnak. Zmesou dobre potrieme opečený chlieb.

2. Nátierka budapeštiansky krém

Do vymiešaného masla pridáme prelisovaný tvaroh, postrúhaný syr, na drobno pokrájanú cibuľu a postrúhaný chren. Dochutíme horčicou, soľou a vyšľaháme.

3. Nátierka drožďová s vajcom

Môj prvý článoček. A to som na Modrom koníku už nejakú tú dobu 🙂

Viem, že sa to bude zdať jednoduché, ale možno o takejto možnosti liečby / doplnku liečby neviete a ak máte niekto s dieťatkom taký problém ako my, možno Vám to pomôže.

Náš hlavný problém spočíval v tom, že Lilinka bola v zime chorá, mala vysoké horúčky a potom nasledovali donekonečna sa opakujúce ťažkosti s dýchacími cestami. Vďaka nesprávne nasadenej liečbe všetkými možnými sirupmi a inými vymoženosťami dnešnej doby, ktoré sú dostupné v lekárňach a tak veľmi podporované farmaceutickými spoločnosťami sa Lilinkin stav stále nelepšil (vravím o týždňoch až mesiacoch). Práve naopak. 

Predchádzajúca choroba a úžasné sirupčeky jej zničili v dýchacích cestách tie brvičky, čo pomáhajú pri čistení dýchacích ciest a vykašliavaní a prvú vrstvu buniek a odkryli jemnučké nervové zakončenia. Uzlinky na krku v jednom kuse s niečím bojovali a spracovávali niečo, čo im očividne dávalo dosť zabrať. Dva týždne liečený chripot a kašeľ opäť vystriedalo chrapľavé zahuhňané hrdielko, opuch dýchacích ciest, zatekajúce soplíky, plný noštek, problém s papaním, odsávanie a pod. a s tým spojená nervozita a obavy o zdravie našej Bublinky. Riešili sme to, konzultovali so známymi, hľadali riešenie, zmenili doktorku. Nechcem to zakríknuť, pretože sa blíži ďalšie obdobie spojované s podobnými zdravotnými ťažkosťami, ale možno je riešením na pohľad celkom jednoduchá schéma.

Základom je diéta, ktorá v preklade znamená odkyslenie organizmu, čiže dieťatko by nemalo jesť nič, čo prekysluje alebo zahlieňuje organizmus, žiadne mlieko, kravské ani umelé, žiadne sladké, obmedziť pečivko, ovocíčko iba povarené a určite nie exotické (južné, citrusové). Cukor / sacharidy sú vo všetkom a treba ich v maximálnej miere kontroľovať a vylúčiť. Aspoň dva mesiace. Ono to trvá, kým sa tie dýchacie cestičky zregenerujú a dorastie v nich to, čo tam chýba. V súvislosti s týmto nám náš nový pán doktor povedal, že vývar je snáď to najlepšie, čo jej môžeme dať spapať. Hneď som si pomyslela, že jasnačka, ale potom mi povedal, no viete, taký poriadny vývar a ja som celkom nechápala, čo tým myslí, veď ja robím poriadny vývar. A tak ma pán doktor učil, ako urobiť naozaj poriady vývar 🙂 No naozaj som to nevedela.

Najprv sa majú 15-20 min. vyvariť odrezky a vňate zo zeleniny, petržlenová, mrkvová, zelerová vňať, kalerábové listy, odrezky, čo ostanú pri čistení zeleniny (samozrejme, že najvhodnejšia by bola zo záhradky od babičky), potom v tomto vývare variť zeleninku, mäsko, urobiť z neho ryžu a tak. Jedno také varenie som si trochu nafotila. 

Morské plody- tvoríky žijúce v moriach sa v poslednej dobe tešia čoraz väčšej obľube medzi ľuďmi. No samozrejme nie medzi všetkými- niekto ich nemôže ani cítiť. Jedna moja kamarátka napr. tvrdí, že by v živote nezjedla chobotnicu, keďže cíti jej chápadlá (keď však je kuracie stehná, nesťažuje sa na nohy, no ale to je už trochu iná téma 😀). Ja som morské plody milovala, teraz by som ich však už nevedela zjesť.

