Boli by ste pri mori, mali by ste vyložené nohy, popíjali drink, zatiaľ čo by sa vaše deti hrali na pláži a stavali hrady z piesku… Idylka. Môže byť?

Táto predstava je priam ukážková. Ale, baví ešte deti hrať sa s vedierkom a formičkami? Je treba stále čosi vymýšľať? Čo tak aktivity, ktoré dostanú nielen ich? Zabavia a poučia aj vás a na drink s vyloženými nohami budete chcieť rýchlo zabudnúť! 

Začnite s prípravou už doma

Tak ako začínate baliť kufre, začnite aj s premýšľaním aktivít. Zvážte, čo je vo vašich silách a popracujte i s vlastnou fantáziou. Niektoré činnosti treba zahájiť včas:

Spoznávanie mušlí

Aktivita ako stvorená na spoznávanie. Stiahnite si kartičky s obrázkami jednotlivých mušlí a dajte zalaminovať. Na pláži nechajte deti mušle hľadať a k obrázkom priraďovať.

Ahojte moje milé, ako ste sa mali? Verím, že dobre, že ste si užili krásne dni a dnes sa poďakovali svojím tatinkom, že sú super 🙂 Aby bol dnešný deň ešte aj trochu veselý, tak tu máte ešte aj krátky Týždeň:

• Robím marhuľový kompót a pribehol môj skoro trojročný:
  „Jéj, ja ti pomôžem.“
  „Ty si zlatý, budeš mi podávať poháriky?“
  „Nie!“
  „Chces dávať marhuľky do pohárov?“
  „Nie!“
  „Tak ako mi chceš pomôcť?“
  „Pomôžem spapať!“

• „Dianka, čo robíš na balkóne?“
  „Štipcujem, maminka, perinku.“
  A je to jasné:

• Navarila som. Spokojná, že ešte aj na miešaný šalát som sa hecla! Naložím krpatej, tá na to ani nepozrie – klasika, že mama ja nechcem. A ja, už naštvane, sa pýtam:
  „Načo ja ti vôbec varím?!“
  A ona na to: „Tiež neviem, keď my to nechceme!“

• Nezavreté dvere na WC a 5 minút ticha:

• Aktuálne u nás doma: Malá už od 19:30 spí. Ja už ležím vedľa nej a obzerám MK. Keď tu zrazu zo spánku moja malá spustí:
  „Mama, povedz ahoj!“
  Ja samozrejme hrám mŕtveho chrobáka a som ticho. Ona na to: „Počuješ?! Povedz ahoj!“
  Tak teda poviem: „Ahoooj!“
  A ona mi zadre: „No konečne. Ďakujem!“... a spí ďalej.

Ako u vás vyzerá povestných 10 sekúnd ticha? Alebo ako sa hrá novodobý hokej? Aj toto sa dnes dozviete 🙂

• Ten pocit.... Keď sa po celej kuchyni vysypú tie malé čierne srandy na zdobenie koláčov – na porazenie. Ale ten pocit, keď manžel zavolal, že našiel myší trus (vysávač nezjedol všetko) a tie mrchy vliezli dnu určite cez otvorenú terasu a on ich nájde... Na nezaplatenie!
  PS: Ešte chvíľku počkám a potom mu to prezradím, ale na 99% ma prizabije.

• Laurinka sa každú noc preberie zo spánku a sťahuje ku mne do spalne a spí do rana pri mne. A dnes, čuduj sa svetu, neprišla. Ráno otvorí dvere a cela pyšná hovorí:
  „Mamiiiii, ja som v noci neprišla, že?“
   Vravím jej: „Nie, už si asi veľká.“
  A ona sa začala smiať: „Som zabudla, že už je noc...“

• Dobrú chuť!

• Moja malá, dvojročná dcérka, ma obľúbené zvieratko - prasiatko. Miluje obrázky prasiatok, má aj umelé prasiatka, aj plyšové prasiatko, bez ktorého nechce spať. Minule som ho hľadala pred spaním a vravím mužovi: „Nechápem, čo má s tými prasatami, ešte aj spať s nimi musí!“
  A manžel rehot: „To vysvetľuje, prečo tak rada spí aj s tebou!“

• Ideme do škôlky, Terezka na svojom biku s pomocnými kolieskami, v ružovej filtrovanej šiltovke (třpit musí byť), prechádzame okolo rozostavaného domu, kde vpredu posedávajú chlapi s pomalým štartom do roboty a moja Tesi na nich šarmantne, spod svojich flitrov zamáva: „Ahojte parobci!“
  Dobre im oči nevyskočili 🙂

Ahojte slniečka, opäť ubehol nejaký čas, nie však taký dlhý ako ležatá osmička a som tu. Čo sa dnes dozviete? Napríklad to, ako stavba ovplyvní každého v rodine, prečítate si príbeh o jednom lízatku (jednej lízanke 🙂), ako sa chlapsky bojuje s kliešťami a ešte mnoho iného. Prajem príjemný čas.

• „Mami, vytiahni Amélku z bruška, lebo tam nemôže dýchať!“
  „Peťko, veď aj ty si bol v mojom brušku a dýchal si tam.“
  „No to áno mami, ale ja som chlap, ja dačo vydržím!“

• Toto dokáže len môj syn:
  Ráno dostal lízatko a samozrejme, ako vždy, mu spadlo na zem. Tento raz sa však zázrakom nerozbilo. Teraz zistil, že ho ešte nedojedol, tak s ním pobehoval a zas mu, ako inak, spadlo na balkóne do zeminy z kvetu. S revom si ho išiel umyť a potom mi lízatko prišiel ukázať, že je čisté. Pri tom, ako si lízatko obzeral, spadlo na psa. Zas si ho išiel umyť a ukázal mi, že je čisté... Tentokrát sa mu vyšmyklo a vyváľalo sa v chlpatom koberci. Pri tom, ako lízatko umýval, sa mu spláchlo do umývadla. Čús.