Z oficiálneho hľadiska sa tieto tvoríky považujú za zdravé, s minimálnym obsahom tuku  a s veľkým podielom minerálov a nenasýtených mastných kyselín. Sú mimoriadne náročné na skladovanie, môžu sa predávať, kým sú čerstvé, pričom sa mimoriadne rýchlo kazia. Z tohto hľadiska mimo prímorských krajín sa rozšírilo ich skladovanie formou mrazenia, v poslednom čase sa však dajú vo veľkých hypermarketoch kúpiť aj čerstvé. Aj s mrazenými darmi mora však treba byť opatrní- často sa totiž nekladie dôraz na prepravu tohto tovaru a môže dôjsť k čiastočnému alebo úplnému rozmrazeniu a tým ku znehodnoteniu mäsa- predovšetkým v lete. Mne sa pred pár rokmi stalo, že som si kúpila krevety, ktoré som doma pripravila, no nedali sa vôbec jesť, keďže nesmierne páchli. Potom som si pozrela obal- samozrejme boli z Poľska. Takže aj pri týchto výrobkoch čítajte obal a hlavne skúste nájsť morské plody s nejakou vierohodnejšou krajinou pôvodu 🙂

Krevety sú obľúbené hlavne pre ich rýchlu prípravu, čo sa však väčšinou dosiahne tým, že pred mrazením ich predvaria. Známy kuchár Jaroslav Židek je napr. vyslovene proti takýmto výrobkom, a ja som tiež zástancom názoru, že keď môžem, vyberiem si čerstvo zamrazené krevety bez tepelnej úpravy. Majú veľmi vysoký obsah bielkovín a minerálov, hlavne selénu, železa a vápnika. Pripravujú sa z nich hlavne koktaily, šaláty, ale dajú sa upraviť aj na masle, podávať v sendvičoch. Mimoriadne vhodný na ich dochutenie je cesnak.

Marinované tigrie krevety so zemiakovou kašou

Autor: @drobec33

Deň pred varením si pripravíme marinádu a necháme krevety pácovať. K marináde zmiešame v miske olivový olej, šťavu z jedného citróna, roztlačený cesnak, trošku rozdrvenej hrubozrnnej soli s bylinkami. Na ďalší deň krevety prudko opečieme na panvici a následne ich podlejeme troškou vody a chvíľku podusíme. Podávame so zemiakovou kašou.

Mne ako vegetariánovi sa dosť ťažko píše o mäse a jeho prednostiach, ale pokúsim sa od toho odosobniť. Mojim účelom nie je vystrašit vás (dosť kritiky bude v článku), aby ste nekupovali ryby, len upozorniť na prípadné podvody výrobcov a trošku pomôcť, ako si vybrať kvalitné rybie produkty.

Všeobecne sa hovorí, že ryby sú zdravé a aspoň raz týždenne by mali mať miesto v našom jedálničku. Samozrejme aj v tomto prípade ide o polopravdu: ryby sú totiž zdravé, ale nie všetky. Napríklad taký mrazený pangasius, ktorý si môžete kúpiť v akcií za 3 eurá/kg, určite nebude patriť do kategórie zdravých rýb. Za kvalitu sa totiž pripláca, ale myslím si, že to si všimol každý, kto sa o to aspoň trošku zaujíma. Vlado Zlatoš, v poslednom čase dosť slávny odborník na zdravú výživu, tréner napr. hovorí, že namiesto veľkých rýb ako je tuniak a losos by sme mali uprednostňovať malé a tučné ryby ako sardelky, ančovičky a makrély. Zdôvodňuje to tým, že veľké ryby majú v sebe viac olova a ťažkých kovov a keďže dlhšie žijú, tieto kovy ich pečeň zmetabolizuje. Iní odborníci zase tvrdia, že treba jesť väčšie tučné ryby, pretože obsahujú viac omega- 3 mastných kyselín. Kde je pravda? Posúdenie nechám na vás 🙂