• Stavba ovplyvní každého člena rodiny:
  „Emka, koľko polievky si zjedla?“
  „Tri kubíky.“

• Štvorročná sa chcela priznať k niečomu zlému, tak začala takto:
  „Mamka, ty si porodila také dieťa, ktoré ti klame...“

• Moje krásne, 30 ročné, si dnes našlo kliešťa na ruke v blízkosti lakťa. Dievčence, takú farbu v tvári ste ešte nevideli, keď mi to chudáčik oznamoval. Tak reku, poď vytiahneme, zamrazila som mu to, no ja grambľavá, rozdrapila som ho polovicu. Oukej, tu skončila sranda, čakala som, že o pár minút budem volať záchranku k infarktu. Tak vravím, skúsime ihlu. Infarkt číslo dva.
  „Lucinka, ja idem radšej na pohotovosť!“
  „Ok lásko ako povieš.“
  Pani sestrička mu bez následkov udrapenú hlavu vybrala a ešte zavtipkovala, že keď ho videla medzi dvermi, čakala, že má minimálne niečo amputované.
  Nuž čo, môj milovaný manželík je tak trošku viac posero 😀

Ej veru, trošku viac vody ako obvykle, pretieklo odkedy som sem dala posledný Týždeň... Odpustite mi to 🙂 Krátky výber len pre vás:

• Bola som s malinkým v nemocnici, večer drobec spí, ja si chcem zobrať na kreslo noviny, pero a mobil. V tom mobil začne vibrovať, volá manžel. Tak dvíham, hovorím, že malý spí a ako zaspal... a do toho sa sťahujem na kreslo ďalej od malého a vravím mužovi, že do prčic, hľadám mobil A on to zaklincoval už celkom:
  „A kam si ho položila zas? Máš ho už?“
  Ešte sa musím pochváliť, že mne to docvaklo ako prvej... 🙂

• Keď nechám mojich chlapov chvíľku bez dozoru a počujem z izby samý smiech:

• Chystali sme sa do Bratislavy. Vravím babám:
  „Jedna pôjde s tatom do Ikei a druha so mnou do Avionu.“
  A Natálka vraví:
  „Podľa mňa by sme mali ísť obidve s tebou, lebo tato bude zúrivý a ty s nami vieš lepšie zaobchádzať.“

• Kúpili sme novú posteľ... už aj odskúšaná... vraj veľmi pohodlná. Mám na sklade viac, pri rýchlom jednaní zľava:

• Cestou zo škôlky - boli sme asi 2-3 km od obce, keď malý zbadal na lúke mačku.
  „Mami, to je mačka divá alebo domáca? A prečo chodí chytať myši tak ďaleko? Veď aj v meste, aj v dedine, žijú myši.“
  Skôr ako som stihla odpovedať, zapojil sa starší syn:
  „Vieš, to je uvedomelá mačka, ona nezožerie hocičo, ona chce BIO-potravu.“

Kľúče od domu, od auta, preukazy, doklady, platobné karty, peňaženky, diaľkové ovládače, okuliare... Všetko sú to predmety malé, bežné, dôležité. A dajú sa dobre zapatrošiť, bez možnosti nájdenia. Ich špecifickou vlastnosťou je, že v momente uvedenia náhradného predmetu do dennej prevádzky sa zrazu objaví pôvodný. Na úplne nečakanom mieste. A možno ste to tam skontrolovali aspoň päťkrát a aj tak ste nič nevideli... selektívna slepota platí aj pre vás.

Ak máte malé deti, zvyšujete si pravdepodobnosť dočasného uschovania takéhoto predmetu. Majú rady všetko čo je lesklé, hrkotavé, blikavé, dospelácke. S ich pomocou však nerátajte. V závislosti od veku vám na otázku umiestnenia hľadanej veci odpovie nežný, detský hlások s veľkými upretými očami:

"Nepamätám si"

"Nič som nemal/a"

"Neviem"

"Nie je...."

Vychádzky, spánok, kolektívne pohybové, náučné aj relaxačné aktivity – toto všetko škôlkari zvyčajne absolvujú počas dňa v škôlke. Ako však zmysluplne zabaviť dieťa, ktoré škôlku nenavštevuje?

Tvorivé aktivity – drobné činnosti, ktorými efektívne vyplníte voľný čas svojho dieťaťa. Ako inšpirácia vám môžu poslúžiť nasledovné:

• Vyšívanie na pletive - Ak máte doma 4 a viac ročné dieťa, môžete skúsiť vyšívanie na kovovom pletive. Postačí vám malý kúsok kovového pletiva, niť a tupá plastová ihla. Pletivo však orámujte páskou, aby ste predišli prípadnému poškriabaniu či inému úrazu. Ak máte strach aj z plastovej ihly, môžete ju nahradiť páskou omotanou okolo priadze tak, aby vznikol pevný hrot. Potom už len dieťa prepletá ihlu dierkami v pletive. Pri výbere motívu výšivky sa fantázii medze nekladú. Touto aktivitou sa dieťa zabaví na dlhší čas, ktorý však bude strávený efektívne, keďže prispel k rozvoju dieťaťa a zároveň mu priniesol radosť z vlastnej práce.
  
  
• Tkanie na vetvičkách - Na túto aktivitu vám postačí malá vetvička s pár výhonkami, ktoré dieťa omotáva priadzou. Potom si zoberie vlnu inej farby, ktorú striedavo používa na tkanie a omotávanie. Výslednú „utkanú“ vetvičku môže ešte dozdobiť korálikmi či inými materiálmi. Ak si vetvičku pred touto aktivitou pohľadáte počas spoločnej prechádzky v lese či na lúke, vzťah dieťaťa k prírode, ktorý táto činnosť navodzuje, ešte prehĺbite.
  
  
• Maľovanie, kreslenie trochu inak - Skúste maľovanie trochu inak. Namiesto malého papiera maľujte na veľké plátno, použite farby na telo a nechajte dieťa ozdobiť si tvár, kreslite kriedami na chodník či tabuľu.
  
  
• Zaručený úspech má u detí aj bublinkové maľovanie, na ktoré potrebujete len bublinkovú fóliu, farby a kus veľkého papiera, napr. baliaceho. Papier položte na zem, z bublinkovej fólie vytvorte pre dieťa „topánočku“, ktorú mu priviažete na chodidlo a spodnú časť „topánky“ natrite farbou. Dieťa sa bude prechádzať po papieri a vytvárať tak rôzne obrazce.
  
  
• Kreslenie múkou. Jednoducho vysypte na plech múku a nechajte deti kresliť prstami alebo paličkou. Deti si užijú nie len kreslenie, ale aj kontakt s múkou, ktorú budú s chuťou presýpať, takže je potrebné rátať aj s menším neporiadkom.
  
  
• Maľovanie lepidlom a soľou – Na papier naneste v ľubovoľných motívoch tekuté lepidlo a nechajte ho riadne zaschnúť. Na lepidlo potom maľujte vodovými farbami, na ktoré nasypete soľ. Zrnká soli treba prisýpať na farbu ešte predtým ako vyschne, aby sa pekne rozpila. Kombinácia zaschnutého lepidla, farby a soli vytvorí na výkrese zaujímavé obrazce a určite pobaví vášho drobca.
  
  
• Veselé pečenie - Urobte z detí malých pomocníkov pri pečení a určite neoľutujete. V predškolskom veku už bez problémov zvládnu vykrajovanie z medovníkového cesta a zdobenie hotových koláčikov. Týmto deti nielen zamestnáte, ale zároveň precvičíte ich jemnú motoriku. Zdobenie orieškami, farebnými cukríkmi či polevou zas dáva priestor na rozvíjanie fantázie. Nehovoriac o tom, že takto vlastnoručne zhotovené koláčiky im budú aj lepšie chutiť. A to už za tú trochu neporiadku v kuchyni stojí.
  
  
• Bábika na kŕmenie z plastovej fľaše – výroba takejto bábiky je skvelá príležitosť na rozhovor o ochrane životného prostredia a nutnosti recyklácie odpadu. Vaše dieťa sa zabaví a zároveň poučí. Do hornej časti plastovej fľaše, ktorá bude predstavovať telo bábiky, vyrežte dieru – to budú ústa. Ostatné už nechajte na dieťa – vyrobiť a nalepiť vrkoče z vlny, nakresliť oči, nos, prípadne ich vyrobiť z gombíkov, dokresliť či dotvoriť šaty. Keď je bábika hotová, stačí už len nakŕmiť – cez dieru, ktorú sme vyrezali, hádžeme šošovicu, hrach či akékoľvek iné jedlo. 
  
  
• Herbár – predstavuje spojenie príjemného s užitočným, a to najmä pre dievčatá. Počas prechádzky môžete nazbierať rastlinky a listy, ktoré si dieťa v knihe vysuší, vylisuje a nalepí do herbára. Takto ste nie len príjemne strávili čas prechádzkou, ale dali ste dieťaťu možnosť naučiť sa niečo nové a budovať vzťah k prírode.
  
  
• Farebné divadlo – zaujímavý pokus pre budúcich malých vedcov. Do hrnca nalejte mlieko, do ktorého pipetou pridáte farbu (postačí aj obyčajná prášková farba na maľovanie kraslíc, ktorú rozpustíte vo vode). Vatovú tyčinku namočte v saponáte na umývanie riadu a zľahka sa dotýkajte povrchu zafarbeného mlieka. Dieťa bude vzniknutými obrazcami zaručene fascinované.
• Vesmír z papiera – Na papier nakreslite mesiac, hviezdy a planéty. Tieto potom z papiera vystrihnite. Zhasnite svetlo a vložte pod papier baterku. Na strope sa vám bude premietať nočná obloha, ktorú môžete s dieťaťom pozorovať. Ak budete papierom otáčať, vyvoláte dojem pohybu. „Premietanie“ si môžete uľahčiť, ak papier prilepíte na hrniec, do ktorého jednoducho vložíte baterku.
  
  
• Zemiaková pečiatka - mamičky v tomto fóre odporúčajú jednoduchú, ale zábavnú aktivitu, ktorú deti iste ocenia. Zemiak prerežte na polovicu a na prekrojenú časť vyrežte jednoduchý tvar, napríklad hviezdičku alebo srdiečko. Do misiek pripravte temperové alebo prstové farby, namočte do nich pečiatku a môžete otláčať.