Omega-3 mastné kyseliny sa však veľmi rýchlo kazia, preto treba dbať aj na spôsob uskladnenia ryby- či už ide o mrazenie alebo konzervovanie. Konzervované ryby by som vám osobne moc neodporúčala, a to z toho dôvodu, že väčšina konzerv obsahuje nebezpečnú látku bisfenol A- BPA, ktorá je potencionálne rakovinotvorná. Keďže konzervy majú trvanlivosť aj niekoľko rokov, táto látka sa pomaly, ale isto uvoľnuje z kovu rovno do rýb. A keď už naozaj si chcete kúpiť konzervu, určite nejakú kvalitnejšiu, drahšiu. A ešte jedna vec- drveným tuniakom by ste sa mohli tiež vyhýbať, väčšinou obsahujú menej kvalitné časti ryby, často aj pomleté kostičky. Je síce pravda, že jedna nemenovaná internetová stránka pre ženy ich odporúča, pretože obsahujú aj kostičky a je tam veľa vápnika, ale ja som toho názoru, že vápnik sa dá doplniť aj z lepších zdrojov ako z rybacích kostičiek 😀 Najlepšie je si vybrať rybu uloženú vo vlastnej šťave- väčšina olejov, do ktorých ukladajú ryby, sú veľmi málo kvalitné( dokonca aj sójový olej sa skrýva pod týmto názvom). A ešte jedna perlička: keď si myslíte, že jete tuniak v konzerve, pretože je to na obal napísané, môžete sa veľmi mýliť. Podľa európskej legislatívy sa totiž ako tuniak môže označiť aj ryba tunec pruhovaný. Dôvodom tohto pre nás „prospešného“ opatrenia je aj fakt, že v poslednom čase sa vďaka príliš veľkému rybolovu značne zmenšil počet tuniakov žijúcich v oceánoch (v súčasnosti je to len 15% oproti stavu pred začiatkom intenzívneho rybolovu).

Keď máte prístup k čerstvým rybám vo vašom meste, určite siahajte po ne než po mrazené, či už ide o ryby z miestneho rybníka alebo ryby sladkovodné a morské ponúkané hypermarketmi. Rozdiel v kvalite a chuti pocítite aj vtedy, keď si kúpite čerstvú rybu, zamrazíte ju a následne rozmrazenú ju upravíte. Nedá sa porovnať s rybami, ktoré kúpite už zamrazené. Veľkým háčikom pri mrazených rybách je aj skutočnosť, že pri rozmrazení značne stratia na svojej váhe. Možno 400g treska, ktorú rozmrazíte a upečiete, nakoniec bude mať len 300 g. Nakoniec teda zaplatíte viac za kilo ryby, ako keby ste kúpili čerstvú. Dôležité je si všímať aj hrúbku glazúry, ktorú výrobca musí uviesť na obale a označuje ľadovú vrstvu, ktorou je ryba obalená. Najlepšie je, ak výrobca uvádza nulovú glazúru, v rybe by malo byť minimum vody. Pozor si treba dávať aj na mleté rybacie filety, ktoré výrobca môže „obohatiť“ škrobom, múkou, či vlákninou. Aj v tomto prípade platí: dôkladne čítať zloženie 🙂

A keď si myslíte, že v mrazených rybách nenájdete aditíva, mýlite sa 🙂 Najčastejšie sa z týchto „pochúťok“ vyskytujú predovšetkým polyfosfáty, ktoré pomáhajú naviazať do svaloviny vodu. Vďaka tomu výrobcovia do obalu musia zabaliť menej mäsa, keďže veľkú časť ryby bude tvoriť voda. No a keďže je obsah fosfátov v mäsa legislatívne obmedzená, výrobcovia vymysleli ďalšiu účinnú kombináciu, ako znížiť hmotnosť predávaného mäsa: je to kombinácia kyseliny citrónovej, jedlej sódy a soli.

V skratke sa ešte poďme pozrieť na nami najbežnejšie kupované ryby.

Pravdepodobne ste z názvu neuhadli, čo bude témou tohto článku, tak to hneď na začiatku prezradím - olejnaté semienka. Tieto malé zázraky prírody by naozaj mali mať dôležité miesto v našom jedálničku- a to každý deň. Žiadne syntetické vitamíny a minerálové tabletky totiž nedokážu vám poskytnúť toľko pozitív ako tieto semienka.