Ďalšie tipy a inšpirácie na kreatívne aktivity >>

Divadlo

Najmä v sychravý, upršaný deň bude návšteva divadla príjemným spestrením vášho programu. Takmer každé divadlo má vo svojom repertoári aj detské predstavenia, stačí len vybrať hru a rezervovať lístky. Doprajete tým svojmu dieťaťu nie len kultúrny zážitok, ale spomienku na nezameniteľnú atmosféru divadla.

A tak tu máme máj, lásky čas, nezabudnite sa vyboškávať pod rozkvitnutou čerešňou... a potom si môžete prečítať malé príbehy z Koníka 🙂

• Ideme od mojej maminy. Ja tlačím kočík, staršia ide na trojkolke predo mnou. Za mnou muž s ročnou na rukách. Kuká na kočík a zdesene vraví:
  „Kde je Nelka?!“
  ... a Nelka u neho na rukách...

• Prišli mi nové očné tiene na dymové líčenie. Samozrejme, hneď som išla skúšať, veď na jedno oko stačí. A moja drahá 5 ročná:
  „Mami, si krásna. Ako princezná s rozbitým okom.“

• V sobotu sme boli nakupovať - foto pred a po nakupovaní:

• Mamiiii, aha aj ja mam rúž:
• „Mojinko aha, auto.“
  „Tabrrrr...“
  „Dobre, skúsime postupne. Povedz au.“
  „Au.“
  „To.“
  „To.“
  „A teraz spolu – auto.“
  „Tabrrr!“
  ... vzdávam sa...

• Ty naozaj sedíš s vyloženými nohami a piješ kávičku?
  
  
• Režim nastavený na autopilot - rozmýšľam nad tisíc vecami, čo dnes treba spraviť, vybaviť atď...,  podvedome beriem šálku, cukor, kávu, lyžičku. Naberiem, šupnem do šálky...
  A potom sa preberiem z mrákot do prítomnosti a toť výsledok. No, takto si asi kávu nespravím:

A tak opäť prinášam pár myšlienok toho, čo som si nazhromaždila za dva týždne. Veru dva... snáď to nebude pravidlom 🙂 Tak poďme na to.

• Kráčame s dcérkou na ihrisko, ja tlačím kočík s mladšou dcérkou, ona svoj kočík s bábikou a hovorí mi:
  „Bábika mi práve zaspala. Dúfam, že deti na ihrisku budú kričať potichu.“

• Polievala som kvet a spievala som mu trochu pri tom (vraj vtedy kvety krajšie kvitnú, ak sa s nimi človek milo rozpráva, alebo im spieva).
  Prišla ku mne dcérka (7.r) a vraví:
  „Mami, nečuduj sa ak teraz uhnije.“

• Idem s tatom do práce:

• Keď si konečne nájdete čas a urobíte veľkonočnú výzdobu a kocúr si povie, že aj tak je najkrajší zajac on!

• Už vyše týždňa nechápem, kde malej zmizla jedna topánka, a ajhľa, teraz mi vypadla z mraziaka. Dal ju tam muž ako prišli z prechádzky, lebo stúpila na žuvačku a ani jeden z nás si to nepamätal.

Ahojte milé moje, premilené 🙂 Tentokrát to bude dvojtýždeň... lebo akosi nevydalo. Tak prajem príjemné čítanie a zabavte sa.

• Jakubko (7): „Maminka dnes ostali spolužiaci po škole, lebo vykrikovali cez hodinu.“
  Ja: „Tak to som na teba pyšná, že si sa slušne správal a bol ticho.“
  Jakubko: „No ja som kričať nemohol, mal som v ústach makovník.“

• Môj 4-ročný: „Mami, ja ťa tak ľúbim, že si ťa zoberiem za ženu.“
  Po chvíľke ticha: „A keď zomrieš, zoberiem si Emku zo škôlky!“

• Keď si váš pes myslí, že je hračka:

• Cez víkend sme len tak sedeli s dcérami a zrazu najstaršia začne: „Ako dobre, že nie sme v Španielsku...“
  Ja som si myslela, že niečo sa tam hrozné stalo a neviem o tom, pýtam sa, že prečo?
  A dcéra na to: „No veď, lebo nevieme po španielsky!“

• Ten moment, keď mi to došlo:

Čo sa týka impulzívnych a nepremyslených nákupov, mám slabosť na dve veci – papiernictvo a kníhkupectvo. Kým ešte v rámci zápisníkov a pier sa dokážem ako tak držať na uzde, s knihami je to stále horšie. Odkedy sa naša rodina rozrástla o Hanku, už totiž neriešim iba to, čo budem čítať ja, ale aj čo bude čítať moja dcérka. Máme šťastie na super kamarátov, ktorí nám vďačne posúvajú knihy po svojich odrastených deťoch. Dosť úspešne dokážeme zaloviť aj vo vlastných knižniciach. Nemôžem uveriť, že niektoré leporelá prežili nielen moje detstvo, ale dokonca aj čitateľské začiatky mojich neterí a knihy sú minimálne poškodené. Občas však predsa len kúpime Hanke nejakú knihu, prípadne na jej sviatok poprosíme ľudí, ktorí by ju radi obdarovali, aby namiesto hračiek či oblečenia priniesli knihu. A tak sa Hankina knižnica rozrastá. Priznám sa ale, že zorientovať sa v kníhkupectve medzi množstvom titulov pre deti, býva občas problém. Možno máte rovnakú skúsenosť. Preto som sa rozhodla spraviť video s mojimi tipmi na dobré čítanie pre malé deti vo veku cca 1,5 až 2 roky. Ak máte aj vy nejaké dobré tipy na krásne knihy pre malé deti, určite mi o nich napíšte do komentára. Budem veľmi rada.

Ahojte 🙂 Chceli by ste vedieť, ako vyzerá najnovší kadernícky trend? Alebo ako najlepšie orestovať cibuľku? Čítajte ďalej, dozviete sa 🙂

• Varím... Cez kuchyňu ide muž a hovorí: „Na zemi ti leží dieťa, nezašliapni ho.“
  Ja (keďže som bola v obraze): „To nie je dieťa, to je zomretá Snehulienka.“
  Môj muž dieťaťu: „Poď radšej zomierať do obývačky, mamka varí.“

• Krpec (3 r.) mi ukazuje nohu: „Aha mami!“
  Pýtam sa: „Čo tam máš?“
  Malý: „Špinu.“
  Ja: „A ako sa ti tam dostala špina?“
  A krpec: „Neviem... sama prišla.“

• Po dnešnej nevyspatej noci otvorím MK a ako prepínam medzi skupinkami a otváram ďalšiu, hore na lište čítam: „49 atraktívnych členov.“
  A ja ešte rozmýšľam, že to čo? Nejaká novinka, aby nalákali viac ľudí?...

• Mami, ja budem kaderníčka. Mám na sebe celý salón:

• Môj 4 ročný syn mi dal taký kompliment, že až. Hovorí mi, že:
  „Mama, ty máš také veľké a dlhé cicky, že môžeš s nimi biť tata po hlave. A potom tato padne na zem a bude ho bolieť hlava!“

Dnes sa naučíme variť fajnové párky, pozrieme sa na to, ako uspáva chlap, či zistíme niečo o najnovších módnych vychytávkach 🙂

• Hovorím mladšej dcére (totálne zablatenej) na záhrade:
  „Keď sa vrátime domov, ty pôjdeš celá do pračky.“
  Staršia zhrozene: „Aj telo?“

• Aby Kelišovej nič neutieklo:

• Syn si začal obhrýzať nechty. Kúpila som mu lak na nechty, ktorý mu má zabrániť v tom, aby si ich obhrýzal. Nalakovali sme, ochutnal, lak bol odporný, tak som bola spokojná. Na druhý deň išiel do škôlky a poobede mi hovorí:
  „Mamka, povedal som v škôlke, že mám na nechtíkoch lak, aby som si nekúsal nechty a dal som ho ochutnať Ľubke, Simonke, Sofinke aj Dorotke.“

• Ten pocit, keď vám ide každá bunka v tele vybuchnúť od smiechu, ale vy sa musíte ovládať... Áno, Zoe, krásnych sobíkov s chvostíkmi si nakreslila:

• Synovi (4r) sa páči, keď nosím klopkacie topánky, lodičky či lakovky. Asi preto, že ich nenosím často. Včera sme išli von na prechádzku, obúvam členkové čižmy a on ukazuje na moje nové lakované lodičky: „Tieto si obuj, maminka.“
  Vysvetľujem, že je zima ešte na lodičky.
  A on pohotovo: „Tak si daj termo ponožky!“
  No dieťa moje, z teba raz bude módny guru 🙂

Trošku opozdene, ale predsa 🙂 Prinášam Ti krátky výber veselých vecí z Koníka, dúfam, že Ťa potešia. Tu sú 🙂

• Naša prváčka pozerá v Teleráne ukážky z Oscarov a hovorí:
  „Mami, tam je toľko chlapov, že by sa tam dalo aj zaľúbiť!“

• Keď matky používajú výrazy plurálového štýlu, ako kakali sme, teplotkovali sme, my chodíme, my sedíme atď... No jo, znie to pre mňa osobne infantilne a zvláštne, ale viem, že veľa žien to tak robí a nerozhodí ma to už. Ale teda prečítať si inzerát, že nejaká žena sa snaží predať mužove trenky a napísať, že „predávam, lebo sú nám veľké“... tak to je moc aj na mňa.

• No, čo si myslíte, kam som sa postavila, že sa odvážim?

• Učíme sa gramatiku i, y. Slovo: kino. Radím ako sa dá...
  „Šimonko, keď ideme do kina ... tak si to tam už videl napísané, tak ako sa píše „kino?“
  Pozrie na mňa a s tónom poučujúceho učiteľa mi povie: „Veď CINEMA!“

• Boli sme sa prejsť:

Predtým, než sa dalo pohlavie bábätka určiť sonom, museli sa budúce mamičky spoliehať len na “zaručene overené” metódy, ako zistiť, či im pod srdcom rastie chlapček, alebo dievčatko.

“Nech je to hocičo, len nech je to zdravé,” zvykne sa hovoriť. No každému vŕta v hlave, či kupovať výbavičku ružovú, alebo modrú. Len máloktorí rodičia sa chcú nechať prekvapiť, väčšinou spolu s lekárom zvedavo pozerajú na ultrazvuk a snažia sa rozlúštiť, čo to bude. Než však prišli moderné metódy, museli sa tehotné spoliehať len na tradičné predpovedanie pohlavia so šancou na úspech 1:1. A tak počítali tep, cikali na zrno, sledovali jedálniček, bradavky, vlasy…

Jééj, ty si opeknela!

Pokiaľ túto vetu počúvate čoraz častejšie, chystajte sa na príchod malého chlapíka. Extra dávka testosterónu vraj spôsobuje, že vlasy sú lesklejšie, nechty pevnejšie, pleť žiarivejšia. Dievčatká uberajú matkám na kráse, lebo si ju kradnú pre seba.