Ľanové semienka sú známe pre svoj vysoký obsah omega-3 mastných kyselín, ktoré si naše telo nevie vyprodukovať samo, dokáže ich prijať iba zo stravy. Okrem toho sa účinne používajú pri tráviacich ťažkostiach: dokážu vyčistiť črevá, totižto naviažu na seba všetky „nečistoty“, ktoré sa tam nachádzajú. Semienka sa odporúčajú konzumovať najlepšie v mletom stave a vždy len čerstvo namleté na mlynčeku na kávu alebo mak (teda nekupovať nasáčkované dopredu namleté semienka, ktoré predáva aj jedna nemenovaná drogéria J. Mali by sa jesť spolu s potravinami s vysokým obsahom bielkovín- okrem mliečnych výrobkov sem patrí aj pór, orechy, cesnak, pazítka, cibuľa. Tuky v semienkach obsiahnuté sa totiž rozpustia len vtedy, keď sa zlúčia s bielkovinami a tým sa zvýši ich vstrebateľnosť. Odporúča sa zjesť jedna polievková lyžica denne, v prípade choroby aj tri.

Niektoré zdroje uvádzajú, že ľanový olej má schopnosť bojovať proti rakovine a dokonca ju aj úspešne vyliečiť. Mnohokrát som sa stretla s odporúčaním, aby olej bol konzumovaný s mliečnymi výrobkami, napr. cottage cheesom- vraj sa v tomto prípade zmnohonásobňujú účinky oleja. Nemyslím si, že by vegáni alebo ľudia s intoleranciou laktózy, prípadne alergiou na BKM si mali robiť starosti- verím tomu, že príroda nás dokáže vyliečiť aj na báze rastlinných zdrojov bez potreby živočíšnych tukov.

Šupky ľanových semienok obsahujú tzv. lignany, ktoré majú silné antioxidačné účinky. Pri lisovaní ľanového oleja však väčšina týchto lignanov odstráni. Preto je dôležité kontrolovať balenie, ktoré kupujeme, niektorí výrobcovia totiž ich nevracajú späť do oleja. Ďalšia vec, ktorú treba sledovať pri kúpe ľanového oleja je, aby bol skladovaný v chladničke a v tmavej flaši- na svetle a v teple totiž dôjde k rýchlej oxidácii a tým k znehodnoteniu.

Ľanové semienka môžeme pridať do šalátov, chleba alebo pečiva, prípadne ako ozdobu na husté krémové polievky. Môžu sa jesť aj osamote, no dôležité je ich dôkladne požut. Určite odporúčam vyskúšať aj ľanové tyčinky, ktoré si viete veľmi jednoducho doma vyrobiť.

Ľanovky

Krásne zelené rastlinky, ktoré symbolizujú zdravie. Nielen dobre voňajú a dodávajú chuť našim jedlám, ale  môžu pomáhať aj pri boji s chorobami a zásobovať naše telo vitamínmi a minerálmi. Žiaľ, nie každý má doma záhradku, kde si ich môže vypestovať a v byte majú bylinky značne sťažené podmienky k rastu (alebo sa budem musieť priznať, že nie som úspešný záhraník, keďže doteraz sa mi podarilo vypestovať len žeruchu, trošku bazalky a majoránu 🙂 ostatné buď nevyklíčili alebo vyschli :-/.

Takže pre nás ostáva väčšinou kupovať sušené bylinky, ktoré je potom dôležité vzduchotesne skladovať, aby nevyciveli (myslím, že to každá gazdiná vie, ale predsa som to musela napísať 🙂. Aj tu je dôležité dbať o kvalitu, radšej by sme mali investovať viac do drahších byliniek, než kupovať vlastné značky hypermarketov. Mne osobne sa už stalo, že som si kúpila bazalku nemenovaného reťazca, doma som balenie otvorila, ten obsah však voňal všelijak, ale určite nie ako bazalka. V poslednom čase sa prikláňam ku značke Sonnentor, ale aj slovenskí výrobcovia nám ponúkajú kvalitné sušené bylinky.

Poďme sa teda pozrieť na tie, ktoré najčastejšie používame.

Bazalka  nás láka svojimi sýtymi, zelenými listami, ktoré majú veľmi výraznú chuť. Výborne sa hodí do paradajkových omáčok (polievky), do šalátov, ale môže sa z nej pripraviť aj pesto. Výhodu majú tí, ktorí majú doma veľa tejto bylinky. Málokto vie, že bazalka má aj liečivé účinky, predovšetkým pri uvoľnení kŕčov, udržiavaní rovnováhy črevnej flóry, ale taktiež pomáha pri hnačkách a nadúvaní.