Ako mu bije srdiečko?

Jeden z najsilnejších pocitov počas tehotenstva zažíva žena vtedy, keď počuje biť srdiečko svojho drobčeka. Vraj keď bije frekvenciou viac ako 140-krát za minútu, bude to dievča. Pod 140 je to srdce chlapca.

Knihy milujem od detstva. A nezmenilo sa to ani s príchodom môjho dieťatka. Práve naopak. Až keď sa totiž stanete mamou, tak vás začne zaujímať tá mamičkovská literatúra, ktorú by ste inak nečítali. Načo aj, nemáte dôvod. Ale keď ten dôvod držíte v rukách, chcete mu byť najlepšou mamou, chcete dostať odpovede na mnohé otázky, chcete dostať povzbudenie, že to zvládnete, alebo sa proste len chcete stotožniť s hrdinkou, ktorá prežíva podobné stavy, ako vy teraz... Teraz, keď máte dieťa a budete ho mať už navždy.

A tak som sa aj ja začala zaujímať, hľadať a čítať. V mojej knižnici tak pribudlo veľa nových kníh a vybrala som ich pre vás presne 10 + 1, ktoré vám chcem odporučiť a ktoré sa zídu každej mame...

Ak sa chcete pobaviť, zasmiať a odreagovať....

Siahnite po Kristíne Farkašovej a jej dvoch skvelých knihách. Už v prvej som sa našla, a smiala sa pri mnohých pasážach, pri ktorých ako keby opisovala mňa. Odporúčam však čítať až keď už nejaký čas to dieťa naozaj máte, nie keď ho ešte len čakáte. Keby knihu Som mama čítam ešte len v období tehotenstva, tak by som sa nevedela stotožniť s určitými situáciami, ktoré boli v knihe opisované a nevedela by som sa na nich tak pobaviť.

Treťou knihou v tejto kategórii je Materská na zbláznenie. Od pôrodu až po výchovu dieťaťa vtipne spísaný príbeh autorky Julie Halpern. Už pri čítaní prvých strán som sa smiala, a aj keď ju ešte nemám dočítanú a práve čítam, verím, že nesklame.

Ak chcete niečo na zamyslenie, motivačné a psychologické...

Dni sa predlžujú, teplota stúpa, vtáčiky čvirikajú... no čo môže byť krajšie? A k tomu ešte tento krátky výber 🙂

• Kúpila som dcérke zimné čižmičky s bielou kožušinkou. Občas sa jej nechce ich upratať a tak ich nechá pred skrinkou na chodbe. Ja rozbehnutá, letmo som pozrela na chodbu, milým hláskom sa prihovorím nášmu bielemu chlpatému maltezákovi: „No čo tam čakáš, že pôjdeš von?“
  ... následne si uvedomím, že to ja hovorím dcériným čižmám a maltezák pri mne nevinne pozerá...

• Ukazujem mojej 10 mesačnej dcérke obrázky zvieratiek a ona podľa toho robí zvuky. Ukážem na obrázok kravy a ona hneď s úsmevom: „MAMA!“
  ...tak ďakujem, dcérenka 🙂

• Ideme von a potrebujem si zavolať. Vytiahnem teda z vrecka telefón... a kukám chvíľu ako puk, že niečo mi tu nesedí:

•  „Alexko, chutí ti tá krumpľová knedľa?“
  „Áno maminka. Ešteže nie je zo zemiakov, lebo takú neľúbim.“
  ...takto sa klamú deti! 🙂

• Nerušiť prosím!

Tento týždeň sa dozviete, ako správne skloňovať, kde je najlepšie skladovať mak, čo narobí mierne nahluchnutie, ale napríklad aj to, aké zľavy vieme dostať 🙂

• Švagriná rozprávala ako šla po diaľnici rýchlosťou 140km/hod a ja jej vravím: „Páni, ty si prekonala môj rýchlostný rekord!“
  A manžel: „Hej, prekonala. Asi tak o stovku.“

• Deti vyzlečené pred vaňou, ale namiesto sprchovania debatujú. Chcela som ich popohnať do sprchy a tak som rázne zadrela:
  „A čo tak ísť už do post... ee do skrine!“

• Včera po kúpaní, malého som nakrémovala, obliekla, uška vyčistila, spokojne si s ním v náručí asi minútu sedím, keď synátor zahlási:
  „No čo? Mám ti zagratulovať?“

• Keď k nám príde naša vnučka, vždy je smädná a samozrejme, že sa pooblieva. Tak sme ju prezliekli a veci som len tak prehodila na radiátor v detskej. Môj manžel tam sedel a kukal čosi na PC a vraví mi: “Malá si suší?“ A ja mu z obývačky kričím: „Nie, ešte som to nejedla!“ Ja v domnení, že narazil na dajaký recept, som rozumela, že „mala si suši?“ No rehotali sme sa ako kone, lebo ten nerozumel, že čo mu vravím. No čo hluchý nedočuje to si domyslí 🙂

• Keď sa dieťa snaží prehrýzť na slobodu. Mal to márne, keďže ústna dutina zatiaľ zíva prázdnotou:

Dievčence, a či viete, kedy vyhynuli dinosaury? Alebo ako najjednoduchšie pripraviť sladké zemiaky? A máte najnovší model nabíjačky na mobil? Že nie? Tak čítajte ďalej, dozviete sa, ako na to 🙂

• Pomáhali sme s manželom kamarátovi pri prerábke kuchyne a chlapi zistili, že ma na novom dreze širší odtok a potrebuje iný sifón. Tak ma poslali do obchodu. Cestou som zabudla, ako sa to volá, ale veď nie som celkom sprostá, skúsim to dáko opísať. No ale keď som v obchode začala motať, že mám veľkú dieru a potrebujem hrubý sifón... konečná! Predavač sa skoro pocikal od smiechu, našťastie pochopil, čo chcem.

• V plnej čakárni si opatrne dávam čiapku na hlavu, keďže mi odstraňovali znamienko z hlavy. Keď som si sadla do auta som si všimla, že mám nejakú šišatú hlavu a vtom sa mi „rozsvietila žiarovka,“ že som si po príchode do čakárne napchala tenký šál do čiapky. Kým som sa nevidela, som si myslela, že mi to tak dobre zafixovali, veľa tampónov napchali, aby rana nenachladla. No úžasné, plná čakáreň chlapov sa na mňa čudne dívala, teraz už viem prečo 🙂

• „Keď bude kelímok prázdny, dostaneš piškótku.“ ... A hneď bol prázdny:

• Jednoduchý recept na sladké zemiaky: 1. Očistíš ľubovoľný počet zemiakov, 2. dáš variť zemiaky, 3. pomýliš sa, a namiesto soli dáš do vody cukor. HOTOVO!

• Manžel si dal večer pivo, a dcérka (2,8r.) sa z neho chcela napiť. A ja jej vravím: „Nechaj to pivo, brala si pred chvíľou lieky.“ ... chcela som povedať, že si na pivo ešte malá!!!

Skladbu pre šťastné bábätká s názvom Happy Song zložila držiteľka Grammy Imogen Heap. Spolupracovala pritom s mamičkovským webom C&G Baby Club a tímom psychológov. 

Imogen zložila viacero verzií v durovej tónine s jednoducho melódiou a pesničky potom pustili dvadsiatim šiestim bábätkám. Okrem jedného všetky reagovali radostne práve na túto.

Slová Šťastnej piesne sú jednoduché, ako jej melódia:

Bring! Bring! On the bicycle

Beep! Beep! In the car

Ping! Ping! A submarine

Ženské prsia vraj dokážu, okrem iného, odhaliť osobnostnú charakteristiku ich majiteľky. Prišli na to psychológovia a sexuológovia spoza Veľkej mláky. Ako to už pri takýchto typoch výskumov býva, berte ich s rezervou. No ale prečo sa nezabaviť?

Malé prsia

Dalo by sa povedať, že malé prsia veľkú empatiu značia. Ženy s “lentilkami” majú schopnosť počúvať a porozumieť problémom druhých. Otvorené a komunikatívne žienky však nie sú žiadni anjelici, myslia v prvom rade na svoj prospech.

Veľké prsia

Spoločenské a nezávislé, také sú dámy s výraznými prednosťami. Rady spoznávajú nových ľudí, v čom im pomáha ich schopnosť ľahko sa zoznamovať a konverzovať. Za ich bezstarostným smiechom sa ale môže skrývať vnútorná krehkosť a neistota.

Guľaté prsia

Dnes sa dočítate o tom, ako si správne nakvapkať kvapky, ako najrýchlejšie usušiť vlasy, ale aj to, že starší súrodenec vie byť veľmi hrdý na svojho mladšieho súrodenca 🙂

• Bolo tu obdobie, keď Mišino hovoril „palacina“ (palacinka), „topána“ (topánka), „ponoža“ (ponožka)... Zdalo sa, že ten môj tvrďas neznáša akékoľvek zdrobneniny... A ajhľa, posledné dni, keď je smädný, tak si pýta „vodku.“
  Zobral to zdrobňovanie nejako zhurta.

• Ten trápny pocit, keď vyťukáš číslo do kalkulačky, zákazník na teba kuká ako na retarda a ty ešte začneš, že čo nezvoní...

• Keď manžel robí malej večernú očistu, umyje jej vlasy a potom sa ich snaží usušiť:

• Čítam tu na jednom tričku nápis: Mám úžasného syna. Krásavec je po mame a chytrý je tiež po mne. Poslala som to ako sms synovi. Odpísal mi:
  Miško: „Nerozumiem.“
  Ja: „Tak potom nie si chytrý po mne.“
  Miško: „Mamička moja, vypila si si?“

• Prišli sme na návštevu k starkým (mojim rodičom). S naším 4 ročným synom a dvojmesačnou dcérkou. Prišiel aj môj brat so švagrinou a ich mesačnou dcérkou. Obe najmenšie sme zložili vo vajíčkach v predizbe a porovnávali sme, prihovárali sa.
  A náš syn hrdo vyhlásil: „Túto sme my doniesli!“

Ako sa prihovoriť čerstvému snúbencovi, ako vyzerá ženský multitasking v praxi, z akých podnetov vznikajú škôlkarske lásky... a ešte aj viac sa dočítate nižšie 🙂

• Ja: „Všimol si si, že som si ostrihala vlasy?“
  Manžel: „Nie, veď si nič nepovedala!“

• „Mami, ja keď budem dospelý, vyrobím taký stroj, že všetko za mňa urobí!“
  „To by bolo super! A vyrobíš jeden taký stroj aj pre mňa? Nemusela by som variť, piecť, upratovať, prať, žehliť...“
  „Mami, ale veď to by sa skoro pokazil, keby to mal všetko robiť!“