Cestoviny s bazalkovým pestom

Autor: @careamell 

Chlieb je jedným z našich základných potravín. Niekto si bez neho nevie predstaviť raňajky, iný večeru.

V dávnych časoch to tvorilo aj samostatné jedlo, keď ľudia nemali čo jesť. Dnes je v hypermarketoch obrovský výber chleba, minimálne 20 druhov sa nám núka, aby sme ho zobrali. A to sme ešte nehovorili o pečive, biely rožok, grahamový, viaczrnný, multicereálny, tmavý... kto sa má v tom orientovať? Čo vlastne tieto vedecké názvy v sebe skrývajú? Ja vám to prezradím: v 99,9% prípadoch BIELU múku. Nejdem sa o nej tentokrát rozpisovať, to som už spravila v predchádzajúcich článkoch.

Chcem podotknúť len na to, že je úplne zbytočné platiť 5násobnú cenu za nejaký viaczrnný rožok, keď v podstate má také isté zloženie ako biely za 5 centov. Žiaľ, v tomto prípade neplatí, že za vyššiu cenu získavame aj vyššiu kvalitu. Nechcem robiť reklamu, no myslím si, že kto sa o to trošku zaujíma, nebude preňho prekvapením, keď poviem, že jediný 100%ne celozrnný chlieb na slovenskom trhu je Slatinský. Za celozrnný sa nemôže označiť chlieb, ktorý nemá aspoň 70% celozrnnej múky v sebe. Treba dôsledne čítať aj v tomto prípade etiketu - jasné, v prípade balených chlebov je to jednoduché, no ale čo chlebíky a pečivo, ktoré sú voľne vyložené na regáloch? Keď máme šťastie, nájdeme zoznam pečiva a jeho zloženie zavesené niekde v tom oddelení, v horšom prípade si ho treba vypýtať od personálu. Avšak ochota na ich strane nemusí byť - dajú vám 50stranný dokument a nech sa páči, nájdite si, čo hľadáte.

Výhodou balených chlebov je aj to, že môžeme odsledovať, čo všetko väčšina výrobcov pridáva do cesta na chlieb: väčšinou im nestačí múka, voda, droždie a soľ, pre dobro spotrebiteľa sa tam nájdu aj tzv. múku vylepšujúce látky, napr. benzoylperoxid (používa sa pri výrobe krémov na akné, do farieb na vlasy). V pekárenstve je celkovo povolených 100 aditív. Aby sa napr. cesto nelepilo, pridávajú lecitín a kyselinu askorbovú. Trvanlivé celozrnné chleby obsahujú konzervačné látky, ktoré zabraňujú splesniveniu, napr. kyselinu sorbovú (na potkanoch spôsobila nádory v žalúdku).

Je pravda, že kupovať ražný alebo špaldový chlieb je určite lepšie ako ten konzumný pšeničný, avšak aj v tomto prípade platí, že chleby sú väčšinou pripravované z bielej múky. V obchodoch so zdravou výživou určite nájdete aj ich celozrnných kvalitnejších kolegov, avšak za omnoho vyššiu cenu. Tak prečo neskúsiť upiecť chlieb doma? Je to úplne jednoduché: potrebujete k tomu kvalitnú múku, droždie (v lepšom prípade kvások - ale o tomto neskôr), vodu, soľ, možno nejaké olejnaté semiačka a dve silné ruky. No a rúru som zabudla. Myslím, že väčšina gazdiniek tieto suroviny máva bežne doma.

A teraz sa trošku vrátim ku kvásku, ktorá sa v poslednom období opätovne teší čoraz väčšej sláve. Tento živý „tvor“ je veľmi citlivý a treba sa oňho starať, aby prežil a obohacoval náš každodenný chlieb cennými baktériami. V bežných obchodoch kváskový chlieb sa vôbec nedá kúpiť, jedine v Tescu som objavila taký balený ražný - ale aj ten obsahuje droždie. A prečo? Lebo pripraviť kváskový chlieb trvá aj 2 dni. Nestačí vymiesiť cesto, nechať ho za hodinu vykysnúť a upiecť chlieb. Je to trošku zložitejšie, ale ten výsledný efekt určite stojí za to.