• Dnešná večera:
  „Chceš na tie zemiaky aj smaženú cibuľku?“
  „Áno mamina, mňam cibuľa.“
  „Určite?“
  „Áno mamina, chcem cibuľu.“
  „Samko a prečo nepapáš?“
  „Lebo je tam ciiibuľaaaa!!!“

• Hurá, konečne zaparkované:

• Syn išiel na prvé sväté prijímanie a keďže bývame na dedine, ale deti chodia do mesta na cirkevnú školu, tak prijímanie mali so spolužiakmi v meste. Prišiel domov a že: „Mami, potrebujem potvrdenie, kde som bol krstený.“
  Takže navštíviť faru v meste, kde sme bývali keď bol malý, zohnať potvrdenie z našej fary, že môže mať prijímanie v meste...
  Ja: „No super... budem behať z jednej fary na druhú a zháňať potvrdenia... a od pápeža nepotrebujú povolenie?“
  Na druhý deň príde zo školy domov a vraví: „Mami, kaplán odkazuje, že od pápeža potvrdenie netreba, ale tie dva áno.“

Malá Zuzka celú noc konečne prespala bez jediného zobudenia. Paráda, hádam jej to už vydrží a ja sa konečne vyspím "doružova". Vytešujem sa, len nech mi to vydrží aspoň do večera. Medzitým dcérka je pripravená na cestu. "Idete do škôlky na sánkach?" pýtam sa svojho. "Nie, veď sa nedá sánkovať. Chodníky miestami odhrabané. Ideme autom." Po odchode pripravím pre nás raňajky, nech máme sily. Raňajky, základ života predsa.

Nakuknem cez okno, vidím ženu tmavšej pleti, ako pri kontajneroch vykonáva hygienu a následne inventúru obsahu smetiaka. Začína odlepovať plienky. Nie su hnedé ale iba žlté, tak si ich berie domov. Zajtra príde po druhé. Super začiatok dňa. Rýchlo sa snažím túto udalosť vymazať z hlavy... Nadobro...!

Uvarím čaj, očistím jablko a zapínam Spievankovo. Zuzanka trochu popozerá a ja si v pohode navarím. Spev počujem až do kuchyne. Po piatich minútach si uvedomujem, že nejako ticho v obývačke je, spev nepočuť. Odkladám veci z rúk a idem pozrieť. "Zuzanka, kde si?" Malá natešená kričí :"Tu som, kesím!" Otvorím dvere do izbičky a malá kreslí po stene fixami. Krásne, len nedávno sme tam maľovali. V duchu rozmýšľam, ako to zamaskovať, aby si to nik     nevšimol. Dá sa to? Maľba na jeden meter. Zuzka sa teší, aký výtvor nakreslila. Ja sa "teším" tiež. Moje nadané dvojročné dieťa.

Obed navarený, môžeme sadať k stolu.

"Necem toto", ukazuje na mrkvu a hrášok v polievke. Po pár lyžičkách to vzdáva: "Mama, kmiť!" Neposlušné rezance padajú naspäť do taniera. "Tači," a odchádza od stola. Nestíham za ňou dojesť, už má ťahá za ruku: "Spinkať, didu." Na hodinách práve 12 hodín a vraj deti nevedia určiť čas na hodinkách. Každý deň v rovnaký čas. Po kojení malá zaspáva na posteli, hodinku mám na upratanie. Alebo radšej vlasy umyť? Dilema.

"Mamí!" ozýva sa z izby. Úsmev od ucha k uchu. Nieje nič krajšie, ako keď sa dieťa vyspí doružova. Trošku sa zahráme a pôjdeme do škôlky po staršiu dcérku. 

Ako to funguje na dedinských zabíjačkách, na čo slúžia mastičky z lekárne, ako zistiť aké je vonku počasie... toto a ešte viac, sa dozviete, ak budete čítať ďalej 🙂

• Nedávno som strážila kamoške dcérku, takže sa moja malá mala s kým hrať. Keďže sme ešte v očakávaní ďalšieho prírastku, malá sa nevie dočkať sestričky, ale som jej vysvetľovala, že bábätko je ešte moc malé, musí byť ešte u maminky v brušku a keď bude pripravené, vypýta sa na svet. Tak som baby obliekla, že sa ideme prejsť. Obe ružové bundičky, ružové čiapočky, no herečky.
  Keď sme vyšli von, pristavila sa k nám taká babička a vraví:
  „Aké ste krásne, ako sa voláte?“ Moja mladá hneď: „Toto je Laurinka a ja som Vanesska.“
  Babička: „Aké máš krásne meno. A Laurinka je tvoja sestrička?“
  Vanesska smutne odvrátila hlavu a hovorí: „Nie! Sestrička ešte nie je hotová.“

• Postavili sme si s drahým domček:

• Sedíme v reštike v hotelíku, večeriame a zrazu naše 4,5 ročné grgne tak hlasne, že až. Susedný stôl na nás pozrie, že čo my, ako rodičia, na to.
  Prichádza na rad „výchovný moment“ a teda jej vravím: „Keď si grgneš, čo povieš?“
  A ona mi na to, úplne pohotovo: „Nooo poviem, že som to nebola ja!“

• Mám taký pocit, že niektorému z mojich detí zavoňal môj balzam:

• Synak (3r) vraví tatovi:
  „Tata? Dnes som mamu zachránil!“
  „Áno a kde?“
  „Bol vonku vietor a povedal som jej, že nech nejdeme von, lebo by ju ufúklo!“